Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/112/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209116 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216209116.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R.É. Š. P. Q. S. C. P. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom X., U. Č.. XX, zastúpené procesným (kolíznym) opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7/a, Bratislava, dieťa rodičov: otec T.. T. Š. P. Q. S. , bytom X., O. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou Zahradnikova.SK s.r.o., Bratislava, Šancová č. 48, IČO: 50 187 309, za ktorú koná JUDr. Jarmila Zahradníková, matka T.. T. Š. P. Q. S. C. P. Á. , bytom X., U. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou AK Neuschlová, s. r. o., Bratislava, Dostojevského rad č. 5, IČO: 36 861 359, za ktorú koná Mgr. Zuzana Neuschlová, o návrhu otca na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 23. júna 2016, č.k. 61 P 109/2016-21, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 23. júna 2016, č.k. 61 P 109/2016-21, z m e ň u j e tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým dočasne u p r a v u j e styk otca s maloletou R. každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 16.00 hod. do 18.30 hod.; každý párny kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.30 hod. a v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. II. Matka je p o v i n n á v určenom čase maloletú riadne pripravenú odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska, otec je p o v i n n ý v určenom čase a mieste maloletú osobne prevziať a osobne v určenom čase odovzdať matke v mieste bydliska matky. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 23.6.2016, č.k. 61 P 109/2016-21, nariadil predbežné opatrenie (po 1.7.2016 neodkladné opatrenie), na základe ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletou R.O. v párnom týždni v stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod.; v nepárnom týždni v utorok od 16.30 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 16.30 hod. do 18.00 hod. tak, že si otec maloletú preberie a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť v určenom čase a mieste maloletú riadne pripravenú odovzdať otcovi, otec je povinný v určenom čase a mieste maloletú osobne prevziať a osobne odovzdať matke. Vyhovel tak návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia aj vo vzťahu k maloletej R., a tým dočasne, do rozhodnutia súdu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov, upravil styk otca s maloletou R.. Mal za osvedčené, že rodičia maloletých nežijú v spoločnej domácnosti. Uznesením zo dňa 30.3.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým určil styk otca s maloletým J.. O určenie styku s maloletou R. otec nežiadal skôr jednak pre nízky vek dcéry, a jednak preto, lebo dúfal, že matka mu umožní s dcérou sa stretávať aspoň v nevyhnutnom rozsahu. Keďže v dôsledku konania matky od februára 2016 dcéru prakticky nevidel, domáha sa dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením aj vo vzťahu k nej. Má za to, že matka koná v rozpore s najlepším záujmom maloletej, nechápe, že deti potrebujú byť v pravidelnom a častom kontakte s oboma rodičmi. 2. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1, § 75 ods. l, ods. 4, ods. 6, ods. 8, ods. 9, § 76 ods. 1 písm. f/, § 102 ods. l O.s.p. (Občiansky súdny poriadok; zákon č. 99/1963 Zb., ktorý bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Skutkovo dôvodil tým, že inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom vo veci sa nerozhoduje na základe výsluchu procesných strán, vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalším zákonným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Predbežné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodnutia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Inštitút predbežného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. 3. Predbežné opatrenie v konaní o starostlivosti súdu o maloletých by malo byť krátkodobým provizóriom, ale nie konečným rozhodnutím vo veci samej. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých od 1.1.2012 nie je potrebné zdôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje zdôvodnenie potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. 4. Súd mal za osvedčené, že na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 61 P 193/2015 sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom J. H. R. na čas do rozvodu manželstva rodičov. Uznesením zo dňa 30.3.2016, č.k. 61 P 43/2016-25, súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil matke písomne informovať otca o pobyte maloletých detí J. H. R., o pobyte maloletých detí dlhšom ako 3 dni mimo miesta obvyklého pobytu a upravil styk otca (len) s maloletým J.. 5. Súd prvej inštancie mal za to, že potreba dočasnej úpravy pomerov úpravou styku otca s maloletým dieťaťom predbežný opatrením preukázaná bola. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý už nežije s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, právo sa s maloletým stretávať. Rovnako právom maloletého je, aby mal zabezpečený nerušený kontakt aj s druhým rodičom. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva zo Zákona o rodine, z Dohovoru o právach dieťaťa. Ak by súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, môže ohroziť právo maloletého na oboch rodičov. Neriešenie vzniknutej situácie ponechanej iba na ľubovôli rodičov by v budúcnosti mohlo vytvoriť podmienky pre ďalšie napätie medzi rodičmi. Upravil styk otca s maloletou R. podľa návrhu otca, keď zohľadnil aj útly vek maloletej R.. 6. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu sa zakladá na účelových a zavádzajúcich tvrdeniach otca, bez zohľadnenia jej stanoviska, smeruje proti záujmom maloletej R.. Uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, a tým jej súd znemožnil uskutočňovať svoje procesné práva, a teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci Ruiz Torija c. Španielske kráľovstvo z roku 1994, Hiro Balani c Španielsko z roku 1994, Georgiradias c. Grécko z roku 1997, Higgins c. Francúzsko z roku 1998; tiež judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Hoci nemusí súd dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, vždy ale rozhodnutie musí byť jasné a zrozumiteľné. V prejednávanej veci má napadnuté uznesenie znaky arbitrárnosti, je šikanózne, žiadnym spôsobom v ňom nie je deklarované, ako, súc znajúc obsah rozhodnutí, ktoré už prv vydal vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým J., je možné toto rozhodnutie považovať za rozhodnutie nielen v záujme maloletej R., ale aj maloletého J., ktorí sú vo veku, kedy sa má upevňovať a podporovať ich súrodenecký vzťah. Zdôraznila, že v párnom týždni v stredu má byť otec najskôr s maloletou R. od 16.30 hod. do 18.00 hod., avšak v ten istý deň od 17.30 hod. si má otec prísť prevziať aj maloletého J. a následne o 18.00 hod. maloletú R. jej vrátiť. O 16.30 hod. teda maloletú R. odovzdá otcovi, aby následne o 17.30 hod., zrejme ešte s maloletou R., otec opäť prišiel vyzdvihnúť maloletého J., potom cca 30 min. strávi spolu s oboma deťmi, aby o 18.00 hod. maloletú R. jej odovzdal a realizoval následne až do pondelka nasledujúceho týždňa styk len s maloletým J.. V nepárnom týždni tento model bude aplikovaný aj v utorok. Výlučne s maloletou R. už bez maloletého J. bude otec v nedeľu v nepárnom týždni v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod. Otec ani v súčasnosti nedodržuje stanovený čas vyzdvihovania maloletého J. a pre syna prichádza aj okolo 18.00 hod. s odôvodnením, že syna môže prísť vyzdvihnúť v čase po 17.30 hod., nie o 17.30 hod. Nariadením dvoch predbežných opatrení v rozličnom znení sa z nej stáva osoba, ktorej hlavnou náplňou je príprava alebo preberanie takmer v každom dni iného dieťaťa na styk s otcom, pričom jej na regeneráciu a oddych s oboma deťmi spolu nezostane ani jediný ucelený víkend. Otec veľmi dobre vie, že s deťmi cestuje na Oravu ku svojim rodičom na dlhší čas (aj celé štyri dni). V minulosti, naposledy 19.6.2016, otcovi navrhla, aby, pokiaľ má záujem o kontakt s dcérou, tento realizoval napr. v jej prítomnosti, alebo v prítomnosti osoby, ktorú maloletá R. dôverne pozná, aby sa tak postupne prehlboval jej vzťah k otcovi. Otec jej návrhy odmietol. V rozhodnutiach súd nevyhodnotil skutočnosť, že kontakt otca s maloletou R.O. bol doteraz len minimálny, výlučne z dôvodov na strane otca, keď uprednostnil vzťah s inou ženou, opustil rodinu v čase, kedy maloletá R. mala cca 6 týždňov a o kontakt s ňou nejavil záujem. Nezáujem otca o maloletú R. vyplýva aj z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia v mesiaci marec 2016 o úprave styku len s maloletým J.. Maloletá R. otca reálne nepozná, nemá k nemu vytvorený vzťah, nikdy s ním nebola osamote; otec si je vedomý toho, že maloletá R. je stále na požiadanie dojčená. Poukázala na správu L.. V., psychológa referátu poradensko-psychlogických služieb zo dňa 27.9.2016, z ktorej vyplýva, že v prípade, ak by súd vyhovel žiadosti otca o kontakt s dcérou bez prítomnosti matky, aj keď je to len na jeden a pol hodiny, môže takýto kontakt spôsobiť výrazné psychické poškodenie jednoročného dieťaťa. Naruší sa tak pocit bezpečia dieťaťa a aktivuje sa začiatok neurotického poškodenia. Z hľadiska psychického zdravia je dôležité, aby otec najprv začal s takým kontaktom s dcérou, ktorý umožní dcére sa cítiť s ním v bezpečí a samostatný kontakt otca s dcérou sa môže realizovať až vtedy, keď dcéra sa nebude cítiť traumatizovaná bez prítomnosti matky. Uvedomuje si právo dcéry spoznať otca, vybudovať si s ním plnohodnotný vzťah, preto navrhuje najprv styk otca s dcérou v jej prítomnosti napr. v trvaní jednej hodiny a v čase, keď bude otec realizovať styk so synom, aby obe deti budovali svoj vzťah k otcovi spoločne. Otec a zrejme aj súd neberie ohľad na maloletú R.. Realizáciou nariadeného styku sa dostane do situácie, ktorá pre dcéru bude šokom s možným narušením jej doteraz bezvýhradného vzťahu s matkou. Aj maloletý J. začína napr. vnímať odlúčenie od nej veľmi negatívne, po návrate od otca sa správa zle nielen k nej, ale aj k maloletej R., je agresívny, používa nevhodné frázy, ktoré zrejme od niekoho počul, pričom sama sa takýmto spôsobom nevyjadruje. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil jednou SMS komunikáciou, ktorou demonštroval údajné bránenie mu v kontakte s R.. Neuviedol ale, k akej konkrétnej situácii sa príslušná SMS vzťahovala. Išlo o výnimočnú situáciu, kedy maloletá R. zaspávala v postieľke v izbe, takže mu ju nepriniesla ukázať; požiadala ho, aby rešpektoval jej spánok napr. tým, aby bol ticho. Vytýkala ďalej súdu, že pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nezohľadnil jej vyjadrenie k návrhu. 7. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) zamietnuť. Ak by mal odvolací súd za to, že je nutné upraviť kontakt otca s dcérou, navrhla nariadiť neodkladné opatrenie tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou R. za prítomnosti matky každý párny týždeň v stredu v čase od 17.30 hod. do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v utorok v čase od 17.30 hod., do 18.30 hod., s tým, že v stanovený čas si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovený čas otec matke maloletú v mieste jej bydliska odovzdá. 8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky považoval za nevyhnutné, aby jeho styk s dcérou bol upravený neodkladným opatrením, pretože matka má záujem obmedziť mu styk s dcérou na mimimum. Ak by súd odvolaniu matky vyhovel, dcéru by nevidel buď vôbec, alebo by s ňou postupne stratil kontakt. Nikdy nechcel vzťah s matkou a deťmi riešiť súdnou cestou, ale konanie matky, najmä snaha odlúčil ho od detí, mu nedala na výber. Napadnuté uznesenie považuje za riadne odôvodnené. V ňom súd uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, vysvetlil, čoho sa navrhovateľ domáha a čím argumentuje, citoval právne predpisy, prijaté právne závery primerane vysvetlil. Zdôraznil, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia dokazovanie v celom rozsahu neprebieha; stratil by sa tým zmysel a účel konania o neodkladnom opatrení. Pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na jeho vydanie, je ale nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. V odvolaní ďalej uvádzal, čo sa rozumie pod odňatím možnosti konať pred súdom, na aké otázky nemusí dať súd odpoveď, v čom spočíva obsah práva na spravodlivý súdny proces. Potrebu dočasnej úpravy styku s dcérou osvedčil výpisom z najnovšej SMS komunikácie. Napríklad mu formálne styk s dcérou umožnila, ale v skutočnosti mu navrhla neuskutočniteľný spôsob realizácie. Nie je predstaviteľné, aby cestoval 300 km za matkou na Oravu (kam mala a pravdepodobne stále má úmysel sa odsťahovať), bol s dcérou jednu hodinu v prítomnosti inej osoby a následne cestoval 300 km naspäť do Bratislavy. Správu L.. V., psychológa referátu poradensko-psychologických služieb, mu matka predložila a žiadala ho, aby sa styku s dcérou, určeného neodkladným opatrením, vzdal. Správa sa ale týka jednostranných tvrdení matky, neobsahuje žiaden záver psychológa, je písaná ako jeden súvislý text, v ktorom sú zmiešané jednostranné tvrdenia matky o vzťahu otca a dcéry so všeobecnými tvrdeniami o vzťahu dieťaťa a rodiča. Jeho a dcéru psychológ nevidel, a teda pre kvalifikované stanovisko nemal dostatok informácií. Matka ho vôbec neinformovala o tom, že má dohodnutý termín so psychológom. Prvý raz dcéru videl po viac ako troch mesiacoch v nedeľu 24.7., dcéra ho poznala, reagovala na neho, nebola zmätená, či stresovaná. Súhlasil s prítomnosťou matky pod podmienkou, že ich bude iba sledovať, do realizácie styku nebude zasahovať a nebude odpútavať pozornosť dcéry a syna od neho. Toto ale nedodržala a keďže sa jej nepodarilo odpútať od neho dcéru, začala sa hrať so synom, ktorý bol s nimi. Nesúhlasí s tým, aby bol styk s dcérou realizovaný za prítomnosti matky; dcéra je v jeho prítomnosti spokojná, šťastná, sám sa o ňu dokáže plnohodnotne postarať. V súčasnosti úzko určený styk s dcérou navrhol preto, aby si dcéra na neprítomnosť matky postupne zvykala. Neskôr má záujem o čo najširší styk s dcérou, je v jej záujme. Ďalší styk s dcérou sa realizoval v stredu 27.7. a prebehol v poriadku; dcéra bola v jeho prítomnosti spokojná, šťastná, osobnú prítomnosť matky nevyžadovala, ani raz neplakala, smiala sa. Syn J. bol rovnako prítomný, spolu sa hrali. Boli tiež v jeho domácnosti, kde sa najedli a R. nijakým spôsobom neprejavovala negatívne emócie z nového miesta. Nadväzne na tvrdenie matky, že opatrovník neprešetril pomery v jeho domácnosti, dôvodil, že súd nie je povinný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vykonať všetky dôkazy. V skutočnosti matka nemá pochybnosti o vhodnosti jeho domácnosti, pretože syn u neho pravidelne býva od augusta 2015, nemá pochybnosti o jeho schopnosti postarať sa o deti. J. je šťastné a spokojné dieťa, je veľmi šikovný, rád sa hrá, vie si vytvoriť prvé kamarátstva a nikdy u neho nezbadal negatívne alebo agresívne prejavy. Býva nervóznejší, keď je unavený, čo ale považuje za prirodzené. Súhlasí s matkou v tom, že aktuálne je styk detí s otcom upravený rozdielne, čo ale vyplýva z pomerne veľkého vekového rozdielu detí. Ak bude mať súd za to, že je potrebné upraviť čas, resp. určiť ho v iné dni, súhlasí, ale trvá na zachovaní časového rozsahu styku s dcérou. Nesúlad medzi stykom so synom a stykom s dcérou je tiež spôsobený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave uznesením zo dňa 30.6.2016, sp.zn. 11 CoP 256/2016, ktorým súd nedôvodne zmenil jeho dovtedy ustálený styk so synom tak, že obmedzil jeho rozsah. 9. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vzhľadom na aktuálne upravený styk so synom alternatívne navrhol upraviť jeho styk s dcérou každý párny kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.30 hod. a v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 16.00 hod. do 18.30 hod. Tým bude zabezpečené jednak to, že obe deti budú v jeho a v matkinej starostlivosti súčasne. Tvrdenie matky o tom, že o dcéru neprejavuje záujem, nie je pravdivé. V lete roku 2014 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, matke oznámil, že sa k nej už nevráti. Po odsťahovaní mal vážnu autonehodu, po ktorej bol niekoľko mesiacov v nemocnici v Trenčíne, Bratislave, následne sa mesiace rehabilitoval vo Vrábľoch u svojich rodičov, kde sa o neho starala jeho matka dovtedy, kým nebol opäť v poriadku. Manželka ho prišla iba pozrieť so synom, jeho stavu si bola dobre vedomá, ako manželka bola od lekárov o všetkom informovaná. Vedela, že nedokáže o sebe dočasne rozhodovať, že si veci nepamätá. Túto situáciu využila a bez jeho vedomia a súhlasu presťahovala jeho veci z podnájmu späť do svojho bytu. Počas jeho doliečovania a v čase, keď už spolu nežili, mu oznámila, že je tehotná s dcérou; neprekvapilo ju, že si počatie dieťaťa nepamätá. Je veľmi šťastný, že má dcéru, chce sa o ňu starať a byť úplnou súčasťou jej života, ale skutočnosť, že matka využila jeho zlý zdravotný stav a prostredníctvom ďalšieho tehotenstva si ho chcela pripútať k sebe, pričom mu vôbec nedala šancu rozhodnúť o ďalšom dieťati, úplne zničila jeho dôveru k nej. 10. Ďalším podaním zo dňa 31.7.2016 matka zmenila odvolací návrh a navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou R. za jej prítomnosti každý párny týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod. Poukázala na to, že je v záujme maloletých detí, aby budovali svoj vzťah k otcovi spoločne. Zotrvala tiež na svojom pôvodnom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň predložila odborné vyjadrenie Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Bratislava zo dňa 10.8.2016, ktorého základom bolo poradenské stretnutie s matkou detí a synom J. a dcérou T.. 11. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 23.8.2016 matka zotrvala na svojich tvrdeniach, oponovala tvrdeniam otca. Navrhla vyhovieť jej odvolaniu, resp. upraviť styk otca s dcérou v zmysle jej návrhu na zmenu odvolacieho petitu. 12. Odvolací súd preskúmal vec [§ 2 ods. l Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.), ďalej len C.m.p.; § 328 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 329 ods. 2, § 325 ods. l písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] bez nariadenia pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 395 ods. l, ods. 2 C.m.p.; § 2 ods. l C.m.p., § 388 C.s.p.). 13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci nepochybne vyplýva, že ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu vrátane neodkladného opatrenia (§ 23 ods. 2, § 360 ods. l C.m.p.). Je notorietou, že v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p.); nie je viazaný ani dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.). Napadnuté uznesenie bolo vydané v mesiaci jún 2016 za platnosti a účinnosti iného procesného predpisu [zákon č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.), ktorý bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.). Aj vtedy išlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu vrátane predbežného opatrenia (§ 81 ods. l, § 75 ods. l O.s.p.). Je rovnako nepochybné, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) sa otec v prejednávanej veci domáha dočasnej úpravy styku s maloletou R. na čas do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 61 P 193/2015 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J. a R. na čas do rozvodu manželstva rodičov detí. 14. Zo spisu, zabezpečeného odvolacím súdom, Okresného súdu Bratislava II. vedeného pod sp.zn. 61 P 193/2015 vyplýva, že sa v ňom vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J. a R. na čas do rozvodu manželstva na návrh otca doručený súdu dňa 22.10.2015. Konanie nie je právoplatne skončené. 15. Zo spisu, rovnako zabezpečeného odvolacím súdom, Okresného súdu Bratislava II. vedeného pod sp.zn. 61 P 43/2016 vyplýva, že sa v ňom viedlo konanie o nariadenie predbežného opatrenia ohľadne úpravy styku otca (len) s maloletým J. na návrh otca. Uznesením zo dňa 30.3.2016, č.k. 61 P 43/2016-25, súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým bol otec oprávnený stýkať sa s maloletým J. každý párny týždeň od stredy 17.30 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 8.30 hod., každý nepárny týždeň od utorka 17.30 hod. do štvrtka 8.30 hod. tak, že si otec maloletého preberie a odovzdá v mieste bydliska matky; matke uložil povinnosť písomne informovať otca o pobyte detí dlhšom ako tri dni mimo miesta obvyklého pobytu s uvedením adresy miesta pobytu; matke uložil povinnosť informovať otca písomne mesačne najneskôr vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave, ako aj o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Na odvolanie matky odvolací súd uznesením zo dňa 30.6.2016, sp.zn. 11 CoP 256/2016, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloleté deti J. a R. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na maloletého J. sumou 200,-- € mesačne, na maloletú R. sumou 200,-- € mesačne k rukám matky detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 30.6.2016; dočasne upravil styk otca s maloletým J. v každý nepárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele 18.30 hod., každý párny kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.30 hod., v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod., keď miestom prevzatia a odovzdania detí je bydlisko matky; v časti týkajúcej sa povinnosti matky informovať otca návrh na nariadenie predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh zamietol. 16. Názory oboch rodičov na styk otca aj s maloletou R. sú rozdielne, nevedia sa dohodnúť napriek tomu, že obom sú poskytované rovnakým spôsobom právne služby; rodičia na rovnakú situáciu majú rozdielne názory, závery. Je preto namieste, aby styk otca, aj keď len dočasne, do rozhodnutia súdu vo veci samej (o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva) s maloletou R. upravil súd a pre tento postup v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým uznesením boli a naďalej sú splnené zákonné podmienky. Majúc na zreteli záujem maloletej R., ale aj oboch maloletých detí súčasne, za každých okolností upevňovať, realizovať, súrodenecký vzťah, je dôležité, aby aj v prítomnosti otca, v jeho domácnosti, deti boli spolu, bez prítomnosti matky. Nadväzne na vzťah medzi rodičmi títo sami nedokážu vytvoriť pozitívne prostredie obom deťom pri styku otca s nimi. Je potrebné zachovať vzťah detí k otcovi, ktorého osobnosť, vplyv, spôsob života, rovnako tak aj osobnosť matky, jej vplyv, spôsob života, poskytujú deťom vzor, bezpečnosť, istotu. V tomto štádiu konania sa tak stáva spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia a v pracovnom týždni maloleté deti R. a J. budú spolu s otcom v rovnakom dni a čase. Vzhľadom na vek maloletej R., na tvrdenie matky, že na požiadanie je kojená, styk dcéry s otcom nebude realizovaný v inom, dlhšom, viachodinovom, resp. viacdňovom, časovom rozpätí, ako to je už u maloletého J.. 17. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo svojej podstate (potreba dočasne upraviť pomery rodičov aj vo vzťahu k maloletej R. vo forme úpravy styku otca s maloletou R.) je vecne správne. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvej inštancie nastala taká vada, takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Hoci je uznesenie stručne odôvodnené, dáva odpoveď na túto podstatnú otázku. Dostatočnosť a relevantnosť dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odvolateľke bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby jej súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 18. V závere odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že matkou predložené vyjadrenia L.. Y. V. zo dňa 27.6.2016, Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Bratislava, zo dňa 10.8.2016, neobsahujú vyčerpávajúce informácie už len z toho dôvodu, že ich podkladom nebolo tiež vyjadrenie otca, vzťah detí a otca navzájom; resp. z nich nevyplýva, či jej obsah vyplýva len z pohľadu matky alebo mal aj názor otca. 19. Najlepší záujem pre každé dieťa je usporiadaná rodina, bez hádok, bez toho, aby rodičia žili oddelene, aby deti mohli s obomi rodičmi súčasne prežívať svoje každodenné radosti a starosti. Ak toto rodičia nedokážu zabezpečiť, je na nich, aby svojím prístupom, vzájomným rešpektovaním sa, u detí čo najviac zmiernili tento nedostatok. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú nielen práva, ale predovšetkým povinnosti a zodpovednosť za zdravý duševný a telesný život svojich detí. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o úprave svojich práv a povinností k obom maloletým deťom, rozhodne súd, ktoré rozhodnutie musia rešpektovať. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).