Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/254/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204873 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216204873.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: G.. Y.. Q. O., W. S. X, W., zastúpeného: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, proti žalovanej: G.. B. O., W. S. X, W., zastúpenej: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o zrušenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. mája 2016, č.k. 51C/54/2016-18, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.12.2015, č.k. 7C/461/2015-46, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.2.2016, č.k. 9Co/44/2016-103, ktorým mu bola uložená povinnosť nevstupovať do bytu č. 6/2. poschodie bytového domu S. X,X,X, Q. S. X Q. W., evidovaného na LV č.XXXX pre katastrálne územie Q.Y., E. W. - P. Č. W. - Q., okres Bratislava II, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keď; s poukazom na ust. § 77 ods. 2 O.s.p.; vychádzajúc z návrhu žalobcu dospel k záveru, že návrh na zrušenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave; ktorý na odvolanie žalovanej uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.12.2015, č.k. 7C/461/2015-46, zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel; vo svojom zmeňujúcom uznesení konštatoval, že v danej veci žalovaná predloženými listinami (výpismi textových správ odoslaných žalobcom, ktoré vykazujú spoločné znaky v komunikácii so žalovanou - vulgárnosť, znevažovanie žalovanej, agresivitu vo verbálnom prejave, hrozby možných bližšie nekonkretizovaných negatívnych následkov pre žalovanú v prípade nerešpektovania požiadaviek žalobcu navrhovateľa) osvedčila reálnu obavu z možných negatívnych dôsledkov, strach z neuváženého agresívneho správania žalobcu, a preto, keď konanie žalobcu považoval za prejav jednej z foriem psychického násilia voči nej, ktorý nemožno akceptovať, pričom obavy žalovanej z možného násilného správania žalobcu majú reálny základ, osvedčila žalovaná existenciu psychického násilia žalobcu, ako aj jeho pretrvávajúcu hrozbu, teda osvedčila, že je nutný zásah podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Vychádzajúc z odôvodnenia citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, dospel k záveru, že žalobca v návrhu na zrušenie predbežného opatrenie netvrdí (ani nepreukazuje) skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že pominuli dôvody nariadenia predbežného opatrenia uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu, a preto nie je možné podanému návrhu na jeho zrušenie vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v konaní o zrušenie predbežného opatrenia žiadne nevznikli a ani ich náhradu neuplatnila. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu na zrušenie predbežného opatrenia dôvodiac tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že so žalobkyňou po nariadení predbežného opatrenia komunikujú ohľadne spoločných detí, avšak od 3.11.2015 nedošlo z jeho strany ani len k náznakom správania, ktoré bolo dôvodom nariadenia predbežného opatrenia, o čom svedčia aj dôkazy - Záznam Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 59P/81/2015 z pohovoru s maloletými zo dňa 3.5.2016 a prepis ich komunikácie v aplikácii Whatsapp, ako aj e-mailovej komunikácie, ktoré predložil spolu s odvolaním. Zároveň namietal, že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na samotné nariadenie predbežného opatrenia, keď žalovaná v súvislosti s návrhom na jeho nariadenie neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď túto neosvedčujú predložené výpisy SMS správ, anonymný list zo dňa 1.12.2015, ani čestné vyhlásenie pani B. O. zo dňa 20.1.2016, ktoré nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Napokon namietal, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že napadnuté uznesenie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, keď súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia obmedzil len na konštatovanie, že boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, avšak nevysvetlil, akými úvahami sa riadil, keď dospel k uvedenému záveru, v dôsledku čoho je pre absenciu odôvodnenia a akejkoľvek vlastnej myšlienky konajúceho súdu napadnuté rozhodnutie svojvoľné a porušujúce jeho právo na spravodlivý súdny proces. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať tiež náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní ani jeho opisom relevantných skutočností, a zdôraznila, že v súčasnosti dôvody nariadenia predbežného opatrenia naďalej trvajú, nakoľko situácia zostala nezmenená iba s tou výnimkou, že žalobca má uložený zákaz vstupu do spoločného bytu na S. J., a preto sa jeho nevhodné správanie prejavuje inak. Poukázala na to, že nariadené predbežné opatrenie ju chráni pred správaním žalobcu a nemusí sa obávať jeho neočakávaných príchodov do predmetného bytu, k čomu by po zrušení predbežného opatrenia nepochybne dochádzalo. Konštatovala, že nakoľko žalobca v konaní ničím neosvedčil, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadenie, už pominuli, súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď jeho návrh ako nedôvodný zamietol. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. 6. Podľa 77 ods. 2 O.s.p., predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 7. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 13. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že nariadené predbežné opatrenie súd zruší, ak po jeho nariadení zanikli dôvody, ktoré vyžadovali dočasnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami, pričom na jeho zrušenie sú splnené predpoklady iba v prípade, ak; na základe porovnania stavu v čase nariadenia predbežného opatrenia so stavom v čase rozhodovania o návrhu na jeho zrušenie; možno dospieť k záveru, že dôvody nariadenia predbežného opatrenia už netrvajú. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, vydaným na základe skutkového stavu osvedčeného v čase jeho vydania (§ 154 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) je súd viazaný a jeho zmenu nemožno dosiahnuť inak, než zákonom predpísaným spôsobom; t.j. v rámci odvolacieho konania, ktoré v danej veci prebehlo, pričom práve odvolací súd dospel k záveru, že predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia boli naplnené. Inštitút zrušenia predbežného opatrenia nemôže slúžiť na nápravu (prípadných) pochybení v konaní o jeho nariadenie, keď jeho cieľom a účelom môže byť výlučne dosiahnutie zmeny; príp. zrušenie; dočasnej úpravy pomerov v prípade závažnej zmeny pomerov po nariadení predbežného opatrenia, ktorá má za následok, že ďalšie trvanie uložených obmedzení už nie je z hľadiska účelu predbežného opatrenia potrebné. 14. V posudzovanej veci Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 23.12.2015, č.k. 7C/461/2015-46, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.2.2016, č.k. 9Co/44/2016-103, nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nevstupovať do bytu č. X/X. poschodie bytového domu S. X,X,X, Q. S. J.. Č.. X Q. W., až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keď Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaná osvedčila reálnu obavu z možného neuváženého agresívneho správania žalobcu, ktorého prejav považoval za prejav jednej z foriem psychického násilia voči žalovanej s pretrvávajúcou hrozbou jeho zopakovania. 15. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým uznesením návrh žalobcu na zrušenie predbežného opatrenia; v súlade s ust. § 77 ods. 2 O.s.p.; z dôvodu trvania dôvodov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené; zamietol. Žalobca totiž relevantnú zmenu skutkových okolností na jeho strane; ktoré by umožňovali alebo vyžadovali zrušenie predbežného opatrenia; nepreukázal, neosvedčil a v podanom návrhu ani netvrdil, keď splnenie predpokladov na zrušenie predbežného opatrenia odôvodnil v návrhu iba skutočnosťami, ktoré tu boli už v čase jeho nariadenia; o ktorom právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 23.12.2015, č.k. 7C/461/2015-46, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.2.2016, č.k. 9Co/44/2016-103. 16. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že v období po 3.11.2015 sa voči žalovanej žiadneho takéto správania, ktoré bolo dôvodom nariadenia predbežného opatrenia, nedopustil, čo preukazoval predloženými výpismi z komunikácie v aplikácii Whatsapp, ako aj e-mailovej komunikácie, odvolací súd uvádza, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, bolo vydané dňa 12.2.2016, teda súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení zohľadnil aj okolnosti, na ktoré poukazoval žalobca v podanom odvolaní, existujúce v podstatnej časti už v čase jeho rozhodnutia. V porovnaní so stavom v čase nariadenia predbežného opatrenia tak ani po skutkovej stránke nebola; v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie; preukázaná taká zmena skutková okolnosti, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, ktorého účelom bolo preventívne zamedziť hroziacemu neprípustnému správaniu žalobcu. Argumentácia žalobcu absenciou jeho neprípustného správania; ktoré bolo dôvodom nariadenia predbežného opatrenia; po 3.11.2015 tak nemôže obstáť, a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca spolu s návrhom na zrušenie predbežného opatrenia nepredložil súdu prvej inštancie žiadne dôkazy na preukázanie (prípadne aspoň osvedčenie) svojich tvrdení, teda v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadne dôvody na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného v danej veci neboli preukázané. Nakoľko je celkom zjavné, že dôkazmi, predloženými spolu s odvolaním, v danom čase už disponoval, nemožno na ne; vzhľadom na ust. § 167 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 154 ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 4 O.s.p. a § 205a ods. 1 O.s.p.; už prihliadať; a nie je preto naplnený ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Tvrdenia a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov, ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, totiž možno (v odvolacom konaní) zohľadniť iba v prípade, ak ich účastník skôr (do rozhodnutia súdu prvej inštancie) nemohol predložiť alebo označiť bez svojej viny; čo však v prípade žalobcu nie je naplnené. Bez zreteľa na uvedené; teda aj v prípade, ak by dôkazy predložené žalobcom boli relevantné; je pritom správny záver súdu prvej inštancie, že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené predpoklady (§ 77 ods. 2 O.s.p.) na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného, nakoľko ani z predložených listín nemožno dospieť k nepochybnému záveru, že dôvody, pre ktorého bolo predbežné opatrenie nariadené, zanikli. Samotná predložená elektronická komunikácia medzi stranami ani záznam pohovoru s maloletými deťmi zo dňa 3.5.2016, totiž neumožňujú prijať nepochybný záver, že hrozba správania žalobcu voči žalovanej, ktorá bola dôvodom nariadenia predbežného opatrenia, už netrvá, a to vzhľadom na skutočnosť, že priamy kontakt sporových strán sa v dôsledku rešpektovania nariadeného predbežného opatrenia síce minimalizoval, avšak uvedené vzhľadom na predchádzajúce správanie žalobcu a okolnosti preskúmavanej veci neposkytuje záruku, že by sa po zrušení predbežného opatrenia jeho správanie voči žalovanej po zrušení predbežného opatrenia neopakovalo. 17. Nedôvodná je tiež námietka žalobcu, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že napadnuté uznesenie je svojvoľné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. V nadväznosti na expresívne vyjadrenia odvolateľa, ktorý konštatuje, že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje akákoľvek vlastná myšlienka konajúceho súdu, považuje odvolací súd za vhodné poukázať na skutočnosť, že z odôvodnenia predmetného uznesenia sú vlastné myšlienky súdu prvej inštancie celkom zrejmé, keď okresný súd, podľa názoru odvolacieho súdu, celkom jasne a zrozumiteľne; správne vychádzajúc z obsahu podaného návrhu a skutočností v ňom tvrdených, ktorými je súd viazaný; formuloval dôvody zamietnutia návrhu na zrušenie predbežného opatrenia slovami, cit. "... navrhovateľ v podstate spochybňuje správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie, ale neuvádza skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené", pričom zároveň konštatoval, že takéto dôvody neboli ani preukázané. S prihliadnutím na skutočnosť, že súd prvej inštancie v predchádzajúcej časti odôvodnenia náležite zhrnul dôvody, resp. skutočnosti, ktoré boli dôvodom nariadenia predbežného opatrenia, ako aj tvrdenia, resp. skutočnosti, ktorými žalobca (záväzne pre súd) odôvodnil návrh na zrušenie predbežného opatrenia; a teda ďalšie opakovanie už raz uvedených skutočností bolo nadbytočné; za stavu, keď žalobca k svojmu návrhu (okrem jeho trestného oznámenia na žalovanú) nepriložil žiadne dôkazy, považuje odvolací súd odôvodnenie napadnutého uznesenia (ktorého má byť so zreteľom na ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p., z hľadiska rozsahu a štylistiky zrozumiteľné, jasné, stručné a výstižné, so zameraním na vyriešenie konkrétneho prípadu, teda nemá ísť o "vedeckú prácu") za riadne, spĺňajúce všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení; a preto v tejto súvislosti postupom súdu prvej inštancie k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces nedošlo. 18. Za neopodstatnenú a bez právneho významu považuje odvolací súd tiež argumentáciu žalobcu, ktorou spochybňuje prakticky všetky listinné dôkazy, na základe ktorých nariadil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.2.2016, č.k. 9Co/44/2016-103, predbežné opatrenie, nakoľko ich obsah a význam pre posúdenie splnenia predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia vyhodnotil už Krajský súd v Bratislave, a v tomto štádiu konania preto nemožno; v odvolacom konaní, ktorého predmetom je prieskum správnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného opatrenia; správnosť rozhodnutia o nariadení samotného predbežného opatrenia preskúmavať; keď možno skúmať len to, či v čase vydania preskúmavaného uznesenia boli splnené zákonné predpoklady na jeho zrušenie. 19. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie , že žalobca nepreukázal v danej veci splnenie zákonných predpokladov na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia (§ 77 ods. 2 O.s.p.), a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (ust. § 387 ods. 1 CSP). 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojením s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a (v odvolacom konaní) úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).