Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/205/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216203322 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216203322.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Základná organizácia Odborového zväzu KOVO Baumax SK "v likvidácii", so sídlom Hodonínska 25, Bratislava, zastúpený likvidátorom JUDr. Martinom Vavrom, so sídlom Miletičova 24, Bratislava proti odporcovi: L. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. V. XXXX/ XX, Q., v konaní o vydanie vecí a dokumentácie, o návrhu navrhovateľa na zabezpečenie vecí, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16. marca 2016, č.k. 9C/35/2016-50, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16. marca 2016, č.k. 9C/35/2016-50 m e n í tak, že návrh navrhovateľa na zabezpečenie veci z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa na zabezpečenie vecí a vyslovil, že odporca je povinný odovzdať do úschovy Okresného súdu Bratislava II v Bratislave v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia: a) komplexnú účtovnú evidenciu vedenú podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov, vrátane všetkých účtovných dokladov, účtovných kníh, interných smerníc, zásad hospodárenia a iných interných predpisov za účtovné obdobia rokov 2011 až 2014, b) všetky uznesenia výboru základnej organizácie, členských schôdzí a revíznej komisie za obdobia rokov 2011 - 2014, c) štatút základnej organizácie, vrátane jeho zmien, schválený k jej činnosti, d) dokumenty týkajúce sa volieb orgánov základnej organizácie z rokov 2011 až 2014, e) kolektívne zmluvy, ktoré boli uzavreté v období 2011 - 2014, resp. iné dohody uzavreté medzi zamestnávateľom a základnou organizáciou, vrátane zmlúv s tretími osobami z obdobia rokov 2011 až 2014, f) komplexnú a originálnu evidenciu, ktorá sa týka alebo týkala členov OZ KOVO (prihlášky členov, doklady k zániku členstva členov OZ KOVO, ktorí boli evidovaní prostredníctvom základnej organizácie do 31. decembra 2014), g) registráciu základnej organizácie ku všetkým daniam u miestne príslušného správcu dane, ako aj k inštitúciám sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, h) pečiatku základnej organizácie, i) ako všetky ďalšie doklady, ktoré vznikli z jej činnosti. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcovi vo veci samej domáha vydania vecí presne špecifikovaných v návrhu na začatie konania ako aj zabezpečenia dôkazov s tým, že žiadal, aby súd uložil odporcovi predložiť súdu dokumentáciu, ktorá sa týka činnosti navrhovateľa z obdobia pred vstupom do likvidácie v súlade s výrokom napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca v čase, keď bol predsedom výboru navrhovateľa podieľal sa na založení inej odborovej organizácie a to Odborového zväzu AIOS, spolu s ďalšími predsedami výborov základných organizácií, ktoré sú organizačnými zložkami Odborového zväzu KOVO, evidovanými pod Odborovým zväzom KOVO. O tejto činnosti odporcu navrhovateľ nevedel. Dňa 27.01.2015 odporca doručil na Odborový zväz KOVO oznam, že základná organizácia OZ KOVO Baumax SK neeviduje žiadneho člena a požiadal o výmaz tejto základnej organizácie. Nepredložil však žiadne doklady, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Navrhovateľ poukázal na stanovy Odborového zväzu KOVO (čl. 26, bod 6 a čl. 13 Vnútrozväzového predpisu) s tým, že základná organizácia zaniká i v prípade, že počet členov Odborového zväzu KOVO združených v základnej organizácii je menší ako päť alebo základná organizácia skutočne zanikla, hoci neprijala uznesenie o svojom zániku. V takom prípade zabezpečí likvidáciu likvidátor, ktorý postupuje podľa čl. 12 Vnútrozväzového predpisu. Likvidátor získava dispozičné právo nakladať s účtami organizácie a s jej majetkom. Základná organizácia je povinná poskytnúť likvidátorovi všetky informácie a doklady potrebné k likvidácii, pretože je nutné vykonať inventúru všetkého majetku, stavu finančných prostriedkov na účtoch a v pokladni, pohľadávok a záväzkov, pričom takáto dokumentácia, vrátane účtovnej dokumentácie je súčasne vlastníctvom navrhovateľa. Navrhovateľ vyzval odporcu na predloženie komplexnej dokumentácie týkajúcej sa činnosti likvidovanej odborovej organizácie, avšak zásielku si odporca v odbernej lehote neprebral. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 78 ods. 1 až 3 O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienky osvedčenia dôvodnosti návrhu na zabezpečenie vecí a preto uložil odporcovi povinnosť odovzdať do úschovy súdu prvého stupňa dokumentáciu, ktorá sa týka činnosti navrhovateľa z obdobia pred vstupom do likvidácie tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. Zároveň uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vydanie vecí a dokumentácie zastavil. Odporca uviedol, že uznesenie považuje za nevykonateľné, pretože ho zaväzuje k odovzdaniu niečoho, čo reálne nemá a čím ani nedisponuje. Uviedol, že do 31.12.2014 bol predsedom odborovej organizácie, ktorá je navrhovateľom, ako aj členom Odborového zväzu KOVO. Počas decembra, vzhľadom na nespokojnosť členov tejto odborovej organizácie, z nej títo na základe písomných odhlášok vystúpili a k 31.12.2014 nemala táto odborová organizácia žiadneho člena. Pretože počet členov v odborovej organizácie klesol pod päť členov, požiadal OZ KOVO listom z 26.01.2015 o výmaz tejto odborovej organizácie z evidencie organizácií vedených OZ KOVO. Zároveň začiatkom mesiaca január 2015 pristúpil ku skartácii všetkých dokumentov, pretože obsahovali osobné údaje členov (meno, priezvisko, dátum narodenia), ale i informáciu o členstve odborovej organizácie. Poukázal na § 13 ods. 1 Zákona o ochrane osobných údajov, v zmysle ktorého platí, že spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia, sa zakazuje. Keďže odborová organizácia ZO OZ KOVO Baumax SK nemala žiadneho člena k 01.01.2015, de facto neexistovala a neexistoval právny dôvod ďalšieho spracúvania citlivých osobných údajov. Až listom, ktorý prevzal od navrhovateľa dňa 03.06.2016 sa dozvedel, že OZ KOVO považuje prihlášky a odhlášky členov OZ KOVO za svoj majetok, ale stanovy OZ KOVO uvedenú skutočnosť nikde nedeklarujú. Zároveň uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu z dôvodu, že odporca nie je nositeľom povinnosti vydať dokumenty, ktoré sa týkajú činnosti odborovej organizácie, ktorej nie je od 01.01.2014 (správne má pravdepodobne byť dátum 01.01.2015) nielen štatutárom, ale jej členom, pretože všetky jeho práva zanikli bez vystúpenia z OZ KOVO. Zo žiadneho predpisu ani zo stanov OZ KOVO nevyplýva, že zánikom členstva odporcu v odborovej organizácii pretrváva jeho funkcia predsedu ako osoby oprávnenej konať v mene odborovej organizácie, ktorá nemá žiadneho člena a preto nemôže byť odporcom v tomto konaní. Zároveň poukázal i na Stanovy OZ KOVO čl. 28 ods. 13 písm. f/, ktoré deklarujú, že mandát člena orgánu a teda aj predsedu odborovej organizácie sa končí zánikom členstva, t.j. ku dňu 31.12.2014. Zároveň uviedol, že navrhovateľ ako právnická osoba mala zaniknúť okamihom jej zrušenia, pričom k zrušeniu došlo vystúpením všetkých jej členov z ZO OZ KOVO Baumax SK, t.j. dňa 31.12.2014. Uviedol, že stanovy OZ KOVO, ktoré požadujú pre zánik organizačnej jednotky likvidáciu, nie sú v súlade s ust. § 20a Obč. zák., pretože zánik právnickej osoby tak, ako aj jej vznik, je viazaný na dve právne skutočnosti a to na zrušenie právnickej osoby a na výmaz z obchodného registra. Pri právnických osobách, ktoré sa nezapisujú do obchodného registra, má zrušenie za následok aj zánik právnickej osoby, keďže odborové organizácie sa podľa zákona o združovaní občanov do žiadneho registra nezapisujú, ich evidenciu vedie len samotný odborový zväz. Mal za to, že nie je možné rozlišovať medzi zrušením a zánikom odborovej organizácie s tým, že v tomto prípade ich zrušením dochádza aj ku ich zániku. Navrhovateľ preto nie je spôsobilý byť účastníkom občianskeho súdneho konania, t.j. nemá procesnú subjektivitu, pretože v čase podania návrhu už navrhovateľ ako taký neexistoval, keďže všetci jeho členovia z neho vystúpili k 31.12.2014. Ak je podmienkou vzniku občianskeho združenia podľa § 6 ods. 2 Zákona o združovaní občanov, členstvo minimálne troch občanov, nemožno mať za to, že odborová organizácia, ktorá nemá žiadneho člena sa považuje za existujúci právny subjekt. Poukázal na ust. § 103 O.s.p. a rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2004, ktorý pojednáva o spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosť podľa odporcu treba odlišovať od vecnej aktívnej, či pasívnej legitimácie účastníka. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že organizačné zložky OZ KOVO (tzv. základné organizácie OZ KOVO) vznikajú a rovnako aj zanikajú za podmienok, ktoré sú stanovené v stanovách OZ KOVO. Evidencia týchto základných organizácií je vedená nielen na odborovom zväze KOVO, ale aj na Štatistickom úrade SR. S účinnosťou po 31.12.2015 prešla táto evidencia priamo pod Ministerstvo vnútra SR v súvislosti s novým zákonom o registri právnických osôb. Poukázal na čl. 20 bod 12 písm. c/ a d/, v zmysle ktorého podmienkou platnosti zániku základnej organizácie odborového zväzu KOVO je uznesenie predsedníctva Rady odborového zväzu KOVO o zániku základnej organizácie odborového zväzu KOVO s uvedením dátumu zániku. Takéto uznesenie nebolo nikdy prijaté, pretože jeho prijatiu má predchádzať postup podľa čl. 26 bodu 6 stanov OZ KOVO, t.j. tzv. vykonanie likvidácie. Takéto ustanovenie stanov je v súlade s § 20a ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého sa pred zánikom právnickej osoby, ktorou je aj navrhovateľ, vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ jej imanie nenadobúda právny zástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Tiež z čl. 26 bod 6 stanov OZ KOVO vyplýva, že ak sú dôvodom zániku základnej organizácie skutočnosti uvedené v čl. 20 bod 12 písm. c/ alebo d/ Stanov OZ KOVO, rozhodnutiu o výmaze základnej organizácie z evidencie predchádza likvidácia základnej organizácie, pričom predsedníctvo Rady odborového zväzu KOVO vždy určí v týchto prípadoch likvidátora, ktorý je štatutárnym orgánom základnej organizácie OZ KOVO podľa čl. 23 bodu 6 Stanov OZ KOVO. Neobstojí preto tvrdenie odporcu, že navrhovateľ právne zanikol vystúpením jej členov, je to v rozpore so stanovami OZ KOVO, ale aj v rozpore s ustanoveniami zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov ako aj Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ môže zaniknúť len výmazom, ktorému predchádza riadne vykonanie likvidácie. Preto tvrdenia odporcu o neexistencii procesnej subjektivity navrhovateľa sú nesprávne. Odporca o týchto skutočnostiach vedel, avšak účelovo sa snaží podsúvať súdu, že základná organizácia zanikla vystúpením jej členov. Tiež tvrdenie odporcu, že Stanovy OZ KOVO sú v rozpore so zákonom, je len subjektívne stanovisko odporcu. Ministerstvo vnútra SR Stanovy OZ KOVO riadne zaevidovalo. Stanovy odborového zväzu AIOS sú evidované a prístupné na Ministerstve vnútra pod č. VVS/1-2200/90-2920, ktorého je odporca predsedom, a ktoré sú „náhodne“ identické so Stanovami OZ KOVO aj ohľadne procesu zániku základnej organizácie Odborového zväzu AIOS, predpokladajú pred výmazom základnej organizácie jej likvidáciu. K námietke odporcu, že odporca nie je vecne legitimovaný, navrhovateľ uviedol, že do 31.12.2014 bol odporca držiteľom dokumentácie, ktorá sa týkala celej činnosti navrhovateľa, spravoval a nakladal majetok týkajúci sa navrhovateľa. Zánikom členstva v odborovom zväze KOVO odporcovi zanikla funkcia osoby oprávnenej konať v mene navrhovateľa a preto sa po 31.12.2014 stal neoprávneným držiteľom vecí, ktoré nie sú a ani nikdy neboli jeho vlastníctvom. Vlastníkom týchto vecí je výlučne navrhovateľ. Do určenia a menovania osoby likvidátora, bol oprávneným držiteľom Odborový zväz KOVO, ktorý je oprávnený určiť likvidátora. Táto povinnosť je zrejmá i z ust. § 131 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého neoprávnený držiteľ je vždy povinný vydať vec vlastníkovi, ale vyplýva i z ust. § 135 ods. 3 Obč. zák.. Tiež tvrdenie odporcu o skartácii dokumentov navrhovateľ nepovažuje za preukázané a tvrdenie odporcu naopak za zavádzajúce. Odporca totiž nepredložil žiaden skartačný protokol z 09.01.2016, na ktorý sa odvoláva sám odporca. Ak podľa odporcu všetci členovia odborového zväzu vystúpili k 31.12.2014, odporca nemal žiaden právny dôvod, aby takúto dokumentáciu, v ktorej boli obsiahnuté osobné údaje, vrátane zániku členstva, ako fyzická osoba likvidovať, pretože dňom 31.12.2014 aj odporcovi zaniklo členstvo v Odborovom zväze KOVO a preto odporca ako fyzická osoba nebol v žiadnom právnom vzťahu k základnej organizácii OZ KOVO Baumax SK, tzn. k navrhovateľovi. Ak k vystúpeniu členov OZ KOVO došlo skutočne k 31.12.2014, v takom prípade nepominul účel spracúvania osobných údajov, nakoľko existencia týchto údajov bola z hľadiska účelu spracovania nevyhnutná nielen pre potrebu likvidácie ZO OZ KOVO Baumax SK, ale predovšetkým na naplnenie a preukázanie dôvodu, pre ktorý je možné rozhodnúť po vykonaní likvidácie o zániku výmazom z dôvodu podľa čl. 20 bodu 12 písm. c/ Stanov OZ KOVO. Z obsahu dokumentácie, ktorú predložil odporca, vyplýva, že bližšie neidentifikované osoby nerušia svoje členstvo v odborovom zväze KOVO, ale v „ZO OZ KOVO Baumax SK“, čo je nesprávne, nakoľko členstvo v odborovom zväze KOVO zaniká a vzniká po vzťahu k odborovému zväzu KOVO a nie vo vzťahu k základnej organizácii odborového zväzu KOVO Baumax SK. Ak členovia skutočne vystúpili k 31.12.2014, odporca nebol osobou oprávnenou nakladať s dokumentáciou, ktorá nebola jeho vlastníctvom. Odporca zavádza súd, keď na jednej strane tvrdí, že 09.01.2015 skartoval všetky údaje, týkajúce sa členov OZ KOVO, napriek tomu nemal problém následne v marci 2015 ich predkladať odborovému zväzu KOVO. Nedôvodné je i tvrdenie odporcu, že skartoval údajne všetku dokumentáciu z dôvodu, lebo obsahovala osobné údaje členov. Pokiaľ navrhovateľ žiada vydať komplexnú a originálnu evidenciu týkajúcu sa členov OZ KOVO, vrátane účtovnej evidencii, účtovných kníh, interných smerníc, zásad hospodárenia a iných interných predpisov za účtovné obdobie rokov 2011-2014, vrátane ďalších, ktoré sú súčasťou petitu takáto dokumentácia žiadne osobné údaje neobsahuje a takúto dokumentáciu nemôže vedome likvidovať fyzická osoba. Navrhovateľ bol a aj je subjektom povinným viesť jednoduché účtovníctvo, pričom účtovná jednotka je povinná pred zánikom zabezpečiť uchovanie účtovných záznamov. Navrhovateľ zdôraznil, že zatajovanie účtovníctva nevyhnutného pre vykonanie likvidácie je problémom, ktorý ak bude naďalej pretrvávať a ak odporca bude mariť a zatajovať dokumenty, navrhovateľ bude nútený podniknúť ďalšie právne kroky. Odporca mal prístup i k bankovému účtu vedenému v E. Q. K. D. J. P., J..P.., pobočka zahraničnej banky, ktorý je majetkom navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi vydania vecí, ktoré presne špecifikoval v petite návrhu na začatie konania. Súčasne s návrhom požiadal súd, aby predbežne zabezpečil dokumentáciu, týkajúcu sa činnosti navrhovateľa z obdobia pred vstupom do likvidácie tak, že uloží odporcovi predložiť súdu v lehote 3 dní od doručenia uznesenia veci, ktoré označil pod bodom a/ až bod i/, t.j. dokumentáciu týkajúcu sa činnosti navrhovateľa z obdobia pred vstupom do likvidácie tak, ako to navrhovateľ špecifikoval v písomne podanom návrhu. Odvolací súd mal za preukázané, že petit v merite veci týkajúci sa vydania veci a dokumentácie súvisiacej s činnosťou odborovej organizácie je totožný s petitom návrhu na zabezpečenie dôkazu a ide o tie isté hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha v návrhu vo veci samej. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 78 ods. 1 až 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienky osvedčenia dôvodnosti návrhu na zabezpečenie vecí. Podľa § 78 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že neskoršie to nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Navrhovateľ v návrhu na zabezpečenie dôkazu musí predovšetkým označiť vec, ktorej sa zabezpečenie dôkazu má týkať, t.j. označiť dôkaz, ktorý sa má zabezpečiť, označiť skutočnosti, ktoré sa predmetným dôkazom majú preukazovať, uviesť miesto, kde sa predmetný dôkaz nachádza, resp. kde by sa mohol nachádzať, prečo má rozhodujúci význam pre samotný výkon zabezpečenia, tiež musí navrhovateľ osvedčiť nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu z dôvodu, že tento dôkaz nebude možné neskôr vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Odvolací súd zdôrazňuje, že nesmie ísť len o subjektívny názor navrhovateľa, ale o objektívne existujúce skutočnosti. Podľa odvolacieho súdu však návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu nespĺňa vyššie uvedené náležitosti, pretože jednotlivé hnuteľné veci nie sú presne špecifikované, napr. dokumenty týkajúce sa volieb orgánov základnej organizácie z rokov 2011 až 2014 (písm. d/), kolektívne zmluvy ..., vrátane zmlúv s tretími osobami z obdobia rokov 2011 až 2014 (písm. e/), ...., ako všetky doklady, ktoré vznikli z jej činnosti .... (písm. i/), takýto petit by bol nevykonateľný. Súd prvého stupňa pred vydaním napadnutého uznesenia neskúmal, kde sa predmetné dôkazy nachádzajú. Odporca v písomne podanom odvolaní uvádza, že dokumenty uvedené v napadnutom uznesení, ktoré má odovzdať do úschovy súdu prvého stupňa u seba nemá a nimi nedisponuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, nevyhnutným predpokladom na vydanie takéhoto uznesenia, ktorým súd zaviaže účastníka konania odovzdať do úschovy súdu hnuteľné veci, má byť osvedčenie, že tieto veci, ktoré majú byť predmetom úschovy, má táto osoba fakticky u seba. Súd prvého stupňa však v tomto smere nevykonal žiaden úkon, stotožnil sa s návrhom navrhovateľa, pričom odporca tieto skutočnosti v odvolaní poprel. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo potrebné zmeniť i z ďalšieho dôvodu, keď v danom prípade podľa odvolacieho súdu nejde o zabezpečenie dôkazu, tak ako to má na mysli ust. § 78 ods. 1 až 3 O.s.p. a to z dôvodu, že predmetom konania vo veci samej je vydanie veci a dokumentácie, pričom v priebehu tohto konania o vydanie veci navrhovateľ požiadal v rámci tohto konania ďalším návrhom zabezpečiť veci, ktorých vydania sa domáha, inštitútom zabezpečenia dôkazu. Zabezpečenie dôkazu je zabezpečovací prostriedok, ktorý je možno využiť v civilnom konaní, keď tento inštitút má aj preventívnu funkciu, ktorá spočíva v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keď by sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia mohol dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Ak súd vyhovie takémuto návrhu na zabezpečenie dôkazu, zároveň zabezpečí dôkaz spôsobom, ktorý preň predpisuje procesný predpis a to Občiansky súdny poriadok (§ 126 až 131 O.s.p.). Podľa ust. § 129 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah. Predseda senátu môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby. Na vykonanie dôkazu listinou je potrebné jej predloženie súdu. Predseda senátu môže uložiť povinnosť predložiť listinu účastníkovi, alebo aj tretej osobe. Táto povinnosť sa nazýva edičná povinnosť a je vynútiteľná poriadkovou pokutou. Nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na zabezpečenie dôkazu, vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu zamietol (§ 220 O.s.p.). K námietke odporcu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu a k ďalšej námietke, že navrhovateľ nie je spôsobilý byť účastníkom občianskeho súdneho konania z dôvodu, že nemá procesnú subjektivitu, odvolací súd má za to, že táto námietka odporcu nie je dôvodná. Vecná legitimácia je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva, ktorý vedie k úspechu, resp. neúspechu v procese. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti takýmto nositeľom oprávnenia, resp. povinnosti, o ktoré v konaní ide, nie je. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, avšak až v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súdom sa ukáže, či je účastník konania skutočne legitimovaný. V prípade nedostatku vecnej legitimácie nie je súd oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov, nemôže konanie pre nedostatok jeho podmienky zastaviť. Návrh je v takomto prípade potrebné zamietnuť. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatnené právo, príp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V danom prípade navrhovateľom je základná organizácia odborového zväzu KOVO Baumax SK „v likvidácii“ , so sídlom Hodonínska 25, Bratislava, IČO: 30 804 078, zastúpená likvidátorom JUDr. Martinom Vavrom. Jednou zo základných podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania; spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Obč. zák.), ktorými sú okrem iného i združenia fyzických alebo právnických osôb (§ 18 ods. 2 písm. a/ Obč. zák.). Združenie fyzických alebo právnických osôb sa označuje ako korporácia, pričom môže ísť o korporáciu súkromnoprávnu alebo verejnoprávnu. Medzi právnické osoby korporatívneho typy patria občianske združenia, spolky a odborové organizácie, ak vznikli spôsobom stanoveným v zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že podľa § 6 ods. 2 písm. e/, v spojení s ust. § 9a zák. č. 83/1990 Zb. a stanovami Odborového zväzu KOVO je organizačnou jednotkou OZ KOVO s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá vznikla k 01.07.2011 s pôsobnosťou u zamestnávateľa bauMax SR, spol. s r.o., IČO: 313 849 78 so sídlom Hodonínska cesta 25, Bratislava. Takáto odborová organizácia bola zaevidovaná 01.07.2011 a bolo jej pridelené Štatistickým úradom SR identifikačné číslo (IČO). Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podmienkou platnosti zániku základnej organizácie Odborového zväzu KOVO je uznesenie predsedníctva rady Odborového zväzu o zániku základnej organizácie Odborového zväzu KOVO s uvedením dátumu zániku, pričom k prijatiu takéhoto uznesenia nikdy nedošlo z dôvodu, že prijatiu takéhoto uznesenia predchádza postup podľa čl. 26 bodu 6 stanov OZ KOVO, tzn. vykonanie likvidácie. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd má za to, že odvolací dôvod odporcu v tejto časti nie je dôvodný. K ďalšej námietke odporcu, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaný, t.j. že nie je nositeľom povinnosti vydať dokumenty a veci, ktoré sa týkajú činnosti odborovej organizácie, tieto skutočnosti budú zisťované vo veci samej. Z návrhu vo veci samej vyplýva, že navrhovateľ ako odporcu označil fyzickú osobu označenú menom, priezviskom, dátumom narodenia, označil trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť, t.j. odporcu riadne identifikoval. S otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) sa súd prvého stupňa vysporiada v konaní vo veci samej na podklade dôsledných skutkových zistení, založených na hodnotení vykonaných dôkazov. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.