Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/336/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216212501 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216212501.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., so sídlom Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava, IČO: 35 702 982, zast. JUDr. Paulínou Ondrášikovou, PhD., advokátkou so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 00 682 420, 2/ WEMOVE INVESTMENT, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 36 434 361, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II čk. 42Cb/276/2016-204 zo dňa 22.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/276/2016-204 zo dňa 22.08.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému v 2. rade priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným na súd dňa 01.08.2016 sa žalobca domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, a to výkonom záložného práva formou dražby alebo priameho predaja majetku žalobcu zapísanom na F. Č.. XXXX H. K. N. X. C. P., X. C. - Z..Č.. Q., E. Ú. Q., a to až do času naplnenia zákonných a zmluvných podmienok na výkon záložného práva formou dražby alebo priameho predaja majetku žalobcu. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o., so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 35 834 625 ako dlžník uzatvorila so žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa 18.10.2006 Úverovú zmluvu č. UNB-51925-2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 12.01.2010, predmetom, ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 35.000.000,00 SKK (1.161.787,16 EUR), dňa 14.02.2007 Úverovú zmluvu č. UNB-52381-2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.04.2007, Dodatku č. 2 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 3 zo dňa 12.01.2010, predmetom, ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 44.000.000,00 SKK (1.460.532,43 EUR) a dňa 12.12.2011 Dohodu o splácaní splatného dlhu č. UNB-5195-2006 a č. UNB-52381-2006 (ďalej len ako "Dohoda o splácaní dlhu") z dôvodu omeškania dlžníka so splácaním istiny úverov a úrokov z poskytnutých úverov z Úverovej zmluvy č. UNB-5195-2006 a č. UNB-52381-2006. 4. Na zabezpečenie pohľadávok a ich príslušenstva, ktoré vznikli na základe Úverovej zmluvy č. UNB-5195-2006 a Úverovej zmluvy č. UNB-52381-2006, žalobca vo Vyhlásení o ručiteľskom záväzku č. UNB-5195-2006 a UNB-52381-2006 zo dňa 12.12.2011(ďalej len ako "Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku"), prevzal ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom. Následne spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. vstúpila do reštrukturalizácie, pričom podľa schváleného reštrukturalizačného plánu bola za hlavnú metódu reštrukturalizácie spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. zvolená metóda zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie v zmysle ust. § 135 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň pre posilnenie právnej istoty vymoženia pohľadávok zabezpečeného veriteľa Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. sú v reštrukturalizačnom pláne dlžníka uvedené rôzne alternatívy. V zmysle vzájomných rokovaní medzi spoločnosťou BAU-RENT spol. s r.o. a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. pri poskytovaní úverov spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. sa strany dohodli, že pre prípad, ak nebudú pohľadávky Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. vzniknuté z titulu poskytnutia úverov riadne a včas plnené zo strany spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., má Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. právo uspokojiť svoje pohľadávky nasledovným spôsobom: a. domáhať sa uspokojenia výkonom záložného práva na hnuteľných veciach spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam - budúci záloh č. UNB-5195-2006 zo dňa 18.10.2006, Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. UNB-5195-2006 zo dňa 28.12.2006, Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. UNB-52381/4-2006 zo dňa 14.02.2007, Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam - budúci záloh č. UNB-52381/5-2006 zo dňa 12.10.2009, Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. UNB-52381/6-2006 zo dňa 14.02.2007, b. v prípade ak výťažok z výkonu záložného práva na hnuteľných veciach nebude dostatočný na uspokojenie pohľadávky, domáhať sa uspokojenia výkonom záložného práva na nehnuteľnostiach na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. UVK-51925-2006zo dňa 18.10.2006, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nezapísaným do katastra nehnuteľností č. UNB-52381/2-2005 zo dňa 14.02.2007, c. v prípade ak výťažok z výkonu záložného práva na hnuteľných a nehnuteľných veciach nebude dostatočný domáhať sa uspokojenia uplatnením blankozmenky na základe Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke č. UVK-51192-2006 zo dňa 18.10.2006, Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke č. UNB-52381/1-2006 zo dňa 14.02.2007, Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke č. UNB-52381/2-2006 zo dňa 14.02.2007, d. v prípade ak upokojenie pohľadávky/pohľadávok spôsobmi podľa bodu 1-3 nebude dostačujúce na uspokojenie pohľadávky/pohľadávok, domáhať sa uspokojenia výkonom záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva. 5. Výzvou zo dňa 25.04.2016 žalovaný v 2. rade v pozícii dražobnej spoločnosti vyzval žalobcu na umožnenie sprístupnenia nehnuteľností za účelom ich ohodnotenia vzhľadom na plánované zrealizovanie dobrovoľnej dražby na základe návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zo dňa 06.04.2016 podaného žalovaným v 1. rade. 6. Žalobca mal za to, že realizácia dražby na jeho majetok je neoprávnená, nakoľko hlavný úverový dlžník BAU-RENT spol. s.r.o. dobrovoľne plnil svoje záväzky vyplývajúce zo schváleného reštrukturalizačného plánu, a teda nenastali zákonné predpoklady výkonu záložného práva na vlastníctve žalobcu a súčasne žalovaný v 1. rade nevyužil spôsoby uspokojenia svojich pohľadávok v zmysle dohody, kde realizácia uspokojovania výkonom záložného práva na majetok žalobcu je v poradí až 4 - tým inštitútom. 7. S poukazom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ nie je oprávnený vymáhať pohľadávku výkonom záložného práva, t. j. návrhom na výkon dobrovoľnej dražby voči spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o., nakoľko sa spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. ako dlžník nedostala do omeškania s plnením svojich záväzkov v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť BAU-RENT spol. s r. o. si riadne a včas plnil svoje záväzky v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu voči žalovanému v 1. rade ako zabezpečenému veriteľovi, nevzniká tomuto veriteľovi právo na uspokojenie zo zálohu (nehnuteľnosti) formou predaja na dobrovoľnej dražbe. 8. Žalobca sa dňa 28.07.2016 náhodne dozvedel na stránke žalovaného v 2. rade, že dňa 30.08.2016 o 11:00 hod sa bude konať 1. kolo dražby nehnuteľností žalobcu za účelom uspokojenia pohľadávok žalovaného v 1. rade voči spoločnosti BAU - RENT spol. s.r.o. 9. Žalobca mal za to, že vykonaním dražby tak, ako to vyplýva z Oznámenia o dražbe zo dňa 21.07.2016 by prišlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva inak garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, pretože neboli splnené zákonné ani zmluvné podmienky na takýto postup, t.j. dražba vykonávaná na majetok žalobcu je protizákonná. Dlžník, spoločnosť BAU - RENT spol. s r.o. dobrovoľne plnil pohľadávku žalovaného v 1. rade v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu, dokonca platil popredu, avšak napriek tomu žalovaný v 1. rade duplicitne a súbežne pristúpil k uspokojeniu pohľadávky dlžníka spoločnosti BAU - RENT spol. s r.o. formou výkonu záložného práva bez právneho dôvodu od ručiteľa resp. záložného veriteľa, ktorého povinnosť plniť ešte nenastúpila. Skutočnosť, že dlžník plní podľa reštrukturalizačného plánu svedčí i informácia oprávneného o forme zaúčtovania platieb zo dňa 28.06.2016. Podľa schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka spoločnosti BAU - RENT spol. s r.o. časť B záväzná časť plánu, kapitola B sa dlžník spoločnosť BAU- RENT spol. s r.o. na základe tohto plánu a v súlade s jeho podmienkami zaviazal, že žalovanému v 1. rade ako zabezpečenému veriteľovi uhradí zistené zabezpečené pohľadávky v rozsahu takmer 100 % formou splátok najneskôr do 30.06.2020. To znamená, že žalobcovi v tomto prípade, ak by zobral v úvahu len lehotu nastúpenia povinnosti vzhľadom na dobrovoľné plnenie dlžníka, vznikne povinnosť plniť namiesto dlžníka najskôr po 30.06.2020, t.j. takmer za 4 roky. Ďalej žalobca uviedol, že po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa dozorný správca spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., A.. G. C. vyjadril ku konaniu záložného veriteľa Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. a ku vykonaniu dražby dražobníkom WEMOVE INVESTMENT, a.s.. Podľa dozorného správcu súčasný skutkový stav vyvoláva dôvodné podozrenie o neexistencii oprávnenia záložného veriteľa začať výkon záložného práva, ako aj dôvodné podozrenie o neexistencii oprávnenia navrhnúť vykonanie dražby žalovaným v 2. rade. Dozorný správca zároveň požiadal žalovaného v 2. rade, aby upustil od vykonania dražby, aby sa predišlo škodám, ktoré môžu vzniknúť vykonaním dražby, nakoľko žalovaný v 1. rade nie je oprávnený navrhnúť jej vykonanie. Žalobca spolu s predmetným podaním doručil súdu aj žiadosť dozorného správcu o súčinnosť adresovanú žalovanému v 2. rade. 10. Súd v uznesení poukázal na 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, § 151a, § 151 ods.1 OZ, §16, § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. 11. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Súd uviedol, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu výkonom záložného práva formou dražby nie je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v súlade s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z. Z ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá a § 7 ods. 1 predmetného zákona je zrejmé, že dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba ktorá vykonáva záložné právo (záložný veriteľ), alebo iná osoba ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Z dikcie týchto zákonných ustanovení tak jednoznačne vyplýva, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu výkonom záložného práva formou dražby sa nemôže týkať žalovaného v 1. rade, ktorý je v danom prípade navrhovateľom dražby. V tomto prípade je to práve žalovaný v 2. rade (v pozícii dražobníka), ktorý realizuje výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe, pričom žalovaný v 1. rade je záložným veriteľom, t.j. osobou odlišnou od organizátora dražby. Súd v danom prípade uviedol, že formulácia petitu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu výkonom záložného práva formou dražby je vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v rozpore s ustanovením § 19 zákona č. 527/2002 Z.z., nakoľko žalovaný v 2. rade ako dražobník má povinnosť v presne zákonom vymedzených prípadoch od dražby upustiť, avšak zákon nepripúšťa, aby sa zdržal výkonu záložného práva. 13. Súd zároveň poukázal na to, že žalobcom formulovaný petit je v tejto časti vo vzťahu k žalovanému v 2. rade neurčitý, nakoľko súd môže uložiť zdržať sa tých úkonov, ktoré je žalovaný v 2. rade ako dražobník oprávnený vykonať, pričom súd nemôže svojvoľne nad rámec petitu vymedziť, ktorých konkrétnych úkonov sa má žalovaný v 2. rade zdržať. 14. V časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu výkonom záložného práva formou priameho predaja majetku žalobcu, súd v tejto časti rovnako poukázal na nesprávnu formuláciu petitu, nakoľko pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade ako dražobníka, je vylúčené aby dražobník realizoval priamy predaj majetku. Žalovaný v 2. rade tak nie je pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k časti petitu, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu výkonom záložného práva formou priameho predaja majetku žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade mal súd za to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery, nakoľko súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný v 1. rade robí také úkony, ktoré smerujú k priamemu predaju majetku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a súdu nepredložil žiadne relevantné listinné doklady, z ktorých by takéto skutočnosti vyplývali. Zároveň uviedol, že dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia. 15. Žalovaný v 1. rade v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. vykonal všetky úkony, ktoré mu podľa tohto zákona k vyhláseniu dražby prináležia, na základe čoho dražobník oznámením o dražbe stanovil dátum konania dražby na deň 30.08.2016. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd nemôže žalovanému v 1. rade uložiť, aby niečo nevykonal alebo aby sa niečoho zdržal. 16. Súd prvej inštancie na základe uznesenia č. k. 42Cb/276/2016-204 zo dňa 22.08.2016 návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. 17. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie. Žalobca má zato, že tvrdenia, ktorými súd odôvodnil zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Žalobca má zato, že vykonaním dražby na základe oznámenia o dražbe zo dňa 21.07.2016 príde k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca súdu vytkol, že súd sa právne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o neexistencii práva žalovaného v 1. rade na uspokojenie záväzku spoločnosti Bau - Rent spol. s.r.o. zo zálohu formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe, pričom táto skutočnosť preukazuje naliehavosť právneho záujmu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia. 19. Žalobca uviedol, že napriek tomu, že dlžník teda BAU - RENT spol. dobrovoľne plní pohľadávku, žalovaný v 1. rade duplicitne a súbežne pristúpil k uspokojeniu pohľadávky dlžníka formou výkonu záložného práva bez právneho dôvodu od ručiteľa resp. záložného veriteľa, ktorého povinnosť plniť zatiaľ nenastúpila. Následné požadovanie spätného vrátenia neoprávnene prevzatého plnenia od oprávneného by zakladalo vznik ďalších nákladov tak na strane dlžníka ako i povinného a s tým súvisiaci vznik škody, pričom odkázal na § 415 OZ, ktorý zakladá prevenčnú povinnosť pred vznikom akýchkoľvek škôd. 20. Na základe schváleného reštrukturalizačného plánu, časť B záväzná časť plánu, kapitola B a v súlade s jeho podmienkami sa dlžník zaviazal zabezpečenému veriteľovi Slovenskej záručnej a rozvojovej banke a.s., že uhradí žalovanému v 1. rade zistené zabezpečené pohľadávky v rozsahu takmer 100% formou splátok do 30.06.2020. Ak by prichádzala do úvahy len lehota nastúpenia povinnosti vzhľadom na dobrovoľné plnenie dlžníka, žalobcovi by vznikla povinnosť plniť namiesto dlžníka najskôr po 30.06.2020. 21. Žalobca poukázal na § 151l ods.1, § 151j ods.1 OZ. 22. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť BAU -RENT spol. s.r.o., si riadne a včas plní svoje záväzky v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu voči žalovanému, nevzniká mu podľa žalobcu právo na uspokojenie zálohu (nehnuteľnosti) formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe. Z dôvodu neexistencie práva žalovaného v 1. rade na začatie výkonu záložného práva, v ktorého mene ako žalobca dražby žalovaný v 2. rade koná, je vylúčené uskutočňovanie akýchkoľvek úkonov zo strany žalovaného v 2. rade smerujúcich k výkonu záložného práva formou predaja zálohu (nehnuteľností) na dražbe. 23. Žalovaný v 1. rade do dnešného dňa neoznámil dlžníkovi spoločnosti BAU-RENT spol. s.r.o. ako ani žalobcovi začatie výkonu záložného práva. 24. Žalobca má zato, že súd sa dostatočne nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia ich opomenul, pričom žalobca je presvedčený, že dané skutočnosti preukazujú ohrozenie záujmov a právneho postavenia žalobcu. 25. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu prostredníctvom dobrovoľnej dražby v rozpore so zákonom, zmluvnými podmienkami a vzájomnou dohodou dlžníka a žalovaného v 1. rade. Žalobca ďalej poukázal aj na zjavnú neprimeranosť výkonu záložného práva vo vzťahu k hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Podľa žalobcu je samotné začatie výkonu záložného práva v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu prekročenia prípustnej hranice krytia zabezpečovanej pohľadávky. 26. Žalobca má zato, že v dostatočnom rozsahu osvedčil súdu všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. 27. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07, sp. zn. ÚS 169/2010, sp. zn. ÚS 361/2010, sp. zn. ÚS 192/2015 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2007. 28. Žalobca mal ďalej zato, že pokiaľ súd vyhodnotil petit podaného návrhu za nejasný alebo neurčitý, súd do rozhodnutia nebol povinný prevziať jeho doslovné znenie nakoľko mal dostatočne preukázané zo strany žalobcu, čo je zámerom a účelom podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd bol povinný žalobcu vyzvať na odstránenie vád návrhu v súlade s ust. § 129 ods. 1 CSP. 29. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby vydal rozhodnutie, ktorým zruší uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/276/2016-204 zo dňa 22.08.2016 a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 30. K odvolaniu žalobca sa vyjadril žalovaný v 1. rade (ďalej len ,,žalovaný“). Žalovaný svoje oprávnenie vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi z Úverovej zmluvy 1 a Úverovej zmluvy 2 napriek potvrdenému reštrukturalizačnému plánu dlžníka odôvodnil § 114 ods. 1 písm. b), písm. c) ZKR, ktoré poskytujú ochranu dlžníkovi v reštrukturalizácii voči veriteľom pohľadávok. Veritelia pohľadávok sú oprávnení prihlásiť si do reštrukturalizačného konania dlžníka svoje pohľadávky voči dlžníkovi vzniknuté do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka, pričom v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom sú povinní strpieť jej uspokojovanie od dlžníka resp. majetku dlžníka v čase, rozsahu a spôsobu stanoveným potvrdeným reštrukturalizačným plánom dlžníka. Táto ochrana sa vzťahuje výhradne na dlžníka ako subjekt, ktorý sa nachádza v procese zákonnej reštrukturalizácie. 31. Žalovaný poukázal na § 155 ods.4, § 120 ods.3 ZKR. a uviedol, že pôvodnou pohľadávkou veriteľa je potrebné rozumieť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi pred jej prípadnou modifikáciou reštrukturalizačným plánom dlžníka a to vo všetkých jej atribútoch, najmä vo výške, úročení a splatnosti. Začatie reštrukturalizačného konania resp. jeho účinky ako ani potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom nemajú vplyv na povinnosť osôb poskytujúcich zabezpečenie pôvodných pohľadávok voči dlžníkovi plniť tieto pôvodné pohľadávky za dlžníka. 32. Žalovaný má zato, že je oprávnený napriek potvrdeniu reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom aj napriek jeho plneniu, realizovať záložné právo k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve žalobcu zabezpečujúce pôvodnú pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému v 1. rade realizovať záložné právo k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve žalobcu považuje za nedôvodný. 33. Žalovaný v 1. rade navrhol odvolaciemu súdu. aby uznesenie sp. zn. 42Cb/276/2016-204 zo dňa 22.08.2016 Okresného súdu Bratislava II v celom rozsahu potvrdil. 34. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade poukázal na § 155 ods. 4 ZKR. Uviedol, že predmetná reštrukturalizácia vedená na dlžníka sa nedotýka nároku žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči tretím osobám, ktoré žalovanému zabezpečili záväzok obligačného dlžníka. 35. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že listom dňa 27.07.2016 dlžníkovi ako aj žalobcovi riadnym spôsobom doručil oznámenie o začatí výkonu dobrovoľnej dražby spolu s uvedením všetkých náležitostí. 36. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že podpísanie zmluvy bolo dobrovoľné pričom ak by žalobca nechcel, nemusel pristúpiť k jej podpísaniu, z čoho jasne vyplýva, že s obsahom zmluvy sa riadne oboznámil a vyjadril s ním súhlas, pričom do dnešného dňa žiadnym spôsobom platnosť zmluvy nenamietal. 37. Žalovaný v 2. žiada súd, aby rozhodnutie sp. zn. 42Cb/276/2016-204 zo dňa 22.08.2016 Okresného súdu Bratislava II v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia. 38. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 39. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 387 ods. 1 Csp. vecne správne a v celom rozsahu na uznesenie odvoláva. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 40. Podľa § 324 ods. 1 Csp. pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 41. Podľa § 325 ods. 1 Csp. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 42. Podľa § 328 ods. 1 Csp. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 43. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 44. Pokiaľ ide o spornú otázku medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom, dlžníkom a žalobcom ako ručiteľom dlžníka a zároveň vlastníkom nehnuteľného majetku zabezpečujúceho zaplatenie pohľadávky žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi z Úverovej zmluvy 1 a Úverovej zmluvy 2, t.j. či žalovaný v 1. rade ako veriteľ pohľadávky voči dlžníkovi je oprávnený vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi od žalobcu napriek tomu, že došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu dlžníka a dlžník reštrukturalizačný plán voči žalovanému v 1. rade riadne a včas plní, odvolací súd poukazuje na ust. § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. 45. Podľa § 114 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi. 46. Odvolací súd uvádza, že citované ustanovenia poskytujú ochranu dlžníkovi v reštrukturalizácii voči veriteľovi pohľadávok, ktoré sú uplatňované prihláškou. Veritelia pohľadávok sú oprávnení prihlásiť si do reštrukturalizačného konania dlžníka svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka, pričom sú v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom povinní strpieť jej uspokojovanie od dlžníka resp. majetku dlžníka v čase, rozsahu a spôsobom potvrdeným reštrukturalizačným plánom. Takáto ochrana pred vymáhaním pohľadávky veriteľa priamo od dlžníka alebo speňažovaním majetku, sa vzťahuje výhradne na dlžníka ako subjekt, ktorý sa nachádza v procese zákonnej reštrukturalizácie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neposkytuje ochranu iným subjektom odlišným od dlžníka, ktoré pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi zabezpečujú konkrétnymi zabezpečovacími právami alebo ručením. 47. Podľa § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. 48. Citované ustanovenie oprávňuje veriteľa pohľadávky voči dlžníkovi domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej pohľadávky voči dlžníkovi od osôb poskytujúcich zabezpečenie pôvodnej pohľadávky veriteľa resp. z majetku týchto osôb. Podľa odvolacieho súdu pôvodnou pohľadávkou veriteľa sa rozumie pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi pred prípadnou modifikáciou reštrukturalizačným plánom dlžníka a to vo všetkých atribútoch najmä vo výške, úročení a splatnosti. 49. Podľa § 120 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. 50. Odvolací súd poukazuje nato, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že začatie reštrukturalizačného konania ani potvrdenie reštrukturalizačného plánu nemá vplyv na povinnosť osôb poskytujúcich zabezpečenie pôvodných pohľadávok voči dlžníkovi plniť pôvodné pohľadávky za dlžníka, predpokladá však plnenie pôvodných záväzkov dlžníka zo strany týchto osôb, pričom neprihlásenie nárokov do zákonnej reštrukturalizácie dlžníka spôsobuje zánik oprávnenia osôb vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. 51. Odvolací súd nesúhlasí preto s názorom žalobcu, že pri vymáhaní pohľadávok žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi z majetku žalobcu pri plnení reštrukturalizačného plánu dlžníka príde na strane žalovaného v 1. rade k bezdôvodnému obohateniu a má zato, že splatením pohľadávok žalovaného v 1. rade dochádza k zániku záväzkov dlžníka a žalobcu voči žalovanému v 1. rade. V prípade uhradenia pohľadávky žalovaného v 1. rade nad rozsah pôvodnej pohľadávky by vznikla žalovanému povinnosť plnenie vrátiť. 52. Odvolací súd poukazuje tiež na nesprávnu formuláciu petitu nakoľko žalobcom formulovaný petit je vo vzťahu k žalovanému v 2. rade neurčitý, keďže súd môže uložiť zdržať sa tých úkonov, ktoré je žalovaný v 2. rade ako dražobník oprávnený vykonať, pričom súd nemôže vymedziť nad rámec petitu, ktorých konkrétnych úkonov sa má žalovaný v 2. rade zdržať. 53. Nesprávna formulácia petitu sa týkala i v časti uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu výkonom záložného práva formou priameho predaja majetku žalobcu. Podľa odvolacieho súdu pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade ako dražobníka, je vylúčené aby dražobník realizoval priamy predaj majetku. Žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k časti petitu, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu výkonom záložného práva formou priameho predaja majetku žalobcu. 54. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v petite žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež absentujú podmienky, ktoré majú byť splnené, aby prišlo k zániku neodkladného opatrenia. 55. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 56. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd prvej inštancie nebol povinný vyzvať žalobcu na odstránenie vád návrhu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, ako uviedol žalobca v odvolaní. 57. Z uvedených dôvodov podľa odvolacieho súdu žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže nepreukázal existenciu žiadnych skutočností, ktoré by odôvodňovali obavu, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu. Žalobca musí preukázať konkrétny dôvod spočívajúci v správaní toho, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. 58. Žalobcove tvrdenia považuje odvolací súd za nepodložené. Žalobca žiadny spôsobom neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. 59. Odvolací súd na záver dodáva, že dražobník oznámením o dražbe stanovil dátum konania dražby na 30.08.2016. Z uvedeného je zrejmé, že deň 30.08.2016 už uplynul a súd nemôže žalovanému v 1. rade uložiť, aby niečo nevykonal alebo sa niečoho zdržal. 60. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Csp. ako vecne správne potvrdil. 61. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP, tak že žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania. 62. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).