Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/201/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302898480 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1302898480.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: R. B., V. XX.XX.XXXX, P. P.Í. XXXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie istiny 403,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb/191/2002-92 zo dňa 20.03.2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb/191/2002-92 zo dňa 20.03.2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Krajský súd v Bratislave dovolanie navrhovateľa n e p r i p ú š ť a .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 59,10 eur, druhým výrokom konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 268,87 eur, tretím výrokom konanie zastavil v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 134,44 eur od 15.11.2002 do zaplatenia, štvrtým výrokom návrh vo zvyšku zamietol a posledným výrokom nepriznal žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa proti právnemu predchodcovi odporcu domáhal zaplatenia istiny 403,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 403,31 eur od 08.01.2002 do zaplatenia titulom nezaplateného úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX (Zmluva), uzatvorenej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu v písomnej forme dňa 06.11.2011. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol právnemu predchodcovi odporcu úver vo výške 298,75 eur, zvýšený o príslušný poplatok 149,37 eur, zahŕňajúci paušálny úrok a všetky výdavky a náklady na uzatvorenie zmluvy a administráciu s tým spojenú. Právny predchodca odporcu sa zaviazal zaplatiť sumu 448,12 eur v 10 dvojtýždenných splátkach po 44,81 eur počnúc dňom 20.11.2001. Právny predchodca odporcu z uvedenej sumy zaplatil 44,81 eur, ďalej však splátkový kalendár neplnil, preto mu podľa § 565 Obchodného zákonníka navrhovateľ oznámil, že v súlade s bodom 5 Zmluvy stratil výhodu splátok a vyzval ho na zaplatenie celého dlhu. List bol podľa vyjadrenia navrhovateľa odoslaný odporcovi dňa 07.01.2002. Výška úroku z omeškania bola dohodnutá v Zmluve pod bodom 6 na 0,25 % denne z celkovej dlžnej sumy.
Z oznámenia navrhovateľa konajúci súd zistil, že odporca v priebehu konania zomrel. Dedičstvo po odporcovi nadobudol syn zosnulého odporcu R. A., pričom čistá hodnota dedičstva bola 284,27 eur.
Písomnými podaniami zo dňa 19.04.2002 a zo dňa 10.10.2005, pred otvorením pojednávania vo veci samej vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie 268,87 eur z dôvodu, že uvedené peňažné sumy odporca zaplatil po začatí konania. Konajúci súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania aj prejav navrhovateľa, ktorým žiadal priznať žalobný nárok iba do výšky dedičstva, nadobudnutého odporcom, t.j. do sumy 284,27 eur (špecifikovanej ako nezaplatená časť poplatku a úroky z omeškania). Súd konanie v tejto časti preto zastavil.
Po otvorení pojednávania navrhovateľ spresnil návrh na začatie konania tak, že s prihliadnutím na uznesenie Okresného súdu v Martine č.k. 17D 747/2002 žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 134,44 eur ako istiny a úrokov z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy od 08.01.2002 do zaplatenia tak, ako je uvedené v jeho podaní z 10.10.2005 a trov konania, do maximálnej výšky 284,27 eur. Na základe procesného návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal priznať žalobný nárok iba do výšky dedičstva, nadobudnutého odporcom, t.j. do sumy 284,27 eur (časť poplatku vo výške 4.050,- Sk a úroky z omeškania), súd pre potreby rozhodnutia o zastavení konania v zodpovedajúcej časti vyčíslil sumy uplatneného úroku z omeškania (prihliadnuc na splátky, zaplatené právnym predchodcom odporcu - 2.700,- Sk dňa 07.02.2002, 2.700,- Sk dňa 11.03.2002, 1.350,- Sk dňa 10.04. 2002, 1.350,- Sk dňa 10.5. 2002) nasledovne: - úrok z omeškania zo sumy 12.150,- Sk vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) od 08.01.2002 do 07.02.2002, t.j. 941,62 Sk - úrok z omeškania zo sumy 9.450,- Sk vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) od 08.02.2002 do 11.03.2002, t.j. 756,- Sk - úrok z omeškania zo sumy 6.750,- Sk vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) od 12.03.2002 do 10.04.2002, t.j. 506,25 Sk - úrok z omeškania zo sumy 5.400,- Sk vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) od 11.4.2002 do 10.05.2002, t.j. 405,- Sk - úrok z omeškania zo sumy 4.050,- Sk vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) od 11.05.2002 do zaplatenia, pričom do dňa 14.11.2002 úrok z omeškania v tejto časti bol 1.905,09 Sk.
Úrok z omeškania do 14.11.2002 bol spolu 4.513,96 Sk, čo spolu s požadovanou časťou nezaplateného poplatku 4.050,- Sk predstavuje 8.563,96 eur. Súd prvého stupňa teda konanie zastavil aj v časti uplatneného úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 4.050,- Sk od 15.11.2002 do zaplatenia, v ktorej časti uplatnený úrok z omeškania spolu s nezaplatenou časťou poplatku presahoval sumu 284,27 eur.
Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 134,44 eur titulom nezaplatenia časti dohodnutého poplatku a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne): - zo sumy 12.150,- Sk od 08.01.2002 do 07.02.2002, t.j. 941,62 Sk - zo sumy 9.450,- Sk od 08.02.2002 do 11.03.2002, t.j. 756,- Sk - zo sumy 6.750,- Sk od 12.03.2002 do 10.04.2002, t.j. 506,25 Sk - zo sumy 5.400,- Sk od 11.04.2002 do 10.05.2002, t.j. 405,- Sk - zo sumy 4.050,- Sk od 11.05.2002 do dňa 14.11.2002, t.j. 1.905,09 Sk.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 634/1992 Zb., § 2 a 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uzavrel, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere.
V uzatvorenej zmluve absentuje určenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.), napriek tomu však je uzatvorená úverová zmluva platná, keďže na základe tejto zmluvy bol právnemu predchodcovi odporcu poskytnutý spotrebiteľský úver. Absencia určenia ročnej percentuálnej miery nákladov má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.).
Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa stal splatným celý dlh na základe výzvy zo dňa 02.01.2002. Splatnosť celého dlhu navrhovateľ preukázal výzvou zo dňa 02.01.2002, avšak k výzve nebola predložená žiadna listina alebo iný dôkaz, preukazujúci doručenie výzvy odporcovi. Z uvedeného dôvodu za prvý deň omeškania konajúci súd podľa ustálenej judikatúry považoval deň nasledujúci po dni, kedy sa odporca o začatí konania dozvedel, t.j. kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania - 25.02.2002.
K prvému dňu omeškania bol úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. 16,5 % ročne. Do prvého dňa omeškania právny predchodca odporcu zaplatil celkom 4.050,- Sk, čiže nesplatená časť istiny bola 4.950,- Sk. Z tejto sumy bol odporca povinný platiť úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne od 26.02.2002 do zaplatenia.
S prihliadnutím na ďalšie platby, uskutočnené právnym predchodcom odporcu (2.700,- Sk dňa 11.03.2002, 1.350,- Sk dňa 10.04.2002, 1.350,- Sk dňa 10.05.2002), mal podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nárok na nasledujúci úrok z omeškania: - vo výške 16,5 % ročne zo sumy 4.950,- Sk od 26.02.2002 do 11.03.2002 = 31,32 € - vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2.250,- Sk (4.950,- Sk -2.700,- Sk) od 12.03.2002 do 10.04.2002 = 30,51 € - vo výške 16,5 % ročne zo sumy 900,- Sk (2.250,- Sk -1.350,- Sk) od 11.04.2002 do 10.05.2002 = 12,20 €, t.j. spolu 74,03 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval za dôvodný nárok navrhovateľa na zaplatenie 298,75 eur istiny a 74,03 € úrok z omeškania, t.j. spolu 372,78 €. Z tohto nároku odporca zaplatil celkom 313,68 eur (1.350,- Sk pred začatím konania a sumy: 2.700,- Sk dňa 07.02.2002, 2.700,- Sk dňa 11.03.2002, 1.350,- Sk dňa 10.04.2002, 1.350,- Sk dňa 10.05.2002.). Po zohľadnení peňažných súm zaplatených právnym predchodcom odporcu súd považoval za odôvodnený nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 59,10 € (372,78 € - 313,68 €) titulom dlžného úroku z omeškania. Súd prvého stupňa návrh zamietol v časti o zaplatenie: - nezaplatenej časti poplatku vo výške 4.050,- Sk pre absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov v Zmluve - úroku z omeškania vo výške presahujúcej výšku úroku z omeškania, stanovenej zákonom 74,75 % ročne (91,25 % - 16,5 %) pre neplatnosť dohody účastníkov konania o úroku z omeškania pre rozpor s dobrými mravmi - úroku z omeškania za obdobie od 08.01.2002 do 25.02.2002 pre nepreukázanie oznámenia o splatnosti celého dlhu v lehote uvedenej navrhovateľom. - úroku z omeškania z nezaplatenej časti poplatku pretože nárok na nezaplatenú časť poplatku nepovažoval za dôvodný.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na celkovú výšku príslušenstva uplatneného navrhovateľom a výsledku sporu: - navrhovateľ bol v konaní úspešnejší v časti istiny v rozsahu, v ktorom odporca zaplatil dlh po začatí konania t.j. 268,87 eur - miera úspechu navrhovateľa vo vzťahu k istine je 33,32 % - odporca v konaní bol úspešnejší v časti príslušenstva - súd navrhovateľovi titulom uplatneného úroku z omeškania priznal 59,10 eur. Výška uplatneného úroku z omeškania bola 149,84 eur/4.513,96 eur do 14.11.2002. Súd vyčíslil aj výšku úroku z omeškania zo sumy 134,44 eur vo výške 91,25 % od 15.11.2002 do dňa rozhodnutia súdu - 1.270,08 eur. Celková výška úroku z omeškania, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatnil bola do dňa vyhlásenia rozhodnutia 1.419,92 eur. Navrhovateľ mal potom v časti príslušenstva úspech 4,16 % a úspešnejší v konaní vo vzťahu k príslušenstvu bol odporca s mierou úspechu 95,84 % - výšku trov konania, o náhrade ktorých sa rozhoduje (u navrhovateľa je to náhrada za zaplatený súdny poplatok 20,08 eur/605,-Sk a u odporcu náhrada hotových výdavkov za cestovné za cestu vlakom vo výške 19,76 eur).
Proti prvému, tretiemu, štvrtému a piatemu výroku tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V prvom rade sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu, ktorý zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa jeho názoru túto zmluvu nie je možné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia. V zmysle § 2 písm. a) uvedeného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Navrhovateľ poskytol právnemu predchodcovi odporcu peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok. Výber možnosti splácania úveru v pravidelných intervaloch nie je možné považovať za odloženie splátky, ale za určenie konkrétne dohodnutých termínov splátok. Ďalej poukázal na ust. § 4 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že vzhľadom na osobitosť právnej úpravy v tomto ustanovení, ktorá vymenúva náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nemožno zmluvu o úvere medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu posudzovať podľa tohto zákona, keďže zmluva o úvere nemohla obsahovať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tomto zmluvnom vzťahu nebolo možné identifikovať opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikovať vlastníka a ani adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Uviedol tiež, že čo sa týka povinnosti uvádzať RPMN je notorietou, že do 31.12.2007 tento zákon obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN, čo povinnosť uvádzať tento údaj veľmi relativizuje. Okrem toho do RPMN sa nezahŕňali zmluvné sankcie (ani úrok z omeškania) a z poplatkov prichádzala do úvahy platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Poplatok dojednaný v predmetnej zmluve o úvere takúto povahu nemá a nárok na jeho zaplatenie je prípadným uvedením RPMN nedotknutý. Okrem toho zákon o spotrebiteľských úveroch sa vzťahoval na zmluvy o úvere až od 01.01.2008.
K úrokom z omeškania uviedol, že zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere a skonštatoval, že výška úroku z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou strán a len ak nie je dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nebola v čase uzavretia zmluvy ako ani v čase, kedy sa predchodca odporcu dostal do omeškania neprimeraná, ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ sa nestotožnil ani s rozhodnutím o trovách konania. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a v prípade potvrdenia rozsudku rozhodnúť o prípustnosti dovolania.
Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ a právny predchodca odporcu dňa 06.11.2001 uzavreli Zmluvu o úvere (ďalej len zmluva), ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 9.000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 4.500,- Sk v desiatich dvojtýždenných splátkach po 1.350,- Sk počnúc dňom 20.11.2001.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy: a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000 eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa zákon ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom sa na ňu vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podporne Obchodný zákonník. Ustanovenia Obchodného zákonníka však v danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis .
Vyššie uvedená zmluva o úvere je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle vyššie citovaného § 1 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona.
Hoci v čase uzavretia zmluvy nebolo v ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy výslovne uvedené, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (až zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 01.01.2008 došlo k precizovaniu definície spotrebiteľského úveru), z účinnej právnej úpravy v tom čase vyplývalo, že mohlo ísť aj o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovej v inej právnej forme, a teda aj vo forme úveru.
Pokiaľ ide o argument odporcu, že do RPMN sa nezahŕňali zmluvné sankcie (ani úrok z omeškania) a z poplatkov prichádzala do úvahy platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru a nakoľko poplatok dojednaný v predmetnej zmluve o úvere takúto povahu nemá, nárok na jeho zaplatenie je prípadným uvedením RPMN nedotknutý, podľa odvolacieho súdu nie je správny. Podľa § 2 písm. d) uvedeného zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru
V zmysle bodu 13. zmluvy tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ide teda o náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
Základnou otázkou pre právne posúdenie úroku z omeškania bolo posúdiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah alebo o občianskoprávny vzťah.
Z ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadov, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z odseku 2 uvedeného zákona vyplýva, že typová zmluva nesmie obsahovať tu špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je ako spotrebiteľská zmluva výslovne upravená.
Na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, nakoľko na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva (aj normy európskeho práva) a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, resp. či došlo k voľbe práva alebo ide o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vstupom Slovenskej republiky do európskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60). Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 01.04.2004 (§ 897f ods. 3) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona do troch mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
Z uvedeného vyplýva, že aj na zmluvu uzavretú pred účinnosťou zák. č. 150/2004 Z.z., je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a aplikovať na ňu ust. Občianskeho zákonníka.
V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasl. Obch. zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obch. zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z..
Ustanovenie § 54 ods. 1 Obč. zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obch. zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obch. zákonníka. Uvedené znamená, že Obch. zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Obč. zákonníka.
Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov Obč. zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie. Uvedený záver vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Co/284/2010 zo dňa 13.10.2010.
V zmysle bodu 7. zmluvy sa obidve zmluvné strany dohodli, že sankčný úrok (úrok z omeškania) za nezaplatenú splátku v určenom termíne je vo výške 0,25 % denne z celkovej dovtedy dlžnej sumy.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. účinnom v čase omeškania dlžníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Spotrebiteľ sa dostal do omeškania dňa 25.02.2002, v tom čase bola diskontná sadzba Národnej banky Slovenska určená vo výške 8,25 %, úrok z omeškania teda predstavoval 16,5 %. Hoci súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď pri posúdení výšky úroku z omeškania vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka, v konečnom dôsledku dospel k rovnakej výške úroku z omeškania a správne rozhodol, že navrhovateľ má právo na úroky z omeškania v zákonnej výške.
Odvolací súd sa s odôvodnením nepriznania náhrady trov konania stotožnil.
Odvolací súd nepripustil dovolanie navrhované odvolateľom, nakoľko sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd predmetný rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil v napadnutej časti ako vecne správny.
Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.