Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/374/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216212403 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216212403.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: C. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, Q., G. P., zastúpený Mgr. Matejom Krajčim, advokátom, Májkova 1, Bratislava proti žalovanému: Poštová spoločnosť s.r.o., so sídlom Sklenárska 6, Bratislava, IČO: 46 839 313, zastúpený verita, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 28. júla 2016, č.k. 10C/152/2016-29, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 28. júla 2016, č.k. 10C/152/2016-29 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa neodkladným opatrením zo dňa 27.07.2016 domáhal, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami a to bytom č. XX nachádzajúcim sa na ulici B. F. Q., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorú nehnuteľnosť žalobca špecifikoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh žalobca odôvodnil tým, že má XX rokov a zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú nepretržitú zdravotnú starostlivosť a opateru s pravidelnou hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení. Žalobca poukázal na zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorou previedol na žalovaného vlastnícke právo k bytu, ktorý presne špecifikoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorou sa zároveň zriadilo vecné bremeno doživotného užívania bytu žalobcom. Žalobca mal za to, že zmluva bola uzatvorená za zjavne nevýhodných podmienok v rozpore s dobrými mravmi a že žalobca bol uvedený do omylu. Žalobca uviedol, že oslovil žalovaného na základe inzerátu v tlači, kde žalovaný ponúkal systém refinancovania dlhov. Následne byt previedol na žalovaného za sumu 10.000,- eur, pričom z tejto sumy bolo 6.600,- eur jednostranne započítaných na dlh žalobcu a suma 3.400,- eur bola vyplatená na účet žalobcu, pričom cena bytov v lokalite, v ktorej sa byt žalobcu nachádzal sa pohybuje okolo 60 až 70.000,- eur. Žalobca mal za to, že žalovaný využil jeho tieseň a uviedol ho do omylu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a ust. § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil ani jeden z dôvodov pre nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia, pričom návrh neodkladného opatrenia odôvodňoval najmä tým, že pred podaním žaloby vo veci samej je potrebné upraviť pomery účastníkov konania z dôvodu odstránenia možnej hrozby scudzenia nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že nehnuteľnosť, ktorej sa navrhované neodkladné opatrenie týka, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný je jediným vlastníkom tejto nehnuteľnosti a žalobca má podľa výpisu z katastra nehnuteľností zriadené k bytu vecné bremeno, spočívajúce v práve nerušeného doživotného užívania. Sám žalobca uvádza, že v predmetnom byte naďalej býva. To, že v byte spolu s ním žije dcéra a vnučka, ktoré nemajú k bytu zriadené vecné bremeno, súd prvej inštancie považoval za irelevantné. Nakoľko žalobca môže predmetný byt užívať až do svojej smrti na základe zriadeného vecného bremena, súd prvej inštancie uzavrel, že užívacie právo žalobcu nie je ohrozené. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal snahu žalovaného o scudzenie predmetných nehnuteľností. V prípade, že žalobca podá žalobu o neplatnosť zmluvy o prevode bytu, ktorej súd vyhovie, budú neplatné aj ďalšie zmluvy, ktoré prípadne žalovaný uzavrie. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za nezákonné a nesprávne, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní neposudzoval návrh žalobcu z pohľadu absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 22.06.2016. Tiež i keď sa síce dotkol práv žalobcu vyplývajúcich z vecného bremena, tieto neposudzoval z pohľadu ich obsahu, ani neprimeranosti podmienok zriadeného vecného bremena k bytu v prospech žalobcu. Uviedol, že žalobca sa v súčasnosti nachádza v stave právnej neistoty ohľadne práv z vecného bremena a s tým súvisiaceho právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom a to z dôvodu, že žalobca právne úkony v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti do osobného vlastníctva žalobcu (správne má pravdepodobne byť uvedené žalovaného) za sumu 10.000,- eur, vykonával na podnet a pod dohľadom žalobcu (služby žalovaného ohľadom riešenia dlhov, odkúpenie bytu, ktorý žalovaný užíval do osobného vlastníctva a jeho následný predaj žalovanému). Žalobca vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, ako i postavenie dlžníka vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi, bol zneužitý a uvedený do omylu a to aj z dôvodu, že žalovaný sľúbil pred uzavretím zmluvy zo dňa 22.06.2016 žalobcovi, že dotknutý byt bude môcť po uzavretí zmluvy doživotne bezplatne užívať, teda aj to, že v byte býva jeho dcéra a vnučka, čomu mala zodpovedať podľa obsahu zmluvy aj cena za prevod nehnuteľnosti, ktorá sa absolútne vymyká trhovej cene podobných nehnuteľností. Zmluva zo dňa 22.06.2016 je vzhľadom na jej obsah uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v tiesni s nedostatkom slobodnej a pravej vôle, konanie žalovaného, ktoré predchádzalo k uzavretiu zmluvy je potrebné považovať za špekulatívne a priečiace sa dobrým mravom. Žalovaný v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti zneužil postavenie veriteľa pohľadávky vzniknutej údajne titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2015, vo výške 6.600,- eur. Naviac žalovaný napriek zriadeniu vecného bremena v prospech žalobcu si v rámci podmienok, ktoré upravujú právo z vecného bremena v bode 9.10 zmluvy zo dňa 22.06.2016 vymienil, že je oprávnený jednostranne odstúpil od dohody o zriadení vecného bremena a to v prípadoch, ak sa napr. žalobca dostane do omeškania s úhradou nákladov súvisiacich s užívaním bytu o viac ako tri mesiace, ak žalobca nebude v byte nepretržite bývať a užívať ho po dobu dlhšie ako 365 dní alebo v prípade, že žalobca umožní bývanie alebo užívanie bytu iným osobám bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného s výnimkou opatrovateľskej služby. Uviedol, že odstúpením od dohody o zriadení vecného bremena, vznikne žalovanému právo podať príslušnému katastrálnemu odboru návrh na výmaz zriadeného vecného bremena a žalovanému nič nebude brániť v obmedzení alebo zrušení práva žalobcu dotknutý byt užívať. Preto sa žalobca v súčasnosti nachádza v stave právnej neistoty a preto je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania o nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu petitu návrhu zo dňa 27.07.2016. Neupravením pomerov účastníkov v rozsahu tohto petitu sa v prípade ďalšieho scudzovania nehnuteľnosti značne sťaží postavenie žalobcu vzhľadom na jeho zdravotný stav, ako i vek. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správny potvrdil. Poukázal na ust. § 325 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 326 ods. 1 CSP a uviedol, že k tomu, aby súd neodkladné opatrenie nariadil sa vyžaduje, aby žalobca osvedčil základné skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obáv, že exekúcia bude ohrozená a to opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca zároveň musí osvedčiť i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bol prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov a to uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/202/2013, ako i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/33/2008 s tým, že existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, príp. ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázať naliehavosť, potrebu dočasnej úpravy, resp. preukázať, že neodkladným opatrením sa zabezpečí účel občianskeho súdneho konania. Zákon vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie danosti práva (nároku) a následne neexistenciu vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. Žalovaný mal za to, že žalobca neosvedčil, že vzájomné vzťahy strán sporu sú narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu, prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok, ako aj konštantná rozhodovacia prax súdov. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v odvolaní nepoukázal na žiadne konanie žalovaného, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný sa snaží previesť nehnuteľnosti v úmysle znemožniť výkon budúcej exekúcie. Naopak k predmetnej nehnuteľnosti sa viaže vecné bremeno, ktoré spočíva v práve nerušeného doživotného užívania v prospech žalobcu ako oprávneného z vecného bremena. Táto informácia je verejne dostupná aj na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť a táto informácia o zaťažení predmetu nehnuteľnosti vecným bremenom vo významnej miere znižuje pravdepodobnosť záujmu o predmetnú nehnuteľnosť na trhu nehnuteľnosti. Ku konštatovaniu žalobcu, že v súčasnosti sa nachádza v stave právnej neistoty ohľadne práv z vecného bremena, pričom okrem iného poukázal na nátlak na žalobcu v súvislosti s uzavieraním zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.06.2016, na sľub žalovaného, že žalobca bude môcť byt bezplatne užívať a tiež, že žalovaný má možnosť jednostranne odstúpil od dohody o zriadenie vecného bremena s tým, že takéto podmienky žalobca považoval za neprijateľné. Žalovaný uviedol, že ani jeden z týchto spomenutých dôvodov uvedených v odvolaní žalobcom, neosvedčujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a hrozbu scudzenia nehnuteľnosti žalovaným, neosvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaný nemal informáciu o tom, že by bol žalobca liečený ako alkoholik, v samotnom čestnom vyhlásení žalobcu zo dňa 09.08.2016 je uvedené, že sám žalobca uviedol, že kontaktoval žalovaného na základe inzerátu so žiadosťou o využitie služieb žalovaného pri riešení dlhu žalobcu. Žalobca nemal finančné prostriedky potrebné k uhradeniu dlhu na nájomnom voči Prvá ružinovská spoločnosť, a.s.. Potrebné finančné prostriedky žalobcovi požičala konateľka žalovaného na základe zmluvy o pôžičke. Následne žalobca svoj dlh voči konateľke žalovaného uznal vo forme notárskej zápisnice. Pohľadávka konateľky žalovaného bola postúpená neskôr na žalovaného a započítaná s kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.06.2016 a peňažné prostriedky 3.413,34 eur boli použité na úhradu nedoplatku na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu. Zvyšné finančné prostriedky požičané žalobcovi zmluvou o pôžičke zo dňa 21.07.2015 použil žalobca na úhradu mesačnej zálohovej úhrady na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Žiadosť o prevod vlastníctva bytu spísala namiesto žalobcu konateľka žalovaného a to na požiadanie žalobcu. Žalobca so žalovaným sa poznali dlhší čas, komunikovali ohľadom spôsobu riešenia situácie žalobcu prevodom vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, tiež i ohľadom podmienok tohto prevodu a preto tvrdenia žalobcu, že si nebol vedomý obsahu zmluvy alebo že nečítal obsah zmluvy, ktorú podpisoval, sú nepravdivé. Žalovaný viac krát žalobcu upovedomil o tom, že žalobca bude uhrádzať náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Táto informácia bola uvedená aj v dohode o zriadení vecného bremena, ktorá je súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalovaný poprel, že by z jeho strany bol vyvíjaný akýkoľvek nátlak na žalobcu s úmyslom ho donútiť podpísať zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.06.2016. Uviedol, že samotné podmienky v dohode o zriadení vecného bremena nie sú neprijateľné. Nemožno odvodzovať stav právnej neistoty žalobcu od úpravy týchto podmienok v dohode, pretože žalovaný má oprávnenie jednostranne odstúpiť od tejto dohody len v prípade, ak žalobca tieto podmienky nebude dodržiavať. Navyše nariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo pre žalovaného vážny zásah do jeho vlastníckeho práva a preto je potrebné, aby žalobca preukázal splnenie predpokladov na jeho nariadenie. Len samotné konštatovanie možnej hrozby nie je dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Odvolací súd podaním zo dňa 05.10.2016 vyzval zástupcu žalobcu, aby odvolaciemu súdu oznámil vzhľadom na zmenu procesných predpisov (do platnosti vstúpil nový procesný predpis zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016), či naďalej trvá na podanom odvolaní voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, zástupca žalobcu podaním zo dňa 17.10.2016 odvolaciemu súdu oznámil, že naďalej trvá na podanom odvolaní, pričom uviedol, že žalobca podával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako i odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí tohto návrhu podľa príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok. 5. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP pred začatím a počas konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP odvolací súd prejednal podané odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 365 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Žalobca sa v tomto konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorým by súd žalovanému zakázal nakladať s bytom č. XX, na X. U., v bytovom dome súp. č. XXXX na E. B. F. Q., postavenom na pozemku parc. č. K. evidovanom na LV č. XXXX ako i spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, ktorých vlastníkom je žalovaný. 7. Odvolací súd, bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 382 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Podľa § 324 a nasl. CSP o neodkladných opatreniach možno v súčasnosti neodkladné opatrenie uložiť samostatne, aj keď by žaloba vo veci samej nebola podaná, resp. aj po skončení súdneho konania. Musí byť však splnená podmienka, že pomery účastníkov treba bezodkladne upraviť, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom pri nariadení neodkladného opatrenia je rovnako, ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení, existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad Civilný sporový poriadok formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorý bol použitý v pôvodnom ust. § 74 ods. 1 O.s.p. (platný do 30.06.2016). Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu naliehavej, resp. bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ žalobca odôvodňoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že pred podaním žaloby vo veci samej je potrebné upraviť pomery účastníkov konania a to z dôvodu odstránenia možnej hrozby scudzenia nehnuteľnosti, túto skutočnosť nijakým spôsobom na súde prvej inštancie ale ani v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal, že žalovaný vyvíjal na žalobcu nátlak v súvislosti s uzavieraním zmluvy o prevode vlastníctva bytu s tým, že mu sľúbil, že predmetnú nehnuteľnosť bude môcť užívať bezplatne a že žalovaný má možnosť jednostranne odstúpiť v zmysle podmienok zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 22.06.2016 od dohody o zriadení vecného bremena, tieto dôvody neosvedčujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a ani hrozbu scudzenia predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že pred podaním žaloby vo veci samej, na základe ktorej by žalobca požiadal súd, aby vyslovil neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.06.2016, mieni upraviť dočasne pomery účastníkov z dôvodu odstránenia možnej hrozby nebezpečenstva scudzenia nehnuteľnosti zo strany žalovaného, k tomuto odvolací súd je toho názoru, že i v prípade, ak by sa žalobca domáhal určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva, pri takomto druhu predmetu sporu je exekúcia bezpredmetná, navyše tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v zmysle výpisu z katastra nehnuteľnosti je žalovaný jediným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a žalobca má podľa toho istého výpisu z katastra nehnuteľnosti zriadené k bytu vecné bremeno, spočívajúce v práve nerušeného doživotného užívania, pričom v predmetnom byte naďalej býva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal akékoľvek konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k predaju predmetnej nehnuteľnosti. Samotné konštatovanie žalobcu o možnej hrozbe nebezpečenstva scudzenia nehnuteľnosti zo strany žalovaného nespĺňa podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrad trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 248 CSP. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).