Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/20/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305207919 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1305207919.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu DSV Slovakia, s.r.o., Diaľničná 6, Senec, IČO: 35 757 345, práv. zast. Kružlík s.r.o., advokátska kancelária, Ďatelinová 2, Bratislava, IČO: 31 355 153 proti žalovanému ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, práv. zast. GRMAN & PARTNERS, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 553 o zaplatenie 17.609,37EUR (530 500,-Sk) s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 27Cb 59/2005-435, zo dňa 16.10.2014 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 27Cb 59/2005-435, zo dňa 16.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet AK GRMAN & PARTNERS, s.r.o., na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, v sume 8.277,06EUR, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal doplatenia poistného vo výške 50% v sume 530.500,- Sk (17 609,37 EUR) s úrokom z omeškania 9% p. a. od 28.8.2004 do zaplatenia, s poukazom na zmluvný vzťah so žalovaným, ktorý vznikol na základe poistnej zmluvy č. 8001036110 zo dňa 24.10.2003 a dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2013, prílohy č. 1 všeobecných a osobitných poistných podmienok, ktorej predmetom bolo živelné poistenie, poistenie pre prípad odcudzenia veci, poistenie motorových vozidiel, poistenie osôb, úrazové poistenie, poistenie strojov a poistenie zodpovednosti za škody fyzických a právnických osôb. Žalobca uviedol, že uvedeným dodatkom č. 1 sa rozšírilo poistenie aj na motorové vozidlo zn. VW Passat Business 1.9 TDI, EČV: BA - Y., ktoré mal žalobca ako poistený prenajaté prostredníctvom leasingovej spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o. (ďalej len prenajímateľ vozidla), na základe leasingovej zmluvy č. 395537 zo dňa 11.11.2003. Súd prvého stupňa uviedol, že z tvrdení žalobcu zistil, že k poistnej udalosti došlo v noci zo dňa 17.2.2004, kedy bolo odcudzené predmetné motorové vozidlo zabezpečené pasívnym identifikačným systémom G-PIT MAGIC ENTRY prevádzkovaným spoločnosťou IMD International s.r.o.. Konateľka žalobcu, p. O., nahlásila poistnú udalosť dňa 18.2.2004. Po prešetrení poistnej udalosti žalovaný poskytol poistné plnenie priamo poškodenému, a to prenajímateľovi vozidla, vo výške 498.728,- Sk, čo predstavovalo 50% postih z dôvodu porušenia čl. 8 bodu 1 písm. d/ VPP a ustanovenia § 799 os. 1 a 3 OZ. Žalobca však nepovažoval toto znížene poistného plnenia za dôvodné. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosti uvádzané žalovaným, ktorý namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom uviedol, že poisteným subjektom bol prenajímateľ vozidla a jediným prípadom, kedy by žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu by bol ten, ak by prenajímateľ vozidla zmluvne postúpil právo na poistné plnenie, čo však žalobca nepreukázal. Ďalej žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade bol poistníkom žalobca a poisteným bol prenajímateľ vozidla a tento stav nemožno meniť odvolávaním sa na označenie zmluvných strán v poistnej zmluve, vzájomnú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným, či správanie sa žalovaného. V danom prípade mal žalovaný za to, že negatívne následky v majetkovej sfére nastali na strane prenajímateľa vozidla a pokiaľ išlo o negatívne následky na strane žalobcu, tie mu vznikali v podobe znášania nebezpečenstva škody na veci a tie nie sú kryté poistnou zmluvou, nakoľko nešlo o priame negatívne následky poistnej udalosti. Súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania rozsudkom č. k. 27Cb 59/05-200 zo dňa 5.12.2007 rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Nakoľko však uznesením č. k. 3Cob/164/2008-240 zo dňa 21.1.2009 došlo k zrušeniu rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave a vráteniu veci na ďalšie konanie, súd prvého stupňa poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý v ďalšom konaní k prejednávanej veci uviedol, že výlučne on bol v poistnej zmluve a jej dodatku označovaný ako poistený a zároveň bol výlučným platiteľom poistného, a preto bol podľa poistnej zmluvy zároveň poistníkom aj poisteným. Podľa žalobcu najneskôr momentom úhrady poistného plnenia na účet prenajímateľa vozidla došlo z jeho strany k faktickému splateniu finančného prenájmu a najneskôr týmto momentom žalobca nepochybne voči žalovanému nadobudol právo na prijatie poistného plnenia, dočasne preneseného vinkuláciou na prenajímateľa vozidla. Žalobca poukázal na ustanovenie § 815 ods. 1 OZ, ktoré pripúšťa uzatvorenie poistnej zmluvy nevlastníkom veci, ktorý vec používa a ktorý je zároveň poisteným aj poistníkom a od tohto dispozitívneho ustanovenia sa možno odchýliť, k čomu však podľa žalobcu v danom prípade nedošlo. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia žalovaným žalobca uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože vychádzal iba z nepriamych tvrdení tretích osôb. Súd prvého stupňa poukázal aj na tvrdenia žalovaného po zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie, ktorý k prejednávanej veci poznamenal, že právo na plnenie vzniklo tomu, kto je vlastníkom poistenej veci, pokiaľ poistné podmienky neurčovali inak. Na preukázanie skutočností, že žalovaný v spore nemá aktívnu vecnú legitimáciu založil do spisu Zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky, z ktorej podľa neho vyplývalo, že právo na poistné plnenie patrilo vždy prenajímateľovi vozidla. Súd prvého stupňa uviedol, že na základe vyjadrenia prenajímateľa predmetného vozidla nájomca, teda žalobca, uzatvoril individuálne havarijné poistenie a v tomto vzťahu vystupoval ako poistený a žalovaný ako poistiteľ. Súd tiež zistil, že svedok, T. Y., prešetroval predmetnú poistnú udalosť, k čomu vypracoval správu zo dňa 27.8.2004 a dospel k záveru, že systém zabezpečovacieho zariadenia bol v čase krádeže nefunkčný, ale sám si podrobnejšie okolnosti prípadu nepamätal. Bývalá konateľka žalovaného, p. O., uviedla, že u pracovníčky spoločnosti IMD zisťovala, či je zabezpečovacie zariadenie funkčné, na čo jej daná pracovníčka odpovedala, že je a že sa môže s vozidlom dostaviť na fyzickú kontrolu, avšak nie je to povinnosťou. Na základe toho mala p. O. absolútnu istotu, že zabezpečovacie zariadenie bolo funkčné. Na základe vykonaného a doplneného dokazovania bolo preukázané uzavretie poistnej zmluvy a dodatku č. 1 k nej s právnym predchodcom žalovaného, vznik poistnej udalosti, vinkuláciu poistného plnenia na vlastníka poisteného vozidla (prenajímateľa) ako aj vyplatenie zníženého poistného plnenia o 50% prenajímateľovi vozidla a opätovne rozsudkom č. k. 27Cb 59/2005-346 zo dňa 20.12.2011 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovi nevznikol žiaden nárok na poistné plnenie z titulu odcudzenia motorového vozidla, ktoré nebolo jeho vlastníctvom. Krajský súd v Bratislave však znova prvostupňový rozsudok zrušil uznesením č. k. 3Cob/33/2012-375 zo dňa 29.5.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie, na základe čoho súd prvého stupňa doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, opätovne sa oboznámil s výsledkami už vykonaných dôkazov a zistil, že poistný vzťah vznikol na základe poistnej zmluvy č. 8001036110 dodatku č. 1 k nej, pričom obsahovala všeobecné a osobitné poistné podmienky. Súd uviedol, že z obsahu zmluvy vyplývalo, že poistené motorové vozidlo muselo byť pre prípad odcudzenia zabezpečené v súlade s prílohou č. 1, a to imobilizérom a vyhľadávacím systémom, inak v prípade nezabezpečenia vozidla predpísaným spôsobom nevznikal nárok na poistné plnenie. Súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaný zdokladoval plnenie poistnej udalosti, oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia a likvidáciu poistnej udalosti ako aj dôvod zníženia poistného plnenia. Tiež súd prvého stupňa zistil, že v skutočnosti bolo motorové vozidlo zabezpečené len satelitným systémom na ochranu vozidiel a to pasívnym identifikačným systémom G-PIT MAGIC ENTRY. V čase krádeže bol však systém nefunkčný, o čom konateľka žalobcu vedela. Žalovaný po opakovanom prešetrení okolností rozhodujúcich pre posúdenie výšky poistného plnenia odpovedal žalobcovi, že mal preukázané, že p. O. bola informovaná o uvedenej poruche. Uvedené potvrdila aj spoločnosť PADES s.r.o., ktorá podala záverečnú správu k predmetnej poistnej udalosti. Preto mal súd prvého stupňa za to, že žalovaný týmto preukázal, že boli splnené podmienky pre krátenie poistného plnenia z dôvodu porušenia zmluvných podmienok. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že nakoľko vozidlo bolo odcudzené, nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie na nefunkčnosť monitorovacieho systému a ani ďalšie doplnenie dokazovania nariadené odvolacím súdom. Z príloh k poistnej zmluve vyplývalo, že ako dohodnuté spôsoby zabezpečenia motorového vozidla pred odcudzením boli imobilizér a vyhľadávací systém. Podľa VPP bolo povinnosťou žalovaného dbať na to, aby poistná udalosť nenastala, dodržiavať povinnosti smerujúce k odvráteniu škody, príp. zmierneniu jej rozsahu a nestrpieť porušovanie týchto povinností tretími osobami. Z VPP tiež vyplývalo, v ktorých prípadoch mohol poisťovateľ znížiť poistné plnenie. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa konateľky žalobcu bolo motorové vozidlo v čase krádeže riadne zabezpečené a žalovaný predložil na vyvrátenie týchto skutočností iba nepriame dôkazy. Žalovaný podľa žalobcu neuniesol ani dôkazné bremeno o existencií zákonných predpokladov na zníženie poistného plnenia. Nefunkčnosť nadštandardného zabezpečenia odcudzeného vozidla bola podľa žalobcu právne irelevantná a každé vozidlo môže byť odcudzené bez ohľadu na zabezpečenie, ktoré nikdy nemá 100% účinnosť, a preto žalobca považoval 50% krátenia poisteného plnenia za ničím nepodložené. Žalobca opätovne v ďalšom konaní navrhol, aby súd prvého stupňa žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Súd uviedol, že žalovaný vo svojom záverečnom stanovisku znova namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a k spôsobu zabezpečenia vozidla uviedol, že pokiaľ si žalobca vybral niekoľko zabezpečovacích systémov, tak funkčnosť systému G-PIT MAGIC ENTRY bola rozhodujúca a tým pádom nefungovali ani ostatné spôsoby zabezpečenia. Žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal riadne uzamknutie vozidla v čase krádeže a všetky záverečné správy k šetreniu poistnej udalosti preukazovali závadu zabezpečovacieho systému. Ku kráteniu poistného plnenia žalovaný opäť poukázal na to, že žalobca porušil svoje povinnosti, keď nepristavil motorové vozidlo na kontrolu, napriek vedomosti o závade. Súd prvého stupňa skonštatoval, že na základe doplneného dokazovania v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba na doplatenie kráteného 50% poistného plnenia nie je dôvodná, pretože žalovaný mal v zmysle poistnej zmluvy a VPP dôvody na tento postup, pričom výška krátenia o 50% bola stanovená voľnou úvahou žalovaného ako aj s prihliadnutím na okolnosti poistnej udalosti a je príčiny. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ako prejudiciálnu najskôr doriešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá bola daná v zmysle poistnej zmluvy podľa § 815 ods. 1 OZ, nakoľko poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poisťovateľom uzavrel a poistné podmienky určujú kedy nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe, čo bolo v danom prípade leasingovej spoločnosti ako prenajímateľovi predmetného odcudzeného vozidla, ktorému bolo toto plnenie v danej veci vyplatené. V danom prípade žalobca ako nájomca na základe uzavretej leasingovej zmluvy dal predmet leasingu poistiť a platil poistné, teda bol poistníkom a súbežne aj poisteným v prípade vzniku poistnej udalosti. Poistné podmienky žalovaného neupravovali podmienku, kedy by poistné plnenie nemalo byť vyplatené žalobcovi ale tretej osobe. Vo všeobecných podmienkach zmluvy o finančnom leasingu sa uvádzalo, že nájomca, teda žalobca uskutoční vinkuláciu poistného plnenia prevyšujúceho sumu 20 000,- Sk v prospech prenajímateľa. To, že žalobca bol poisteným potvrdila aj leasingová spoločnosť a ani zo zmluvy o zriadení záložného práva nevyplývalo, že by leasingová spoločnosť vystupovala ako poistený. Súd uviedol, že vykonaným dokazovaním ako aj vyšetrovaním a došetrovaním poistnej udalosti boli preukázané všetky skutkové okolnosti týkajúce sa poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia, ktorého krátenie považoval súd za dôvodné a primerané okolnostiam, za ktorých došlo k poistnej udalosti. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom rozsudok napadol v plnom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že z napadnutého rozsudku je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným existovali protichodné tvrdenia týkajúce sa skutočností, či systém v čase krádeže auta fungoval, či aj napriek údajnej nefunkčnosti systému bolo auto v čase krádeže riadne zabezpečené v súlade s poistnými podmienkami, nakoľko ostatné zabezpečovacie systémy riadne fungovali a či žalobca o údajnej nefunkčnosti systému v čase krádeže auta vedel. Žalovaný však podľa názoru žalobcu neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že žalobca vedel o nefunkčnosti systému v čase krádeže, že medzi konkrétnym porušením povinnosti žalobcu a odcudzením vozidla bola príčinná súvislosť a že údajná vedomosť žalobcu o nefunkčnosti systému mala podstatný vplyv na poistnú udalosť. Žalobca mal za to, že poistná zmluva mu nikde vo svojom texte výslovne neprikazovala zvoliť pre odcudzené auto konkrétne zabezpečenie a podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla malo auto štandardnú zabezpečovaciu výbavu a zabudovaný alarm a Vision System (systém). Z napadnutého rozsudku však podľa žalobcu nevyplývalo, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že štandardnou zabezpečovacou výbavou auta mal byť imobilizér a vyhľadávací systém. Žalobca uviedol, že z výsluchu jeho konateľky, p. O., vyplývalo, že ním zvolený spôsob zabezpečenia auta predstavoval imobilizér, alarm a mechanické zabezpečenie. Bolo preto podľa žalobcu zrejmé, že súd nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav veci, pokiaľ išlo o spôsob zabezpečenia auta a jeho prípadnú nefunkčnosť. Súd mal skúmať, či v čase krádeže fungovali spôsoby zabezpečenia uvedené konateľkou žalobcu a nie či fungoval systém. Ďalej bol žalobca toho názoru, že súd prvého stupňa nepostupoval v ďalšom konaní v súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, pretože de facto iba nekriticky prevzal skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplývajú a sú podľa žalobcu nesprávne. Žalobca v odvolaní namietal, že súd v napadnutom rozsudku tvrdil, že systém v čase krádeže vozidla nefungoval, avšak z opakovaných výsluchov konateľky žalobcu ako priameho dôkazu jednoznačne vyplývalo, že popierala akúkoľvek vedomosť o nefunkčnosti systému. Súd sa však pritom opieral o jediný nepriamy listinný dôkaz vypracovaný až 6 mesiacov po krádeži, a to zo záverečnej správy spoločnosti PADES s.r.o., v ktorej sa však uvádzalo, že systém bol v čase krádeže vozidla len pravdepodobne nefunkčný. Žalobca zastával názor, že jediným relevantným dôkazom pre skúmanie funkčnosti systému bol čas krádeže vozidla a z už uvedeného priameho dôkazu, výsluchu p. O., vyplývalo, že v danom čase bol systém riadne funkčný a auto bolo riadne zabezpečené imobilizérom, alarmom a mechanickým zabezpečením. Žiadny iný priamy dôkaz, ktorý by túto skutočnosť vyvracal podľa žalobcu neexistoval a z rozsudku v rozpore s § 132 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. nie je zrejmé, prečo súd tento priamy dôkaz ignoroval. Podľa žalobcu z napadnutého rozsudku nebolo ani zrejmé, čo na systéme nefungovalo, avšak tieto skutkové zistenia boli podstatné pre následnú právnu kvalifikáciu o existencií alebo neexistencií práva žalovaného krátiť v zmysle § 799 ods. 3 OZ poistné plnenie. Týmto ustanovením sa podľa žalobcu rozsudok vôbec nezaoberá, a preto mal zato, že zo strany súdu došlo k neprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca poznamenal, že uvedené ustanovenie podmieňuje právo žalovaného krátiť poistné plnenie splnením určitých podmienok, ktorými sú vedomé porušenie povinnosti, čo podľa žalobcu žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal a právny záver súdu o takomto porušení nevyplýval zo zisteného skutkového stavu veci, ďalej podstatný vplyv porušenia povinností na vznik poistnej udalosti, čomu sa podľa žalobcu súd vôbec nevenoval a čo i len teoretická nefunkčnosť systému bola z pohľadu poistných podmienok právne irelevantná a napokon príčinná súvislosť, ktorá v danom prípade bola podľa žalobcu len domnelá, resp. pravdepodobná. Žalobca uviedol, že v prejednávanej veci mal súd prvého stupňa skúmať tzv. príčinnú súvislosť kvantitatívnu, čiže vplyv porušenia na rozsah konkrétnej povinnosti žalovaného plniť, avšak právne posúdenie tejto otázky z rozsudku podľa žalobcu vôbec nevyplýva. Žalobca zastával názor, že ak žalovaný znížil poistné plnenie o 50%, logicky to znamenalo, že aj bez údajnej spoluzodpovednosti žalobcu za vznik poistnej udalosti bola minimálne 50% šanca vzniku poistnej udalosti mimo sféry žalobcu, teda aj keby systém fungoval, podľa žalovaného bola stále 50% šanca krádeže. Žalovaný však uvedenú zodpovednosť žalobcu ničím nepreukázal, a preto jeho rozhodnutie o krátení poistného plnenia bolo podľa žalobcu arbitrárne a nepreskúmateľné a v rozpore s § 799 ods. 3 OZ. Žalobca v odvolaní dospel k záveru, že v napadnutom rozsudku absentujú akékoľvek právne argumenty vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, rozsudok je nezákonný a je vyhotovený v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. a preto je nepreskúmateľný a zároveň porušuje základné právo žalobcu na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Žalobca v obsahu svojho odvolania na podporu svojich tvrdení zároveň poukázal na viacero judikátov a na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne nesprávny po prejednaní veci na pojednávaní zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 17 609,37 EUR s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní neuvádzal žiadne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Všetky ním namietané skutočnosti boli v konaní pred súdom prvého stupňa riadne preukázané predloženými a vykonanými dôkazmi, ktoré žalobca nijakým spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil. V konaní sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.); obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobcovi nevznikol nárok na ním požadované doplatenie poistného plnenia a jeho krátenie o 50% bolo zo strany žalovaného vzhľadom na zistené skutočnosti odôvodnené. Pre potvrdenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že odcudzené vozidlo malo byť vzhľadom na svoje zaradenie v zmysle prílohy č. 1 k poistnej zmluve č. 8001036110 zabezpečené imobilizérom a vyhľadávacím systémom (trieda III bod 6). Na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 11.11.2003 boli uvedené doplnky 1 vozidla: Alarm Meta 750, Vision System. Z faktúry č. 20884/03/NW je v doplnkovej výbave uvedený Alarm: M750XX a ako iná výbava je uvedený Vision system Magic entry. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd nezistil, že by vozidlo bolo zabezpečené aj imobilizérom. V prílohe č. 3 k poistnej zmluve č. 8001036110 je uvedený popis jednotlivých zabezpečovacích zariadení. Zabezpečenie imobilizérom pritom v súlade s prílohou č. 3 k poistnej zmluve bolo vyžadované vždy a to v kombinácii s inými zabezpečovacími systémamy. Napriek presne vymedzenému spôsobu zabezpečenia, nebolo predmetné motorové vozidlo dostatočne zabezpečené, čo vyplývalo aj z vykonaného dokazovania, nakoľko nebolo vybavené imobilizérom, ale iba alarmom a pasívnym identifikačným systémom G-PIT MAGIC ENTRY, ktorý bol v čase krádeže nefunkčný a túto vadu sa žalobca napriek vedomosti o nej nepokúsil odstrániť. Preto bolo potvrdené porušenie povinností žalobcu vyplývajúce z poistnej zmluvy a poistným podmienok a postup žalovaného považuje odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa za správny a zodpovedajúci zisteným skutkovým okolnostiam. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.