Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/296/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216208034 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216208034.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletého X. G. A., Z.. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky T. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. X, B. a otca X. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX, B., zastúpeného JUDr. Andreou Mrekajovou, advokátkou so sídlom AK Dvorská & Mrekajová, s.r.o., Panenská 33, Bratislava, o návrhu starých rodičov M. G., Z.. XX.XX.XXXX T. H. G., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. I. XX, V., obaja zastúpení matkou dieťaťa T. P., o nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku s maloletým, na odvolanie starých rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.05.2016, č.k. 59P/70/2016-14 jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 18.05.2016, č.k. 59P/70/2016-14 zamietol návrh starých rodičov na nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku s maloletým, keď s poukazom na charakter inštitútu predbežného opatrenia mal za to, že nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu starých rodičov nie je v záujme maloletého. Pri rozhodovaní prihliadol na to, že maloletý má dlhodobo prerušené vzťahy so starými rodičmi, cca 8 rokov sa s nimi nestretáva, z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať náležité dokazovanie, posúdiť celú situáciu v rodine komplexne a až po takomto dokazovaní rozhodnúť o úprave stretávania sa maloletého so starými rodičmi. Ak by vo veci samej aj súd rozhodol v súlade s návrhom starých rodičov, bude potrebné znovu vybudovať vzťah medzi starými rodičmi a maloletým. Maloletý má v súčasnej dobe XX rokov, má už vytvorené rodinné a sociálne väzby, takže bez náležitej prípravy a postupného zbližovania sa so starými rodičmi nie je možné očakávať, že sa maloletý aj vzhľadom na jeho súčasné vyjadrenie v rámci pohovoru na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 27.04.2016 bude chcieť vôbec so starými rodičmi stretávať. Vec právne posúdil podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 36 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine, § 76 ods. 1 písm. b/, f/ O.s.p. v spojení s § 102 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne na základe splnomocnenia podali odvolanie starí rodičia, ktorí navrhli uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesúhlasili. Súd napriek tomu, že konštatoval potrebu znovuvybudovania vzťahu a zbližovania sa maloletého s nimi návrh zamietol. Týmto rozhodnutím podľa ich názoru neprispieva k uvedenej náprave, práve naopak, posilňuje stagnáciu rozvoja citových a rodinných väzieb medzi nimi a vnukom. Súd pri rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že maloletý má už od narodenia vytvorené citové a rodinné väzby s nimi ako starými rodičmi, tieto v násilnom dlhodobom odlúčení nemôže ďalej budovať a rozvíjať prirodzeným spôsobom tak, ako mu to bolo umožnené do roku 2008, kedy ho otec násilne z domácnosti matky a trvalého bydliska odviedol do domácnosti starej pani A., kedy došlo k úmyselnému narušovaniu citových väzieb a vzťahov, tak k nim ako starým rodičom, ako aj k matke maloletého. Výsluch maloletého nemôže byť dôkazom smerujúcim voči nim v situácii, keď je dieťa pod výlučným osemročným vplyvom jedného rodiča, ktorý vedie dieťa k odporu nielen k druhému rodičovi, ale aj k jeho blízkym príbuzným. Z výpovede maloletého vyplýva, že sa nerozhoduje na základe vlastných úsudkov, ale pod dlhodobým zlým vplyvom otca, starej pani A. a v súčasnosti aj inej cudzej osoby - macochy P. A., čo možno považovať za týranie blízkej a zverenej osoby. Tvrdenia otca uvedené v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2015, že citové väzby maloletého s nimi neboli intenzívne, a to z dôvodu, že do roku 2009 medzi matkou dieťaťa a starou matkou - pani G. nebol osobný kontakt nesúhlasili, otec si sám vo svojich tvrdeniach protirečí. Taktiež nesúhlasili s tvrdením otca, že by v ich rodinnom dome neboli vytvorené podmienky na bývanie, resp. podmienky, v ktorých by mohol maloletý tráviť pobyt. Zdôraznili, že v ich rodinnom dome sú vybudované všetky inžinierske siete, elektrika, plyn, okrem suchého WC mali zabezpečené chemické WC do doby vybudovania kanalizácie, ktoré maloletý pri každej návšteve používal, nikdy sa nesťažoval. Takisto nie je pravdou, že by starý otec prekonal týfus alebo iné infekčné ochorenia, v žiadnom prípade nikdy nekonzumoval jedlo pripravené z uhynutých zvierat. Uvedené nepravdivé vymyslené tvrdenia zo strany otca ich urážajú, ponižujú a dotýkajú sa ich ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti. Otec nielen ústnym ale aj písomným vyjadrovaním rozširuje už osem rokov hanlivé, lživé, nepravdivé informácie, ktoré ich poškodzujú nielen v ich vzťahu k vnukovi, ale aj vo veci podaného návrhu na úpravu práv v rozhodovaní úradov a súdu v ich právach, ohrozujú ich ľudskú dôstojnosť a dobré meno. Na základe uvedeného je zrejmé, že za účelom zabránenia ďalšieho zhoršovania citových väzieb, či úplného odcudzenia medzi nimi a maloletým, je úprava osobného styku zo strany súdu nevyhnutná. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie starých rodičov nie je dôvodné. Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov, ani iných osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, ale do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom so záverom, ku ktorému dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné opatrenie ako procesný inštitút slúži v prvom rade na ochranu práv maloletého dieťaťa, nie starých rodičov, ktorí sa domáhajú ako blízki príbuzní úpravy styku s ich vnukom. Pokiaľ sa starí rodičia chcú s vnukom stretávať, správne v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine podali riadny návrh na úpravu styku s maloletým, v rámci ktorého konania vedeného pod sp.zn. 59P/63/2015 súd riadne zistí skutkový stav veci, na základe ktorého posúdi samotnú dôvodnosť návrhu, vhodnosť a rozsah styku starých rodičov s maloletým tak, aby bol v prvom rade v záujme maloletého. Bez vykonania náležitého dokazovania vzhľadom na tak rozporné tvrdenia starých rodičov a otca maloletého, v danom štádiu konania rozhodujúc o predbežnom opatrení, nie je možné zo strany súdov zaujať objektívne stanovisko, najmä posúdiť, či je starými rodičmi navrhované predbežné opatrenie v prvom rade v záujme maloletého, ktorému je súd povinný prioritne poskytnú zvýšenú ochranu. Táto povinnosť pre súd vyplýva z príslušných článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z príslušných ustanovení Zákona o rodine. Pokiaľ ide o vyslovený názor maloletého pred ustanoveným kolíznym opatrovníkom, ktorý vykonal pohovor s maloletým dňa 27.04.2016, tento odvolací súd v danom štádiu konania plne rešpektuje, keďže maloletý má XX rokov, je rozumovo dostatočne vyspelý, sám vie posúdiť a zaujať stanovisko k návrhu starých rodičov, keďže ide o vec, ktorá sa ho priamo dotýka. Nakoniec má na to plné právo a súd v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. je povinný na prejavený názor maloletého prihliadať. Pokiaľ súd prvého stupňa za tejto situácie dospel k záveru, že návrh starých rodičov na úpravu ich styku s maloletým formou predbežného opatrenia nie je v záujme maloletého, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd stotožnil a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.