Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/202/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1287899723 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1287899723.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: 1/ L.. W. G., N. N. X, N., X/ Ľ. G., N. S. R. XX, N., X/ S. G., N. S. R. XX, N., proti žalovaným: 1/ Generálny investor Bratislavy, so sídlom Záporožská 5 v Bratislave, IČO: 698 393, 2/ Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, š.p. v likvidácii, so sídlom Orolská 3 v Žiline, IČO: 00 015 474 (právny nástupca žalovaných: Stavoservis Bratislava, š.p., Ateliér dopravných a inžinierskych projektov, š.p. v likvidácii) zastúpenému: BARRISTER LEGAL, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, 3/ MH Manažment, a.s., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 088 033 (predtým Fond národného majetku, ako právny nástupca žalovaných: COŽ, š.p. a Reving, š.p.), 4/ DOMES a.s., so sídlom Panónska cesta 34, Bratislava, IČO: 31 322 751, (právny nástupca DOMES Bratislava, š.p.), 5/ Priemyselný park Kopčany, a.s., so sídlom Kopčianska 63, Bratislava, IČO: 35 875 232 (právny nástupca žalovaného Stavomontáže Bratislava, š.p.), 6/ Skladovacia a.s., so sídlom Račianska 66 v Bratislave, IČO: 35 875 194 (právny nástupca žalovaného Stavomontáže Bratislava, š.p.), 7/ DAHOS, a.s., so sídlom Pluhová 49, Bratislava, IČO: 31 322 018 (právny nástupca žalovaného Prefmonta, š.p.), 8/ StaRP, a.s., so sídlom Exnárova 2, Bratislava, IČO: 31 322 026 (právny nástupca žalovaného Prefmonta, š.p.), 9/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov 1/, 2/, 3/ a žalovaného 12/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, a odvolanie žalobcu 1/ proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 14C/134/1987-518, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, vo výroku vo veci samej, ktorým zamietol žalobu proti žalovaným označeným v citovanom rozsudku ako žalovaní 1/ (Generálny investor Bratislavy), 4/ (Stavoservis Bratislava, š.p.), 6/ (COŽ, š.p.), 11/ (DOMES Bratislava, š.p.), 20/ (Ateliér Dopravných a inžinierskych projektov, š.p. v likvidácii) a 23/ (Reving, š.p.), a súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdzuje a títo žalovaní majú proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolacie konanie o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, v časti, týkajúcej sa žalovaných označených v citovanom rozsudku ako žalovaní 3/ (Stavovýroba Bratislava, š.p.), 5/ (STAVOHOTELY Bratislava, š.p.), 7/ (AVP Zlaté piesky, š.p.), 8/ (Paneláreň Vrakuňa, š.p.), 9/ (Paneláreň Petržalka, š.p.), 10/ (NIBACO, š.p.), 12/ (ZDRAVOSTAV Bratislava, š.p.), 13/ (CENTROSTAV, š.p.), 21/ (Inžinierske siete a rekonštrukcie, š.p.) a 22/ (RENOSTAV, š.p.), zastavuje a v tejto časti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolacie konanie o odvolaní žalovaného označeného v rozsudku zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248 ako žalovaný 12/ (ZDRAVOSTAV Bratislava, š.p.) proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, do výroku o jeho trovách konania, zastavuje a v tejto časti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Dopĺňací rozsudok zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 14C/134/1987-518, v napadnutom výroku vo veci samej, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovaným označeným v citovanom rozsudku ako žalovaní 16a/ (Priemyselný park Kopčany, a.s.), 16b/ (Skladovacia a.s.), 18b/ (DAHOS, a.s.), 18c/ (StaRP, a.s.) a 25/ (Ministerstvo hospodárstva SR), potvrdzuje a títo žalovaní majú proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali; v časti proti žalovaným 1/, 3/ až 13/, 20/ až 23/; náhrady škody spôsobenej záberom a poškodením ich pozemkov, porastov a zariadenia záhrady nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X, XXXX/X V. XXXX/X, v katastrálnom území G. S.; a konanie proti žalovaným 2/ a 19/ zastavil, keď ide o právnické osoby, ktoré v priebehu konania výmazom z obchodného registra zanikli bez právneho nástupcu. O trovách konania žalovaných, ktorí boli úspešní v spore vo veci samej, rozhodol tak, že žalovanému 11/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.930,- Sk, žalovaným 13/, 21/ a 22/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.140,- Sk, žalovaným 9/ a 18/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.110,- Sk a žalovaným 5/ a 10/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.380,- Sk. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia boli podľa ich tvrdenia každý v podiele 1/3 podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v katastrálnom území G. S., A.. Č.. XXXX/X, XXXX/X V. XXXX/X, ktoré však boli rozhodnutiami Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV č. 3600/86/Va zo dňa 3.12.1986 a ÚPA-4738-336/86-Pá zo dňa 17.11.1986 v súvislosti s výstavbou obytného súboru Dlhé Diely vyvlastnené, pričom za toto vyvlastnenie bola navrhovateľom vyplatená náhrada spolu vo výške 50.975,- Sk, a to na základe znaleckého posudku Ing. Štefana Trsťana, ako aj v sume 52.867,- Sk, na základe znaleckého posudku Ing. Antonína Buchtu. Výpoveďami svedkov mal preukázané, že predmetné pozemky boli prenajímané, pričom svedkovia (pracovníci zúčastňujúci sa stavebných prác) nemali žiadnu vedomosť o tom, že na predmetných pozemkoch sa nachádzali veci, ktorých zničením mala žalobcom vzniknúť škoda, teda žalobcovia nepreukázali, že sudy a záhradkárske náradie boli zničené alebo odcudzené niektorým zo žalovaných. Na základe uvedeného konštatoval, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, že im vznikla škoda uplatnená podanou žalobou, a preto ju bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. 2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 14C/134/1987-518; keď rozsudkom zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, nebolo rozhodnuté o celej veci, nakoľko prvoinštančný súd opomenul rozhodnúť o žalobe proti viacerým (zvyšným) žalovaným; zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali náhrady škody spôsobenej záberom a poškodením ich pozemkov, porastov a zariadenia záhrady proti žalovaným 16a/, 16b/, 18b/, 18c/ a 25/. Zároveň konanie proti žalovaným 14/, 15/, 17/, 18a/ a 24/, zastavil, keď títo v ďalšom priebehu konania výmazom z obchodného registra zanikli bez právneho nástupcu. O trovách konania v zastavenej časti rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o trovách konania vo veci samej rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu žalovaným 16a/, 16b/, 18b/, 18c/ a 25/ nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli. Rozhodol tak po zistení, že žalobcovia neuniesli v spore dôkazné bremeno, keď nepreukázali vznik, ako ani výšku škody, ktorú riadne nešpecifikovali a nekonkretizovali, avšak stanovili ju vlastným odhadom, čo nie je možné akceptovať. Vo vzťahu k žalovanému 25/ naviac konštatoval, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. 3. Proti rozsudku zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, podali; do zamietajúceho výroku vo veci samej; v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v tejto časti. Namietali, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že naprieč ich pozemkovou nehnuteľnosťou STAVING zriadil provizórnu cestu z betónových panelov pre potreby výstavby obytného súboru Dlhé Diely a po tejto dočasnej komunikácii prepravoval stavebné diely a panely od roku 1986 do roku 1993, pričom v tejto činnosti následne pokračoval jeho právny nástupca Stavebné závody BL a činnosť dokončil a dočasnú komunikáciu rozobral RENOS Bratislava. Zdôraznili, že taktiež bolo preukázané využívanie predmetnej dočasnej komunikácie zo strany Centrostav, š.p., ktorého právnym nástupcom je Ministerstvo hospodárstva SR, ako aj to, že ďalší žalovaní si na ich pozemkoch zriadili zariadenie staveniska a uskladňovali tam všetky stavebné a montážne materiály, a to až do 1.1.1993. Namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa nezaoberal tým, za čo bola vyplatená vyvlastňovacia náhrada, ako ju špecifikovali listom zo dňa 18.1.1993, pričom v tejto súvislosti zdôraznili, že z predložených znaleckých posudkov vyplýva, že im nebola vyplatená náhrada za zbúrané chatky a iné veci zistené znalcom Ing. Peniažtekom. Vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým, že zodpovední pracovníci žalovaných sa ku škode priznali, keď záber pozemkov, ich využívanie na zriadenie dočasnej komunikácie a staveniska vo svojich výpovediach potvrdili. 4. Proti rozsudku zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, podal v zákonom stanovenej lehote, do výroku o jeho trovách konania; odvolanie aj žalovaný 12/, ktorý žiadal v napadnutom výroku rozsudku zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v uplatnenej výške, keďže bol v konaní úspešný a na pojednávaní konanom v danej veci dňa 5.4.1993 uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia komerčným právnikom za 5 úkonov právnej pomoci vrátane paušálnej náhrady spolu v sume 2.930,- Sk. 5. Proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 14C/134/1987-518, podal; podľa obsahu do zamietajúceho výroku vo veci samej; odvolanie žalobca 1/, ktorý tento rozsudok žiadal v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v spise sa nachádzajú fotografie a listinné dôkazy, z ktorých zriadenie cesty a vykonávanie stavebných prác na predmetných pozemok nepochybne vyplýva, pričom o pravdivosti jeho tvrdení svedčí aj rozhodnutie stavebného úradu o nariadení zastavenia stavebných prác Generálnemu investorovi Bratislava. Opätovne zdôraznil, že dňa 9.11.1986 došlo k hrubému zásahu do jeho vlastníckych práv tým, že do jeho záhrady vtrhli stavebné mechanizmy a zničili jeho majetok pozostávajúci zo samotnej záhrady, stromov, porastov, chatky a ďalšieho inventára, čím mu vznikla škoda, pričom v súvislosti s neskorším vyvlastnením; keď druhá časť záhrady mu bola protizákonne a v rozpore s dobrými mravmi vyvlastnená dňa 9.11.1986; mu nebola vyplatená náhrada za chaty, inventár, ani odvezenú humusovú zeminu. Poukázal na to, že v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 19.5.2014 riadne označil svedkov, ktorých žiadal vypočuť svedkov prítomných pri zásahu do jeho záhrady, avšak v konaní neboli vypočutí, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolania žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, ani odvolanie žalobcu 1/ proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 14C/134/1987-518, nie sú dôvodné, pričom konanie o odvolaní žalobcov proti rozsudku zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, v časti týkajúcej sa žalobcov označených v tomto rozsudku ako žalovaní 3/, 5/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 21/ a 22/, ako i odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 12/ do výroku o náhrade trov konania, je nevyhnutné zastaviť pre nedostatok podmienok konania. 7. Odvolacie konanie o odvolaní žalobcov proti rozsudku zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, v časti týkajúcej sa žalobcov označených v tomto rozsudku ako žalovaní 3/, 5/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 21/ a 22/, a tiež odvolacie konanie o odvolaní žalovaného 12/ do výroku o náhrade trov konania tohto rozsudku, odvolací súd zastavil podľa ust. § 378 CSP, v spojení s ust. § 64 CSP, keď zistil, že počas odvolacieho konania (po podaní odvolania žalobcov proti rozsudku č.k. 14C/134/1987-248) títo žalovaní zanikli výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. 8. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej napadnutým i dopĺňacím rozsudkom dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v preskúmavanej veci dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalovaní vo veci samej na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli preukázané zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú žalobcom, resp. žalobcovi 1/, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia treba považovať za dostatočné. Obsah odvolania žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku, ani žalobcu 1/ proti dopĺňaciemu rozsudku, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť záverov napadnutých rozsudkov súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podaných odvolaniach, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo veci samej. 9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pre účely rozhodnutia vo veci samej zisťoval základné predpoklady vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle ust. § 421 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť. 10. Vychádzajúc zo skutkového stavu veci ustáleného súdom prvej inštancie dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvej inštancie; k záveru, že žalobcovia v preskúmavanej veci nepreukázali, že im v dôsledku konania ktoréhokoľvek zo žalovaných vznikla tvrdená škoda (majetková ujma) spočívajúca v zmenšení ich majetku v dôsledku poškodenia, alebo zničenia ich pozemkov, záhradných chatiek a hnuteľných vecí, ktoré sa v ich záhrade mali nachádzať. Bez zreteľa na iné dokazovaním zistení skutočnosti totiž z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že predmetné pozemky boli rozhodnutiami Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV č. 3600/86/Va zo dňa 3.12.1986 a č. ÚPA-4738-336/86-Pá zo dňa 17.11.1986 v súvislosti výstavbou obytného súboru Dlhé Diely vyvlastnené, pričom za toto vyvlastnenie bola žalobcom na základe znaleckých posudkov Ing. Štefana Trsťana a Ing. Antonína Buchtu vyplatená náhrada v sume 50.975,- Sk a v sume 52.867,- Sk. Za daného stavu, keď umiestnenie ďalších vecí (náradia a sudov) v záhrade, ani ich poškodenie, či zničenie, sa žalobcom nepochybne nepodarilo preukázať, je správny záver súdu prvej inštancie; vyslovený v napadnutom rozsudku i dopĺňacom rozsudku; že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku tvrdenému vzniku škody, a preto nebolo možné podanej žalobe vyhovieť. Rovnako sa odvolací súd stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu podanú proti žalovanému 25/ bolo potrebné zamietnuť i z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na jeho strane, keď žalovaný v čase, kedy malo dôjsť k vzniku škody nebol v žiadnom právnom vzťahu so žiadnym zo žalobcov a žalobcovia nepreukázali vznik takéhoto vzťahu ani v neskoršom období. 11. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní proti rozsudku poukazovali na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že naprieč ich pozemkovou nehnuteľnosťou bola zriadená provizórna cesta z betónových panelov pre potreby výstavby obytného súboru Dlhé Diely, po ktorej boli prepravované stavebné diely a panely, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť; ktorá vyplynula aj z vykonaného dokazovania; nie je pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby rozhodujúca, keď z hľadiska posúdenia vzniku skutočnej škody ako zmenšenia majetku žalobcov je významné predovšetkým to, že; ako už bolo uvedené; predmetné pozemky boli napokon vyvlastnené a žalobcom bola za ne, ako aj za všetko, čo sa na pozemkoch nachádzalo (vrátane záhradnej chatky) vyplatená náhrada; a preto ich argumentácia v tomto smere nemôže obstáť a privodiť pre nich úspech v odvolacom konaní. 12. Nedôvodná je tiež námietka žalobcov v odvolaní proti rozsudku a žalobcu 1/ proti dopĺňaciemu rozsudku, že za chaty, inventár, iné veci zistené znalcom Ing. Peniažtekom, ani odvezenú humusovú zeminu im náhrada nebola vyplatená. Zo znaleckého posudku Ing. Štefana Trsťana zo dňa 25.6.1986 totiž vyplýva, že uvedené veci (samotné pozemky, porasty na nich sa nachádzajúce, záhradný vodovod i záhradkárska chata) boli taktiež zahrnuté do ohodnotenia pre účely stanovenia výšky náhrady za vyvlastnenie, teda súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že v súvislosti s výkonom stavebnej činnosti na pozemku žalobcov, a s tým súvisiacich škôd na veciach nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch, v konečnom dôsledku nedošlo k zmenšeniu majetku na strane žalobcov, teda k vzniku skutočnej škody, keď táto ujma bola kompenzovaná vyplatenou náhradou za vyvlastnenie vo výške; v danom čase; zodpovedajúcej ich znalecky ustálenej hodnote. 13. Pokiaľ žalobcovia, resp. žalobca 1/, vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým, že zodpovední pracovníci žalovaných sa ku škode priznali, keď záber pozemkov, ich využívanie na zriadenie dočasnej komunikácie a staveniska potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach, a tiež to, že im odňal možnosť konať pred súdom tým, že nevypočul označených svedkov; prítomných pri zásahu do ich záhrady; odvolací súd tieto námietky považuje za nedôvodné. Existencia zásahu do ich záhrady totiž vyplynula z iných vykonaných dôkazov, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol vo veci i bez výsluchu navrhovaných svedkov, ktorí mali ozrejmiť iba skutočnosti zistené už z ostatných vykonaných dôkazov, teda za stavu, keď vypočutie týchto svedkov nemohlo napomôcť k zisteniu skutočností významných pre toto konanie, spôsobilých privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie v spore. 14. Napokon, neopodstatnená je i námietka žalobcu 1/ v jeho odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nezohľadnil nimi predložený znalecký posudok Ing. Peniažteka a nezisťoval, za čo bola vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Zo znaleckých posudkov nachádzajúcich sa v spise, najmä však zo znaleckého posudku Ing. Štefana Trsťana a posudku Ing. Antonína Buchtu; na ktoré poukázal i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 5. apríla 1993; totiž jednoznačne vyplýva špecifikácia predmetu ocenenia, a teda i skutočnosť, za čo bola žalobcom náhrada vyplatená. Uvedené zistenie nevyvracia ani žalobcami predložený znalecký posudkom znalca Ing. Miloslava Peniažteka zo dňa 26.6.1986, ktorý z hľadiska predmetu ocenenia plne korešponduje so znaleckým posudkom Ing. Štefana Trsťana zo dňa 25.6.1986, ktorý bol podkladom pre vyčíslenie vyvlastňovacej náhrady. Ani táto námietka žalovaného 1/ preto nemôže obstáť a ním vytýkané nedostatky nemôžu viesť k zmene napadnutých rozsudkov, či k ich zrušeniu a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď odvolací súd v danej veci nezistil naplnenie žiadnej zo skutkových podstát ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ani § 221 ods. 1 O.s.p.). 15. Odvolací súd sa teda; vo vzťahu k výrokoch vo veci samej rozsudku i dopĺňacieho rozsudku; v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v danom spore nepreukázali splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorá im mala vzniknúť konaním žalovaných, a preto žaloba nebola podaná dôvodne. 16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani žiadne iné procesné pochybenie, prípadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcov na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť konaním žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, pričom žalobcovia ani vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, pričom súd prvej inštancie sa v priebehu sporu vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami prejednávanej veci a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil. 17. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 5. apríla 1993, č.k. 14C/134/1987-248, vo výroku vo veci samej, v časti týkajúcej sa žalovaných 1/, 4/, 6/, 11/, 20/ a 23/, ako i jeho dopĺňací rozsudok zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 14C/134/1987-518, v napadnutom výroku vo veci samej, v časti týkajúcej sa žalovaných 16a/, 16b/, 18b/, 18c/ a 25/, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k časti, v ktorej odvolacie konanie zastavil, rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, pričom žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď (pri absencii akejkoľvek inej možnosti rozhodnúť v tejto časti o trovách konania v súlade s hmotným právom vzhľadom na zánik žalovaných) treba podľa názoru odvolacieho súdu za okolnosť hodnú osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP považovať i tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia (odvolacieho) konania bol zánik žalovaných 3/, 5/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 21/ a 22/ výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu počas odvolacieho konania. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k časti, v ktorej napadnutý rozsudok i dopĺňací rozsudok ako vecne správny potvrdil, rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešní žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).