Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/545/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899655 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1303899655.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobkyne: A. B., bytom M. C. S. XX, I., proti žalovaným: I. A. Z., bytom J. XX, I., kontaktná adresa W. XX, I., II. U.. O. F., T.., bytom K. 6, I., o určenie vlastníctva, o odvolaní žalovanej v I. rade a žalovaného v II. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 20.2.2013, č. k. 13C/107/2003-620, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 20.2.2013, č. k. 13C/107/2003-620 p o t v r d z u j e . Späťvzatie späťvzatia žalobného návrhu žalobkyňou zamieta ako neprípustné a návrh žalobkyne zo dňa 23.3.2016 na zmenu žaloby nepripúšťa. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, súd konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Uznesenie bolo doručené žalobkyni dňa 29.4.2013, žalovanej v I. rade dňa 30.4.2013 a žalovanému v II. rade dňa 26.4.2013. 2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v II. rade (č.l. 624 spisu). Namietol, že so zastavením konania z vážnych dôvodov nesúhlasí a navrhuje v konaní pokračovať. Poukázal na to, že pôvodný návrh bol súdu doručený dňa 3.7.2003, ktorý žalobkyňa doplnila dňa 21.1.2009. Dňa 23.12.2009 ho zmenila na žalobu o určenie vlastníckeho práva. Pozmenený návrh žalobkyňa ďalej upresnila dňa 4.7.2012. Podľa rozhodnutia súdu, súd zastavil konanie v právnej veci o určenie vlastníctva. Predmetom konania však bolo zrušenie a vyporiadanie vlastníctva, pretože súd počas konania nerozhodol uznesením o prijatí alebo zamietnutí zmien návrhu. Konanie, ktoré súd predmetným uznesením zastavil, na Okresnom súde Bratislava III v skutočnosti neprebiehalo. Ak aj áno, tak pôvodné konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zastavené nebolo a treba v ňom pokračovať. Predmetná právna vec sa na súde prejednáva od roku 2003 a vo veci prebehla viac ako desiatka pojednávaní. Návrh i jeho zmeny boli na pojednávaniach prednesené a účastníci boli s nimi podrobne oboznámení, na pojednávaniach ich preberali. Priebehy pojednávaní však neboli dostatočne súdom protokolované v zápisniciach. Túto skutočnosť namietala aj žalovaná v I. rade v písomnosti z 13.8.2012. Je zrejmé, že žalobkyňa nevzala návrh späť celkom pred pojednávaním, a preto použitie ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. o neúčinnosti nesúhlasu žalovaného so späťvzatím nie je v tomto prípade opodstatnené. 3. Odvolanie žalovaného v II. rade bolo doručené žalobkyni dňa 2.1.2014 a žalovanej v I. rade dňa 2.1.2014 (doručenky na č.l. 627). 4. K odvolaniu žalovaného v II. rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 14.1.2014 (č.l. 634). Toto vyjadrenie bolo doručené žalovanej v I. rade dňa 10.7.2014 a žalovanému v II. rade dňa 14.7.2014 (doručenky na č.l. 642). Vo vyjadrení žalobkyňa uviedla, že svoj pôvodný návrh zo dňa 3.7.2003 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zmenila pre urážlivé a nedôstojné správanie žalovaných, ktorí si chceli cez krivé obvinenia vynútiť, aby od nich odkúpila svoje vlastníctvo. Rozhodla sa preto využiť svoje právo žalobcu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. a dňa 23.12.2009 zmenila svoj návrh na určenie vlastníckeho práva. V tom čase ani sudca, ani žalovaní, proti zmene návrhu neprotestovali. Nemali ani dôvod, pretože zmena návrhu zaručovala, že sa bude pokračovať v riešení tej istej problémovej nehnuteľnosti - 1 domu Na O. rade č. XX. Neskôr, dňa 9.7.2012, podala upresnenie žaloby na určenie vlastníckeho práva. Nedostali však žiadne uznesenie o tom, že by súd zmenu návrhu bral na vedomie. Žalovaný v II. rade má tiež pravdu, že na predvolaniach bolo naďalej uvedené konanie s pôvodným názvom „zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“, a že žalobkyňa svoj návrh vzala späť až po asi 2 až 3 hodinách pojednávania. Uplatňuje si preto právo na to, aby konanie ďalej prebiehalo v zmysle jej žaloby na určenie vlastníckeho práva z 23.12.2009, upresneného dňa 9.7.2012. Nepravdivé je však tvrdenie žalovaného, že sa vec na okresnom súde prejednáva už 10 rokov. Sudca, ktorému bol návrh najskôr pridelený, napriek mnohým urgenciám vo veci vôbec nekonal. Až v roku 2005 bol poverený vo veci konať O.. D., ktorý svojim správaním voči žalobkyni nezakrýval, že dôveruje len žalovaným. Počas pojednávaní jej nikdy neudelil slovo, keď o to žiadala. 5. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného v II. rade bolo doručené žalovanej v I. rade dňa 10.7.2014 a žalovanému v II. rade dňa 14.7.2014 (doručenky na č.l. 642). 6. V liste zo dňa 2.1.2014 označenom ako „Doplnenie dôvodov proti uzneseniu o zastavení konania č. 13/107/2003 - 620 za 20.2.2013“, zaslanom súdu e-mailom dňa 7.1.2014 (č.l. 630, 631) a doplnenom písomne dňa 9.1.2014 (č.l. 632), žalovaná v I. rade uviedla, že pre vážne dôvody nie je možné konanie zastaviť. Návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva podala na súd dňa 12.3.2003 - o štyri mesiace skôr ako žalobkyňa, a napriek tomu súd konanie o jej návrhu zastavil pre litispendenciu uznesením č.k. 13C/114/2003-30. Proti uzneseniu však odvolanie nepodala. So zastavením konania nesúhlasí a navrhuje v ňom pokračovať, čím bude zabezpečená ochrana jej vlastníctva, ktoré jej žalobkyňa nikdy neumožnila užívať. 7. Odvolanie žalovanej v I. rade bolo doručené žalobkyni a žalovanému v II. rade dňa 14.7.2014 (doručenky na č.l. 642). K odvolaniu sa písomne nevyjadrili. 8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných, a dôvodnosť odvolania posudzoval podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016 (ďalej len O.s.p.). 10. Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom v rozhodnom čase - v čase späťvzatia žaloby žalobkyňou), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 veta prvá O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdu dňa 3.7.2003 sa žalobkyňa pôvodne domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na O. rade XX v I., uvedeným na liste vlastníctva č. XXX pre okres I. U., obec I. - m.č. E. A., katastrálne územie K.. Svoj návrh dopĺňala a menila (dňa 21.1.2009 - č.l. 98, dňa 21.5.2009 - č.l. 164, dňa 23.12.2009 - č.l. 177, dňa 17.5.2012 - č.l. 326). Naposledy svoj návrh žalobkyňa zmenila podaním doručeným súdu dňa 9.7.2012 (č.l. 406), v ktorom žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou celého domu na O. rade č. XX v Bratislave. 12. Neobstojí námietka žalovaných, že treba pokračovať v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, lebo súd počas konania nerozhodol uznesením o prijatí alebo zamietnutí zmien návrhu žalobkyne. Rovnako neobstojí ani námietka, že súd zastavil konanie v právnej veci o určenie vlastníctva, ale predmetom konania je stále zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. O zmene žalobného návrhu (na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na O. rade č. XX v Bratislave) rozhodol okresný súd dňa 20.2.2013, kedy v prítomnosti všetkých účastníkov konania vyhlásil uznesenie podľa § 95 ods. 1 O.s.p. o pripustení zmeny návrhu (č.l. 616). Okamihom vyhlásenia tohto uznesenia sa predmetom konania stalo určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Pretože proti uzneseniu, ktorým sa pripustila zmena návrhu, nebolo prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f O.s.p.) a uznesenie bolo vyhlásené v prítomnosti žalobkyne a oboch žalovaných, súd nemal povinnosť vypracovať uznesenie písomne a doručiť ho účastníkom konania. 13. Neobstojí ani námietka žalovaných, že použitie ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. o neúčinnosti nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu nie je v tomto prípade opodstatnené. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení (uvedených v bode 10.) vyplýva, že žalobca má právo disponovať so svojim žalobným návrhom tak, že ho zoberie celkom alebo sčasti späť. V prejednávanej veci tak žalobkyňa aj urobila späťvzatím (už zmeneného) návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Ostatní účastníci (žalovaní) mali právo vyjadriť nesúhlas s takýmto procesným úkonom žalobkyne, a tento nesúhlas aj vyjadrili. Zo zápisnice zo dňa 20.2.2013 (č.l. 617) vyplýva, že po tom, čo žalobkyňa svoj žalobný návrh zobrala späť, žalovaná v I. rade k tomuto dispozitívnemu úkonu žalobkyne uviedla, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania z dôvodu márnych 10 rokov súdneho konania. Vo veci ide o nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov na strane žalovaných, a preto tento vyjadrený nesúhlas žalovanej v I. rade so späťvzatím žalobného návrhu bol platný aj pre žalovaného v II. rade. Nesúhlas žalovaných so späťvzatím návrhu však nie je účinný, pretože ako vyplýva zo spisu, k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo vo veci pojednávanie. 14. Ako vyplýva zo zápisníc o pojednávaní založených v spise, vo veci boli nariadené pojednávania na deň 21.1.2009 (č.l. 145), 11.3.2009 (č.l. 160), 22.4.2009 (č.l. 162), 1.10.2010 (č.l. 201), 19.11.2010 (č.l. 212), 25.5.2011 (č.l. 253), 6.6.2012 (č.l. 404), 12.9.2012 (č.l. 511), 24.10.2012 (č.l. 526) a 20.2.2013 (č.l. 615). Podľa obsahu zápisníc však k otvoreniu pojednávania a k vlastnému prejednaniu veci nikdy nedošlo - zo strany samosudcu nebol formálne urobený úkon, ktorým „začal“ („otvoril“) pojednávanie, a pojednávanie nebolo nikdy otvorené ani neformálne - žalobkyňa, resp. jej zástupca (žalobkyňa bola v konaní od 22.1.2004 do 15.8.2012 zastúpená svojim synom U.. K. Dubinom - č.l. 212, 496) neboli samosudcom bez ďalšieho vyzvaní, aby predniesli žalobný návrh. Pojednávania boli odročované na iný termín po tom, čo súd účastníkom konania tzv. „krátkou cestou“ doručoval podania ostatných účastníkov, prípadne boli pojednávania odročené na neurčito (po návrhu žalobkyne na prerušenie konania, a po námietke zaujatosti voči sudcovi, podanej žalobkyňou). Pokiaľ okresný súd vyzýval účastníkov konania na uzavretie zmieru, zaujatie stanoviska k veci, opakovane vytyčoval pojednávania vo veci, a účastníkom konania tzv. „krátkou cestou“ doručoval podania ostatných účastníkov, išlo len o procesné úkony súdu, ktoré nemožno považovať za otvorenie pojednávania vo veci. 15. V tejto súvislosti musí odvolací súd tiež uviesť, že nemal za preukázané tvrdenia účastníkov sporu, že priebehy pojednávaní neboli dostatočne súdom protokolované v zápisniciach. Z obsahu spisu totižto nevyplýva, že by účastník sporu podal námietky proti zneniu tej - ktorej zápisnice; nikto z nich nenamietal, že sa niektorá zápisnica nezhoduje s prednesmi strán, a žiadny návrh na doplnenie zápisnice nebol nikdy podaný. 16. Možno tak uzavrieť, že boli splnené všetky procesné podmienky na postup podľa § 96 ods. 1 O.s.p., a okresný súd nepochybil, keď následne po späťvzatí žaloby žalobkyňou, napriek vyjadrenému nesúhlasu zo strany žalovaných, ktorý bol neúčinný, vyhlásil uznesenie o zastavení konania. 17. Odvolacie námietky žalovaných sú tak nedôvodné, a okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci v súlade so zákonom po účinnom procesnom úkone žalobkyne, pričom aplikoval správny právny predpis, a tento aj správne vyložil. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 19. Žiadosť žalobkyne v jej vyjadrení k odvolaniu (č.l. 634), aby konanie ďalej prebiehalo v zmysle jej žaloby na určenie vlastníckeho práva z 23.12.2009, upresneného dňa 9.7.2012 a rovnako jej podanie doručené odvolaciemu súdu dňa 23.3.2016 (č.l. 714), v ktorom uviedla, že dňa 20.2.2013 nemala v žiadnom úmysle spor ukončiť, a návrh stiahla pre neustále vyvíjaný nátlak na predchádzajúcich pojednávaniach, aby svoj návrh vzala späť, posúdil odvolací súd podľa ich obsahu ako späťvzatie späťvzatia žalobného návrhu. 20. Takýto procesný postup však nie je prípustný. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.8.2010, sp. zn. 6Sžo/372/2009, podľa ktorého: „ Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ Aj podľa R 60/1999, ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať. 21. Žalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenie, že návrh „stiahla“ pre neustále vyvíjaný nátlak na predchádzajúcich pojednávaniach, aby svoj návrh vzala späť. Odvolací súd ho považuje za účelové tvrdenie v snahe dodatočne spochybniť jej prejav vôle zobrať žalobu späť. Prejav vôle žalobkyne zo dňa 20.2.2013 zobrať žalobu späť (č.l. 617) bol podľa názoru odvolacieho súdu urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne osobou, ktorá má spôsobilosť na právne úkony. Nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, čo ním chcela žalobkyňa prejaviť. Ako vyplýva zo zápisnice, svoj prejav vôle zobrať žalobu späť žalobkyňa aj odôvodnila tým, že „podá dva návrhy na začatie konania voči žalovaným v I. a II. rade, týkajúce sa J. XX v I. a O. rad XX v I. z dôvodu splnenia poslednej vôle W. F., jej matky“. K nesprávnemu hodnoteniu prejavu vôle žalobkyne nedošlo, a súd prvej inštancie ho správne posúdil ako späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Preto odvolací súd späťvzatie späťvzatia žalobného návrhu žalobkyňou zamietol ako neprípustné. 22. Žalobkyňa v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 23.3.2016 (č.l. 714) tiež zmenila žalobný petit a žiadala, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že žalujúca A. B., rod. F., je vlastníčkou X domu a X pozemku na O. rade č. XX, súp. č. domu U..XXXX, v I. U. - K., zapísaného v EN na LV č. XXX, kat. úz. K., a parc. č. XXXX/X, ako záhrady vo výmere XXX m2 a parcely č. XXXX/X ako zastavanej plochy vo výmere XXX m2 a ruší X/X vlastníctvo v predmetnom dome A. Z., rod. F. a ruší X/X vlastníctvo v predmetnom dome U.. O. F. B..; určí, že žalujúca A. B., rod. F., je vlastníčkou X domu a X pozemku na J. XX, súpisné číslo XXXXXX, v I. I - mestská časť S. mesto, zapísaného v EN na LV č. XXXX, kat. úz. S. mesto, parc. č. XXXX. 23. Pre pripustenie žalobkyňou žiadanej zmeny žaloby v odvolacom konaní za stavu popísaného vo vyššieuvedených bodoch tohto uznesenia neboli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 95 ods. 2 vety prvej v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p., a preto odvolací súd ani nepovažoval za potrebné podanie žalobkyne zo dňa 23.3.2016 doručiť žalovaným na vyjadrenie, a návrh žalobkyne zo dňa 23.3.2016 na zmenu žaloby nepripustil. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Stranám sporu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, a preto odvolací súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť ešte nasledovné: Dňa 9.5.2013 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne označené ako „odvolanie“. Jeho obsahom je však žiadosť žalobkyne o vrátenie súdneho poplatku. O návrhu žalobkyne na vrátenie súdneho poplatku okresný súd (súd prvej inštancie) doteraz nerozhodol, preto táto námietka žalobkyne nebola predmetom odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).