Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/419/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202735 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216202735.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľky: N. R., B.. XX. XX. XXXX, X. W. D.. Č.. XX, X., zast. Mgr. Michalom Tomaschekom, advokátom so sídlom Laténska 67, Bratislava, proti odporcom: 1/ N.. T. Š., B.. XX. XX. XXXX, X. Y. D.. XXXX/X, B., 2/ Slovenska sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. februára 2016, č. k. 58C/26/2016-67, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 23. februára 2016, č. k. 58C/26/2016-67 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej je dražba nehnuteľnosti - bytu č. XX, ktorý sa nachádza na W. D. Č.. XX P. X., okres X. N., obec X. - T.. Č.. P., katastrálne územie P., číslo vchodu W. Č.. XX, evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, X. poschodie, v bytovom dome W. X, X, X, XX, XX, XX so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcelách registra "S." KN č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a ku ktorému sa viaže podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve bytového domu a na parcele registra "S." č. XXX/ XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, parcele registra "S." č. XXX/ XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, parcele registra "S." č. XXX/ XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, parcele registra "S." č. XXX/ XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2, parcele registra "S." č. XXX/ XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, parcele registra "S." č. XXX/ XX druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2, parcele registra "S." č. XXX/ XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, parcele registra "S." č. XXX/ XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, parcele registra "S." č. XXX/ XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 206 m2, parcele registra "S." č. XXX/XX, druhy pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, v podiele XXXX/XXXXXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2/ V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa podanou žalobou vo veci samej domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 21. 07. 2011, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na byt č. XX je neplatná. Spolu s podanou žalobou sa súčasne domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej je dražba bytu č. 21, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že z dôvodu nevyhnutnosti riešenia svojej nepriaznivej finančnej situácie a celkovej životnej úrovne sa rozhodla koncom roka 2010 zatelefonovať na inzerát ohľadom poskytovania nebankových úverov. Za uvedeným účelom ju kontaktoval následne pán Y. L. s ktorým sa aj osobne stretla. Pán L. jej uviedol, že jej bude schopný vybaviť úver od Slovenskej sporiteľne, a. s., čo sa mu však nepodarilo, a preto jej navrhol iný spôsob zabezpečenia pôžičky prostredníctvom "investora", ktorý jej požičia peniaze na vyplatenie dlhov, avšak túto pôžičku bude potrebné zabezpečiť takým spôsobom, že byt v jej vlastníctve bude prevedený na tohto "investora" a následne jej bude vybavená pôžička od Slovenskej sporiteľne, a. s. Z týchto peňazí sa následne vyplatí pôžička poskytnutá "investorom" a ich zostatok ostane navrhovateľke. Navrhovateľka bola ubezpečená zo strany pána L., že sa nebude jednať o reálny prevod vlastníckeho práva, ale iba o zabezpečenie pohľadávky "investora". Až po podpise zmluvy si uvedomila, že Kúpna zmluva 1 ktorú podpísala nebude zrejme predstavovať len zabezpečenie jej pôžičky, ale reálny prevod vlastníckeho práva k bytu. Nikdy nemala záujem o prevedenie vlastníckeho práva k bytu na odporcu 1/, a teda kúpna zmluva 1 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko pri jej podpise absentoval prvok existencie jej vôle smerujúcej k prevodu vlastníckeho práva k bytu. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca 1/ splátky zo Zmluvy o úvere neplatí, pristúpil odporca 2/ k výkonu záložného práva. V dôsledku podvodného konania bytovej mafie prišla teda o byt, pričom jej súčasne nebola zaplatená ani len časť jeho kúpnej ceny. Kúpna zmluva č. 1 a 2, ako aj Zmluva o zriadení záložného práva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a pokiaľ súd neurčí tieto skutočnosti, jej užívacie právo k bytu je ohrozené. 3/ Z vyššie uvedeného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že sú v danej veci splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal na to, že navrhovateľka svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia odvodzuje predovšetkým od ňou tvrdenej neplatnosti právnych úkonov, t. j. Kúpnej zmluvy 1, Kúpnej zmluvy 2, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva a Mandátnej zmluvy, a to na základe podvodného konania osôb vymedzených v tomto návrhu. Navrhovateľka preukázala, že o jej tvrdených skutočnostiach bolo Krajským riaditeľstvom PZ v Žiline uznesením dňa 21. 07. 2014 pod ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 začaté trestné stíhanie voči Y. L. a Z. V. za obzvlášť závažný zločin podvodu. Zároveň preukázala aj tú skutočnosť, že odporca 2/ pristúpil k výkonu záložného práva, čo vyplýva z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa má konať dňa 18. 03. 2016. Navrhovateľka tak dôvodnosť uplatňovaného nároku ako i naliehavosť a potrebu nariadenia predbežného opatrenia osvedčila. Preto súd prvej inštancie dočasne upravil pomery účastníkov konania, nariadením predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že už zo samotného charakteru sporu vyplýva nevyhnutnosť dočasne upraviť právne pomery účastníkov konania. Konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov je druhom konania, kedy rozhodnutím vo veci samej môže dôjsť k obnove pôvodného stavu, t. j. stavu pred vykonaním predmetných právnych úkonov, a preto sa nariadením predbežného opatrenia zákazom výkonu záložného práva zabezpečí účelnosť konania vo veci samej, pričom práva odporcu 2/ budú dočasne obmedzené len v nevyhnutnej miere, a to do rozhodnutia súdu vo veci samej. 4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca 2/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Uviedol, že v prípade výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je možné tvrdiť, že prípravou dražby dochádza k bezprostrednému ohrozeniu práva navrhovateľky, nakoľko je dobrovoľná dražba štandardný a zákonom preferovaný spôsob výkonu záložného práva. Týmto spôsobom výkonu záložného práva nedochádza k porušovaniu ani k obchádzaniu zákona. Mal za to, že navrhovateľka v konaní neosvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ani neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čím nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odporcovi 2/ nebol spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia doručený návrh na jeho nariadenie, ani návrh vo veci samej. Nesúhlasí s tým, že záložná zmluva je neplatná. Podľa jeho názoru, by prichádzala do úvahy relatívna neplatnosť kúpnych zmlúv z dôvodu omylu podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Tejto neplatnosti sa však treba dovolať v trojročnej premlčacej lehote, ktorá vo vzťahu ku kúpnej zmluve k bytu, uzavretej medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom 1/ ako kupujúcim, zrejme márne uplynula pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Z tohto dôvodu odporca 2/ namieta premlčanie práva navrhovateľky na dovolanie sa relatívnej neplatnosti spomínaných kúpnych zmlúv k bytu a záložnej zmluvy. Navyše je otázne, či sa tu nejedná o omyl v pohnútke, ktorý nerobí právny úkon neplatným (§ 49a druhá veta Občianskeho zákonníka). Napokon navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Odporca 2/má zato, že určovací žalobný návrh navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv k bytu a záložnej zmluvy má povahu iba predbežnej otázky, a jej vyriešenie samotné nerieši a nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu, ktorým je otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu odporcom 1/, následne úverovým dlžníkom odporcu 2/ a existencia záložného práva odporcu 2/. 5/ Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedla, že preukázala skutočnosti nevyhnutné na nariadenie predbežného opatrenia, viac ako dostatočným spôsobom (viď pripojené uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Žilina zo dňa 21. 7. 2014, ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014). V ďalšom poukázala na to, že v dôsledku jej finančnej a životnej tiesne bola podvodným konaním Y. L. H. Z. V. pripravená o byt, ktorý bol následne prevedený na aktuálnu vlastníčku (pravdepodobne bieleho koňa Y. L. H. Z. V.), pričom v súvislosti s týmto prevodom došlo aj k podpísaniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 21. 7. 2011, ktorou malo dôjsť k zabezpečeniu pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 7. 2011, v súvislosti s ktorou bol, mimochodom, spáchaný úverový podvod, z ktorého sú Y. L. H. Z. V. aj je riadne obvinení a väzobne stíhaní. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo k bytu bolo z navrhovateľky na odporcu 1/ prevedené na základe a v dôsledku podvodného konania Y. L. H. Z. V., pričom tento právny úkon (kúpna zmluva zo dňa 16. 3. 2011) bol zo strany navrhovateľky vykonaný za súčasnej absencie jej vedomosti o charaktere podpisovanej zmluvy ako aj absencie jej vôle na vykonanie takéhoto právneho úkonu, predstavuje táto kúpna zmluva absolútne neplatný právny úkon. V dôsledku toho je absolútne neplatným právnym úkonom aj kúpna zmluva k predmetnému bytu zo dňa 4. 7. 2011 uzavretá medzi odporcom 1/ a W. Ď., ako i záložná zmluva, ktorá bola v súvislosti s uvedenou zmluvou podpísaná medzi odporcom 1/ ako nevlastníčkou bytu a odporcom 2/. Za daného stavu by výkon záložného práva nielenže priamo ohrozil vlastnícke právo navrhovateľky, ale navyše by aj úplne eliminoval účelnosť konania vo veci samej. V danej veci navrhovateľka považuje predmetné právne úkony za absolútne neplatné, a nie za relatívne neplatné, ako sa snaží dôvodiť odporca 2/. Pokiaľ ide o posúdenie naliehavého právneho záujmu, tento nie je podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia, ale súvisí s úspešnosťou určovacej žaloby. 6/ Odporca 2/ k tomuto vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že platnosť právneho úkonu a premlčanie práva patria medzi najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu, a môžu spochybniť pravdepodobnosť skutočností, ktoré mal súd za osvedčené. Zo skutočností uvádzaných navrhovateľkou, pri uzatváraní kúpnej zmluvy na byt, vyvstáva otázka, či pri uzatváraní tejto zmluvy navrhovateľka nekonala v omyle. Existencia omylu ako vada vôle, by však spôsobovala iba relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa treba dovolať v trojročnej premlčacej lehote. Podľa názoru odporcu 2/ tu však možno uvažovať skôr o omyle konajúcej v pohnútke, ktorá v zásade nemá právny význam. Odporca 2/ nevylučuje možnosť, že tu došlo k spáchaniu trestného činu konaním Y. L. a Z. V., avšak súd je podľa § 135 O. s. p. viazaný až rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, a rozhodnutím o osobe, ktorá ho spáchala. 7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8/ V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102 O. s. p.) nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Odvolací súd dodáva, že dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad C. s. p. formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods. 1 C. s. p.). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 O. s. p. 9/ V danej veci zo skutočností tvrdených navrhovateľkou vyplýva, že táto sa z dôvodu vyriešenia svojej nepriaznivej finančnej situácie a celkovej životnej úrovne rozhodla koncom roka 2010 zatelefonovať na inzerát ohľadom poskytovania nebankových úverov. Na to ju kontaktoval pán Y. L., s ktorým sa osobne stretla, a ktorý jej uviedol, že jej vybaví úver od Slovenskej sporiteľne, a. s. Uvedené sa mu však nepodarilo, a preto navrhovateľke navrhol iný spôsob riešenia jej situácie, a to, že jej „tretí subjekt“ požičia peniaze na vyplatenie dlhov s tým, že takáto pôžička musí byť zabezpečená bytom v jej vlastníctve. Tento byt mal byť prevedený na „tretí subjekt“ a následne mala byť navrhovateľke vybavená pôžička od Slovenskej sporiteľne, a. s., z prostriedkov ktorej sa mala najskôr vyplatiť pôžička poskytnutá "tretím subjektom" a zvyšok peňazí mal zostať navrhovateľke. Navrhovateľka mala byť zo strany pána L. ubezpečená, že sa nebude jednať o reálny prevod vlastníckeho práva k jej bytu, ale iba o zabezpečenie pohľadávky "tretieho subjektu". Až neskôr si navrhovateľka uvedomila, že Kúpna zmluva 1 (uzavretá medzi ňou a odporcom 1/) nepredstavovala len zabezpečenie jej pôžičky, ale že ňou došlo k reálnemu prevodu vlastníckeho práva k jej bytu. Navrhovateľka tvrdila, že nikdy nemala záujem o prevedenie vlastníckeho práva k bytu na odporcu 1/, a preto považuje predmetnú kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Absolútnu neplatnosť zmluvy odvodzuje od nedostatku jej vôle spôsobiť zamýšľaný následok, t.j. ňou prejavená vôľa nikdy nesmerovala k prevodu vlastníckeho práva k bytu. Z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy 1, je potom absolútne neplatná i kúpna zmluva 2 (uzavretá medzi odporcom 1/ a W. Ď.), ako i záložná zmluva, ktorá bola v súvislosti s uvedenou zmluvou podpísaná medzi odporcom 1/ ako nevlastníčkou bytu a odporcom 2/. Navrhovateľka v dôsledku podvodného konania p. L. prišla o byt, pričom jej súčasne nebola zaplatená ani len časť jeho kúpnej ceny. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka existenciu ňou tvrdených skutočností osvedčila predložením uznesenia KR PZ Žilina zo dňa 21. 07. 2014 (viď bod 2a, 2b tohto uznesenia). Navrhovateľka ďalej osvedčila, že odporca 2/ pristúpil k dražbe bytu (č. l. 18). Odporca 2/ napokon túto skutočnosť nepopieral. 10/ Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že navrhovateľka v konaní osvedčila existenciu naliehavej, resp. bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Samotná tá skutočnosť, že odporca 2/ (za daného skutkového stavu) pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje naliehavú (bezodkladnú) potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva, alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci. Táto potreba je totiž daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby zúčastnenej v konaní na jeho počiatku, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej návrhom vo veci samej, nemohol viesť k vyznačeniu nového (rozumej rozsudkom ustáleného, či len deklarovaného) stavu v katastri, nakoľko by tomu mohol zabrániť práve nedostatok účastníctva v konaní aj tej osoby, na ktorú by niektorý z účastníkov (sporových strán) ešte pred zrelosťou príslušného rozhodnutia súdu na jeho zápis v katastri nehnuteľností previedol (v danom prípade by došlo k vydraženiu) vlastnícke právo (tak, že by tu v čase potreby vyznačenia stavu vlastníckych práv na základe rozhodnutia súdu vo veci samej už ako vlastník figurovala iná - rozumej tretia osoba). Požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovateľnej za vlastníka (v danej veci navrhovateľa dražby) s predmetom vlastníctva treba v prípadoch uvedených vyššie vzťahovať nielen na samotný záujem previesť (vydražiť) vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by účastníkovi (sporovej strane) domáhajúcemu sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jeho požiadavky spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva (čo nepochybne bude predstavovať i zrealizovanie dobrovoľnej dražby). Nebolo možné sa stotožniť s námietkou odporcu 2/ v podanom odvolaní, že predmetné právne úkony (kúpna zmluva 1, 2, Záložná a mandátna zmluva) trpia iba relatívnou neplatnosťou (v dôsledku omylu), ktorej sa navrhovateľka nedovolala v 3 ročnej premlčacej lehote, nakoľko nedostatok (neexistencia) vôle konajúcej osoby smerujúca k zamýšľanému následku (k prevodu vlastníckeho práva) spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá premlčaniu nepodlieha a nie je potrebné sa jej dovolávať voči druhej zmluvnej strane. Ak by sa v konaní (vo veci samej) preukázala absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy 1, boli by touto neplatnosťou (v zmysle zásady „nemo plus iuris...“) dotknuté aj na ňu nadväzujúce právne úkony, t. j. kúpna zmluva 2 ako i záložná zmluva, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť od nevlastníka a rovnako tak nevlastník nemôže platne uzavrieť záložnú zmluvu k takejto nehnuteľnosti. Rovnako pokiaľ právnym úkonom (kúpnou zmluvou 1) mal byť iba zastretý iný právny úkon (zabezpečovací právny úkon- napr. zabezpečenie záväzku prevodom práva), platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom - kúpnou zmluvou 1) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon - zabezpečenie záväzku dočasným prevodom práva), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon (ide o absolútnu neplatnosť). V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (čo by v danej veci rovnako nenastalo, keďže dočasnosť prevodu ako zabezpečovacia funkcia splnenia záväzku z obsahu kúpnej zmluvy 1 nevyplýva). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd ako irelevantnú a neopodstatnenú posúdil námietku odporcu 2/ v podanom odvolaní, že navrhovateľka nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, nakoľko pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) nie je rozhodujúce, či navrhovateľka bude úspešná v konaní vo veci samej, ale iba to, či právo, ktorému sa má predbežným opatrením (neodkladným opatrením) poskytnúť dočasná ochrana, možno považovať aspoň za osvedčené a či tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorej vzniku, či prehĺbeniu možno nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) zabrániť. Argumentácia odporcu 2/ nesprávne smeruje prakticky výlučne ku skutočnostiam a dôvodom, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, avšak samé o sebe nemajú zásadný význam pre posúdenie splnenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), ktorým sa poskytuje dočasná ochrana vlastníckemu právu navrhovateľky, teda ani pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia. Navyše podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. (katastrálneho zákona), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Súd prvej inštancie tak (vzhľadom na osvedčený skutkový stav a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v začatí dobrovoľnej dražby odporcom 2/) dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľka riadne osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. Napokon k námietke o nedoručení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spolu s nariadeným predbežným opatrením odporcovi 2/, odvolací súd uvádza, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa pred rozhodnutím súdu o predbežnom opatrení ostatným účastníkom konania nedoručuje. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd doručí ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Takáto úprava vytvára priestor na to, aby sa odporca dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Ak by sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval odporcovi skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odporca by mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné opatrenie stratilo význam. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 8. 2010, sp. zn. 6Cdo/143/2010). V danej veci súd prvej inštancie pochybil, keď odporcovi 2/ spolu s nariadeným predbežným opatrením nedoručil návrh na jeho nariadenie. Toto pochybenie odstránil odvolací súd, ktorý spolu s týmto rozhodnutím odporcom 1/, 2/ zaslal i návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie však nemôže mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď (ako už bolo uvedené) pri nariaďovaní predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia) je daný predovšetkým záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane ohrozených práv navrhovateľky, pred právom odporcu na doručenie samotného návrhu na jeho nariadenie. Navyše samotný návrh na nariadenie predbežného opatrenia neobsahuje iné skutočnosti než tie, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia. 11/ Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C. s. p. 12/ O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).