Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/320/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305210423 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1305210423.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. C., C.: E. XX, XXX XX C., št. občan SR, 2/ A. C., C.: E. XX, XXX XX C., št. občianka SR, obaja zastúpení Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom: Záhradnícka 25, Bratislava, 3/ P.. R. Č., C.: Q. XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Petrom Bartošíkom, advokátom, so sídlom: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: E. B., C.: C. XX/XX, K. A., štátny občan SR, zastúpený Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. januára 2015, č.k. 5C/66/2008-519, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti (v ktorej zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov a zriadil bezodplatné vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu) p o t v r d z u j e. Vo výroku o trovách konania priznaných navrhovateľom v 1/ až 3/ rade sa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom výroku súd prvého stupňa: - zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcelné č. X o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území N., X. C. - Z..Č.. N., okres Bratislava III, zapísanom na F. Č.. XXX a prikázal ho do výlučného vlastníctva odporcu E. B., H.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. XX/XX, XXX XX K. A., - zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcelné č. X, o výmere 529 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území N., obec BA - m.č. N., okres Bratislava III, zapísanom na LV č. XXX a v zmysle geometrického plánu vyhotoveného dňa 17.10.2013 spoločnosťou Geosfera s. r. o., Repková 14, 851 10 Bratislava, IČO: 46 468 579 - P.. B. K., autorizačne overeného dňa 18.10.2013 P.. A. Q. L., úradne overeného P.. F. C. dňa 28.10.2013 pod č. 2116/13 prikázal novovytvorenú: (a) parcelu č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, do výlučného vlastníctva navrhovateľa 3/ P.. R. Č., r. Č., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalé bytom X. XX,XXX XX C.; (b) parcelu č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/8 do vlastníctva navrhovateľa 1/. M. C., Q.. C., H.. X.XX.XXXX, trvalé bytom E. XX, XXX XX C. a v podiele 7/8 do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa 1/ M. C., Q.. C., H.. X.XX.XXXX, R. C. E. XX, XXX XX C. a navrhovateľky 2/ A. C., Q. Š., H.. X.X.XXXX, trvalé bytom E. XX, XXX XX C.; (c) parcelu č. X/XX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. X/XX o výmere 20 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, do výlučného vlastníctva odporcu E. B., Q.. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. XX/XX, XXX XX K. A.; - zriadil bezodplatné vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce (i.) v práve vstupu a prechodu pešo, (ii.) v povinnosti umožniť vstup a prechod cez zaťažené parcely za účelom kontroly, položenia, úpravy, opravy, výmeny, rekonštrukcie a údržby inžinierskych sietí alebo ich akejkoľvek časti a to v rozsahu určenom geometrickým plánom vyhotoveným dňa 17.10.2013 spoločnosťou Geosfera s. r. o., Repková 14, 851 10 Bratislava, IČO: 46 468 579 - P.. B. K., autorizačne overeným dňa 18.10.2013 P.. A. Q. L., úradne overeným P.. F. C. dňa 28.10.2013 pod č. XXXX/XX: (a) vecné bremeno "in rem" zaťažujúce novovytvorené parcely: č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. X/XX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v prospech každého vlastníka novovytvorených parciel: č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; (b) vecné bremeno "in rem" zaťažujúce novovytvorené parcely: č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. X/XX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v prospech každého vlastníka novovytvorených parciel: č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. 8/19 o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; (c) vecné bremeno "in rem" zaťažujúce novovytvorené parcely: č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v prospech každého vlastníka parcely č. X o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a vlastníka novovytvorených parciel: č. X/XX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. X/XX o výmere 20 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria;" - deklaroval, že Geomerický plán vyhotovený dňa 17.10.2013 spoločnosťou Geosfera s. r. o., Repková 14, 851 10 Bratislava, IČO: 46 468 579 - P.. B. K., autorizačne overeného dňa 18.10.2013 P.. A. Q. L., úradne overeného P.. F. C. dňa 28.10.2013 pod č. XXXX/XX je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, - návrh vo zvyšku zamietol, - odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 7 022,56 euro, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 6 267,63 euro, súdneho poplatku vo výške 404,93 euro, trov znaleckého dokazovania 350 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet alebo k rukám právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/, - odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3/ náhradu trov konania v sume 3 906,21 euro, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia 2 868,55 euro, súdneho poplatku 581,66 euro, náhrady nákladov na vypracovanie Geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 17.10.2013 vo výške 456 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet alebo k rukám právneho zástupcu navrhovateľa 3/. Výrok vo veci samej právne odôvodnil § 136 ods.1,2, § 137 ods.1, § 141 ods.1,2, § 142 ods.1,2,3 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“) a skutkovo tým, že návrhom doručeným súdu dňa 29.6.2005 sa navrhovatelia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam k parc. č. X, o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. X, o výmere 529 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., obec Bratislava m.č. - N., okres Bratislava III., zapísané na LV č. XXX pričom k predmetným parcelám je evidované podielové spoluvlastníctvo a to v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 (navrhovateľa 3/ P.. R. Č.), v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 (E. B.), a v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX (M.B. C. B. A. C.), o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3. Odporca sa k návrhu a k prílohám písomne vyjadril a súhlasil s reálnym rozdelením spoločného dvora s tým, že k jeho domu patrí 2/4 spoločného dvora, ďalej žiadal, aby súd určil veľkosť spoluvlastníckych podielov parc. č. X a parc. č. X nachádzajúce sa v katastrálnom území Vajnory. Podľa jeho tvrdenia ďalší spoluvlastníci dobre vedeli, že jemu patria 2/4 - iny spoločného dvora a že podiely jednotlivých spoluvlastníkov sú v katastri zle zapísané. Súd prvého stupňa následne za účelom vyporiadania sporných nehnuteľností reálnym rozdelením a následným vyhotovením geometrického plánu nariadil znalecké dokazovanie znalcom odboru geodézia a kartografia, odvetvie - geodézia a to P.. F. C., ktorý v rámci Znaleckého posudku č. XXX XXX - X/ XXXX zo dňa 5.11.2010 vypracoval 4 rôzne verzie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov reálnym rozdelením nehnuteľností, pričom v závere svojho znaleckého posudku konštatoval, že na to, aby bolo možné rozhodovať o zrušení a rozdelení podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností je potrebné najskôr rozhodnúť o veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov, čo sa stalo otázkou právnou a spornou. Po vyhlásení navrhovateľov, že oni sú ochotní znášať náklady na úpravy prechodu cez jednotlivé parcely tak, aby bol prechod umožnený povedľa parciel č. X, XX, XX B. XX t.j. z ľavej strany ich pozemkov, odporučil rozdeliť podielové spoluvlastníctvo pozemkov parc. č. X a parc. č. X podľa verzie č. 1 resp. verzie č. 3. Súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom č.k. 5C/66/2008-338 zo dňa 24.3.2011 určil, že: a/ P.. M. C., nar. X.XX.XXXX B. A. C., H.. X.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to konkrétne parcely č. X o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X o výmere 529 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - Z. Č. N., okres Bratislava III., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina, b/ P.. R. Č., nar. X.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to konkrétne parcely č. X o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 8 o výmere 529 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - Z. Č. N., X. C. P.., X. N. spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina, c/ E. B., H.. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to konkrétne parcely č. X o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X o výmere 529 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne Ú. N., X. C. - Z. Č. N., X. C. P.., X. N.E. spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 15Co/225/2011- 374 označený medzitýmny rozsudok potvrdil. Následne po vykonaní a vyhodnotení dokazovania (vykonaného výsluchom navrhovateľov, odporcu, listinnými dôkazmi Darovacou zmluvou zo dňa 24.11.2006, Kúpnou zmluvou zo dňa 10.10.1996, Kúpnou zmluvou zo dňa 5.4.1994, Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 3.10.1994, uznesením Štátneho notárstva Bratislava 3, v Bratislave č D 290/92, Kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2002, osvedčením o dedičstve č. 22D 548/99 - 53, Dnot 126/99, Znaleckým posudkom č. 910 051 - 6/2010, listom vlastníctva č. 415, osvedčením o dedičstve 22D/548/99- 53 zo dňa 21.2.2000, Kúpnou zmluvou zo dňa 24.9.2002, Znaleckým posudok č. 60/2002, Kúpnou zmluvou 17.6.1983, čestnými prehláseniami ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise ) ustálil, že predmetné nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť a prikázať ich do vlastníctva každému spoluvlastníkovi podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Odvolávajúc sa na znalecký posudok a aj na výsluch znalca konštatoval, že predmetné nehnuteľností je možné rozdeliť k čomu znalec navrhol štyri verzie deľby. Na pojednávaní ako aj v znaleckom posudku bolo preukázané, že navrhovatelia sú ochotní znášať náklady na úpravu prechodu cez jednotlivé parcely tak, aby bol prechod umožnený povedľa parciel Č..X,XX,XX B. XX t.j. z ľavej strany ich pozemkov, a preto znalec odporučil rozdeliť pozemky podľa prvej verzie, na základe čoho vypracoval a úradne overil geometrický plán. Súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú parcely, ktoré sú reálne deliteľným predmetom spoluvlastníctva, s poukazom na zhodné stanovisko účastníkov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením na základe Geometrického plánu zo dňa 17.10.2013 vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V súvislosti s postojom odporcu, ktorý ani s jednou alternatívou navrhnutou znalcom na rozdelenie pozemkov nesúhlasil (z dôvodu zriadenia vecného bremena prejazdu motorovým vozidlom cez dané parcely a z dôvodu, že je vlastníkom studne) súd prvého stupňa poukázal na str. 8 v znaleckom posudku, kde znalec uviedol, že ak by sa v danom prípade navrhovalo vecné bremeno práva prechodu vozidlom, neodporúčal by spoločný dvor rozdeliť- dvor je v najužšom mieste široký len 4,5 m (pozemok je úzky, popri domoch je pozemok užší a prejazd motorovým vozidlom cez dané pozemky nie je možný). Zároveň podľa vyjadrenia navrhovateľov motorové vozidlo by neprešlo k odporcovi nakoľko dvor je zaprataný, čo bolo preukázané aj znaleckým posudkom (str. č. 6). Z dokazovania vyplynulo, že dvor je v prednej časti (pred domami na parc. č. X B. X) upravený ako záhradka, pri čom každý zo spoluvlastníkov užíva časť pred svojím domom a v zadnej časti, ktorú väčšine užíva odporca je porozkladaný bez ladu a skladu rôzny materiál. Čo sa týka studne znalec uviedol, že studňa sa nachádza z polovice na navrhovanej parcele č. X/X B. X/XX. O spôsobe využitia studne sa musia navrhovatelia dohodnúť medzi sebou. Znalec potvrdil vyjadrenia navrhovateľov 1/ až 3/, že studňa sa nachádza na hranici pozemkov navrhovateľov. Súd prvého stupňa mal z predložených listín za preukázané, že studňa slúžila všetkým obyvateľom spoločného dvora, má vek cca 60 rokov (Znalecký posudok zo dňa 25.5.1983, vyhotovený P.. Z. E.), je spoločná pre všetky tri domy a bola vybudovaná rodinami Č. B. C. za účelom zabezpečenia si zdroju pitnej vody. Predošlý majiteľ Prokop Orth pomocou ručnej pumpy, ktorá bola pripojená s hore uvedenou studňou podzemným potrubím privádzal vodu a jeho rodinný dom (teraz odporcu) bol postavený oveľa neskôr ako pôvodné domy spomínaných rodín Č. B. C.. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že predošlí majitelia nehnuteľnosti patriacej odporcovi nemohli byť vlastníkom studne a z toho dôvodu ani nemohli previesť vlastnícke právo studne na odporcu. Súd prvého stupňa poukazujúc na § 119 ods. 2 Obč. zákonníka, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. 9. 2002, sp. zn. 22 Cdo 539/2001 konštatoval, studňa nie je od pozemku oddeliteľná, nemôže byť samostatnou vecou a nie je ani príslušenstvom pozemku a ani stavby, ale je súčasť súčasťou vecí v tomto prípade pozemku. V danom prípade nie je studňa vecou v právnom zmysle , preto nemôže byť ani predmetom vlastníctva. Súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 Obč. zákonníka zriadil vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a to v práve vstupu a prechodu pešo, v povinnosti umožniť vstup a prechod cez zaťažené parcely za účelom kontroly, položenia, úpravy, opravy, výmeny, rekonštrukcie a údržby inžinierskych sietí alebo ich akejkoľvek časti. V časti zriadenia vecného bremena a to v práve položiť inžinierske siete, povinností zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek hnuteľných vecí, ktoré by obmedzil alebo znemožnil užívanie vecného bremena návrh zamietol, nakoľko sú to práva, ktoré vznikajú z vecného bremena a nie je možné ich zriadiť pri určení vecného bremena, alebo uložiť povinnosť, ktorá sa bude realizovať budúcnosti (položiť inžinierske siete). V tejto súvislosti uviedol, že oprávnený z vecného bremena sa môže potom domáhať uloženia povinnosti umožniť mu výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, resp. zdržať sa uvedeného konkrétneho rušenia výkonu práva a odstrániť následky. Súd prvého stupňa napokon ako neúčelný zamietol návrh na doplnenie dokazovania navrhnuté odporcom - výsluch svedka A. X.. K oznámeniu odporcu uvedeného v záverečnom prednese o tom, že podal podnet na Okresnú prokuratúru na znalca P.. C. a zaslaní listu na Z. C. týkajúceho sa zle vymeraných pozemkov konštatoval, že súdny znalec podrobne vo svojom znaleckom posudku a ako aj na pojednávaní uviedol, že súčasný stav výmery pozemkov sa zhoduje so zápisom v katastri nehnuteľnosti. Námietky týkajúce sa výmery považoval za irelevantné, pretože je vektorová katastrálna mapa a menšie nesúhlasy oproti pozemkovo-knižnému stavu boli k tejto mape doriešené. Súd prvého stupňa poukázal na to, že znalec je predovšetkým povinný pri svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a dodržiavať povinnosti uložené právnymi predpismi. Kde v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch je povinný vykonávať svoju činnosť osobne, riadne, účelne, hospodárne, nestranne. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, § 151 ods.8 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) vychádzajúc z hodnoty pozemkov (29.082,85 euro, resp. 876.150,- Sk), ktoré sú predmetom konania, určenej v Znaleckom posudku č. 24/2003 vyhotoveného znalcom P.. S. E.Č. zo dňa 21.9.2003. Podľa § 10 ods. 5 vyhlášky č. 655/2003 Z.z. vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu, t.j. 9 694,28 euro, resp. 292 050,- Sk), výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 253,94 euro. Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade pri zohľadnení § 13 ods. 2 cit. vyhlášky priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny zníženú o 50% na sumu 126,97 euro za úkony: prevzatie veci dňa 21.4.2005 - režijný paušál 2 x 4,98 euro, písomné podanie na súd 29.6.2005 - režijný paušál 2x4,98 euro, doplnenie návrhu vo veci samej na základe výzvy súdu 10.10.2005- režijný paušál 2 x 4,98 euro, písomné podanie vo veci samej - procesné 7.6.2006 - režijný paušál 2 x 5,44 euro, porada s klientom dňa 31.5.2007 - režijný paušál 2 x 5,91 euro, písomné podanie vo veci samej 11.6.2007- režijný paušál 2 x 5,91 euro, štúdium spisu na Okresnom súde Bratislava III dňa 18.9.2008 - režijný paušál 2 x 6,31 euro, štúdium spisu na Okresnom súde Pezinok dňa 16.4.2009- režijný paušál 2 x 6,95 euro, porada s klientom dňa 17.4.2009 - režijný paušál 2x 6,95 euro, zastupovanie na pojednávaní dňa 20.4.2009- režijný paušál 2 x 6,95 euro, porada s klientom dňa 11.5.2009 - režijný paušál 2 x 6,95 euro, písomné podanie na súd dňa 15.5.2009 - režijný paušál 2 x 6,95 euro, zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 20.7.2009 - režijný paušál 2 x 6,95 euro, porada s klientom dňa 3.3.2010 - režijný paušál 2 x 7,21 euro, zastupovanie na pojednávaní 27.04.2010, režijný paušál 2 x7,21 euro, porada s klientom dňa 25.10.2010 - režijný paušál 2 x7,21 euro, porada s klientom dňa 10.03.2011 - režijný paušál 2 x 7,41 euro, písomné podanie na súd vyjadrenie sa k ZP 24.3.2011- režijný paušál 2 x7,41 euro, zastupovanie na pojednávaní 24.3.2011 - režijný paušál 2 x 7,41 euro, vyjadrenie sa k odvolaniu 28.9.2011 - režijný paušál 2 x7,41euro, odvolanie procesné dňa 11.12.2012 - režijný paušál 2 x7,63 euro, zastupovanie na pojednávaní 1.10.2013- režijný paušál 2 x 7,81 euro, zastupovanie na pojednávaní 29.5.2014 - režijný paušál 2 x 8,04 euro, zastupovanie na pojednávaní 28.1.2015, režijný paušál 2 x 8,39 euro. Odmena za 42 polovičných úkonov právnej služby predstavuje 42 x 126,97 euro, právny zástupca navrhovateľov 1/,2/ žiadal za účasť na pojednávaní odmena za 4 štvrtinové úkony právnej služby 4 x 31,74 euro, odmenu za 2 osminové úkony právnej služby 2x 15,87 euro. Odmena za právnu službu je spolu 5 491,44 euro, režijný paušál 326,82 euro, celková výška tarifnej odmeny zvýšená o režijný paušál predstavuje spolu 5 818,26 euro. Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade ďalej priznal podľa § 17 ods.1 vyhlášky náhradu za stratu času v celkovej výške 356,254 euro a náhradu cestovných výdavkov vo výške 93,13 euro, ďalej náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 404,93 euro a trovy znaleckého dokazovania vo výške 350 euro. Navrhovateľovi v 3/ rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia s tarifnou hodnotou požadovaného podielu 9 694,28 euro (292 050,- Sk), s výškou základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 253,94 euro za 10 úkonov právnej služby (10x 253,94euro): prevzatie a príprava právneho zastúpenia od dňa 4.4.2007, písomné podanie na súd -návrh na vstup účastníka konania zo dňa 7.5.2007, písomné podanie na súd- doplnenie návrhu navrhovateľa 3/ zo dňa 7.9.2010, zastupovanie navrhovateľa 3/ na pojednávaní dňa 1.10.2013,písomné podanie na súd - návrh na pripustenie zmeny petitu zo dňa 2.12.2003, zastupovanie navrhovateľa 3/ na pojednávaní dňa 28.1.2014,písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 28.5.2014, zastupovanie navrhovateľa 3/ na pojednávaní dňa 29.05.2014, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.01.2015, zastupovanie navrhovateľa 3/ na pojednávaní dňa 28.01.2015, režijný paušál za rok: 2007 vo výške 5,91 euro x 2, za rok 2010 7,21 euro x 1, za rok 2013 7,81 euro x 2, za rok 2014 8,04 euro x 3, za rok 2015 8,39 euro x 2, celková výška tarifnej odmeny zvýšená o režijný paušál predstavuje spolu 2 614,95 euro. Navrhovateľovi v 3/ rade ďalej priznal podľa § 17 ods.1 vyhlášky náhradu za stratu času v celkovej výške 161,40 euro, náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 581,66 euro a náhradu nákladov na vypracovanie Geometrického plánu č. 2116/13 zo dňa 17.10.2013 vo výške 456 euro. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie . Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rozhodnutí súd prvého stupňa dospel k záveru, že studňa nachádzajúca sa na pozemkoch, ktoré sú predmetom konania nie je samostatnou vecou a súčasťou pozemku. Keďže pozemok bol podľa názoru súdu v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, studňa bola spoločná pre všetky tri domy, t.j. pre všetkých účastníkov konania. V rozhodnutí bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania , časť pôvodného pozemku č.8 na ktorom sa nachádzala studňa, prikázal do vlastníctva navrhovateľov (spolovice sa nachádza na S. X/X B. X/XX) a bez akejkoľvek náhrady mu odňal právo studňu užívať. Odvolateľ nesúhlasil so skutkovým zistením súdu prvého stupňa o tom, že dom, ktorý je v súčasnosti v jeho vlastníctve bol vybudovaný dvadsať rokov po vybudovaní studne . Z písomných dôkazov ním doložených (pozemno-knižnej vložky nachádzajúcej sa na čl. XXX-XXX, dokumentu označeného ako Ď. zo dňa 26.1.1926 na čl. 123) vyplýva, že pôvodný dom jeho právnych predchodcov nebol vybudovaný v roku 1943 ako uvádzajú navrhovatelia, ale pred rokom 1926 a pred vybudovaním studne. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa s vlastníctvom studne dostatočne nevysporiadal, nakoľko nevykonal dôkazy ním navrhnuté a vykonal len dôkazy navrhnuté navrhovateľmi. Odvolateľ ďalej konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením medzitýmneho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012, č.k. 15Co/225/2011-374 v ktorom je uvedená konštatácia , že podiel na spoločnom dvore sa viaže k nehnuteľnosti - k stavbe, a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. Rozhodujúce pre výšku spoluvlastníckeho podielu ku spoločnému dvoru je to, ku koľkým stavbám sa spoločný dvor viaže , koľkým slúži a aká bola dohoda vlastníkov stavieb. Poukazujúc na ust. §23 ods. zák.č. 182/1993 Z.z. konštatoval, že nie je možné samostatne nakladať so spoluvlastníckym podielom k spoločnému dvoru bez stavby, ku ktorej sa spoločný dvor viaže, a teda nie je možné podielové spoluvlastníctvo spoločného dvora zrušiť a vyporiadať. Pokiaľ ide o novovytvorenú parc.č. X/XX prikázanú do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1/ a 2/ rade , súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, že po prikázaní predmetnej parcely do BSM navrhovateľov budú ležať na predmetnom pozemku hospodárske budovy v jeho vlastníctve a založí sa právny stav, ktorý bude potrebné vysporiadať podľa §135c Obč. zákonníka. Odporca napokon namietol zriadenie vecného bremena , nakoľko prístupová cesta vedie cez studňu, 2 žumpy a vodomernú šachtu, čo znemožňuje riadne využívanie vecného bremena. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým mu bola s použitím § 142 ods.1 O.s.p. uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v priznanej výške odvolateľ konštatoval, že súd prvého stupňa sa nezaoberal účelnosťou poskytnutých služieb právnej pomoci, čiastočne pri niektorých úkonoch právnej pomoci neuviedol pod aké ustanovenie vyhlášky č. 655/2004 Z.z. úkony subsumoval (napr. štúdium spisu) a naviac postupoval nezákonne, keď obom navrhovateľom 1/ a 2/ priznal náhradu režijného paušálu. Rozhodnutie súdu mal v tejto časti za nepreskúmateľné a nevychádzajúce z platnej právnej úpravy. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili. Navrhovateľ v 3/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Námietku týkajúcu sa užívania studne nachádzajúcej sa na parcele č.8 odporca niekoľkokrát uviedol počas konania na súde prvého stupňa. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané (výsledky zhrnutia sú obsiahnuté na str. 4-6 rozsudku), že studňu postavila rodina Č.Í. B. C. ako zdroj pitnej vody pre svoje domy 20 rokov predtým, ako bol postavený dom odporcu. Domy všetkých účastníkov sú v súčasnosti napojené na verejný vodovod a studňu v súčasnosti využíva len navrhovateľ v 3/ rade na zavlažovanie svojej záhrady. Tvrdenie odporcu o tom, že mu rozdelenie spoločného dvora na základe rozsudku znemožňuje užívať studňu je potom účelové a zavádzajúce. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu prirovnávajúceho spoločný dvor k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený a k priľahlému pozemku podľa § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, aplikácia tohto zákona na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku je nelogická a nesprávna. Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom P.. F. C. jednoznačne vyplýva, že spoločný dvor je možné rozdeliť na tri časti. Na základe uvedeného dal navrhovateľ v 3/ rade vypracovať Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 18.10.2013, na základe ktorého má byť spoločný dvor rozdelený, rešpektujúc pritom veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov a účelné využitie veci. Argumentácia odporcu týkajúca sa „ hospodárskych budov„ je bezpredmetná, keďže sa jedná o drevené šopy, v ktorých má odporca uložený nepotrebný materiál, ktoré boli postavené na spoločnom dvore bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Nejde o stavby v právnom slova zmysle , pretože nie sú spojené so zemou pevným základom. Navrhovatelia sú si vedomí, že vytvorenie prechodu medzi jednotlivými pozemkami si bude vyžadovať malé úpravy, avšak sú pripravení tieto úpravy uskutočniť. Prístupová cesta medzi jednotlivými pozemkami bude viesť medzi studňou a stenou susedného domu, takže nebude potrebné vykonať žiadne úpravy týkajúce sa umiestnenia alebo výšky studne. Žumpy a vodovodná šachta sú umiestnené na úrovni terénu, preto nebude potrebné meniť ich umiestnenie. Šírka prístupovej cesty (1,2 m) zároveň umožňuje iba peší prechod k domu a prejazd motorovými vozidlami sa nepredpokladá. Z uvedeného vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu medzi jednotlivými pozemkami je bez problémov realizovateľné v súlade s geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu rozsudku. K námietkam odporcu týkajúcim sa výšky trov konania priznanej navrhovateľovi v 3/ rade tento konštatoval, že všetky písomné podania boli nevyhnutné na účelné uplatnenie jeho práv a prispeli k vydaniu rozhodnutia, v ktorom sa súd stotožnil s jeho návrhom. Vo viacerých prípadoch navyše spôsobil nutnosť predloženia písomného vyjadrenia samotný odporca. Pokiaľ sa jedná o výhrady odporcu k výške cestovných výdavkov konštatoval, že podľa stránky viamichelin.sk je jednosmerná vzdialenosť medzi adresou S. X, C. na adresu sídla Okresného súdu Pezinok 33 km a dĺžka cesty je 36 min. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odporcu považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov odporcu obsiahnutých v podanom odvolaní , vzťahujúcich sa na výroky súdu prvého stupňa, ktorými zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov, zriadil bezodplatné vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu a rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania. Dôvodmi odvolania nebol napadnutý zamietajúci výrok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh v časti zriadenia vecného bremena, a to v práve položiť inžinierske siete, povinností zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek hnuteľných vecí, ktoré by obmedzili alebo znemožnili užívanie vecného bremena. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozhodnutia spôsobom v ňom zadefinovaným a súčasne vo výroku rozhodnutia uvedeným spôsobom zriadil bezodplatné vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia vzťahujúceho sa k uvedeným výrokom dostatočne a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce podstatný právny význam pre posúdenie veci, odvolací súd osvojac si vecné a právne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odporcu (§ 212 ods.1 O.s.p.) udáva nasledovné. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, a preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva na základe dohody spoluvlastníkov (§ 141) alebo na základe rozhodnutia súdu. Prednosť je daná práve dohode spoluvlastníkov ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou z uvedenej zásady s určenou zákonnou podmienkou, že takýto postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. V danej veci sa navrhovatelia v 1/ až 3/ rade domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam k parc. č. X, o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. X, o výmere 529 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. Z..Č.. - N., X. C. P.., zapísané na LV č. XXX pričom k predmetným parcelám je evidované podielové spoluvlastníctvo, a to v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 (navrhovateľa 3/ P.. R. Č.), v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 (E. B.), a v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX (M. C. B. A. C.), o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3. Súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom č.k. 5C/66/2008-338 zo dňa 24.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012, č.k. 15Co/225/2011-374 určil, že: a/ P.. M. C., H.. X.XX.XXXX a A. C., H.. X.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to konkrétne parcely č. X o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X o výmere 529 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - mestská časť N., X. Bratislava III., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina, b/ P.. R. Č., nar. X.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to konkrétne parcely č. 7 o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X o výmere 529 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - mestská časť N., X. C. P.., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina, c/ E. B., H.. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to konkrétne parcely č. X o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 8 o výmere 529 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - Z. Č. N., okres Bratislava III., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina. Uvedeným rozhodnutím bola odstránená odporcom namietaná spornosť výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov konania ku spoločnému dvoru, ktorý je v prejednávanej veci predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K odporcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Odvolací súd sa zhoduje s vyhodnotením dokazovania vzťahujúceho sa k posúdeniu, či je odporca vlastníkom studne a či v danej veci existuje dôvod na zriadenie vecného bremena v prospech odporcu v súvislosti s jej užívaním. Súd prvého stupňa vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu vyvodil správne závery o tom, že studňa, ktorá je situovaná oproti vstupným dverám do domu C. ,na hranici pozemku p. Č.Í. B. S.. C. v minulosti slúžila ako zdroj pitnej vody pre rodinu Č. B. C. (ktorá je v príbuzenskom vzťahu s rodinou C.), ktoré studňu vybudovali v 20. rokoch minulého storočia a boli jej vlastníkmi . Dom ktorého vlastníkom je odporca bol postavený neskôr na pozemku s parc. č. X. Tvrdenia odporcu o tom, že z písomných dôkazov ním doložených (pozemno-knižnej vložky nachádzajúcej sa na čl. 116-118, dokumentu označeného ako Ď. zo dňa 26.1.1926 na čl.123) vyplýva, že pôvodný dom jeho právnych predchodcov nebol vybudovaný v roku 1943 ako uvádzajú navrhovatelia, ale pred rokom 1926 a pred vybudovaním studne nie je možné priznať úspech. Z fotokópie z väčšej časti dobre nečitateľných predložených dokladov - vložky 313 zapísanej v pozemkovej knihe obce Vajnory jednoznačne nevyplýva, ktorej majetkovej podstaty (A) a ktorých vlastníkov na strane vlastníckej (B) sa zápisy týkajú. Čitateľnejšie zápisy na týchto dokladoch sa viažu až na 40. roky minulého storočia. Pokiaľ ide o listinu Ď. z 26.1.1926, z jej obsahu nie je možné rovnako bezpečne vyvodiť, či predmetom rozdelenia rodičovského nehnuteľného majetku bol dom, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve odporcu. I v prípade, ak by bolo možné uvažovať o tom, že dom odporcu bol skutočne postavený ešte v 20- tych rokoch minulého storočia, táto skutočnosť sama osebe nepreukazuje vlastnícke právo odporcu k spornej studni. V tejto súvislosti je treba dať do pozornosti odporcovi Kúpnopredajnú zmluvu z 26.5.1942, ktorou bola polovica domu 199/b spoločne s polovicou dvora zapísaných vo vl. č.313 vo Vajnoroch odpredaná S. X. (jednému z predchádzajúcich vlastníkov domu odporcu) z obsahu ktorej nevyplýva, že by bol predávajúci v čase uzavretia zmluvy (t.j. v roku 1942) aj vlastníkom studne (predmetom predaja studňa nebola). Poukazujúc na nepochybné zistenie o tom, že všetci účastníci sú v súčasnosti napojení na verejný vodovod a studňu už dlhodobo využíva výlučne navrhovateľ v 3/ rade na zavlažovanie svojej záhrady, je námietka odporcu o nezriadení vecného bremena na právo studňu využívať nedôvodná a nie je ju možné vnímať inak, ako účelovú. Prihliadajúc na závery týkajúce sa nepreukázania vlastníckeho práva odporcu k studni, nie je dôvodná ani jeho ďalšia námietka o odňatí mu možnosti užívať studňu bez akejkoľvek náhrady. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluchu svedka A. X.) je treba uviesť, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K uvedenému je treba uviesť, že citované predpisy neustanovujú žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené a úprava týchto záležitostí sa ponecháva na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu (§ 120 ods. 1,2 O.s.p.), a nie účastníkov konania. V súvislosti s označeným dôkazným návrhom odporcu odvolací súd konštatuje, že vykonanie takéhoto dokazovania pri zohľadnení skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, sa i jemu javí ako nadbytočné, nesmerujúce k preukázaniu okolností podstatných pre právne a skutkové posúdenie návrhu. Pokiaľ ide o spôsob vykonania dokazovania súdom prvého stupňa, a to čestnými vyhláseniami A. Č., Z. C. B. T. Č., súd prvého stupňa tieto správne vyhodnocoval ako listinné dôkazy. Pokiaľ nepristúpil k predvolaniu uvedených osôb a nevykonal ich výsluch priamo pred súdom, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi spôsob vykonávania dokazovania (§ 120 a nasl. O.s.p.). K námietke odvolateľa, že rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd nezohľadňuje argumentáciu odporcu o tom, že súd prvého stupňa v rozhodnutí neakceptoval odôvodnenie medzitýmneho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012, č.k. 15Co/225/2011-374 v ktorom je uvedená konštatácia týkajúca sa podielu na spoločnom dvore viažucom sa k nehnuteľnosti - k stavbe, a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že tento pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov a o zriadení presne definovaného vecného bremena postupoval v súlade s príslušnou hmotnoprávnou úpravou (§136 ods.1,2, § 137 ods.1, § 141 ods.1,2, § 142 ods.1,2,3 Obč. zákonníka). Je nesporným faktom, že spoločný dvor predstavuje špecifický inštitút, ktorého podstata spočíva v jeho spoločnom užívaní viacerými vlastníkmi, resp. užívateľmi domov. Spoločný dvor je však považovaný za predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka. To znamená, že každý spoluvlastník má podiel na spoločnej veci, v tomto prípade spoločnom dvore. Podľa § 137 ods. 1, 2 Obč. zákonníka tento podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. V prejednávanej veci bola spornosť výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov konania ku spoločnému dvoru, ktorý je v prejednávanej veci predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, odstránená medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C/66/2008-338 zo dňa 24.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012, č.k. 15Co/225/2011-374, ktorý sa stal základom pri rozdelení spoločného dvora na tri časti , pri súčasnom rešpektovaní veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov a účelné využitie veci (Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 18.10.2013). Názor prezentovaný v odôvodnení medzitýmneho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012, č.k. 15Co/225/2011-374 je možné vnímať ako výklad historického chápania pojmu spoločný dvor. V minulosti bol totiž zastávaný názor, že spoločný dvor je neoddeliteľnou súčasťou hlavnej veci, ktorá mala slúžiť na plnohodnotné užívanie inej nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť teda nebola ani vo vlastníctve jednej osoby a netvorila ani reálny podiel. Bola predmetom spoluvlastníckeho vzťahu, kde každý spoluvlastník mal ideálny podiel k spoločnému dvoru (podobne je tomu dnes pri užívaní spoločných priestorov a spoločných častí v bytových domoch - chodba, schodisko, výťah...). V súčasnosti je rozhodovacia prax súdov v tejto problematike rovnaká ako pri posudzovaní ostatných prípadov spoluvlastníctva. Teda ak sa spoluvlastníci spoločného dvora nedohodnú, môže niektorý z nich podať návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Súd návrh dôkladne posúdi, najmä zápisy v katastri nehnuteľností a vo veci rozhodne. V praxi ak je spoločný dvor, alebo jeho časť vedený ako samostatná parcela, súd toto spoluvlastníctvo zruší a vyporiada podľa výšky podielov, poprípade zriadi vecné bremeno podľa § 151n, §151o, §151p Obč. zákonníka, napr. právo prechod cez pozemok, aby sa mohol druhý sused dostať k svojmu domu. Na základe uvedeného nie je možné priznať úspech právnej argumentácii odporcu odkazujúceho na ust. § 23 ods. zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý sa vecne vzťahuje len na byty a nebytové priestory (nie rodinné domy), a teda ho nie je možné aplikovať na prípady týkajúce sa spoločného dvora medzi rodinnými domami. Pokiaľ ide o novovytvorenú parc.č. X/XX prikázanú do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, nie je možné priznať úspech ani odvolacej námietke o tom, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, že po prikázaní predmetnej parcely do BSM navrhovateľov budú ležať na predmetnom pozemku hospodárske budovy vo vlastníctve odporcu a založí sa právny stav, ktorý bude potrebné vysporiadať podľa §135c Obč. zákonníka. Citované ustanovenie upravuje právny režim v prípade zriadenia stavby na cudzom pozemku. Pod stavbou pre účely komentovaného ustanovenia je treba rozumieť nehnuteľnosť spojenú so zemou pevným základom v zmysle ust. § 119 ods.2 Obč. zákonníka. V prejednávanom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca pod použitým pojmom hospodárske budovy chápe drevené šopy, v ktorých má uskladnený nepotrebný materiál, ktoré však nie sú spojené so zemou pevným základom. Uvedené znamená, že ich je treba posudzovať ako hnuteľné veci, ktoré bude odporca povinný z novovytvorenej parc. č. X/XX odstrániť. Vo vzťahu k výrokovej časti rozhodnutia, v ktorej súd prvého stupňa zriadil vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu jasne určeným spôsobom, nemá odvolací súd ani po prihliadnutí k námietkám odporcu týkajúcim sa umiestnenia prístupovej cesty údajne znemožňujúceho riadne využívanie vecného bremena. Poukazuje na to, že úlohou súdu je poskytnúť ochranu právam a oprávneným záujmom účastníkov konania tak, aby vo vedenom spore bolo prijaté rozhodnutie odstraňujúce spornosť medzi účastníkmi a aby bol medzi nimi navodený stav právnej istoty. V posudzovanom prípade, ktorý sa vedie od roku 2005 a v ktorom sa navrhovatelia v 1/ až 3/ rade aktívne snažili dosiahnuť dohodu s odporcom ako jedným zo spoluvlastníkov, nemá odvolací súd dôvod neakceptovať zhodu 3 ostatných podielových spoluvlastníkov v otázke umiestnenia prístupovej cesty k nehnuteľnostiam všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ navrhovatelia v 1/ až 3/ rade v priebehu konania deklarovali i to, že sú si vedomí potrebných úprav súvisiacich so zriadením prístupovej cesty a sú pripravení ich uskutočniť (prístupová cesta medzi jednotlivými pozemkami by mala viesť medzi studňou a stenou susedného domu, takže nebude potrebné vykonať žiadne úpravy týkajúce sa umiestnenia alebo výšky studne, žumpy a vodovodná šachta sú umiestnené na úrovni terénu, preto nebude potrebné meniť ich umiestnenie, šírka prístupovej cesty 1,2 m zároveň umožní iba peší prechod k domu) odvolací súd nemohol na stručnú a všeobecnú námietku odporcu voči tejto časti rozhodnutia prihliadať. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa veci samej v časti napadnutej odvolaním ako vecne a právne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Vo vzťahu k výrokom, v ktorých súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 7 022,56 euro a navrhovateľovi 3/ náhradu trov konania v sume 3 906,21 euro dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je potrebné podľa § 221 ods.1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť na nové rozhodnutie. Podľa ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podstatným kritériom pri priznávaní náhrady trov konania podľa súdom prvého stupňa správneho citovaného ustanovenia je to, aby sa jednalo o trovy účelne vynaložené pri uplatňovaní práva účastníka na súdnu ochranu. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Za účelne vynaložené trovy konania sa považujú i trovy právneho zastúpenia, odrážajúce právo každého účastníka na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Právo na právne zastúpenie účastníkov advokátom bez ďalšieho neznamená aj jeho právo na náhradu trov s tým spojených proti v konaní neúspešnému účastníkovi konania, keďže i úspešnému účastníkovi patrí (len) právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku na náhradu trov konania teda musí v každom konaní individuálne posudzovať uplatnené trovy z hľadiska účelnosti ich vynaloženia. V prejednávanej veci však nie je možné z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vzťahujúceho sa k výrokom, ktorými uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania obsahujúcu i náhradu trov právneho zastúpenia vyvodiť, či a s akým výsledkom sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia zaoberal posúdením účelnosti priznaných trov právneho zastúpenia a či a riadne zohľadňoval odlišnosť výšky odmeny za úkony právnej služby podľa ust. § 13 ods.1 a § 13 ods.2,3,4,5 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch, v ktorých uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania podľa § 221 ods.1 písm. f/, h/, § 212 ods.3 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia podľa § § 221 ods.2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Úlohou súdu prvého stupňa bude opakovane o trovách predmetného konania rozhodnúť, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu uvedeného v predošlej časti tohto rozhodnutia (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.