Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/149/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204415 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216204415.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Renting Trucks&Trailers Slovakia, s.r.o. , so sídlom Dunajská 27, 811 08 Bratislava, IČO: 35 966 025 zast. BUŽEK &TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Mondia Bratislava s.r.o., so sídlom Ružinovská 3, 821 02 Bratislava, IČO: 36 662 925, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/110/2016-92 zo dňa 23.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/110/2016-92 zo dňa 23.3.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 15.3.2016, sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať veci, ktoré prevzal na základe zmlúv o operatívnom leasingu č. 711, 712, 713 (ťahače) presne špecifikované v návrhu do 3 dní od vyhlásenia rozsudku na adresu sídla navrhovateľa. Spolu s návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa používania a nakladania s vozidlami, ktoré prevzal na základe zmlúv o operatívnom leasingu č. 711, 712 a 713, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa (ťahače presne špecifikované v návrhu) a to všetko až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 6.6.2013 uzatvoril zmluvy o operatívnom leasingu č. 711,712 a 713, predmetom ktorých boli ťahače presne špecifikované v návrhu (ďalej len ,,ťahače“). Odporca predmety nájmu riadne prevzal a bol povinný v zmysle čl. 4 zmlúv uhrádzať navrhovateľovi mesačné nájomné. Vzhľadom k tomu, že bol odporca v omeškaní s úhradou nájomného, navrhovateľ v zmysle všeobecných zmluvných podmienok dňa 1.3.2016 zmluvy vypovedal. Zároveň vyzval odporcu na vrátenie všetkých vozidiel do 3 dní od doručenia výzvy. Výzva bola odporcom prevzatá dňa 3.3.32016. Odporca vozidlá navrhovateľovi nevrátil. Podľa výpisu z OR má odporca okrem iného v predmete podnikania zapísanú činnosť: vykonávania medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy a vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy. Navrhovateľ uvádzal dôvodné obavy, že vozidlá, ktoré odporcovi poskytol, tento naďalej svojvoľne bez právneho dôvodu používa na vykonávanie nákladnej dopravy a zvyšovania svojho vlastného prospechu. Používaním vozidiel odporcom počet najazdených kilometrov rastie a znižuje sa tak životnosť vozidiel a tým sa znižuje aj ich hodnota, za ktorú je ich po vrátení možné predať na trhu tretím osobám. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že hodnota jeho majetku je takýmto neoprávneným používaním veci znižovaná. Navrhovateľ odôvodnil nebezpečenstvo hroziacej ujmy nielen tým, že existuje dôvodné podozrenie, že odporca naďalej požíva i keď bez právneho dôvodu vozidlá navrhovateľa na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, ale aj tým, že požívaním vozidiel v cestnej premávke dochádza najmä k zvyšovaniu najazdených kilometrov, opotrebovaniu motora a iných súčiastok motora. Navyše sa zvyšuje riziko poistnej udalosti na vozidlách /riziko havárie, poškodenia/. Súd v uznesení poukázal na ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f), § 75 ods. 2 O.s.p. veta prvá, veta druhá a uviedol, že návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé , čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom mal súd za to, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Súd konštatoval, že v danom prípade navrhovateľ neosvedčil reálnu hrozbu, t.j. také konanie odporcu, dôsledkom ktorého je zmarenie, sťaženie alebo znemožnenie núteného výkonu rozhodnutia. Zo strany navrhovateľa došlo dňa 1.3.2016 k vypovedaniu zmlúv o operatívnom leasingu č. 711, 712, 713 v zmysle všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria prílohu k zmluvám. To, či došlo k platnému vypovedaniu zmlúv, bude predmetom konania vo veci samej. Navyše odporca - leasingový nájomca má v predmete podnikania o.i. aj vnútroštátnu a medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu, čo konštatoval vo svojom návrhu aj navrhovateľ. Podľa názoru prvostupňového súdu by v danom prípade nariadením predbežného opatrenia došlo k neprimeranému zásahu do práv a právom chránených záujmov odporcu, nakoľko nariadením predbežného opatrenia by bola paralyzovaná podnikateľská činnosť odporcu, čo z hľadiska účelu a podstaty inštitútu predbežného opatrenia ako aj so zreteľom na práva a právom chránené záujmy navrhovateľa považuje súd za neprípustné. Predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. V prípade, že by súd vo veci samej určil, že výpoveď leasingových zmlúv č. 711, 712 a 713 je neplatná, bol by to práve odporca, ktorému by vznikla škoda. Súd ďalej uviedol, že ťahače strácajú na hodnote už tým, že ich navrhovateľ dáva do operatívneho leasingu a je to podnikateľské riziko navrhovateľa. K zvýšenému riziku poistnej udalosti na ťahačoch súd uviedol, že podľa zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok musia byť vozidlá poistené, takže v prípade poistnej udalosti bude plniť poisťovňa, nakoľko v zmysle všeobecných zmluvných podmienok bol odporca povinný zabezpečiť na vlastné náklady povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie. Na zdôraznenie súd poznamenal, že navrhovateľ nestráca nárok na zaplatenie leasingových splátok a ďalších nárokov, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o operatívnom leasingu a všeobecných zmluvných podmienok po ukončení nájmu. /najmä bod 6.4.4 a nasl. všeobecných zmluvných podmienok/. Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady (§102, § 76 O.s.p.,) na nariadenie predbežného opatrenia a preto návrh zamietol. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie prvého stupňa podľa navrhovateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ má zato, že neoprávneným používaním vozidiel (ťahačov) nastala situácia, v ktorej došlo nielen k ohrozeniu, ale aj porušeniu práv žalobcu a zásah súdu je mimoriadne potrebný, dôležitý a okamžite nevyhnutný. Odporca neplatil v zmysle uzavretej zmluvy o operatívnom lízingu dohodnuté mesačné nájomné za vozidlá, ktoré má naďalej vo svojej dispozícii. Navrhovateľ zaslal odporcovi výzvy na vrátenie vozidiel, na ktoré odporca nereagoval. Z tohto dôvodu je podľa vyjadrenia navrhovateľa jediným možným riešením využitie predbežného opatrenia. Navrhovateľ vytkol, že nenariadením predbežného opatrenia je odporcovi poskytnutá neodôvodnená, neúmerná a neprimeraná ochrana nad rámec zákona. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní navrhovateľ poukázal na to, že jediný, kto podnikateľské riziko primárne nezvládol je odporca. V zmysle uzatvorenej zmluvy si odporca svoj záväzok platiť nájomné nesplnil včas. Navrhovateľ poukázal na to, že súd aj v prípade porušenia základnej povinnosti zo vzniknutého záväzkovo-právneho vzťahu a jeho zmluvného nároku na vydanie vozidiel neodôvodnene chráni záujmy odporcu a tým zabraňuje, aby mu ako vlastníkovi veci bola poskytnutá ochrana jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ vytkol, že súd bez akéhokoľvek logického a skutkového zdôvodnenia uviedol, že nariadením predbežného opatrenia by sa paralyzovala podnikateľská činnosť odporcu. Z obsahu odôvodnenia uznesenia podľa navrhovateľa nevyplýva, že by súd vykonal dokazovanie či zisťovanie majetkových pomerov odporcu, či počtu vozidiel, s ktorými vykonáva podnikateľskú činnosť, taktiež nie je uvedené, či sa odporca k veci vyjadril. Podľa navrhovateľa nie je vylúčená možnosť, že odporca je držiteľom alebo vlastníkom iných vozidiel nadobudnutých na základe iných zmlúv alebo iných zákonných skutočností. Taktiež sa domnieva, že nie je možné predpokladať, či podnikateľská činnosť odporcu je výlučne závislá na troch vozidlách odporcu, nakoľko okrem podnikateľskej činnosti v oblasti medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy vykonáva ďalších sedemnásť predmetov podnikania a práve nariadením predbežného opatrenia by bola paralyzovaná. Podľa navrhovateľa nie je možné brániť odporcovi, aby si zabezpečil vozidlá prostredníctvom iného poskytovateľa leasingových služieb. Navrhovateľ má tiež závažné pochybnosti o činnosti súdu pri zisťovaní skutočnosti, či odporca vozidlá naozaj poistil. Odporca sa síce zaviazal počas celej doby trvania vozidlá poistiť, ale nakoľko nepreukázal riadne platenie mesačného nájomného, navrhovateľ má pochybnosti o riadnom poistení vozidiel. Z daného dôvodu v prípade výpovede poistných zmlúv zo strany poisťovne z dôvodu neplatenia poisteného, by mohlo prísť situácii, kedy prípadná poistná udalosť nebude hradená poisťovňou ale priamo znášaná navrhovateľom. Navrhovateľ ďalej uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci a to vznik škody na strane navrhovateľa, nakoľko je vlastníkom vozidiel; odporca neplatí za nájom vozidiel v mesačných intervaloch; navrhovateľ vyzval odporcu na riadne plnenie; po pretrvávajúcom neplnení povinností na strane odporcu, navrhovateľ od zmluvy riadne odstúpil; navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie vozidiel, a napriek uvedenému odporca bez právneho dôvodu naďalej vozidla užíva. Z uvedených dôvodov navrhovateľ má za to, že je jediným subjektom, ktorému vzniká škoda. Navrhovateľ poukázal na to, že mu vzniká ušlý zisk nakoľko nemôže s vozidlami disponovať a prenechávať ich do užívania prípadným iným subjektom, ktoré by za užívanie vozidiel riadne platili. Taktiež vzniká hrozba nadmerného opotrebovania vozidiel a zníženia ich životnosti, čo v konečnom dôsledku môže znížiť ich hodnotu. Navrhovateľ v odvolaní poukázal i na uznesenie Sp. zn. 26Cb/114/2014 zo dňa 15. augusta 2014, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu o nariadenie predbežného opatrenia vo veci skutkovo zhodnej. Nakoľko prebiehajúce konanie s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti uvedeného konania (sp. zn. 26Cb/114/2014) bolo rozhodnuté inak, má navrhovateľ zato, že súd v tomto skutkovo zhodnom konaní, svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil nedostatočne a nepresvedčivo. Navrhovateľ v odvolaní uviedol i citáciu čl. 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku Z.z. účinného od 1. júla 2016, kedy bude platiť, že: ,, Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu“. Bez ohľadu na to, že predmetný zákon vstupuje do účinnosti od 1. júla 2016, podľa navrhovateľa je dôležitým prvkom zdôraznenie právnej istoty, ktorý má platiť v demokratickom a právnom štáte bez ohľadu na potrebu jeho priameho ukotvenia v zákone. Podľa navrhovateľa prvostupňový súd svojim rozhodnutím vytvára nepodložený a nebezpečný precedens, ktorým legitimizuje možnosť rozdielnych názorov súdu pri skutkovo rovnakých veciach a zároveň spôsobuje, že navrhovateľova škoda na vozidlách narastá. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že súd svojimi tvrdeniami supluje obranu odporcu a pritom nie je známe, či sám odporca sa domáha ochrany na súde. Neúmerná obhajoba odporcu súdom bez interakcie z jeho strany tak v konečnom dôsledku môže vytvárať kontradiktórnosť v štádiu, keď súd vychádzal iba z dôkazov predložených výlučne navrhovateľom. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie v zmysle návrhu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je predpoklad, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi alebo zabezpečenie očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Potreba dočasnej úpravy je otázkou skutkovou. Potrebu dočasnej úpravy možno akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúce z týchto vzťahov by bez dočasnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti. Pod danosťou práva je v tomto prípade potrebné rozumieť osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť protiprávne konanie odporcu, resp. konanie odporcu v rozpore so zmluvou. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade navrhovateľ neosvedčil reálnu hrozbu, t.j. také konanie odporcu, dôsledkom ktorého je zmarenie, sťaženie alebo znemožnenie núteného výkonu rozhodnutia. Z listinných dôkazov je osvedčené, že navrhovateľ vypovedal zmluvy o operatívnom leasingu č. 711, 712 a 713 listom zo dňa 1.3.2016 podľa bodu 6.4.1 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej „VZP“) a zároveň týmto listom vyzval odporcu na vrátenie vozidiel poskytnutých na základe zmlúv č. 711, 712 a 713 do 3 dní od prevzatia listu, ako aj na okamžitú úhradu dlžných čiastok spolu s úrokom z omeškania. Vo veci samej sa navrhovateľ domáha vydania vecí, ktoré odporca prevzal na základe zmlúv o operatívnom leasingu č. 711, 712 a 713, ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa. Odvolací súd dospel k záveru, že stav medzi účastníkmi konania nevyžaduje potrebu rýchlej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdom. Aj keď navrhovateľ vypovedal leasingové zmluvy z dôvodu, že odporca bol v omeškaní s úhradou nájomného (bod 6.4.1 písm. a) VZP), navrhovateľ ničím neosvedčil, že odporca predmety nájmu aj naďalej používa na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, teda neosvedčil ani, že dochádza k tvrdenému neustálemu opotrebovávaniu a znižovaniu hodnoty jeho vozidiel. Navrhovateľ neosvedčil pre potreby navrhovaného predbežného opatrenia ani obavu, že odporca neplatí za vozidlá poistné, čím má hroziť, že prípadná poistná udalosť nebude hradená poisťovňou. Ničím nepodložené obavy navrhovateľa neosvedčujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jeden z predpokladov nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd zároveň poukazuje na Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu k zmluve 711, 712 a 713, ktoré umožňujú navrhovateľovi odobrať predmety leasingu (podľa bodu 6.4.3) aj proti vôli leasingového nájomcu podľa bodu 2.5.12 VZP, rovnako tak navrhovateľovi nič nebráni, aby si u odporcu uplatnil nároky titulom vzniku prípadnej škody na predmetoch leasingu. Za danej situácie tak faktické a právne vzťahy medzi účastníkmi konania nevyžadujú potrebu dočasnej úpravy nariadením predmetného predbežného opatrenia. Rozhodnutie v obdobnej veci, kedy súd uznesením sp. zn. 26Cb/114/2014 zo dňa 15.8.2014 vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, nie je pre rozhodnutie odvolacieho súdu záväzné, keďže v predmetnom konaní navrhovateľ neosvedčil reálne používanie vozidiel odporcom po výpovedi zmlúv, ani vznik škody, resp. zníženie hodnoty majetku navrhovateľa. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považuje dôvody odvolania za právne irelevantné a napadnuté uznesenie v zmysle vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 224 ods. 1, § 145 O.s.p.). Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.