Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1297898582 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1297898582.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: E. M., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. XX, T., zastúpená: Lanikova Group, s. r. o., IČO: 36 858 439, Grösslingova ul. č. 8, Bratislava a advokátkou: JUDr. Margita Surá, Nákovná ul. č. 40, Bratislava, proti odporcom: X/ Š. G., F.. XX. XX. XXXX, T. T.Á. K.. Č.. XX, T., X/ J. Ď., F.. XX. XX. XXXX, T. H.O. K.. Č.. X, T., X/ R. Ď., F.. XX. XX. XXXX, T. H. K.. Č.. X, T., X/ L. E., F.. XX. XX. XXXX, T. Z. K.. Č.. X, T., X/ R. E., F.. XX. XX. XXXX, T. Z. K.. Č.. X, T., odporcovia X/ I. X/ W. Z. C. H., H. Okresného J. T. R., X/ L. D., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. XX, T., X/ O.. D. T., F.. XX. XX. XXXX, T. U. K.. Č.. XX, T., X/ U. T., F.. XX. XX. XXXX, T. U. K.. Č.. XX, T., X/ G. P., F.. XX. XX. XXXX, T. G. K.. Č.. XX, T., XX/ P. T., F.. XX. XX. XXXX, T. U. K.. Č.. XXX, T., XX/ O.. I. J., F.. XX. XX. XXXX, T. J.S. K.. Č.. X, T., XX/ Q. J., F.. XX. XX. XXXX, T. J.Á. K.. Č.. X, T., XX/ I. M., F.. XX. XX. XXXX, T. T.Á. K.. Č.. XX, T., XX/ I. M., F.. XX. XX. XXXX, T. T.Á. K.. Č.. XX, T., XX/ I. H., F.. XX. XX. XXXX, T. Z. K.. Č.. XXX/XX, E., XX/ H. J., F.. XX. XX. XXXX, T. Š. K.. Č.. XX, T., XX/ E. J., F.. XX. XX. XXXX, T. Š. K.. Č.. XX, T., XX/ Š. Ž., F.. XX. XX. XXXX, T. Z. K.. Č.. XX, T., XX/ E. Ž., F.. XX. XX. XXXX, T. Z. K.. Č.. XX, T., XX/ O.. D. T., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. XX, T., XX/ O.. L. T., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. XX, T., XX/ C.. Ľ. E., F.. XX. XX. XXXX, T. I.T. C. Č.. XXX, E., XX/ C.. S. E., F.. XX. XX. XXXX, T. I. C. Č.. XXX, E., XX/ E. E., F.. XX. XX. XXXX, T. U. K.. Č.. XX, T., XX/ E. E., F.. XX. XX. XXXX, T. U. K.. Č.. XX, T., XX/ I. E., F.. XX. XX. XXXX, T. P. K.. Č.. X, T., XX/ R. E., F.. XX. XX. XXXX, T. P. K.. Č.. X, T., XX/ O. Š., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. X, T., XX/ E.. D. E., F.. XX. XX. XXXX, T. E. K.. Č.. XX, T., XX/ C.. D. U., F.. XX. XX. XXXX, T. Č. Č.. XX, Č., XX/ R. J., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. XX, T., XX/ U. J., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. XX, T., XX/ Š. J., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. X, T., XX/ L. J., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. X, T., XX/ O. G., F.. XX. XX. XXXX, T. T. K.. Č.. XXXX/XX, T., XX/ O.. S. S., F.. XX. XX. XXXX, T. U. D. Č.. XXX, U. D., XX/ C. S., F.. XX. XX. XXXX, T. U. D. Č.. XXX, U. D., XX/ E. C., F.. XX. XX. XXXX, T. I. K.. Č.. XXXXX/XX, T., o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. septembra 2015, č. k. 9C/53/1997 - 497, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 33,19 eur m e n í tak, že odporcovi 1/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. októbra 2015, č. k. 9C/53/97 - 510 zastavil konanie, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 33,19 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia a odporcom 2/ až 38/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka vzala návrh späť, odporcovia 26/, 27/ a 30/ so späťvzatím súhlasili a ostatní odporcovia k späťvzatiu návrhu nemali námietky, keď sa k výzve súdu, či súhlasia so späťvzatím návrhu nevyjadrili. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 145, § 146 ods. 2 veta prvá, § 151 ods. 1, 2, 4 O. s. p. a vecne tým, že nakoľko navrhovateľka späťvzatím návrhu procesne zavinila zastavenie konania, vznikla jej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré odporcom v konaní vznikli s tým, že odporca 1/ na výzvu, aby v lehote 3 pracovných dní vyčíslil trovy konania nereagoval, odporkyňa 30/ si náhradu trov konania neuplatnila a ostatní odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli. Uviedol, že v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje aj o trovách predbežného opatrenia a nakoľko odporca 1/ v priebehu konania zaplatil súdny poplatok v sume 33,19 eur za podanie odvolania proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a navrhovateľka späťvzatím návrhu procesne zavinila zastavenie konania, vznikla jej povinnosť nahradiť mu trovy konania, teda aj náhradu trov predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania odporcu 1/ podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a navrhla uznesenie v napadnutej časti zmeniť a odporcom 1/ až 39/ náhradu trov konania nepriznať. Uviedla, že odporca 1/ zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 26. februára 1997, č. k. 9C/53/1997 - 9, ktorým nariadil predbežné opatrenie, avšak v odvolacom konaní bol neúspešný, nakoľko Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. mája 1997, č. k. 31Co/158/1997 - 31 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a nepriznať žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania a namietla, že prvostupňový súd vyhodnotil daný právny stav neobjektívne, v jej neprospech tak, že údajne zavinila zastavenie konania svojim späťvzatím návrhu a odporcovi 1/ priznal náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. napriek tomu, že si náhradu trov konania neuplatňoval. Vytkla súdu prvého stupňa, že vôbec neprihliadol na skutočnosť, že návrh na začatie konania podala dňa 04. 02. 1997 a do dnešného dňa nebolo konanie právoplatne skončené, najmä z dôvodu zbytočných prieťahov zo strany súdu, čo potvrdil aj Ústavný súd, pretože ak by súdy riadne konali, nemusela byť 18 rokov účastníčkou konania, a ak by bola vec právoplatne skončená v primeranom čase, bolo by v jej možnostiach spor viesť až do jeho právoplatného skončenia s tým, že po 18 rokoch márneho vedenia súdneho konania a vo veku 86 rokov a s vysokým vekom súvisiaci nepriaznivý zdravotný stav, ju prinútili konanie ukončiť, pretože nie je v jej silách v konaní pokračovať. Uviedla, že v čase podania návrhu bol na strane odporcu iba súčasný odporca 1/, avšak v priebehu konania na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 09. 1998, sp. zn. 16Co/165/98, ktorým bol jej návrh zamietnutý došlo zo zákona k zrušeniu nariadeného predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané odporcovi 1/ s nehnuteľnosťou disponovať, on však po zrušení predbežného opatrenia nehnuteľnosť predal ďalším fyzickým osobám, tieto museli byť do konania pribraté, čím došlo k situácii, že na strane odporcu vystupovalo 42 odporcov a konanie sa skomplikovalo a predĺžilo. Poukázala na skutočnosť, že viac odporcov konanie ignorovalo, nepreberali si súdne zásielky, resp. sa zdržovali na neznámom mieste, niektorí už svoje nehnuteľnosti predali ďalším osobám a z tohto dôvodu stratila vieru, že konanie je možné v dohľadnom čase ukončiť, pričom daný stav nevznikol jej zavinením, keď súd prvého stupňa o jej návrhu o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 07. 04. 2003, napriek jej urgenciám nerozhodol, z čoho možno vyvodiť, že ho podala dôvodne, vzala ho späť pre správanie odporcu 1/ a súd prvého stupňa mal postupovať podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. Navrhla, aby v prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s uvedeným názorom, postupoval podľa § 150 ods. 1 O. s. p., keď ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedla svoj vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav a navrhla zohľadniť všetky dôsledky jej rozhodnutia o späťvzatí návrhu, keď zastavenie konania je jednoznačne v prospech všetkých účastníkov konania, najmä odporcov, ktorí sporné nehnuteľnosti užívajú dlhodobo, čím sa odstráni ich právna neistota a aj v prospech súdu, ktorý už nemusí v konaní ďalej pokračovať, nakoľko je pochybný predpoklad ukončenia sporu v dohľadnom čase vydaním meritórneho rozhodnutia. Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne nesprávne a je potrebné ho zmeniť. V posudzovanej veci navrhovateľka, ktorá pôvodne vystupovala v konaní ako navrhovateľka 2/ spolu s manželom P. M. ako navrhovateľom 1/, ktorý v priebehu konania zomrel, sa návrhom zo dňa 04. 02. 1997 domáhali pôvodne len voči odporcovi 1/ určenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 07. 08. 1996, ktorú ako predávajúci uzavreli s odporcom 1/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom Bratislava III, katastrálnym odborom pod č. V 7621/96, ďalej určenia, že darovacia zmluva zo dňa 24. 05. 1996, ktorú uzavrela E. M. ako darkyňa a odporca 1/ ako obdarovaný je neplatná a zároveň nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi 1/ až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právnych úkonov akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území H. T. - pozemkami parc. č. XXX/X, orná pôda, o výmere 5.593 m2 v 1/3, vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX a parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 16.763 m2, vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX, najmä tieto scudziť. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26. februára 1997, č. k. 9C/53/97 - 9 nariadil predbežné opatrenie v navrhovanom znení a na odvolanie odporcu, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. mája 1997, č. k. 31Co/158/97 - 31 napadnuté uznesenie potvrdil. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 21. novembra 1997, č. k. 9C/53/97 - 62 rozhodol vo veci samej tak, že návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ vyhovel a určil, že vyššie uvedená kúpnopredajná zmluva a darovacia zmluva sú neplatné, ktorý Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 23. septembra 1998, č. k. 16Co/165/98 - 97, na odvolanie odporcu 1/ zmenil tak, že návrh zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ rozsudkom zo dňa 30. januára 2001, sp. zn. 1 Cdo 53/2000 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorý uznesením zo dňa 30. marca 2001, sp. zn. 12Co/47/01 rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 21. novembra 1997, č. k. 9C/53/97 - 62 zrušil. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 9C/53/97 (bez uvedenia dátumu vydania) uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť v lehote piatich dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za odvolanie v sume 1.000,- Sk (33, 19 eur), ktorý odporca 1/ zaplatil dňa 28. 04. 1998 a preto je nesprávne tvrdenie prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že odporca 1/ v priebehu konania zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, nakoľko v čase rozhodovania prvostupňového súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrh a teda ani odvolanie spoplatnené neboli, ale najmä odporca 1/ zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku zo dňa 21. novembra 1997, č. k. 9C/53/97 - 62. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania. V posudzovanej veci navrhovateľka (spolu s manželom ako navrhovateľom 1/) žiadala návrhom na začatie konania o určenie neplatnosti právnych úkonov, a to kúpnopredajnej zmluvy z dôvodu, že túto zmluvu nepodpísala, nikdy nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy predať odporcovi 1/ nechcela a neplatnosti darovacej zmluvy, na ktorej bol použitý jej podpis prostredníctvom fotomontáže. Navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, navrhla konanie zastaviť a teda procesne zavinila zastavenie konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovení § 146 ods. 2 v spojení s § 150 O. s. p. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Zákonné ustanovenie § 150 O. s. p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O. s. p.). Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením navrhovateľky v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania pochybil, keď neprihliadol na dôvody, ktoré uviedla v písomnom späťvzatí návrhu zo dňa 01. 10. 2014 (č. l. 395 spisu), a to najmä na dlhoročné prieťahy, ktorých sa prvostupňový súd v tomto konaní dopustil, keď zároveň poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, aktuálny právny stav vo veci, vysoký počet účastníkov na strane odporcu, z dôvodu ktorého nie je predpoklad právoplatného skončenia veci v dohľadnom čase. Je nutné uviesť, že v tomto konaní tvrdenie navrhovateľky o dlhoročných prieťahoch v konaní potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý Nálezom zo dňa 20. novembra 2013, I. ÚS 473/2013 - 33 rozhodol, že základné právo E.. D. E. (odporkyňa 29/) podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/59/1997 porušené bolo a prikázal súdu v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov, Nálezom zo dňa 10. júna 2014, III. ÚS 226/2014 - 21 rozhodol o porušení základných práv odporcov 24/ až 27/ (E. E., E. E., I. E., R. E.), Nálezom zo dňa 30. júla 2014, III. ÚS 329/2014 - 29 rozhodol o porušení základného práva O. H., a napokon Nálezom zo dňa 18. marca 2015, III. ÚS 780/2014 - 25 a zo dňa 22. októbra 2015, II. ÚS 458/2015 - 24 rozhodol o porušení základných práv odporcu 31/ (R. J.) a odporkyne 32/ (U. J.) v tomto konaní a opätovne prikázal súdu prvého stupňa vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že v konaní nebolo sporným, že odporca pôvodne označený v návrhu, Š. G. kúpnopredajnými zmluvami v priebehu konania odpredal nehnuteľnosti ďalším fyzickým osobám, o ktorých vstup do konania bola navrhovateľka povinná požiadať a ktorých vstup pripustil prvostupňový súd uznesením zo dňa 28. mája 2003, č. k. 9C/53/1997 - 231, pričom ako z obsahu spisu vyplýva, niektorí odporcovia si súdne zásielky nepreberali, resp. ich pobyt známy nebol a niektorí už svoje nehnuteľnosti predali ďalším osobám, čím sa konanie skomplikovalo a predĺžilo. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli jednoznačne splnené obe podmienky, t. j. dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci v zmysle vyššie uvedeného výkladu zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., nakoľko by bolo neprimeranou tvrdosťou požadovať od navrhovateľky zaplatenie (náhradu) trov prvostupňového konania, t. j. trovy, ktoré vznikli odporcovi 1/ zaplatením súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku a zároveň v prejednávanej veci aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže je nesporné, že dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľkou bola, okrem iného aj skutočnosť, že v čase podania návrhu (dňa 04. 02. 1997) mala 68 rokov, v čase späťvzatia návrhu 85 rokov a napriek 19 rokov trvajúcemu konaniu, skutočne predpoklad právoplatného skončenia daného sporu, bol v nedohľadne. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania odporcu 1/ podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že podľa § 150 ods. 1 O. s. p., odporcovi 1/ na náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľke, úspešnej v odvolacom konaní právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodala (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.