Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/492/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304115029 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1304115029.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: K. T., R. D. L. XX, R., zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, Bratislava proti odporcovi: B.. C. Ž., R. F. XX, R., zastúpeného JUDr. Jánom Benčurom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o návrhu na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľky a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. apríla 2014, č. k. 13C/102/2004-434, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd opravuje záhlavie rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 13C/102/2004-434 zo dňa 15.04.2014 tak, že bydlisko navrhovateľky má správne znieť: "D. L. XX, R.. II. Rozšírenie návrhu v časti úrokov z omeškania nepripúšťa. III. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku I. v časti priznania istiny 119,50 eur z r u š u j e a v časti priznania úrokov z omeškania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 119,50 eur od 14.01. 2005 do 01.04.2010, do troch dní. IV. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku II. v časti priznania istiny 398,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 398,33 eur od 28.03.2014 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v časti priznania istiny 209,12 eur spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne od 28.03.2014 do zaplatenia m e n í tak, že návrh z a m i e t a . V. Odvolanie vedľajšieho účastníka proti výroku III. rozsudku súdu prvého stupňa o d m i e t a . Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku III. v časti úrokov z omeškania p o t v r d z u j e . VI. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 27,45 eur od 14.01.2005 do 01.06.2005, vo výške 8 % ročne zo sumy 146,58 eur od 14.01.2005 do 11.05.2010, vo výške 8 % ročne zo sumy 1,53 eur od 14.01.2005 do 24.06.2010, vo výške 8 % ročne zo sumy 4,98 eur od 14.01.2005 do 24.06.2010, vo výške 8 % ročne zo sumy 52,28 eur od 14.01.2005 do 01.06.2005, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 398,33 eur od 02.07.2011 do 27.03.2014, vo výške 3,25 % ročne zo sumy 398,33 eur od 28.03.2014 do zaplatenia, istinu vo výške 1,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 14.01.2005 do zaplatenia, do troch dní a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa, že 15. apríla 2014 č.k. 13C/102/2004-434 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 119,50 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 14. 01. 2005 do zaplatenia, sumu 607,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 28. 03. 2014 do zaplatenia, sumu 6,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 14. 01. 2005 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že odporca bolo trestným rozkazom zo dňa 08.09.2003 uznaný za vineného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa 13.02.2003 v Bratislave riadil osobné motorové vozidlo a nevenoval dostatočnú pozornosť jeho vedeniu a pri odbočovaní doľava, na prechode pre chodcov, došlo ku zrážke jeho vozidla s navrhovateľkou, ktorej spôsobil otras mozgu, pohmoždenie hrudníka a pohmoždenie predkolenia ľavej nohy. Pri ustálení nárokov navrhovateľky uplatňovaných z poškodenia zdravia vychádzal z posudku o bolestnom zo dňa 26.05.2003, z priložených príjmových pokladničných dokladov, vykonal výsluch navrhovateľky, svedkyne G.. Š., nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, interná medicína, ortopédia a traumatológia a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 444, § 420, § 517 a § 563 Občianskeho zákonníka, vyhl. č. 32/1965 Zb. (§ 1, § 2, § 4, § 6, § 7). Pokiaľ si navrhovateľka uplatnila náhradu škody vo výške 8,03 eur ako náklady vynaložené na platbu lekárovi a za dopravu, mal preukázané, že dňa 24.02.2003 a dňa 12.05.2003 uhradila navrhovateľka ošetrujúcej lekárke sumu 2 x 100 Sk za vyplnenie tlačiva pre políciu, preto tieto náklady vo výške 6,64 eur, ktoré ako škoda vznikla navrhovateľke v priamej súvislosti s úrazom spôsobenej odporcom, priznal a vo zvyšku návrh zamietol, keď navrhovateľka svoj nárok nepreukázala. Zároveň priznal navrhovateľke úroky z omeškania odo dňa, kedy požiadala o plnenie odporcu dňom 13.01.2005, kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania, a preto úroky z omeškania priznal od 14.01.2005 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na náhradu za bolesť, vychádzal z posudku o bolestnom, vypracovanom ošetrujúcou lekárkou navrhovateľky, v ktorom bolo ohodnotené bolestné počtom 86,25 bodu, ktorého správnosť potvrdila aj znalecká organizácia. Takto vyčíslené bodové ohodnotenie bolestného predstavovalo sumu 5.175 Sk (171,78 eur), a pretože vedľajší účastník vyplatil z titulu bolestného navrhovateľke sumu 1.575 Sk (52,28 eur), uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 119,50 eur. Návrh navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť zamietol ako nedôvodný, keď mal za to, že bolesti, ktorými navrhovateľka trpela, boli zohľadnené v znaleckom posudku v základnej výške bodového ohodnotenia, a ani znalec neuvažoval o jeho zvýšení. Nakoľko navrhovateľka požiadala o plnenie dňa 13.01.2005, kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania, priznal jej úroky z omeškania od 14.01.2005 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Hrkovej, vypracovaného znalkyňou z odvetvia psychiatrie, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia obodované na 200 bodov a zo znaleckého posudku MUDr. Drgoňa, vypracovaného znalcom z odvetvia interná medicína, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky obodované počtom 105 bodov. Vzhľadom na uvedené priznal navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 305 bodov, čo predstavuje sumu vo výške 18.300 Sk (607,45 eur). Nakoľko v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné mimoriadne zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú lekárskym posudkom a navrhovateľka nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, zamietol jej návrh na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoľko posudky o sťažení spoločenského uplatnenia boli vypracované až v priebehu konania a účastníci s nimi boli oboznámení na pojednávaní dňa 27.03.2014, kedy až bola výška bodového ohodnotenia účastníkom známa, priznal navrhovateľke úrok z omeškania od 28.03.2014 do zaplatenia a vo zvyšku nárok zamietol. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby jej bola priznaná istina 1,66 eur a uplatnené úroky z omeškania, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvého stupňa jej nepriznal sumu vo výške 1,66 eur s odôvodnením, že túto nepreukázala, hoci do súdneho spisu hneď s podaním žaloby doložila doklad od taxislužby zo dňa 24.02.2003 v sume 50 Sk (1,66 eur), z ktorého vyplýva, že zo svojho bydliska cestovala na polikliniku Tehelná dňa 24.02.2003, v ktorý deň navštívila svoju všeobecnú lekárku z dôvodu kontroly zdravotného stavu a vydania potvrdenia tlačiva pre políciu. V tejto súvislosti poukazovala na to, že náklady za vydanie potvrdenia jej boli priznané a v priebehu konania jej boli uhradené aj iné výdavky na taxislužbu, a teda dôvodnosť použitia taxislužby bola zo strany odporcu, resp. vedľajšieho účastníka, akceptovaná. Vytýkala súdu prvého stupňa, že pokiaľ rozhodol o zastavení konania v časti istiny, nerozhodol o úrokoch z omeškania, hoci požadovala priznanie aj úrokov z omeškania z týchto súm a svoj návrh vzala späť len čo sa týka istiny, a teda nie úrokov z omeškania. V súvislosti s omeškaním odporcu s plnením poukazovala na to, že v trestnom konaní si uplatnila nárok na náhradu škody voči odporcovi a trestným rozkazom bola so svojím nárokom odkázaná na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 07.10.2003, kedy s ním bol odporca riadne oboznámený, teda aj o jej nároku na náhradu škody, čím sa nasledujúcim dňom 08.10. 2003 dostal do omeškania. Odporca bol teda vyzvaný na plnenie náhrady škody skôr ako 13.01.2005, kedy mu bola doručená žaloba, aj skôr ako 17.05.2004, kedy bola podaná žaloba, najneskoršie dňa 07.10.2003, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz. Pokiaľ ide o úroky z omeškania z nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poukazovala na to, že posudok znalkyne MUDr. Hrkovej bol odporcovi doručený dňa 19. 11. 2010, a preto sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 398,33 eur od dňa 20.11. 2010 a znalecký posudok MUDr. Drgoňa bol odporcovi doručený dňa 02.03.2013, a preto sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 209,12 eur dňa 03.03.2013. Proti rozsudku, do jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Namietal, že náhrada za bolestné v sume 119,50 eur bola navrhovateľke uhradená, a v tejto časti jej právny zástupca zobral návrh späť. Pokiaľ ide o priznaný nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku MUDr. Hrkovej poukázal na to, že tento bol priznaný vo výške 398,32 eur v rozpore s právom, keďže podľa § 4 ods. 2 vyh.č. 32/1965 Zb. nepatrí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia za poškodenie prechodného rázu. Namietal priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 208,68 eur na základe znaleckého posudku MUDr. Drgoňa s poukazom na to, že nemal vedomosť o zmene hodnotenia zdravia znalcom, ktorý akceptoval ich výhradu týkajúcu sa nesprávneho ohodnotenia poškodenia zdravia podľa zákona č. 473/2004 Z.z., keď táto mala byť určená podľa platnej vyhlášky v čase vzniku škody. Pokiaľ mu konajúci súd túto skutočnosť neoznámil, nebolo možné zaviazať odporcu na plnenie, vrátane úrokov z omeškania a nečinnosť súdu nemôže byť na ťarchu účastníkov. Po osobnom nahliadnutí do spisu bolo pristúpené k poukázaniu aj tejto náhrady navrhovateľke. Namietal priznanie náhrady vo výške 6,64 eur za vystavené potvrdenia od ošetrujúcej lekárky navrhovateľky, keďže tieto nároky nie sú kryté poistením z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko ide o potvrdenia, ktoré navrhovateľka potrebovala pre účely vyšetrovania na polícii. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedla, že priznania sumy vo výške 6,64 eur sa domáhala ako náhrady škody voči odporcovi podľa § 420 Občianskeho zákonníka, svoj návrh v tejto časti voči odporcovi neopierala o zákon č. 381/2001 Z.z., svoj nárok si uplatnila voči odporcovi a jeho vzťah s vedľajším účastníkom je len ich vzájomným vzťahom, a ako si ho oni navzájom vyriešia, už jej nepatrí riešiť. Uvedené náklady musela vynaložiť v súvislosti s protiprávnym konaním odporcu ako výdavky, keď pre vyšetrovanie trestného činu bolo potrebné predložiť potvrdenie o zdravotnom stave, ktoré od nej vyšetrovateľ požadoval a obvodný lekár si za tieto potvrdenia vyžiadal zaplatiť požadovanú sumu. Či je povinnosťou vedľajšieho účastníka preplatiť tieto položky odporcovi, je už vzťahom medzi odporcom a vedľajším účastníkom, pre ktorý však nemôže byť jej oprávnený nárok voči odporcovi zamietnutý. Ďalej poukazovala na to, že obidva posudky týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia boli ihneď po ich vypracovaní zasielané všetkým účastníkom konania, vedľajší účastník sa k posudku MUDr. Drgoňa vyjadril, pričom nerozporoval priznanie položky sťaženia spoločenského uplatnenia, ale len jej nesprávne určenú výšku, a preto mu nič nebránilo, aby vyplatil sumu odškodnenia za 105 bodov ihneď ako znalecký posudok dostal a vo zvyšku 25 bodov sumu nevyplatil, skutočnosť, že vedľajší účastník čakal, až kým znalec neopraví sumu zo 130 bodov na 105 bodov, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania za sumu pripadajúcu 105 bodom. Ďalej poukazovala na to, že znalkyňa MUDr. Hrková ustálila, že následky v psychickej oblasti trvali cca 1 a pol roka, a trvali teda určite viac ako 1 rok, a preto nie je dôvod pre nepriznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe tohto znaleckého posudku konštatovaného poškodenia zdravia. Z uvedených dôvodov považovala odvolanie podané vedľajším účastníkom za nedôvodné. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že pokiaľ ide o stratu na zárobku v sume 27,45 eur, navrhovateľka mu predložila potvrdenie o strate na zárobku zo dňa 18.06.2003, ktoré si však spolu s ďalšími dokladmi vzala na druhý deň späť s tým, že predloží nové doklady, k plneniu preto pristúpil po obdržaní žalobného návrhu, ktorého prílohou boli pôvodne predložené doklady, a preto s poukazom na § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z. nedošlo z jeho strany k omeškaniu. Vo vzťahu k nároku na stratu na zárobku vo výške 146,58 eur poukázal na to, že nárok nebol navrhovateľkou preukázaný a až v priebehu konania jej právny zástupca predložil potvrdenie, na základe ktorého bolo následne plnené, a preto z jeho strany k omeškaniu nedošlo. Náklady za taxislužbu v sume 1,53 eur neboli v čase uplatnenia preukázané, a až následne boli predložené lekárske správy, z ktorých bola zrejmá návšteva navrhovateľky u lekára za účelom lekárskeho vyšetrenia v súvislosti so zranením pri dopravnej nehode. Náklady za taxislužbu v sume 1,66 eur neboli dôvodne uplatnené, nakoľko ide o náklad v súvislosti s uplatnením nárokov na polícii. Nárok na náhradu nákladov spojených s liečením nebol v čase uplatnenia preukázaný, až následne boli predložené lekárske správy, z ktorých bola zrejmá návšteva navrhovateľky u lekárky za účelom lekárskeho vyšetrenia v súvislosti so zranením pri dopravnej nehode, v ktorej súvislosti bolo vystavené potvrdenie. Náklady spojene s liečením - doklady pre políciu v sume 6,64 eur považoval za neodôvodnene uplatnené, keďže išlo o potvrdenia pre účely policajného vyšetrovania, ktoré náklady nie sú kryté poistením. Nárok na bolestné bol uplatnený navrhovateľkou na základe posudku o bolestnom, ktorý navrhovateľka predložila, avšak na druhý deň si ho vzala späť s tým, že predloží nový posudok, pričom po obdržaní žalobného návrhu, prílohou ktorého boli doklady, ktoré boli pôvodne navrhovateľkou predložené, čiastočne vysporiadal preukázané nároky navrhovateľky na náhradu za bolestné a v tejto súvislosti poukázal sumu 52,28 eur. Po odstránení nedostatku znaleckého posudku o bolestnom vyhotovenom praktickou lekárkou, a to vypracovaním znaleckého posudku znaleckou organizáciou, pristúpil k plneniu náhrady vo výške 119,50 eur. Poukazoval na to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe posudku MUDr. Hrkovej navrhovateľke nepatrí, keďže ide o poškodenie prechodného rázu, a preto nie je dôvodné ani omeškanie s plnením, a pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Drgoňa, z jeho strany došlo k zmene hodnotenia zdravia, s ktorou opravou však účastníci neboli oboznámení, a po tom, ako osobným nazretím do súdneho spisu sa dozvedel o tom, že znalec menil hodnotenie poškodenia zdravia v súlade s platnou právnou úpravou, pristúpil k plneniu náhrady vo výške 209,12 eur. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a z dôvodov odvolania podaného navrhovateľkou a vedľajším účastníkom, ktorými dôvodmi je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1, písm. a/ O.s.p.) v neprítomnosti vedľajšieho účastníka v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu (§ 213 ods. 3 O.s.p.) oboznámením obsahu listinných dokladov (§ 122 ods.1 O.s.p. v spojení s § 129 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky aj vedľajšieho účastníka sú čiastočne dôvodné. V zmysle § 164 O.s.p. odvolací súd opravil v záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa správne označenie bydliska navrhovateľky (bod I. výroku). V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne vychádzal pri posudzovaní omeškania odporcu s plnením peňažného záväzku z § 517 ods. 1,2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka. Nakoľko čas plnenia nebol účastníkmi dohodnutý, ani stanovený právnym predpisom a ani určený v rozhodnutí, bol povinný odporca splniť svoj záväzok deň nasledujúci po tom, ako bol o plnenie navrhovateľkou požiadaný. Forma výzvy na plnenie nie je zákonom predpísaná, najčastejšie pôjde o písomnú upomienku, postačuje však aj ústny prejav. Pokiaľ veriteľ vo výzve uvedie aj lehotu, do ktorej má dlžník plniť, je táto lehota pre dlžníka záväzná a pred jej uplynutím sa dlžník nedostane do omeškania. Za kvalifikovanú výzvu na splnenie záväzku možno považovať aj žalobu podanú na súde, v ktorom prípade splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po doručení žaloby dlžníkovi, nie však dňom nasledujúcim po podaní žaloby na súde. Správne súd prvého stupňa založil svoj skutkový záver o tom, že odporca sa dostal do omeškania na zistení, že odporca na základe výzvy navrhovateľky na zaplatenie náhrady škody neplnil, keď za túto kvalifikovanú výzvu navrhovateľky správne považoval doručenie návrhu odporcovi dňa 13.01.2005. Čas plnenia záväzku na náhradu škody prvým dňom po tom, kedy poškodený požiadal škodcu o plnenie, resp. dňom nasledujúcim po doručený žaloby, vyplýva aj z konštantnej súdnej judikatúry, od ktorej nebol dôvod sa v danej veci odkloniť (R III/1967, R 27/1977). Pokiaľ navrhovateľka až v odvolacom konaní tvrdila, že si svoj nárok na náhradu škody riadne uplatnila aj v trestnom konaní ako poškodená, a preto sa odporca dostal do omeškania dňom nasledujúcim po právoplatnosti trestného rozkazu, t.j. dňom 08.10.2003, dospel odvolací súd k záveru, že táto skutočnosť navrhovateľkou tvrdená v odvolacom konaní ohľadne inej (skoršej) doby omeškania odporcu s plnením, je novou skutočnosťou, ktorá ňou nebola, napriek poučeniu so strany súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (zápisnica z pojednávania dňa 27.03.2014 - č.l. 426-427), riadne a včas uplatnená v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto nie je spôsobilá byť odvolacím dôvodom podľa § 205a ods.1, písm. c/ O.s.p. Napokon navrhovateľka si vo vzťahu k tejto ňou tvrdenej skutočnosti v odvolacom konaní neuplatnila ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1, písm. e/ O.s.p., v rámci ktorého by bolo možné na túto novú skutočnosť prihliadnuť z hľadiska posúdenia riadneho zistenia skutkového stavu; táto nová skutočnosť nemôže obstáť ani z hľadiska ňou uplatňovaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý prichádza do úvahy len v tom prípade, ak súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z tvrdení účastníkov nevyplynuli alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli účastníkmi tvrdené a vykonanými dôkazmi preukázané, prípadne vyšli inak počas konania najavo. Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol ani na navrhovateľkou v odvolacom konaní predložené nové dôkazy - obžaloba zo dňa 01.08.2003 a uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 03.03.2003 a zároveň nepripustil v odvolacom konaní ani rozšírenie návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania za ďalšie obdobie a vo vyššej percentuálnej sadzbe (§ 95 ods. 2 O.s.p.), ktoré by si navyše vyžadovalo vykonať ďalšie dokazovanie na posúdenie, aké nároky si navrhovateľka v trestnom konaní uplatnila proti odporcovi (bod II. výroku). Rovnako odvolací súd neprihliadol na nové dôkazy predložené vedľajším účastníkom v odvolacom konaní spolu s vyjadrením k odvolaniu navrhovateľky na č.l. 484-491. Vedľajší účastník v konaní namietal, že odporca sa nemohol dostať do omeškania z dôvodu, že on - ako poisťovateľ, ktorý mal nároky navrhovateľky - ako poškodenej uspokojiť za odporcu/škodcu - ako poisteného, neporušil žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti odvolací súd zastáva názor, že uvedená skutočnosť nemala žiadny vplyv na omeškanie odporcu, ako škodcu, v takom smere, že by vylučovala omeškanie odporcu s plnením jeho záväzku na náhradu škody, nebola spôsobilá prerušiť omeškanie odporcu s peňažným plnením, resp. privodiť zánik jeho omeškania. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v danom prípade ide o dva samostatné, osobitné právne vzťahy, a preto u každého z nich zvlášť je potrebné posudzovať aj otázku omeškania s plnením peňažného záväzku. Navrhovateľka, ako poškodená, bola na jednej strane v právnom vzťahu s odporcom, ako škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú jej na zdraví prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a na druhej strane bola navrhovateľka, ako poškodená, aj v právnom vzťahu s vedľajším účastníkom, ktorý bol poisťovateľom odporcu, tým že si u neho uplatnila nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie odporcu je preto potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú navrhovateľke na zdraví na základe ust. § 517 ods. 1,2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka, teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie vedľajšieho účastníka ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. K bodu III. výroku Pokiaľ súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 119,50 eur ako náhradu za bolesť, rozhodol o nároku, ktorý už nebol predmetom konania, keďže navrhovateľka zobrala svoj návrh v tejto časti späť z dôvodu, že vedľajší účastník v priebehu konania dobrovoľne plnil a konanie bolo v tejto časti ňou uplatňovaného nároku právoplatne zastavené uznesením č.k. 13C/102/2004-423 zo dňa 30.06.2011. Z tohto dôvodu preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania istiny 119,50 eur zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. e/ O.s.p. Správne súd prvého stupňa ustálil začiatok omeškania odporcu s úhradou sumy 119,50 eur, keď za výzvu na plnenie považoval doručenie návrhu na začatie konania odporcovi dňom 13.01.2005, ktoré omeškanie bolo ukončené plnením zo strany vedľajšieho účastníka dňom 01.04.2010. Odvolací súd preto v časti úrokov z omeškania rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil vzhľadom na to, že k zaplateniu tejto pôvodne žalovanej istiny došlo v priebehu konania. K bodu IV. výroku Súd prvého stupňa priznal navrhovateľke odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 607,45 eur, pozostávajúce zo sumy 398,33 eur zodpovedajúcej počtu 200 bodov priznaných za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (položka 253) podľa znaleckého posudku č. 64/16 vypracovaného znalkyňou z odvetvia psychiatrie MUDr. Hrkovou, a zo sumy 209,12 eur zodpovedajúcej počtu 105 bodov priznaných za ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu (položka 254) podľa znaleckého posudku č. 1/2013 v znení vykonanej opravy bodového ohodnotenia zo dňa 20.06.2013 vypracovaného znalcom z odvetvia interná medicína MUDr. Drgoňom. Správne súd prvého stupňa vzal za základ pre priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v konaní vypracované znalecké posudky. Znalkyňa MUDr. Hrková v súvislosti s prechodnou psychickou poruchou konštatovala, že táto navrhovateľku obmedzovala v jej každodennom pracovnom aj mimopracovnom živote v klesajúcej intenzite v trvaní jeden a pol roka, ktorú skutočnosť zohľadnila v celkovom počte bodov na spodnej hranici bodového rozpätia. Podľa odborných záverov znalkyne tak nešlo u navrhovateľky len o dočasné sťaženie spoločenského uplatnenia, a pokiaľ neboli závery znalkyne v konaní revidované iným odborným posúdením tejto otázky, správne vychádzal súd prvého stupňa zo záverov znalkyne MUDr. Hrkovej o tom, že náhrada aj za toto poškodenia zdravia navrhovateľke patrí, a vedľajšiemu účastníkovi v tomto smere neprináleží s týmito odbornými závermi polemizovať, nakoľko v tomto smere nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti priznania istiny 398,33 eur spolu priznaným úrokom z omeškania z tejto sumy. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní vyšlo najavo, že dňom 05.05.2014 došlo k plneniu zo strany vedľajšieho účastníka čo sa týka zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 209,12 eur na základe znaleckého posudku MUDr. Drgoňa v spojení s opravou zo dňa 20.06.2013, zodpovedajúcej počtu 105 bodov, a navrhovateľka nezobrala návrh v tejto časti späť, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh v tejto časti zamietol. Hoci tento znalecký posudok bol odporcovi doručovaný (doručenka sa však v spise nenachádza), k ustáleniu správnej výšky náhrady došlo; až po námietke vedľajšieho účastníka; jeho opravou znalcom podaním zo dňa 20.06.2013 (č.l. 390), s ktorou neboli účastníci v priebehu konania oboznámení, a preto pokiaľ vedľajší účastník plnil bezprostredne po tom, ako sa o tejto oprave; po nahliadnutí do spisu po rozhodnutí súdom prvého stupňa; dozvedel, teda skôr, ako sa odporca mohol dostať do omeškania s týmto plnením, nevznikol navrhovateľke nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Odvolací súd zastáva názor, že predpokladom riadneho uplatnenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je predloženie posudku o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeným, a pokiaľ je tento nárok a jeho výška ustálená až v priebehu súdneho konania a škodca sa tak o jeho výške dozvie až v priebehu konania doručením mu znaleckého posudku, na základe ktorého pristúpi k plneniu, nemôže sa dostať do omeškania, nakoľko dovtedy nemohol splniť riadne svoj záväzok, a pre omeškanie poškodeného poskytnúť súčinnosť pre riadne splnenie záväzku škodcom predložením bodového ohodnotenia nároku je vylúčené omeškanie škodcu (§ 523 Obč.zák.). K bodu V. výroku Vedľajší účastník je oprávneným subjektom na podanie odvolania v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom, na strane ktorého vystupuje a vedľajším účastníkom (§ 201 O.s.p.). V danom prípade vedľajší účastník vyvodzoval svoje oprávnenie podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa z existencie záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona číslo 381/2001 Z.z. Pokiaľ však vedľajší účastník podal odvolanie do výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 6,64 eur spolu s úrokom z omeškania dôvodiac tým, že ide o náklady, ktoré nie sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je vedľajší účastník osobou oprávnenou podať odvolanie proti tomuto výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., nakoľko bolo podané niekým, kto na odvolanie nebol oprávnený. Nakoľko súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľke úroky z omeškania zo sumy 6,64 eur až od doručenia návrhu na začatie konania odporcovi dňom 13.01.2005, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. K bodu VI. výroku V súlade s vyššie uvedeným právnym záverom, že odporca sa dostal do omeškania s plnením až potom, ako mu bol doručený návrh na začatie konania dňom 13.01.2005, priznal odvolací súd navrhovateľke nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 27,45 eur (strata na zárobku z pracovného pomeru), zo sumy 146,58 eur (strata na zárobku z dohody o pracovnej činnosti), zo sumy 1,53 eur (náklady za taxislužbu), zo sumy 4,98 eur (úhrada ošetrujúcej lekárke za vydanie potvrdenia), zo sumy 52,28 eur (náhrada za bolestné). Zároveň priznal navrhovateľke úroky z omeškania zo sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 398,33 eur vo výške 9,25 % ročne od 02. 07. 2011, ku ktorému dňu ustálil omeškanie odporcu s úhradou tejto sumy do 27.03.2014, a následne od 28.03.2014 do zaplatenia vo výške 3,25% ročne zo sumy 398,33 eur, nakoľko súdom prvého stupňa boli v tomto smere priznané len úroky z omeškania vo výške 6% ročne od 28.03.2014 do zaplatenia, hoci navrhovateľke vznikol nárok na ich zaplatenie ku dňu omeškania odporcu 02.07.2011 vo výške 9,25% - § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013). V tejto súvislosti vychádzal odvolací súd zo zistenia, že znalecký posudok MUDr. Hrkovej bol odporcovi síce doručený dňa 19. 11. 2010, avšak na pojednávaní dňa 27.04.2011 sa právny zástupca navrhovateľky nevedel vyjadriť z čoho pozostáva uplatňovaná suma 200.000 Sk (6.638,78 eur) pokiaľ ide o základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a pokiaľ ide o jeho mimoriadne zvýšenie. Až písomným podaním zo dňa 20.06.2011 (č.l. 306) navrhovateľka riadne špecifikovala tento svoj nárok tak, že si uplatnila titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia aj sumu 12.000 Sk na základe bodového ohodnotenia v znaleckom posudku MUDr. Hrkovej, a nakoľko toto písomné podanie bolo odporcovi doručené až na pojednávaní dňa 30.06.2011, dňom nasledujúcim 01.07.2011 mu vznikla povinnosť na plnenie a od 02.07.2011 sa s plnením tohto čiastkového nároku dostal do omeškania. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy 1,66 eur spolu s úrokom z omeškania, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho skutkového záveru o tom, že navrhovateľka tento svoj nárok na náhradu škody nepreukázala, keď v konaní predložila potvrdenie o zaplatení 50 Sk ako prepravné taxislužbe dňa 24.02.2003 za cestu z miesta bydliska do miesta ambulancie ošetrujúcej lekárky za účelom lekárskeho vyšetrenia, a preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľke priznal istinu 1,66 eur spolu s úrokom z omeškania od 14. 01. 2005. Vo zvyšku uplatňovaných úrokov z omeškania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.