Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/316/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210044 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216210044.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Dariny Kriváňovej, v spore žalobkyne: P.. C. Z., C. A. XX, C., zastúpenej advokátom: JUDr. Štefan Dedák, so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanej: C. C., C. A. XX, C., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. júna 2016, č.k. 19C/108/2016-44, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie na návrh žalobkyne; pred podaním žaloby vo veci samej o ochranu práva doživotného bezodplatného bývania a užívania nehnuteľností; predbežné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť obnoviť prívod vody a elektrickej energie a umožniť jej prístup k uzáverom vody a elektrickej energie, pre zadnú časť nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku o výmere 254 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXXX/X X. výmere 22 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXXX o výmere 377 m2 - záhrady a pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 254 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa na A.E. V. Č.. XX N. E. Ú. S. C., okres: C. P., X.: C.- Z.. Č.. S. C., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, a zároveň žalobkyni uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu na ochranu práva doživotného bezodplatného užívania a bývania v predmetných nehnuteľnostiach alebo úpravu spoločného užívania nehnuteľnosti vlastníkmi a oprávnenou osobou z vecného bremena. Žalovanej tiež uložil povinnosť uhradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 eur a trov právneho zastúpenia v sume 178,99 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, keď so zreteľom na ust. § 151o ods. 1,2 Občianskeho zákonníka na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala splnenie zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia; vyplývajúcich z ust. § 74 ods. 1,2, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f/, § 76 ods. 2,3 O.s.p. Poukázal na to, že dôvodnosť nároku vo veci samej a taktiež hrozbu bezprostrednej ujmy žalobkyňa osvedčila v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre E.. Ú.. S. C., darovacou zmluvou zo dňa 15.07.1991, poštovým podacím lístkom preukazujúcim úhradu sumy 100 eur k rukám žalovanej dňa 23.03.2016, dňa 19.05.2016, o úhrade sumy 250 eur k rukám žalovanej 08.04.2016, potvrdením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislava I zo dňa 17.12.2013 o podaní trestného oznámenia na žalovanú za znižovanie kvality bývania a znemožnenia prístupu žalobkyne do nehnuteľnosti, k čistej vode a vykonávanie hygieny, z ktorých vyplýva konkrétne správanie žalovanej; dcére bývalého manžela žalobkyne, ktorá sa podielovou spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu v podiele 1/2 stala na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.07.1991, obsahujúcej tiež zriadenie vecného bremena práva bezplatného doživotného užívania nehnuteľnosti žalobkyňou; smerujúce k obmedzeniu práva žalobkyne na nerušené bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej je žalobkyňa oprávnenou z vecného bremena spočívajúceho v jej práve doživotného užívania daného rodinného domu, nakoľko sa ocitla bez vody a elektrickej energie vo svojom byte, ktorá situácia si vyžaduje bezodkladné riešenie nariadením predbežného opatrenia, ktorým sa zabráni v pretrvávaní tohto nepriaznivého stavu, majúceho za následok ignorovanie vecného bremena - práva doživotného bezodplatného užívania v prospech žalobkyne, zasahovanie do práv žalobkyne zo strany žalovanej, ktorým jej bráni a znemožňuje užívať nehnuteľnosť v súlade so zriadeným vecným bremenom, zapísaným v jej prospech. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom rodinnom dome býva v jeho prednej časti i v trojizbovom byte so sociálnym zariadením a kuchyňou, a žalovaná spolu s kamarátkou a jej synom užíva zadnú časť nehnuteľnosti - prístavbu k rodinnému domu, ktorú možno označiť za jednoizbový byt so sociálnym zariadením a kuchyňou. V súvislosti s úhradou nákladov na dodávku energií zdôraznil, že žalobkyňa okrem iného prispieva žalovanej sumou najmenej 100 eur mesačne na úhradu inkasa za energie, pričom v minulosti poskytla peňažné prostriedky na opravu častí rodinného domu a na požiadanie prispievala peňažnou čiastkou žalovanej aj na úhradu ďalších nákladov spojených s riadnym užívaním nehnuteľností žalovanej, ktorá však bola s ich úhradou často v omeškaní, a preto bol v roku 2011 rodinný dom odpojený od dodávky plynu v zadnej prístavbe rodinného domu. Mal osvedčené, že žalovaná v minulostí opakovane bezdôvodne odpojila prívod vody a elektrickej energie a od žalobkyne požadovala nepodložené finančné čiastky po zaplatení ktorých prisľúbila opäť spustiť prívod energií, čo žalobkyňu viedlo v roku 2013 i k podaniu trestného oznámenia. Na základe uvedeného dospel k záveru, že všetky zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia boli v danej veci splnené, keď žalovaná svojvoľne bráni žalobkyni vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu doživotného užívania predmetného rodinného domu tým, že ju bezdôvodne odpojila od dodávky vody a elektrickej energie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov predbežného opatrenia v sume 33 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu v sume 178,99 eur, za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, návrh na nariadenie predbežného opatrenia) po 66 eur + režijný paušál 2 x 8,58 eur + DPH 20 %. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal skutočnosti tvrdené žalobkyňou z hľadiska ich pravdivosti a vychádzal tak z jej nepravdivých tvrdení. Vytýkala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia mal na zreteli len práva žalobkyne súvisiace s výkonom jej práva doživotného užívania predmetného rodinného domu, avšak nezohľadnil povinnosti, ktoré jej v tejto súvislosti vznikajú. Zdôraznila, že dodávka vody, plynu a elektrickej energie nie je súčasťou predmetnej; vecným bremenom zaťaženej; nehnuteľnosti, a preto ju predbežným opatrením nemožno nútiť, aby za žalobkyňu uhrádzala náklady za ňou spotrebované energie ani aby jej zabezpečovala dodávku energií. Poprela, že by žalobkyňu odpojila od dodávky vody; nakoľko to technicky ani nie je možné vzhľadom na skutočnosť, že uzáver vody je spoločný; pričom však v závere odvolania uviedla, že k odpojeniu žalobkyne z jej strany nedošlo svojvoľne, ale iba z dôvodu potreby chrániť svoje práva a až po opakovanom upozornení žalobkyne na takúto možnosť s dostatočným časovým predstihom. Opísala tiež nezhody medzi stranami, v dôsledku ktorých došlo opakovane v priebehu obdobia od roku 2008 doposiaľ zo strany dodávateľov k odpojeniu dodávky energií (elektriny, plynu). Zdôraznila, že žalobkyňa na dodávku energii prispievala iba sporadicky a odmieta prispievať na nedoplatky vyplývajúce z vyúčtovaní za jednotlivé kalendárne roky. Poukázala tiež na to, že v dôsledku jej správania nehrozí žalobkyni vznik žiadnej ujmy, keď ak jej aj vznik škody hrozí, tak len v dôsledku jej vlastného zavinenia, nakoľko si nárokuje bezplatne využívať dodávky energií, na ktorých nákladoch sa však primerane nepodieľa. Výkon práv žalobkyne, ktoré jej vyplývajú z existujúceho vecného bremena doživotného užívania predmetného rodinného domu, označila za rozporný s dobrými mravmi, keď nie je možné od nej žiadať, aby uhrádzala náklady žalobkyne na ňou spotrebované energie, ktorých dodávka je potrebná na bývanie, pričom ako vlastníčka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom práva doživotného bývania žalobkyne v predmetnom rodinnom dome sa nedopustila žiadneho konania, na ktoré by ako vlastníčka nehnuteľnosti nemala právo, a preto nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania. Zdôraznila, že žalobkyňa je oprávnená dať si napojiť energie výlučne na svoje meno a následné náklady riadne sama uhrádzať, a nepoškodzovať a neobmedzovať tak jej práva nad mieru primeranú pomerom a okolnostiam danej veci. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 5. Odvolací súd; s poukazom na ustanovenie § 471 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 470 CSP; podľa ktorého sa predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach; po právnej stránke vec posúdil podľa ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich inštitút neodkladných opatrení (v nadväznosti na ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p.). 6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2, písm. c/, d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že; tak, ako v prípade predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku do 30.06.2016; pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 12. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvej inštancie; k záveru, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti, ktoré v danej veci odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia, keď osvedčila, že je oprávnenou z vecného bremena práva doživotného užívania rodinného domu so súpisným číslom XXXX na A.E. V. Č.. XX N. C., evidovaného na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ktorého spoluvlastníkom je v podiele 1/2 i žalovaná, ktorá jej bráni v užívaní rodinného domu tým, že ju; ako to sama potvrdila aj v podanom odvolaní; odpojila od dodávky elektrickej energie a úžitkovej vody. Za daného stavu, keď existenciu práva žalobkyne užívať predmetný rodinný dom žalovaná ani nespochybňuje, je nevyhnutné neodkladným opatrením; až do vyriešenia sporu medzi stranami vo veci samej; zabezpečiť žalobkyni možnosť v rodinnom dome bývať a na tento účel ho užívať, čo reálne nie je možné bez zabezpečenej dodávky vody a elektrickej energie. Odvolací súd pritom v tejto súvislosti poukazuje i na tú skutočnosť, že vzhľadom na preukázané pravidelné prispievanie žalobkyne na úhradu nákladov energií žalovanej minimálne sumou 100 eur mesačne nehrozí na jej strane vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by mohla byť dôvodom pre nenariadenie neodkladného opatrenia v danom spore. 13. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že od nej nemožno žiadať, aby uhrádzala náklady žalobkyne za dodávku energií do predmetného rodinného domu, odvolací súd sa s jej argumentáciou stotožnil, avšak považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedená skutočnosť je v danom spore z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia bez právneho významu. Nariadeným neodkladným opatrením totiž žalovanej takáto povinnosť uložená nebola, keď súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovanej vo vzťahu k žalobkyni uložil iba povinnosť obnoviť prívod vody a elektrickej energie a umožniť jej prístup k uzáverom vody a elektrickej energie pre zadnú časť predmetného rodinného domu, nie však súčasne aj uhrádzať náklady za ich dodávku; a preto námietky žalovanej v tomto smere nemôžu obstáť. Nedôvodná je tiež argumentácia žalovanej, že výkon práv z vecného bremena zo strany žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby uhrádzala všetky náklady za dodávku energií žalobkyne spotrebované v súvislosti s jej bývaním, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa na dodávku týchto energií; ktoré za obe strany uhrádza dodávateľom žalovaná; prispieva sumou minimálne 100 eur mesačne. 14. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto odvolací súd k záveru; zhodnému so súdom prvej inštancie; že žalobkyňa osvedčila splnenie všetkých zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. a súčasne i na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. CSP, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uložil zároveň žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP a úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov (tohto) odvolacieho konania nepriznal, keď jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).