Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/236/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206337 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216206337.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom L., R. X, proti odporcovi: H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L., R. X, zast. advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Sliezska 9, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. apríla 2016 č.k. 58C 70/2016-24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby nestupoval do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. n.p. na ulici R. Č.. X, L. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na parcele č. XXX/XXX na parcele č. XXX/XXX, na parcele č. XXX/ XXX, na parcele č. XXX/XXX zapísanom spolu s priľahlými nehnuteľnosťami na listoch vlastníctva č. XXXX, k.ú. Vrakuňa, obec Bratislava, m.č. Vrakuňa, okres Bratislava II. Navrhovateľke uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na tunajšom súde návrh vo veci samej (bez uvedenia akej). Vychádzal z odôvodnenia návrhu navrhovateľkou, že odporca sa zo spoločného bytu na R. N. Č.. X v Bratislave odsťahoval ešte v auguste 2015, pričom do bytu vstupuje len občasne, obyčajne takmer vždy vznikne konflikt, ktorý končí fyzickým násilím. Odporca mal navrhovateľku už pred podaním návrhu o rozvod manželstva utláčať, obviňovať z nevery, ktorá bola podľa nej neopodstatnená. Uviedla, že v spoločnom byte nainštaloval kameru, cez ktorú ju sledoval. V lete 2014 sa začala intenzita jeho žiarlenia stupňovať, na základe čoho city navrhovateľky voči odporcovi ochladli a keď krátko pred podaním návrhu na rozvod odporca zistil, že nadviazala známosť, fyzicky ju napadol, k čomu sa aj priznal pri prejednávaní tohto priestupku. Následne dňa 17.7.2015, t.j. deň podania návrhu o rozvod ju mal odporca opakovane napadnúť v byte a musela byť ošetrená v urgentnej lekárskej pohotovosti. Po tomto incidente pretrvávali konflikty a nedorozumenia medzi ňou a odporcom a takmer vždy keď odporca prišiel do bytu, prišlo k verbálnej alebo fyzickej potýčke. V súčasnosti býva odporca u inej ženy a do bytu chodí navrhovateľke len znepríjemňovať život, bezdôvodne volá políciu, fyzicky ju napáda a to aj v prítomnosti dieťaťa. Naposledy sa takýto konflikt odohral dňa 9.4.2016, kedy prišiel odporca do bytu so svokrom a opäť ju fyzicky napadol, pričom keď volala políciu, odporca jej vytrhol telefón z ruky, čím jej spôsobil zranenie na uchu. Dcéru jej odporca trhal z rúk a následne ju začal päsťou tlačiť na chrbát a vyvíjať väčší a väčší tlak a vyhrážal sa, že jej ublíži. Následne sa jej podarilo dovolať na políciu a utiecť aj s dcérou k susedom. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz vstupu odporcu do spoločného bytu podala z dôvodu, že odporcove správanie sa k nej a dcére je už za hranicou normálneho správania sa, jej strach sa neustále stupňuje, keďže chovanie je nekontrolovateľné, násilnícke a tyranské. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 74 ods. 2, § 75 ods. 1 prvá veta, § 75 ods. 2 , 5 a 8, § 76 ods. 1 písm. g/, § 76 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku. Vyslovil, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania, zabezpečuje sa ním len predbežná, nie konečná úprava pomerov účastníkov. Základnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie dočasnej ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. V dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Konštatoval tiež, že násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Vychádzal z toho, že predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, osvedčený. V štádiu, kedy súd rozhoduje o predbežnom opatrení, nie je daný časový priestor na rozsiahle dokazovanie (v prípade rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. zákon ukladá súdu povinnosť rozhodnúť v lehote 48 hodín). Pri aplikácii ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. ide o určitý stupeň intenzity fyzického alebo psychického násilia, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilia. Intenzita násilného správania musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu existencie v spoločnom byte, že sa táto situácia stane objektívne neakceptovateľná. Existencia konkrétneho násilia, či už fyzického alebo psychického alebo jeho reálna hrozba, musí byť dostatočne osvedčená. Uviedol, že navrhovateľka odôvodňovala potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov tým, že má strach o seba ako i maloletú dcéru, nakoľko má odporca násilnícke a tyranské správanie. Opakované útoky na navrhovateľku podľa neho preukazuje rozhodnutie Okresného úradu Bratislava číslo S.-L.-S.-XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase o 09:50 hod. v Bratislave na R. Č.. X Y. L. v byte Č.. X fyzicky napadol navrhovateľku a to tak, že jej dal dve facky na tvár. Rovnako zo záznamu ORPZ Bratislava II zo dňa 21.07.2015 a predovšetkým zo dňa 09.04.2016 vyplýva, že ju mal opakovane fyzicky napadnúť. Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila, že byt č. X, ktorý sa nachádza v bytovom dome na R. N.. Č.. X v L., zapísaný na Z. Č.. XXXX a LV XXXX, k.ú. Vrakuňa, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V predmetnom byte t.č. spoločne bývajú účastníci konania spolu s maloletým dieťaťom. Uviedol, že v súčasnosti je na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. XXP/XX/XXXX vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh na rozvod manželstva navrhovateľka podľa neho odôvodňovala obdobnými skutočnosťami ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Nakoľko navrhovateľka nepodala na súd návrh vo veci samej, súd jej v zmysle § 76 ods. 3 O.s.p. uložil povinnosť tento podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť dôvodiac tým, že v nariadenom predbežnom opatrení vidí ujmu na svojich základných právach otca a právach vlastníka. Uviedol, že z jeho strany nedochádza k žiadnym fyzickým, ani slovným útokom, práve naopak, poukazujúc pritom na zápisnicu z pojednávania z rozvodového konania účastníkov, ako aj na skutočnosť, že predmetný byt prenechal manželke s dieťaťom, ktorá je aj v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a napriek nemožnosti užívať byt naďalej platí všetky úhrady s ním spojené. Sú to práve útoky zo strany navrhovateľky s cieľom vylúčiť ho z pozície otca. Pokiaľ by dochádzalo k fyzickým napadnutiam, navrhovateľka by sa o tom určite zmienila v rozvodovom konaní, čo však ani raz nespomenula, pričom fyzické útoky a násilie sú podľa neho tak závažné konania, že pokiaľ by k nim dochádzalo, navrhovateľka by to iste spomenula aj v konaní o úprave rodičovských práv a povinností. Mal za to, že základom pre nariadenie predbežného opatrenia boli dve facky, ktoré dal navrhovateľke práve z dôvodu zapierania jej nevery, k žiadnemu ďalšiemu útoku však nedošlo. Uvedomuje si, že v čase priznania nevery navrhovateľky nekonal správne, čo však podľa neho nemôže spôsobovať dočasnú mu ujmu zákazom vstupu do predmetného bytu, ak následne k žiadnym útokom z jeho strany nedošlo. Skutočnosť dvoch faciek, pre ktoré bol riešený v priestupkovom konaní, nikdy nepopieral. Poukázal na správanie navrhovateľky, ktorá mu účelovými klamstvami bráni v styku s dieťaťom a jej správanie odsúdil aj súd v rozvodovom konaní a označil ju za osobu zodpovednú za rozvrat v rodine a priznala sa pred súdom k nevere, ktorú popierala. Dve facky dal navrhovateľke, keď jej ukazoval záznam z web kamery umiestnenej v detskej izbe z dôvodu monitorovania dieťaťa a s týmto záznamom disponuje ORPZ Bratislava II Vrakuňa, iná kamera v byte nebola. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že ju sledoval, na jej správanie a vodenie si pánskych návštev do bytu ho upozornili susedia. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že maloletá je zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože zatiaľ nie je zverená do starostlivosti ani jednému z rodičov. Tiež poukázal na to, že napriek tomu, že je vedených viac súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava II, a to konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu do rozvodu manželstva, konanie o rozvod manželstva, konanie o výživné na manželku a konanie o výkon rozhodnutia z dôvodu nerešpektovania úpravy styku s mal. dieťaťom, nikde nerezonujú skutočnosti opakovaného fyzického napádania a násilia z jeho strany. Uviedol, že okrem dvoch faciek a trestného oznámenia zo dňa 17.7.2015 nemá navrhovateľka žiadny relevantný dôkaz jej tvrdení. Napokon, po tom, ako sa navrhovateľka od rodičov s maloletou vrátila, on sám z domácnosti odišiel. Uviedol, že ani v konaní o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou neboli zistené žiadne skutočnosti brániace mu v tomto styku, pričom zákazom vstupu do bytu mu bude tento styk s maloletou znemožňovaný. Označil oznámenia a podania urobené navrhovateľkou za nepravdivé, k čomu by sa mohol vyjadriť aj vyšetrovateľ nprap. H.. Y. a uviedol, že navrhovateľke bola uložená rozkazom č.k. S. L. S. X/XXXX/ VM sankcia z priestupku proti spoločenskému nažívaniu. Navrhovateľka dňa XX.X.XXXX napadla jeho matku, otvorila dvere, ktorými chcela vyhodiť jeho rodičov z bytu, tieto dvere sa vrátili a udreli ju do ruky, čo zneužila pri návšteve pohotovosti. Navrhovateľka nepravdivo vypovedala na polícii, že ju napadla jeho matka a udrela ju. Pokiaľ navrhovateľka uvádza zranenia, tieto jej nespôsobil on ani jeho rodičia, za čo jej aj bola uložená sankcia v priestupkovom konaní. Uviedol, že bol nútený privolať policajnú hliadku z dôvodu odmietania navrhovateľkou styk s maloletou na základe vykonateľného rozhodnutia o jeho úprave. Navrhovateľka privolala policajnú hliadku z dôvodu, že sa s ním dostavil aj jeho otec, aby po dlhšom čase videl svoju vnučku. Správanie navrhovateľky považuje za absurdné a hraničiace s normálnym správaním. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou označil za účelové, prekrútené, pravdou je, že keď sa kedykoľvek dostavil do bytu, aby mohol byť realizovaný styk s maloletou, bol on vystavený oplzlému nadávaniu navrhovateľky, narážkam a nadávkam na jeho rodičov, čoho svedkami boli viackrát aj susedia. Pokiaľ navrhovateľka uviedla útok dňa 9.4.2016, ide o nepravdivé tvrdenie, pričom na privolanú policajnú hliadku aj počkal spolu so svojim otcom a navrhovateľka bez vysvetlenia zmizla aj s maloletou. Aj právny zástupca navrhovateľky ohľadom možnosti realizácie styku s maloletou, neudával žiadne informácie o fyzickom napadnutí. K ňou predloženým fotografiám so začervenaním uviedol, že takýmto absurdným spôsobom zneužíva svoju kožnú chorobu atopickej kože. Uviedol tiež, že býva v podnájme a striedavo u rodičov, nemá žiadnu známosť. Doložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to záznamy o podaní oznámení a vysvetlení k uvedeným priestupkom, výpisy z účtu o platení inkasa a platieb spojených s predmetným bytom, uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.9.2015 č.k. XXP XXX//XXXX-XX, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.3.2016 č.k. XXCoP XX/XXXX-XX, Zápisnicu o pojednávaní dňa XX.X.XXXX vo veci rozvodu + ÚPP, kópiu Zápisnice o pojednávaní dňa XX.X.XXXX vo veci určenia výživného na manželku (navrhovateľku), výzvy Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.X.XXXX, X.X.XXXX adresované navrhovateľke na dobrovoľné plnenie rozhodnutia súdu o úprave styku. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu považovala toto odvolanie za účelové a nepravdivé tvrdenia, že z jeho strany nedochádza k fyzickým a slovným útokom a už len fakt, že bola viackrát privolaná polícia, svedčí o tom, že vzťahy medzi ňou a odporcom nie sú štandardné. Žiadala o pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXP XXX/XXXX, do ktorého doložila dôkazy preukazujúce násilné verbálne a fyzické násilie voči nej. K argumentácii odporcu, že sa v rozvodovom konaní nezmienila o všetkých fyzických a psychických útokoch zo strany odporcu, uviedla, že všetky incidenty riešila na polícii, na Okresnom úrade v Bratislave, priestupkovom oddelení. V konaní o rozvode manželstva bolo zatiaľ len jedno pojednávanie, na ktorom neboli prejednané všetky súvislosti, avšak tieto týkajúce sa fyzických útokov zo strany odporcu okrajovo uviedla, navyše situácia sa zhoršovala postupne a v čase, keď podávala návrh na predbežné opatrenie, bola už situácia neúnosná. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že predbežným opatrením dochádza k porušeniu jeho základných práv, nakoľko už od augusta 2015 v predmetnom byte nebýva a už dlhšiu dobu pred jeho nariadením nebýval, takže mu nemohla byť spôsobená ujma, naopak nariadením predbežného opatrenia jej bola poskytnutá pomoc ako osobe ohrozovanej, pretože prestala mať strach, kedy príde a ako to dopadne a či bude musieť zasahovať polícia. Navyše už podala aj návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, do ktorého bol predbežným opatrením odporcovi vstup zakázaný. Je síce pravdou, že manžela podviedla, čo si uvedomuje, avšak jej nevera nebola dôvodom rozvodu ich manželstva, ale nezhody medzi nimi. Ohradila sa voči osočovaniu vo veci napadnutia matky odporcu, nebola jej udelená žiadna sankcia a išlo o neopodstatnený návrh zo strany odporcu, keďže matka odporcu a odporca ju napadli v byte dňa XX.X.XXXX, keď držala maloletú na rukách, v deň, keď im oznámila, že podala návrh na rozvod. Po tomto incidente utekala s maloletou k susedom a zavolala policajnú hliadku, ktorú zavolal aj odporca a bola predvolaná k výsluchu. Za nepravdivé označila tvrdenia odporcu o tom, že ju poškriabali vchodové dvere a o tom, že má atopickú kožu, pričom, ako jej z ruky bol vytrhnutý mobil, mala poškriabané aj ucho. Za účelové a zavádzajúce považovala tvrdenie odporcu o bránení mu v styku s maloletou, pretože tento je upravený predbežným opatrením a ona sama sa prispôsobila a vyšla v ústrety odporcovi s rozpisom jeho zmien a režimom dieťaťa a odporca sa s maloletou stretáva podľa rozpisu upraveného ich právnymi zástupcami. Odporca sa s maloletou stretáva podľa predbežného opatrenia za prítomnosti matky a tento stav bol neúnosný, kedy mohol vstupovať do bytu, nakoľko dochádzalo k hádkam a fyzickým napadnutiam, po nariadení predbežného opatrenia sa stretávajú na verejnosti, mimo bytu a aj dieťa môže prežívať styk s otcom v oveľa kľudnejšej atmosfére. Mala za to, že naradenie predbežného opatrenia splnilo svoj účel, preto navrhovala napadnuté uznesenie o nariadení predbežného opatrenia potvrdiť. Odvolací súd vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s celým súdnym spisom dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, a že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený ( § 74 ods. 1 O.s.p.). Účelom nariadenia predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľky ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. V dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Takéto násilie zo strany odporcu voči navrhovateľke odvolací súd preukázané nemal. Súd prvého stupňa nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi pre jeho nariadenie, uvedenými v návrhu navrhovateľky. Dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Mal za to, že navrhovateľka osvedčila, že predmetný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, v súčasnosti sa vedie na Okresnom súde Bratislava II konanie o rozvod ich manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode pod sp.zn. XXP XX/XXXX. Vychádzal z odôvodnenia potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov tvrdeniami navrhovateľky, že má strach o seba i maloleté dieťa, nakoľko odporca má násilnícke a tyranské správanie. Opakované útoky na navrhovateľku mal súd prvého stupňa preukázané rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. S.-L.-S.-XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX v byte napadol navrhovateľku tak, že jej dal dve facky na tvár a rovnako zo záznamu ORPZ Bratislava II zo dňa XX.X.XXXX a predovšetkým zo dňa X.X.XXXX podľa neho vyplynulo, že odporca mal navrhovateľku opakovane napadnúť. V odôvodnení uviedol, že v predmetnom byte t.č. spoločne bývajú účastníci konania spolu s maloletým dieťaťom, napriek zhodnému tvrdeniu navrhovateľky a odporcu, že odporca už dlhšiu dobu v tomto byte nebýva a nie je zrejmé, na základe čoho skonštatoval, že návrh na rozvod manželstva navrhovateľka podľa neho odôvodňovala obdobnými skutočnosťami ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, keď z obsahu spisu to nevyplýva a ani zo Zápisnice o pojednávaní z konania o rozvod manželstva zo dňa XX.X.XXXX. Možno tak prisvedčiť odporcovi, že pokiaľ by išlo o fyzické alebo psychické násilie z jeho strany, ide o takú závažnú skutočnosť, ktorú by v iných konaniach navrhovateľka neopomenula uviesť. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia, ktoré má dočasný charakter a kedy prevláda v zásade požiadavka rýchlosti (podľa ust. § 75 ods. 5 O.s.p,. je síce súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. povinný rozhodnúť do 48 hodín) nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (ust. § 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, že okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, sú aspoň osvedčené. Nemožno mať však pochybnosti o osvedčenosti nároku na nariadenie predbežného opatrenia a jeho naliehavosti. Miera osvedčenia sa pritom riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Keďže procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia sa iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre jeho nariadenie. Predbežné opatrenie podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. je špecifickým inštitútom, ktorého účelom je zamedziť tzv. „domácemu násiliu“, teda uložením zákazu vstupovania násilnej osoby do bytu dočasne chrániť ohrozenú osobu, ktorá nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania (s poukazom na právnu vetu uznesenia NS SR č.k. 5Mcdo 10/2012). Je teda možné vyvodiť, že ide o obmedzenie práv násilnej osoby k bytu resp. domu, ktoré zo zákona alebo právneho vzťahu síce má, ale nariadením predbežného opatrenia ich dočasne počas jeho trvania „stratí“. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického, a v odôvodnených prípadoch aj psychického a sexuálneho nátlaku. Násilím je teda každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd skúmal, či navrhovateľka osvedčila potrebu nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., a dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov ňou navrhovaným predbežným opatrením, keďže žiadnym dôkazom hodnoverne neosvedčila také skutkové okolnosti (najmä ohľadne správania sa odporcu), ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že navrhovateľke v dôsledku správania sa odporcu hrozí akékoľvek násilie resp. nebezpečenstvo vzniku akejkoľvek ujmy, ktorej možno zabrániť nariadením predbežného opatrenia. K preukázaniu násilnej povahy odporcu a fyzických útokov voči nej doložila Rozkaz Okresného úradu Bratislava II o uložení sankcie za priestupok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol odporca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa XX.X.XXXX dal navrhovateľke dve facky, čo odporca ani nepopieral a odôvodňoval tým, že k nim došlo z jeho strany z dôvodu zapierania nevery navrhovateľkou, ktorú neveru neskôr aj sama navrhovateľka priznala. Išlo tak v podstate o reakciu odporcu na správanie sa navrhovateľky, z čoho nemožno ešte vyvodiť jeho násilnú povahu alebo stav ohrozenia navrhovateľky. Násilné správanie odporcu jednoznačne nepreukazujú ani ďalšie listinné dôkazy doložené navrhovateľkou, a to Záznam ORPZ Bratislava II o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa XX.X.XXXX, ktorým navrhovateľka podala trestné oznámenie na matku odporcu H. F. z dôvodu, že ju mala dňa XX.X.XXXX fyzicky napadnúť a že následne ju mal napadnúť aj odporca, o čom doložila lekárske potvrdenie z tohto dňa vystavené len na základe jej vyjadrenia, že mala byť napadnutá svokrou a odporcom, mala dostať facku a mala mať odreniny na rukách, čo však bolo spochybňované. Doložila tiež Záznam ORPZ Bratislava II o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch zo dňa X.X.XXXX, z ktorého vyplýva vyjadrenie navrhovateľky, že v tento deň prišiel odporca do bytu za svojou dcérou, s ktorou sa hrali a o 10 minút prišiel jeho otec, ktorého odporca vpustil do bytu a ktorý ju v minulosti verbálne napadol, preto sa pokúšala zavolať políciu a následne jej matke, na čo odporca jej vytrhol telefón z ruky a prstami jej štuchal do chrbta, následkom čoho mala červené škvrny, o čom doložila lekárske potvrdenie o oškriabaní chrbta a pravej ruky a pri vytrhnutí telefónu z ruky mala mať poškriabané ucho. Po vydaní predbežného opatrenia súdom prvého stupňa navrhovateľka ešte doložila doklad o psychiatrickom vyšetrení, podľa ktorého má ísť u nej o poruchu s generalizovanou úzkosťou, ktorú si však vzhľadom na vyššie uvedené privoláva aj sama, napr. neadekvátnym na danú situáciu volaním policajnej hliadky, uviedla tiež, že má strach, kedy odporca príde a ako to dopadne a či bude musieť zasahovať polícia, čo je v rozpore s jej vyjadrením, že odporca prišiel do bytu za účelom, realizácie styku a maloletou ako aj v rozpore s tým, že tento má určený čas na úpravu styku s maloletou na základe rozhodnutia súdu, resp., sa na tomto aj dohodli. Odvolací súd tak tvrdenia navrhovateľky a ňou doložené listinné dôkazy nepovažoval za preukazujúce násilnú povahu a fyzické alebo psychické násilie odporcu voči nej postačujúce pre dostatočné osvedčenie potreby a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia a uloženia ním zákazu vstupu do predmetného bytu účastníkov odporcovi, spochybňované aj tvrdením odporcu v odvolaní a k nemu doloženými listinnými dôkazmi. Navyše účastníci zhodne vypovedali, že odporca už dlhšiu dobu v tomto byte nebýva, dochádzal za svojou dcérou v rámci realizácie úpravy styku na základe súdneho rozhodnutia a nebolo preukázané, že by vyvolával konflikty zámerne, alebo vyvíjal na navrhovateľku fyzický alebo psychický nátlak. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľkou v návrhu na jeho vydanie osvedčované skutočnosti a údajné nebezpečenstvo hroziacej jej ujmy agresívnym správaním sa odporcu neboli v konaní preukázané, a v priestupkovom konaní zisteným skutkovým stavom, ani doloženými lekárskymi potvrdeniami vydanými na základe jej vyjadrení, ich nemožno považovať ani za vysoko pravdepodobné, a odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia zakazujúceho odporcovi vstup do domu. Absentuje aj zákonná podmienka a to naliehavosť potreby predbežnej úpravy účastníkov konania. Nakoľko pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (ust. § 224 ods. 4 a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.