Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204607 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216204607.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. L., narodená XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matka H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXB, X., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava a otec - T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXB, X., zast. Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Leškova 3A, Bratislava o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P 36/2016-22 zo dňa 24.03.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 59P 36/2016-22 zo dňa 24.03.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi maloletej uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletej P. L. narodenej XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 18.03.2016, matka žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne. Súd vychádzal zo zistenia, že rodičia maloletej po štyroch rokoch harmonického partnerstva a spoločnej domácnosti sa rozhodli pre uzavretie manželstva. Vzťah matky a otca nebol idylický už od počiatku uzavretia manželstva a prvé nezhody nastali v štádiu skorého tehotenstva, kedy matka mávala tehotenské nevoľnosti, a preto sa nemohla naplno venovať otcovi a podporovať ho tak, ako bol na to zvyknutý skôr, čo mu evidentne nevyhovovalo a začal byť voči nej nevrlý a podráždený. Matka si myslela, že otec si len nevie zvyknúť na novú životnú situáciu, preto toto jeho bezohľadné správanie znášala a verila, že sa jeho správanie časom zmení. Po uzavretí manželstva sa otcova agresivita stupňovala, začali medzi nimi časté hádky, pri ktorých sa otec dieťaťa snažil nástojčivo presviedčať o svojej pravde, nútil ju pritakávať na zjavné lži, či zamykať ju v dome. Začali sa u neho prejavovať sklony k chorobnej žiarlivosti, keď začal v značnej miere zasahovať do práva na súkromie matky, kontroloval jej mobilný telefón, e-mailovú komunikáciu, počúvať telefonické rozhovory s priateľmi a blízkymi a preveroval si každú osobu s ktorou sa dostala matka akokoľvek do kontaktu. Zo správania otca bola už matka zúfalá a pri všetkých agresívnych výstupoch žiadala aby s tým prestal. Otec opakovane sľuboval, že sa to nezopakuje a neskôr sa ospravedlňoval tým, že on má jednoducho takú povahu a nemôže za to aký je. Po narodení maloletej sa situácia v manželstve ešte zhoršila. Otec začal vo svojich nátlakoch na matku pritvrdzovať, začal si despotickejším spôsobom presadzovať svoje názory a razantnejšie usmerňovať jej správanie, často krát aj za pomoci fyzického násilia, čím jej spôsoboval modriny, prípadne iné poranenia. Otec sa už pár dní po návrate matky z nemocnice začal sťažovať, že sa nemôže socializovať, nemá čas na voľnočasové aktivity, priateľov a žiadal od nej, aby podala maloletej dcére Sunar a išla s ním do spoločnosti. Bežnou realitou v manželskom spolužití účastníkov bolo, že otec často krát niečo sľúbil, ale iné nakoniec urobil. Tak bol začiatkom februára konfrontovaný od matky výčitkou, na čo prišiel za ňou a bol agresívny. Stál pred ňou doslova v amoku a triasol sa od hnevu. Matka vtedy vycítila, že situácia je zlá, a preto v záujme nevyhrotenia situácie ho ubezpečila, že ho miluje a má v nej stále oporu, avšak pokiaľ neprestane s klamstvami, nezíska si späť jej dôveru. Na to jej začal otec nadávať, že je neschopná, bral jej z rúk predmety, ktoré vtedy počas varenia držala v ruke, násilím ju nútil pozerať sa mu do očí a následne ju silno chytil na intímnom mieste. Nato sa začala brániť, čo v istý chvíľu vyzeralo, že pomohlo, avšak vzápätí sa otec na ňu zahnal päsťou. Matke sa podarilo úderu vyhnúť, spadla na podlahu, čo využil a pritlačil ju nohou o jej hruď s vyhrážkou, aby ho prestala provokovať. Matka ďalej uviedla, že to bola posledná kvapka a tak iniciovala separované bývanie, ona ostala v byte na B. ulici a otec sa odsťahoval do svojej kancelárie. Na základe dohody potom realizovali stretnutia v ich spoločnom byte. Stretnutia spočiatku prebiehali bez závažnejších nezhôd, avšak jedného večera došlo ku konfrontácii účastníkov, keď otec počas stretnutia s dcérou nástojil, aby mu matka opakovala, že ho miluje na čo mu povedala, že už nie je schopná naďalej znášať jeho invektívy a že si už ďalej nevie s ním predstaviť spoločnú budúcnosť. Otec sa rozplakal a vzápätí chytil záchvat agresivity. Matka preto urýchlene dcéru odniesla mimo jeho dosahu a v záujme jej ochrany. Otec odišiel do kuchyne, vzal nôž a vulgárne sa vyjadroval na matkinu adresu. Videla, že situácia je vážna, a preto sa ho snažila upokojiť slovami, že mu nechce ublížiť a že má v úmysle urobiť pre neho len to najlepšie. Otec chvíľu v amoku stál s nožom ruke, potom ho odložil a poznamenal, že mal v úmysle ju zabiť. Ešte v ten deň si zbalila najnutnejšie veci pre seba a dcéru, opustila byt a dočasne sa nasťahovala ku svojej rodine. S otcom ostala v kontakte prostredníctvom e-mailovej komunikácie a online chat-u. Otec si neskôr zrejme začal uvedomovať, že jeho doterajšie správanie a agresívne výstupy boli neprimerané, keď e - mailom zo dňa 07.03.2016 oznámil, že sa rozhodol vyhľadať odbornú pomoc - psychológa a prejavil vieru v záchranu manželstva a rodiny. Neskôr matke zaslal e-mailovú správu, v ktorej sa po otvorení zobrazil text "vírus downloading", t.j. nainštaloval sa vírus do jej počítača. Podľa jej tvrdenia nešlo o náhodu, nakoľko sa otec viackrát zmienil o tom, že svojim bývalým obchodným partnerom poslal vírus rovnakým spôsobom. Matka je po finančnej stránke odkázaná výlučne na svojich blízkych, pretože otec jej neposiela žiadne finančné prostriedky. Nakoľko povinnosť vyživovať dieťa patrí obom rodičom žiadala, aby súd predbežným opatrením v súlade s § 76 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o určení povinnosti otca platiť výživné na maloletú dcéru, ktoré by postačovalo aspoň na úhradu nevyhnutných životných nákladov. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav je preto nevyhnutné, aby sa rozhodlo o tom, ktorý z rodičov bude dočasne zabezpečovať starostlivosť o dcéru. Táto potreba vyplýva z prvoradého záujmu maloletého dieťaťa, ktoré by malo byť vychovávané v stabilnom rodinnom prostredí, ktorý im zabezpečuje pocit životnej istoty. Maloletá dcéra je navyše natoľko útleho veku, že takúto úpravu predbežným opatrením je možné považovať za nevyhnutnú pre ochranu jej záujmov a pre zabezpečenie jej základných životných potrieb, ktoré v prvom rade zabezpečuje matka. Okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne s tým, že vychádzal zo zistenia, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky. Návrh matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti zamietol. Okresný súd právne danú vec posúdil podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a ods. 2 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd v odôvodnení uznesenia zdôraznil, že jedným z nevyhnutným predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť predbežné opatrenie je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. Preto ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy. Podľa novely Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 388/2011 Z.z. účinnou od 01.01.2012, podľa ktorej pri nariaďovaní predbežného opatrenia v týchto konaniach od 01.01.2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. Súd prvého stupňa v súvislosti so zamietnutím návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, poukázal na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a to na návrh alebo z úradnej povinnosti. Súd zdôraznil, že obsah takéhoto predbežného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa, ktorá je inštitútom rodinného práva upraveným v Zákone o rodine. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia, je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení, keďže starostlivosť nie je totožná s výchovou. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy, pričom odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov alebo starostlivosti súdom určenej tretej osoby trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa. Z uvedeného preto vyplýva, že podľa citovaného zákonného ustanovenia zveriť maloleté dieťa na prechodnú dobu do výchovy druhého z rodičov alebo tretej osobe nie je možné. Ďalej súd prvého stupňa zdôraznil, že predbežné opatrenie má mať výnimočný charakter a súd ním musí uložiť povinnosť, nie priznať právo. Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a môže tiež zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený. Súd nemôže predbežným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale môže rozhodnúť o tom, že jeden z rodičov je povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, ak sú pre takéto rozhodnutie splnené zákonné podmienky. Dôvod na nariadenie predbežného opatrenia v tomto prípade nie je daný, nakoľko sa maloletá P. v starostlivosti matky fakticky nachádza. Súd preto návrh matky na zverenie maloletej do jej starostlivosti zamietol. Poukázala na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V danom prípade preto podľa názoru súdu naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná, maloleté dieťa sa nachádza v súčasnej dobe v starostlivosti matky, jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj nie sú ohrozené alebo narušené. Matka navyše nijako nepreukázala, že otec maloletej by mal v úmysle bez dohody prípadne súdneho rozhodnutia maloletú P. odobrať a rozhodovať o jej záležitostiach bez matky. Okresný súd vyhovel návrhu matky na určenie výživného a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, ktorá suma postačuje na pokrytie nevyhnutných nákladov spojených so starostlivosťou o maloletú s ohľadom na jej vek ako i na to, že matka maloletej nemá v súčasnej dobe žiaden príjem, nepoberá ani sociálne dávky. Určením výživného bude zabezpečená výživa maloletej v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine, s tým, že výška výživného určená súdom je primeraná vzhľadom na charakter a povahu predbežného opatrenia, ktorým môže súd uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Proti výroku uznesenia, ktorým súd zamietol návrh matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti podala odvolanie matka, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. V odvolaní matka namietala odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 1 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie súdu v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v súvislosti so spôsobom rozhodovania súdu preto matka považuje za potrebné poukázať na viaceré vady v procesnom postupe súdu. Matka poukázala na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol ustanovenie § 76 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku a v súvislosti s týmto ustanovením súd vyslovil názor, že podľa tohto ustanovenia nie je možné rozhodnúť predbežným opatrením o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale môže rozhodnúť o povinnosti jedného rodiča odovzdať druhému rodičovi, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Podľa názoru súdu maloletá je aktuálne fakticky v starostlivosti matky, preto nie je dôvod rozhodnúť nariadeným predbežným opatrením a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. V zmysle takto koncipovaného odôvodnenia uznesenia, matka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2013 sp.zn 3Cdo 257/2012, podľa ktorého „pokiaľ sa totiž v úvodnej časti § 76 ods. 1 O.s.p. uvádza slovo „najmä“, znamená to, že výpočet opatrení v ňom uvedených nie je kompletný (taxatívny), ale neúplný; predmetné ustanovenie uvádza len niektoré príklady predbežných opatrení, ktoré môže súd nariadiť. V dôsledku toho môže súd prijať aj opatrenia výslovne v tomto ustanovení neuvedené. Tomu zodpovedá tiež procesná možnosť súdu adekvátne formulovať výrok uznesenia nariaďujúceho predbežné opatrenie. Ak súd dospeje k záveru, že návrhom požadované predbežné opatrenie svojim obsahom zodpovedá účelu a cieľu zabezpečenia, predbežné opatrenie nariadi v požadovanom znení. Je pravdou, že Občiansky súdny poriadok v § 76 ods. 1 písm. b/ používa pojem „odovzdanie“ (nie o „zverenie“) dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Táto dikcia zodpovedá tomu, že daný obsah predbežného opatrenia spravidla postačí a pritom ničím neprejudikuje konečné rozhodnutie o výchove dieťaťa. To však nevylučuje, aby súd, ak je to potrebné, predbežným opatrením určil, komu sa na prechodnú dobu zveruje maloleté dieťa. Otázka či o tento prípad (t.j. že to bolo potrebné) išlo aj v preskúmavanej veci, je otázkou právneho posúdenia skutkového stavu osvedčeného po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia“. Matka zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 410/2015, ktorý sa zaoberal otázkou nesprávneho právneho posúdenia v konkrétnej právnej veci. Matka tvrdila, že súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy gramatický výklad daného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu zákonodarca pri koncipovaní tohto ustanovenia použitím slova najmä pri vymenovaní prípadov, kedy súd môže pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia, nemal v úmysle uvádzať konečný výpočet dôvodov, ale dôvody nariadenia predbežného opatrenia uviedol len demonštratívne. V tomto prípade preto podľa názoru matky nie je dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti návrhu na dočasné zverenie maloletej dcéry do starostlivosti matky a súd nemal dôvod rozhodnúť o tomto návrhu v neprospech matky bez ohľadu na to, či sa maloletá dcéra aktuálne fakticky nachádza v jej starostlivosti. Aj pri nariadení takéhoto predbežného opatrenia, hoci je len provizórnym predbežným opatrením platí, že musí zohľadňovať záujem maloletého dieťaťa. Matka ďalej namietala, že súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že naliehavosť dočasnej úpravy predbežným opatrením nebola zo strany matky preukázaná. Maloletá sa nachádza v súčasnej dobe v starostlivosti matky, jej život, zdravie alebo priaznivý vývoj nie sú ohrozené alebo narušené. Matka nijako nepreukázala, že otec by mal v úmysle bez dohody prípadne súdneho rozhodnutia maloletú dcéru odobrať a rozhodovať o jej záležitostiach bez matky. Matka sa s týmto názorom súdu nestotožňuje a tvrdí, že predbežné opatrenie, ktoré súd ukladá má poskytnúť ochranu tak porušeným ako aj ohrozeným subjektívnym právam účastníkov do času, kým sa definitívne rozhodne o veci samej. Predbežné konanie má teda dočasný charakter a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienok pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej hoci len dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi by bolo právo matky ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia pritom matka nenadobúda práva, o ktorých bude súdom rozhodnuté až rozhodnutím o veci samej. S charakterom predbežného opatrenia tak ako to vyplýva z príslušných zákonných ustanovení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri rozhodnutí nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nepochybné, že účastník musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. Súd je aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia predovšetkým prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým a určujúcim hľadiskom. Matka preto tvrdila, že dostatočným spôsobom osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov a zohľadňujú záujem maloletého dieťaťa je toho názoru, že súd nerozhodol v uznesení o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade so skutkovým stavom a predloženými listinnými dôkazmi. Matka napriek všetkému prejavila snahu s otcom spolupracovať a tým zabezpečiť, aby maloletá zostala v kontakte aj s otcom. Preto pristúpila s otcom na dohodu ohľadne jeho styku s maloletou, ktorý sa bude zatiaľ realizovať jedenkrát týždenne vo štvrtok v trvaní dvoch hodín a to za prítomnosti matky J. R., narodenej XX.XX.XXXX bytom P. XX, X.. Prítomnosť tretej osoby na stretnutí otca s maloletou dcérou vyžadovala matka z dôvodu, aby sa preventívne zabránilo pohnútkam otca, ktoré by smerovali k psychickým a fyzickým útokom na matku, a aby stretnutie bolo výhradne o budovaní vzájomného citového vzťahu otca a maloletej dcéry a plnilo svoj účel. Matka však je ochotná postupne pristúpiť k stretávaniu otca s maloletou dcérou aj na intenzívnejšej báze avšak až po tom, ako sa stabilizuje otcov psychický stav a nebude obava z jeho prchkých a nepredvídaných reakcií. Ku dňu vyhotovenia odvolania sa stretnutia otca s maloletou uskutočnili dvakrát, a to dňa 09.04.2016 a dňa 14.04.2016. Z uvedených dôvodov preto matka žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, a rozhodol, že maloletá sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky H. A., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matka k odvolaniu pripojila čestné vyhlásenie N.. Q. P. o tom, že dňa 05.03.2016 vo večerných hodinách ju telefonicky kontaktovala matka maloletej a žiadala o pomoc. Plačúca sa jej zdôverila, že jej manžel nad sebou stratil kontrolu a, že jej išlo o život. Na základe toho nadobudla dôvodnú obavu o jej bezpečnosť a zdravie a sama jej navrhla, aby okamžite opustila obydlie, kde žila so svojím manželom. Dohodli sa, že si zbalí len to najnutnejšie a jej manžel N. P. ju príde vyzdvihnúť, aby ich s dcérou odviezol do bezpečia. Čestné vyhlásenie je zo dňa 14.04.2016. Ďalej matka predložila k odvolaniu čestné vyhlásenie T.. N. P., založené na č.l. 40, zo dňa 14.04.2016 o tom, že dňa 05.03.2016 vo večerných hodinách na žiadosť svojej ženy šiel odviesť H. A. a jej 6 mesačnú dcéru P.N. L. z ich domu na B. XC do bezpečia. H. odmietala vyjsť pred vchod sama a naliehala na neho, aby prišiel až k ich dverám. Bola v tvári červená, hlas sa jej chvel a vystrašená sa ponáhľala v obavách, či sa manžel nevráti ešte rozhnevanejší. Po ich úniku do bezpečia, ktorému napomohol jej na internete pomáhal nájsť telefonické kontakty na hniezda záchrany a linky pre týrané ženy, na ktoré sa vo svojom zúfalom rozpoložení obrátila s prosbou o pomoc. K odvolaniu matka pripojila čestné vyhlásenie Z. J., zo dňa 15.04.2016 o tom, že dňa 05.03.2016 ju krátko pred pol desiatou večer telefonicky kontaktovala matka maloletej a v emočnom stresu ju žiadala o pomoc. Hovorila, že má strach o svoj život, popisovala ako jej manžel povedal, že ju chcel zabiť a má strach, lebo sa správa nepríčetne a teda nevie predpokladať jeho ďalšie činy v tejto súvislosti. Poradila jej, aby ihneď opustila spoločnú domácnosť a vyhľadala pomoc. Podľa názoru matky okresný súd celú jej situáciu bagatelizuje. Matka sa preto rozhodla súdu podrobnejšie opísať incident, ktorý podnietil jej rozhodnutie opustiť s maloletou dcérou spoločnú domácnosť otcom. Spomínaný incident, sa odohral dňa 05.03.2016 vo večerných hodinách. V tomto období žili matka s maloletou dcérou oddelene v byte na B. D. Č.. X/C, X. a odporca na adrese trvalého pobytu, kde má kancelárie a tam od predošlého agresívneho výstupu býval (uvedené vyplýva z textu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 16.03.2016). Účastníci sa vtedy dohodli, že otec bude matku s maloletou dcérou v byte navštevovať. Tento večer sa matka vrátila zo stretnutia s priateľkou do bytu, kde bol vtedy otec s maloletou dcérou a mal ju matke odovzdať na kojenie s tým, že otec hneď pôjde naspäť do priestorov jeho kancelárie na adrese svojho trvalého pobytu. Otcovi sa však nikam nechcelo, ostal sedieť na gauči a pozeral sa, ako matka maloletú dcéru kojí a začal klásť matke otázky, v rámci ktorých sa dožadoval uznanlivých odpovedi ohľadne jeho starostlivosti o rodinu, a napokon apeloval na matku, aby mu potvrdila, že ho miluje. Matka nechcela klamať, a preto povedala otcovi priamo, že po tom všetko, čo si s ním s maloletou dcérou prežili, si už nevie predstaviť s ním ďalej žiť. Otec na tieto slová reagoval naoko emotívne - pokusom o plač, no keďže naň matka nereagovala, ako to bývalo doposiaľ, vstal a začal na matku slovne útočiť. Matka v záujme zachovania pokoja a nevystresovania maloletej dcéry, ktorú držala v náručí, sa snažila zachovať pokoj a upokojovala aj otca. Ten sa však po miestnosti pohyboval stále zúrivejšie, až priskočil ku stolu, na ktorom ležala práve nakojená maloletá dcéra a v kŕči a trasúcim sa telom nad ňou lomcoval rukami. Matka z obavy, aby otec v amoku neublížil maloletej dcére, zakročila a apelovala na otca, aby sa okamžite upokojil. Z otcovho správania a reakcií matka vycítila, že situácia sa vyvíja nebezpečným smerom, a preto urýchlene vzala maloletú dcéru a premiestnila ju mimo dosahu otca. Zo skúseností z predošlých incidentov, ktoré sú spomenuté aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, matka už vedela, že maloletú dcéru radšej nebude držať v náručí, nakoľko už v minulosti počas svojho útoku otec použil maloletú dcéru ako nástroj svojej agresie tým, že sa snažil vymaniť maloletú dcéru z matkinho náručia. Matka si všimla, že otec stále viac strácal, kontrolu nad svojim správaním a rozbiehal sa s rukami napriahnutými vpred a prstami na rukách kŕčovito zháčenými smerom k matke, ktorá kľačala vedľa maloletej dcéry. Otec na matkinu žiadosť, aby sa zdržal a nekonal tak pred maloletou dcérou, sa zakaždým zháčil a vrátil sa späť, ostal postávať obďaleč pozorujúc matku a urážlivými slovnými spojeniami obviňoval matku, že mu ubližuje, krivdí, a že mu zničila život. Otec nervózne pobehoval po miestnosti, a keď zastal, poskakoval na mieste, lomcoval telom a napínal päste. Keď sa zastavil, upierajúc pritom zrak na matku a maloletú dcéru, zatínal zuby a krivil tvár v zlostnú grimasu. Matka ho s obavami sledovala, snažila sa nedať mu dôvod k útoku voči nej a maloletej dcére, a tak na jeho slovné útoky nijako nereagovala. Videla, že otec sa odhodláva k útoku, nakoľko sa opakovane rozbiehal k matke a potom naspäť. Po celú dobu otcom triaslo, lomcovalo ním, kŕčovito mal vystreté ruky smerom k matke a maloletej dcére a vulgárne sa vyjadroval na adresu matky. Matka pochopila, že hoci sa otec zatiaľ úplne neodhodlal k reálnemu útoku, každú chvíľu môže stratiť kontrolu, a preto sa snažila otca upokojiť, viedla ho k rozvážnym krokom a apelovala naňho, aby sa kontroloval, upokojil sa, a aby nevykonal niečo, čo neskôr bude ľutovať. Matka sa snažila zo všetkých síl zabrániť útoku otca. Matka apelovala tiež na to, aby sa otec neznížil k útoku pred dcérou a nepoznačil takto jej mladý život. Opakovala mu, že majú krásnu a zdravú maloletú dcéru a ich úlohou je sústrediť sa na to, aby boli čo najlepšími rodičmi a zabezpečili všetko potrebné pre ďalší vývin a výchovu maloletej dcéry. Na tieto slová otec reagoval agresívne slovami: „Ty to nechápeš! - Na P. mi vôbec nezáleží! Keď stratím Teba, bude to moja osobná prehra!". Matka bola po týchto slovách a správaní otca šokovaná, videla, že otec je v tak zlom psychickom rozpoložení, že sa cítila ohrozenie a mala vážne pochybnosti o tom, či sú s maloletou dcérou v bezpečí. Nakoľko matka zotrvala v pokoji a nedala na sebe poznať strach z otca, otec napokon ostal pred ňou stáť bez reakcie a potichu odišiel za roh do, kuchynskej časti bytu. Odtiaľ matka vzápätí začula celý rad výbušné a úsečné vypovedaných vulgárnych invektív na jej adresu, po ktorých nastalo niekoľkominútové ticho, ktoré prerušil až zvuk otvárajúcej sa zásuvky a zvuky prehrabávania sa. Opäť nasledovalo ticho, v ktorom sa matka snažila otázkami uistiť, čo otec robí, a keď neodpovedal, matka sa rozhodla zistiť, čo sa deje - potichu sa natiahla k priečke oddeľujúcej obývačku od kuchyne a nazrela, čo sa v kuchyni odohráva. Uvidela otca, ako sklonený stojí nad zásuvkou s príborníkom a nožmi a v pravej ruke zviera nejaký predmet. Matka nepochybovala, že sa jedná o nôž. nakoľko predmet držal v pravej ruke nad priehradkou v zásuvke, kde mávali účastníci umiestnené nože. Navrhovateľka vzhľadom na celú situáciu usúdila, že otec sa stojac nad zásuvkou odhodláva k útoku, a preto sa okamžite so strachom vrátila k maloletej dcére a začala s otcom aktívne komunikovať a pýtať sa, čo robí v kuchyni. Otec neodpovedal a len ticho v kuchyni stál. Strach a obavy matky sa stále viac stupňovali, a tak matka dôsledne zvažovala každé slovo, snažila sa voliť také, ktoré by otca ukľudnili a udržal; ho v stave príčetnosti. Matka otcovi sľubovala, že všetko spolu vyriešia, čo je možné aj inokedy, keď bude otec v pokojnom stave. Matka sa snažila zľahčiť situáciu ako sa len dalo. Nato začula matka z kuchyne opäť otváranie a zatváranie ďalších zásuviek a šuchot. Vzápätí otec vyšiel z kuchyne držiac v jednej ruke poloprázdne vrece s odpadkami a matke oznámil, že ju chcel zabiť a môže mu byť vďačná, že sa tak teraz nakoniec nerozhodol. Pristúpil ešte nervózne k nej, upravil deku a vankúš za jej chrbtom, pričom poznamenal, že jej ešte upratuje a má mu byť za to vďačná. Nakoniec sa otec rozlúčil so slovami, že sa vracia do kancelárie sledovať predbežné výsledky volieb a pôsobilo to tak, že odchádza a cestou vynáša smeti, ako to mával vo zvyku. Matka vydesená z celej situácie, odišla uložiť maloletú dcéru do postieľky a mala v úmysle zamknúť byt a zavolať pomoc. Nato si však všimla, že sa svetlo na chodbe pred bytom opäť rozsvietilo, a tak predpokladala, že otec ostal potme stáť v predsieni. Na chodbe matka zazrela odporcovu malú čiernu tašku, bez ktorej nikam nechodil. Matka vytušila, že otec bol zvedavý, čo bude matka po tomto incidente robiť, a keby sa zamkla, dobíjal by sa dovnútra k svojej taške, a ktovie, k čomu by napokon došlo, otec sa po chvíli naozaj vrátil do bytu. Komunikoval s matkou akoby sa chcel uistiť, čo ide robiť. Matka sa pre istotu tvárila, že si ide ľahnúť spať a tvárila sa tak, že si z incidentu otca nerobí ťažkú hlavu, aby odišiel a mohla si zavolať pomoc. Matka sa tiež snažila vyzistiť zo správania otca, ako sa k celej situácii stavia, a tak pri jeho odchode položila otázku, či nasledujúci deň dohodnuté stretnutie s maloletou dcérou platí. Odporca dvíhajúc zo zeme svoju malú čiernu tašku odpovedal výhražné slovami: „Uvidím, čo do rána ešte vymyslím". Po odchode otca z bytu sa matka rozhodla, že už nemôže viac nečinne čakať na to, čo sa stane zo strany otca, a s obavou, či sa opäť otec nevráti ešte v horšom stave, uzamkla na byte vchodové dvere a v strese telefonicky kontaktovala svoje priateľky Z. J. a N.B.. Q. P. so žiadosťou o pomoc. Zverila sa im o celej situácii, že otec stratil nad sebou kontrolu, správal sa nepríčetne, priznal sa jej že ju chcel zabiť a vyjadrila tiež obavu nad tým, že sa otec vráti do ich domácnosti ešte v agresívnejšej nálade a dokoná to, čo mal v úmysle. Priateľka Z. J. počas sms komunikácie a telefonátu s matkou nadobudla obavu o bezpečnosť a zdravie svojej priateľky - matky a poradila jej, aby určite okamžite opustila spoločnú domácnosť s otcom a vyhľadala bezpečné prostredie. Podobne sa matka zverila aj svojej priateľke N.. Q. P., ktorá jej radila to isté a vzájomne sa dohodli, že si matka zbalí najnutnejšie veci a príde po ňu priateľkin manžel, ktorý matku odvezie do bezpečia. Na preukázanie udalostí, ktoré sa odohrali večer dňa 05.03,2016 v byte na B.J. D. Č.. X/C, X., kde sa do tohto času matka s maloletou dcérou zdržiavala, prikladá matka čestné vyhlásenia svojich priateliek Z. J., N.. Q. P. a jej manžela T.. N. P.. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia. Odvolací súd k námietke matky maloletej v podanom odvolaní, podľa § 205 ods. 1 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie súdu v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v súvislosti so spôsobom rozhodovania súdu preto matka považuje za potrebné poukázať na viaceré vady v procesnom postupe súdu, poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o predbežnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Vo svojom vyjadrení matka dostatočne, obšírne, presne, konkrétne a vyčerpávajúco objasnila situáciu a podrobnejšie opísala incident, ktorý podnietil jej rozhodnutie opustiť s maloletou dcérou spoločnú domácnosť s otcom, ktorý sa odohral dňa 05.03.2016 vo večerných hodinách. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 75 ods. 6 O.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, vyjadriť. Zo zákonného ustanovenia (§ 75 ods. 6 O.s.p.) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení predbežného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady ustanovenej v § 18 a § 115 O.s.p. Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu predbežného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej mali nezhody a zo strany otca došlo aj k agresivite z dôvodu, že matka sa venovala maloletej, nemala dosť času na to, aby sa venovala otcovi, jeho voľnočasovým aktivitám, kedy ju otec žiadal, aby dala maloletej sunar a išla s ním do spoločnosti. Z konkrétneho objasnenia konfliktnej situácie medzi rodičmi vyplýva, že otec nemá záujem vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, čo možno zistiť práve z tvrdenia matky, ktorá súdu uviedla, ako vyplýva z obsahu spisu, nasledovné: „Opakovala mu, že majú krásnu a zdravú maloletú dcéru a ich úlohou je sústrediť sa na to, aby boli čo najlepšími rodičmi a zabezpečili všetko potrebné pre ďalší vývin a výchovu maloletej dcéry. Na tieto slová otec reagoval agresívne slovami: „Ty to nechápeš! - Na P. mi vôbec nezáleží! Keď stratím Teba, bude to moja osobná prehra!". Pokiaľ ide o priebehu celého incidentu, možno vysloviť názor, že práve spoločnosť matky si vynucuje otec svojim správaním a ani raz sa nezmienil, že on chce vykonávať starostlivosť o maloletú, prípadne, že si ju chce zobrať od matky, čo by prípadne bolo možné považovať na dôvod, pre ktorý by návrh matky bol dôvodný. Otec ale nemá záujem starať sa o dieťa, nenamieta, že dieťa je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, z ktorého dôvodu nie je potrebné upraviť pomery účastníkov konania, teda rodičov maloletej tak, ako to žiadala matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že v danom prípade naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná, maloleté dieťa sa nachádza v súčasnej dobe v starostlivosti matky, jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj nie sú ohrozené alebo narušené. Matka navyše nijako nepreukázala, že otec maloletej by mal v úmysle bez dohody prípadne súdneho rozhodnutia maloletú P. odobrať a rozhodovať o jej záležitostiach bez matky. V danom prípade preto námietka matky maloletého v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), nebola opodstatnená. V súvislosti s námietkou matky, ktorá sa týka nedostatočne vykonaného dokazovania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd poukazuje na to, že už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Matka maloletej v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletej do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. V danom prípade je nepochybné, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky. Ako bolo uvedené vyššie, otec nemá záujem poskytovať maloletej osobnú starostlivosť a ani sa nevyjadril k podanému odvolaniu matky, že by mal záujem, aby maloletá bola jemu zverená do osobnej starostlivosti. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu matky v podanom odvolaní, že je potrebné dočasne upraviť pomery rodičov maloletej a nariadiť predbežné opatrenie o tom, komu bude maloletá zverená do osobnej starostlivosti, pretože spor o tom medzi rodičmi nie je. Maloletá je v osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje všetku starostlivosť a s prihliadnutím na vek maloletej, je takýto stav aj v jej záujme. Zároveň je uložená otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej, otec odvolanie nepodal, tak možno zastávať názor, že súhlasí s tým, že maloletá je v starostlivosti matky a on je povinný prispievať na výživu maloletej. Správnosť záveru súdu prvého stupňa podporujú aj skutočnosti, ktoré matka uviedla v podanom odvolaní proti uzneseniu a v ktorom uviedla, že „napriek všetkému prejavila snahu s otcom spolupracovať a tým zabezpečiť, aby maloletá zostala v kontakte aj s otcom. Preto pristúpila s otcom na dohodu ohľadne jeho styku s maloletou, ktorý sa bude zatiaľ realizovať jedenkrát týždenne vo štvrtok v trvaní dvoch hodín a to za prítomnosti matky a J. R., narodenej XX.XX.XXXX bytom P. XX, X.. Prítomnosť tretej osoby na stretnutí otca s maloletou dcérou vyžadovala matka z dôvodu, aby sa preventívne zabránilo pohnútkam otca, ktoré by smerovali k psychickým a fyzickým útokom na matku, a aby stretnutie bolo výhradne o budovaní vzájomného citového vzťahu otca a maloletej dcéry a plnilo svoj účel. Matka však je ochotná postupne pristúpiť k stretávaniu otca s maloletou dcérou aj na intenzívnejšej báze avšak až po tom, ako sa stabilizuje otcov psychický stav a nebude obava z jeho prchkých a nepredvídaných reakcií.“ Odvolací súd je vzhľadom na uvedené toho názoru, že konflikt a nezhody sú medzi rodičmi maloletej navzájom, vyplývajúce z ich vzájomného vzťahu, ale nemožno sa stotožniť s tvrdením matky, že dočasne treba upraviť otázku zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, pretože ohľadne tejto skutočnosti spor medzi rodičmi nie je a tak nie je preukázaná potreba nariadiť predbežné opatrenie. Konflikt medzi rodičmi, ktorý sa týka ich vzťahu, nemožno riešiť nariadením predbežného opatrenia v tomto konaní. Rovnako existencia dohody medzi rodičmi maloletej v otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, preukazuje aj vyjadrenie matky v podanom odvolaní, že ku dňu vyhotovenia odvolania sa stretnutia otca s maloletou uskutočnili dvakrát, a to dňa 09.04.2016 a dňa 14.04.2016. Je nutné preto zdôrazniť, že predbežné opatrenie, ktorým bude maloleté dieťa zverené jednému z rodičov, je možné nariadiť iba v prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, ktorý z nich bude vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa do času, kým súd vo veci úpravy práv a povinností k maloletej rozhodne a ktorý z rodičov bude mať právo sa s dieťaťom stretávať a prispievať na výživu aj finančne. Nemožno však takéto predbežné opatrenie nariadiť, ak spor v takejto otázke nie je, pretože úprava práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa v tomto prípade nie je potrebná. Riešenie vzájomných konfliktov medzi manželmi, týkajúcich sa ich vzťahu, nemožno zamieňať s výkonom rodičovských práv k maloletému dieťaťu. Pokiaľ matka v podanom odvolaní poukázala na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, v súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach, odvolací súd nemá dôvod sa od nej odkloniť, ale zdôrazňuje, že aj z viacerých rozhodnutí dovolacieho súdu vyplýva, ako zdôraznila aj matka v súvislosti s rozhodnutím sp.zn. 3Cdo 257/2012, že „ak súd dospeje k záveru, že návrhom požadované predbežné opatrenie svojim obsahom zodpovedá účelu a cieľu zabezpečenia, predbežné opatrenie nariadi v požadovanom znení.“ pre tento prípad však odvolací súd zastáva názor, zhodný so súdom prvého stupňa, že navrhované predbežné opatrenie svojim obsahom nezodpovedá účelu a cieľu zabezpečenia formou predbežného opatrenia. Základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu odvolaním matky napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré je vecne správne a so záverom súdu prvého stupňa, že matka maloletej nepreukázala zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia sa odvolací súd plne stotožňuje, a preto uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.