Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/232/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207812 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216207812.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa č. 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: Villa Horský Park, s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 56/D, Bratislava, IČO: 35 690 704, o určenie odporovateľnosti právneho úkonu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.mája 2016 č.k. 10 C 125/09-51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 05.05.2016 zamietol. 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí že právny úkon dlžníka žalobcu, spoločnosti IMMOFIN s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 2322, Banská Bystrica, IČO: 35 919 426, a to Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 01.08.2013 predmetom ktorej je predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX žalovanému, je voči nemu právne neúčinný. Žalobca sa zároveň domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému predať, scudziť, prenajať, zaťažiť, prípadne akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva Č.. XXXX, vedenom pre katastrálne Ú. D., P. N. - O..Č.. F.L., P. N. L. V. D. A. Č.. XX, číslo vchodu H. XX/D, na A. X - O., Z. Č. W. XXXXX, postaveného na pozemku A. F. "., A. Č. XXXXX/XX a k nebytovému A. Č.. XX prislúchajúci spoluvlastnícky podiel S. S.G. XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a pozemku, A. F. "., A. Č. XXXXX/XX P. S. XXX O.. Uvedený návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že právny nárok na nariadenie predbežného opatrenia odvodzuje od samotnej žaloby vo veci samej, predmetom ktorej je žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu ktorým jeho dlžník, spoločnosť IMMOFIN s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 2322, Banská Bystrica, IČO: 35 919 426 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXX na žalovaného, pričom on disponuje informáciou, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve nebola dlžníkovi vyplatená. Na základe uvedených skutočností považuje kúpnu zmluvu za odporovateľný právny úkon ktorého jediným účelom bolo ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky ktorú má voči spoločnosti IMMOFIN s.r.o. z titulu Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.12.2008 vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 299/AUOC/07 zo dňa 18.06.2007. Existenciu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania dôvodil predovšetkým existenciou rizika, že žalovaný bude uskutočňovať ďalšie kroky smerujúce k prevodu nehnuteľnosti v jeho o vlastníctve, pričom nariadením neodkladného opatrenia je potrebné zabrániť vzniku nenávratného alebo ťažko napraviteľného stavu, ktorý vznikne ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnutým na základe Kúpnej zmluvy od spoločnosti IMMOFIN s.r.o. (dlžníka navrhovateľa) na tretiu osobu. 3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 102 ods. 1 prvá veta, § 75 ods. 1 prvá veta, § 76 ods. 1,2 O.s.p. platného a účinného 30.6.2016 /ďalej len „O.s.p.“ /, keď uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v citovaných ustanovenia O.s.p. prípustné a opodstatnené vtedy ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu; c) táto dočasná úprava je potrebná; d) sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav; e) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia . Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je predbežné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) predbežným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa pri predbežných opatreniach, ak chce žalobca zakázať odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami vyžaduje, aby osvedčil, že je jeho nárok ohrozený. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a súčasne musí spočívať v konaní žalovaného. V danom prípade ide o také konanie, ktorým by žalovaný mienil nakladať s nehnuteľnosťami a týmto spôsobom by ohrozoval právo žalobcu na budúci výkon rozhodnutia. Žalobca síce poukazuje na to, že potreba nariadenia predbežného opatrenia je daná existujúcim rizikom, že žalovaný bude uskutočňovať kroky smerujúce k prevodu nehnuteľností v jeho vlastníctve, pričom neposkytnutím predbežnej ochrany súdom by mohlo dôjsť k vzniku nenávratného alebo ťažko napraviteľného stavu, avšak samotná obava žalobcu bez predloženia relevantných dôkazov nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý podáva návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie zato, že žalobca v predmetnom prípade neosvedčil, že žalovaný mieni s nehnuteľnosťami nakladať, čo v konečnom dôsledku musí vyplývať z jeho konkrétneho správania, a teda nie je postačujúce zo strany žalobcu sa len domnievať, že žalovaný by mohol v budúcnosti s nehnuteľnosťami nakladať, (t.j. zaťažiť vecným bremenom, založiť, prípadne previesť na inú osobu). Samotná obava žalobcu, ohľadom skutočnosti, že by žalovaný mohol vykonávať konkrétne kroky smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého by bolo zrejmé že tento mieni nakladať s nehnuteľnosťou. Tvrdenie žalobcu nie je podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, je teda hypotetické, a preto nemôže byť dôvodom na nariadenie takého výnimočného procesného rozhodnutia, akým je predbežné opatrenie a preto súd prvej inštancie tento návrh zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol , z dôvodu, že v rozhodnutí o predbežnom opatrení sa o náhrade trov nerozhoduje (§ 145 a contr. O.s.p.). 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil navrhované predbežné opatrenie. K dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že odporuje ustálenej judikatúre slovenských súdov, keď napr. v uznesení zo dňa 05.08.2010, sp. zn. 3Cdo 149/2010 (ktoré navrhovateľ citoval už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 05.05.2016), Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza: „Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.“ Je teda zrejmé, že pre nariadenie predbežného opatrenia postačuje „osvedčenie“ okolností, z ktorých je zrejmé, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je opodstatnený. Trval na tom, že on v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdil a osvedčil, že existuje potreba dočasne upraviť pomery účastníkov tohto konania pred vydaním konečného rozhodnutia. Táto potreba je totiž daná, a tým aj osvedčená, existujúcim rizikom, že žalovaný bude uskutočňovať ďalšie kroky smerujúce k prevodu nehnuteľností v jeho vlastníctve, nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy od dlžníka (ktorej určenia neúčinnosti sa navrhovateľ domáha v tomto súdnom konaní) na tretie osoby, a to za účelom znemožnenia uspokojenia pohľadávky žalobcu z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku. V návrhu osvedčil, že existuje reálna obava vzniku nenávratného alebo ťažko napraviteľného stavu, ktorý vznikne, ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím žalovaný sťaží, resp. úplne zmarí uspokojenie jeho pohľadávky a teda v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdil a zároveň osvedčil existenciu zákonných dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami,niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruj v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 13. V predmetnej právnej veci sa žalobca žalobou vo veci samej voči žalovanému domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu ( § 42a Občianskeho zákonníka ), t.j. žiadal určiť, že právny úkon dlžníka žalobcu, spoločnosti IMMOFIN s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 2322, Banská Bystrica, IČO: 35 919 426, a to Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 01.08.2013 predmetom ktorej je predaj nehnuteľností zapísaných na U. žalovanému, je voči nemu právne neúčinný. Žalobca existenciu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania dôvodil predovšetkým existenciou rizika, že žalovaný bude uskutočňovať ďalšie kroky smerujúce k prevodu nehnuteľnosti v jeho o vlastníctve, pričom nariadením neodkladného opatrenia je potrebné zabrániť vzniku nenávratného alebo ťažko napraviteľného stavu, ktorý vznikne ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnutým na základe Kúpnej zmluvy od spoločnosti IMMOFIN s.r.o. (dlžníka navrhovateľa) na tretiu osobu. Bolo už uvedené, že v prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie predbežného opatrenia k dočasnej úprave pomerov medzi žalobcom a žalovaným uložením zákazu nakladania s označenou nehnuteľnosťou s vymedzením spôsobov, na ktoré sa má zákaz nakladania vzťahovať, až do vynesenia rozhodnutia vo veci samej - určenia neúčinnosti právneho úkonu Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 01.08.2013, t.j. využitím inštitútu odporovateľnosti ( § 42a Občianskeho zákonníka ). 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej / odporovateľnosť právneho úkonu / odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia rozhodnutia bola ohrozené. Taktiež žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázal / samotné tvrdenie žalobcu ničím nepodložené, takýmto dôkazom nie je /, že žalovaný má v úmysle vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti previesť na iné osoby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobcu uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Odvolací súd ďalej má zato, že vzhľadom na predmet konania vo veci je nariadenie predbežného opatrenia aj nadbytočné. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu ( veriteľovi ), neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným ( právne neúčinným ) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. 16.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). A. podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).