Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/392/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306201454 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1306201454.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. E., R. H., T. XXX/ XXX, X/ W.Y. E., R. H., T. XXX/XXX, X/ G. E., R. H., T. XXX/XXX, zastúpených advokátom JUDr. Vojtechom Horváthom, so sídlom Moyzesova 22, Pezinok proti odporcovi: Š. U., R. H.Č., T. XXX, zastúpenom advokátom JUDr. Milanom Rollom, so sídlom Švabinského 13, Bratislava, o zaplatenie 250.000 Sk s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 6C 16/2006-345, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh z a m i e t a . Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 497,91 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.955,59 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 13.novembra 2013, č. k. 6C 16/2006-345 (v poradí druhým) uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/ sumu 250.000 Sk spolu s úrokom z omeškania 6% ročne od 30.03.2006 do zaplatenia, vo zvyšku uplatňovaného úroku z omeškania návrh zamietol a navrhovateľom 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal. V intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 36/2007 - 101 zo dňa 20.01.2009; ktorým bol jeho v poradí prvý rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie; doplnil dokazovanie na zistenie skutočnosti, či pôvodní navrhovatelia poskytli odporcovi plnenie v podobe kúpnej ceny vo výške 250.000 Sk, v tomto smere vypočul navrhnutých svedkov, pripojil katastrálne spisy a oboznámil sa s vkladnou knižkou odporcu, s výpismi z účtov. Vychádzal zo zistenia, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci a odporca ako predávajúci uzatvorili dňa 05.12.2003 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom územní H. D..Č.. XXX/X, X, X za dohodnutú kúpnu cenu 186. 910 Sk, v ten istý deň zároveň podali návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti, dňa 29.01.2004 vyzval kataster navrhovateľov 1/ a 2/ na osobné prejednanie kúpnej zmluvy, dňa 15.04.2004 kataster žiadal doručiť ešte 3 exempláre zmluvy, vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa 18.05. 2004. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci a odporca ako predávajúci uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu dňa 23.04.2004, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností v katastrálnom území H.Č. zapísaných na LV č. XXX K. D..Č.. XXX O. výmere 54 m2 - zastavaná plocha, v podiele 6/8, v článku III. si dohodli kúpnu cenu 250.000 Sk, pričom kupujúci sa zaviazali kúpnu cenu vyplatiť predávajúcemu v hotovosti v deň podpísania zmluvy; táto kúpna zmluva nikdy nebola zavkladovaná, dňa 10.11.2005 správa katastra konanie o návrhu na vklad prerušila z dôvodu, že návrh na vklad bol neurčitý, a keďže účastníci konania nedostatky neodstránili, kataster dňa 03.01.2006 konanie zastavil. Výsledky vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa § 37 ods. 1, § 47 ods. 1, 2, § 489, § 451, § 457, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. S poukazom na to, že sporná kúpna zmluva zo dňa 23.04. 2004 vykazovala znaky neurčitosti mal za to, že je absolútne neplatná, a teda predmetom sporu sa stalo vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu - zo zmluvy zo dňa 23.04.2004, ktorá sa nikdy nestala právne účinnou a nebola zaregistrovaná v katastri nehnuteľnosti, keďže vkladové konanie o nej bolo právoplatne zastavené. Skutkovo ustálil, že odporca chcel predať manželom E. aj prednú časť domu, o čom svedčí i fakt, že keď sa dňa 23.04.2004 na matrike overovali podpisy, ktoré skutočne číselne išli za sebou, vypovedal odporca, že pri overovaní podpisu si všimol, že je na zmluve uvedené nesprávne parcelné číslo XXX, ktoré sa týka prednej časti domu, ktorý on nepredával, a napriek tomu zmluvu bez námietok podpísal. Za dôveryhodné nepovažoval ani tvrdenie odporcu, že kúpnu cenu v hotovosti vo výške 250.000 Sk pri podpise zmluvy od manželov E. neprevzal, keď z predloženej vkladnej knižky odporcu mal preukázané, že na nej mal takmer nulový zostatok ku koncu roka 2003, počas decembra 2003 stihol minúť celú kúpnu cenu, ktorú mu vyplatili manželia E.L. za predaj zadnej časti domu, čo vypovedá o spôsobe života odporcu, a korešponduje s tvrdením navrhovateľky 3/, že je alkoholik bez stáleho zamestnania. Ďalej mal za preukázané, že odporca po podpise zmluvy odišiel do Prahy taxíkom, ktorý ho tam viezol, pričom toto je nákladná záležitosť, ktorá iba potvrdzuje to, že kúpnu cenu prevzal, že peniaze mal a vyvracia to jeho tvrdenie, že táto mu vyplatená nebola, keďže iný zdroj príjmu nepreukázal. Poukázal na to, že odporca mal odcudzený občiansky preukaz a navrhovateľka 3/, ako cudzia osoba, nový občiansky preukaz odporcovi vybavovala za tým účelom, aby mohol dať opätovne overiť svoj podpis na dodatku zmluvy zo dňa 23.04.2004, ktorý kataster požadoval. Výpoveďou manželov R. mal preukázané, že navrhovatelia od nich podobným spôsobom kupovali iné nehnuteľnosti, a že navrhovateľka 3/ priniesla peniaze v hotovosti a v kabelke. Poukázal na to, že aj sestra odporcu v konaní vypovedala, že sa jednak priznal, že v opitosti alebo omylom predal prednú časť domu. Ďalej vychádzal z výpovede svedka Q., ktorý potvrdil, že mu odporca ponúkol na jar predaj prednej časti domu za 450.000 Sk, čo potvrdzuje verziu pôvodných navrhovateľov, že odporca odmietal podpísať dodatok k zmluve zo dňa 23.04.2004 z dôvodu, že v tom čase sa domnieval, že dom predá inému záujemcovi za vyššiu sumu. Neuveril tvrdeniu odporcu, že svedka Q. nikdy nevidel, a že tento u neho nebol. Výpoveď odporcu považoval za nedôveryhodnú aj v tom, keď tvrdil, že nevedel o tom, že sa dávajú vypracovať znalecké posudky, a že žiadnych znalcov nikdy nevidel, keď zo znaleckého posudku výslovne vyplýva, že odporca bol na ohliadkach prítomný. Mal za to, že tvrdenia odporcu sú nedôveryhodné a zavádzajúce a tvrdenia navrhovateľky 3/ žiadnym dôkazom neboli vyvrátené, ale práve naopak svedecky potvrdené. Nakoľko mal preukázané, že odporca prijal od navrhovateľov sumu 250.000 Sk, pôvodne ako kúpnu cenu, prijaté plnenie z neplatnej zmluvy je povinný navrhovateľom vrátiť, a preto ho zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny. Uplatňovaný úrok z omeškania priznal navrhovateľom nasledujúcim dňom po doručení návrhu odporcovi dňa 29.03.2006, kedy sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného záväzku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zotrval na tom, že nikdy nechcel predať spornú nehnuteľnosť, ktorá bola a stále je jedinou strechou nad jeho hlavou, a že k uzavretiu kúpnej zmluvy spornej nehnuteľnosti dňa 23.04.2004 došlo podvodom zo strany navrhovateľky 3/ - uvedením ho do omylu, a to spôsobom, ako to bolo v prípade brata navrhovateľky 3/, ktorý podobným spôsobom obral o dom vypočutých svedkov I.. Tento podvod sa uskutočnil tak, že keď navrhovateľka 3/ dňa 23.04.2004 dala overiť podpisy na dodatku ku zmluve uzavretej dňa 05.12.2003, musela mu podvrhnúť a podstrčiť k podpisu aj kúpnu zmluvu zo dňa 23.04. 2004, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť, ktorú nikdy nechcel predať, a ktorú skutočnosť si ako právne nevzdelaná osoba nevšimol. Mal za to, že tento fakt potvrdzuje tá skutočnosť, že dňa 23.04 2004 na matrike boli overované podpisy pôvodných navrhovateľov aj jeho za sebou, o čom svedčia evidenčné čísla, pod ktorými sú evidované overené podpisy - konkrétne číslo I/720/2004 až I/725/2004. Poukázal na to, že znalecký posudok číslo 131/2004 bol vypracovaný až dňa 19.06.2004 na základe objednávky W. E. zo dňa 14.06.2004, a teda dňa 23.04.2004 nemohli uzatvoriť kúpnu zmluvu za dohodnutú kúpnu cenu 250.000 Sk podľa znaleckého posudku číslo 131/2004. Poukazoval na to, že v súvislosti so zmluvou, predmetom ktorej bola parc.č. XXX, sa s navrhovateľkou 3/ stretol minimálne dvakrát. Prvýkrát to bolo dňa 23.04.2004, kedy mu navrhovateľka 3/ podvrhla bez jeho vedomia k podpisu zmluvu, kde sa nachádzala aj táto parcela, a následne druhýkrát, keď chcela uskutočniť jej opravu, resp. podpísať dodatok k tejto zmluve, pretože správa katastra prerušila konanie o vklade pre nedostatky. A práve pri druhom stretnutí si všimol túto nesprávnosť, a preto odmietol zmluvu podpísať, pretože dovtedy nevedel, že mal podpísať dňa 23.04.2004 kúpnu zmluvu k spornej parcele číslo XXX. Z uvedeného dôvodu aj v čase od 23.04.2004 do pokusu navrhovateľky 3/ o nápravu vadnosti zmluvy, nekonal. V tejto súvislosti zdôraznil, že ako predávajúci nikdy vedome neuzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť nehnuteľnosť, v ktorej býva a bývať mienil, pretože išlo o jeho jedinú strechu nad hlavou. Tvrdenie navrhovateľky 3/, že sa mienil natrvalo presťahovať do Prahy k svojmu priateľovi , nebolo v konaní ničím potvrdené. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď starostu obce H., ktorý potvrdil, že v roku 2004 sa zaujímal o zapojenie kanalizácie, ako aj to, že nikdy nemienil predať svoj dom, ako aj na výpoveď svedka B.. R., ktorý potvrdil úmysel navrhovateľky 3/ obývať len zadnú časť domu s tým, že v prednej časti bude bývať on, ako aj na výpoveď svedkov I. , ktorí vyvracajú tvrdenia navrhovateľky 3/, že by mal niekedy úmysel predať prednú časť domu, napokon aj svedecká výpoveď jeho sestry vyvracia tvrdenia navrhovateľky 3/, že by mal niekedy v úmysle predať prednú časť domu. Poukázal na výpoveď taxikára, ktorý ho viezol do Prahy, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že do Prahy cestoval bez batožiny na neohlásenú krátku návštevu, z ktorej sa vrátil asi za 10 dní. Pokiaľ mu navrhovateľka 3/ pomohla vybaviť nový občiansky preukaz, mal zato, že motívom jej konania bolo dokončenie jej podvodného konania, pripraviť ho o strechu nad hlavou, keďže bez platného občianskeho preukazu to nebolo možné. Zotrval na svojom tvrdení, že svedok Q. nikdy v spornej nehnuteľnosti nebol, ako aj na svojom tvrdení, že nebol prítomný pri ohliadkach spornej nehnuteľnosti, a ani nevie, či a kto tam bol prítomný. Právny úkon uzatvorenia kúpnej zmluvy považoval za neplatný z dôvodu, že nebol uskutočnený slobodne a vážne. Záverom zdôraznil, že navrhovateľka 3/ v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že mu vyplatila 250.000 Sk, nakoľko toto jej tvrdenie zo žiadneho dôkazu, okrem jej tvrdenia, nevyplýva. V tomto smere poukázal na článok III. spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2004, kde sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu predávajúcemu v hotovosti v deň podpísania tejto zmluvy, a teda k odovzdaniu a prevzatiu peňazí malo dôjsť v budúcnosti bez stanovenia kedy a kde sa to má stať, a teda z takéhoto zmluvného dojednania nevyplýva, že sa tak stalo a bez ďalšieho dôkazu je možné konštatovať, že z textu tohto ustanovenia nevyplýva, že k výplate peňazí skutočne došlo. Poukázal na tvrdenie navrhovateľky 3/, ktorá v rámci odvolacieho konania uviedla, že kúpnu cenu vo výške 250.000 Sk si deň predtým (t.j. dňa 22.04. 2004) vybrala zo svojho účtu, následne pred súdom prvého stupňa uviedla, že peniaze v celosti mala v hotovosti doma a napokon na pojednávaní dňa 09.10.2013 tvrdila, že iba niečo si vybrala, avšak z akého peňažného ústavu, si už nespomínala. Poukázal na to, že pri kúpnej zmluve zo dňa 05.12.2003 si navrhovateľka nechala prevzatie peňazí písomne potvrdiť u notárky. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie navrhovateľky 3/ o tom, že zmluvy boli rovnaké so všetkými subjektmi, keďže z ich porovnania ohľadne spôsobu vyplácania peňazí vyplýva, že pri zmluve zo dňa 05.12.2003 malo dôjsť k vyplateniu peňazí pri vklade a v prípade zmluvy z 23.04.2004 sa kupujúci zaviazali kúpnu cenu uhradiť pri podpise zmluvy. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav presne a úplne v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 20.01.2009 sp.zn. 8Co/36/2009, dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odporcu podľa nich nemá vecnú ani právnu opodstatnenosť a je postavené na ničím nepodložených domnienkach a na ním vykonštruovaných okolnostiach so zrejmým zámerom oddialiť právoplatné ukončenie súdneho sporu. Navrhli preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1, písm. a/ O.s.p.) a po zopakovaní dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.) oboznámením podstatných častí listinných dokladov (§ 122 ods.1 O.s.p. v spojení s § 129 ods. 1 O.s.p.), výsluchom navrhovateľky 3/ a odporcu (§ 131 O.s.p.), výsluchom svedkov (§ 126 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému záveru, keď považoval za preukázané, že odporcovi bola zaplatená suma 250.000 Sk ako kúpna cena za predaj prednej časti domu, z čoho následne vyvodil nesprávny právny záver o vzniku povinnosti odporcu vydať navrhovateľom takto získané bezdôvodné obohatenie. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. ukladá účastníkom sporového konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena; účastník môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jeho tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neunesie. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 O.s.p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli nepravdivé. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať, a z ktorej potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Súd prvého stupňa v danom prípade nesprávne posúdil a uplatnil zodpovednosť účastníkov konania za splnenie si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, a preto jeho právny záver o vzniku povinnosti odporcu vydať navrhovateľom bezdôvodné obohatenie získané na ich úkor prijatím kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti, ku ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúcich nebol povolený, nepovažoval odvolací súd za vecne správny. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov; iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (§ 133, § 134, § 135 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak samostatne, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi súd hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej prihliada na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých udalostí, na spôsob akým ich reprodukuje, na celkové správanie sa pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom súd porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. V preskúmavanej veci sa navrhovatelia domáhajú proti odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia v sume 250.000 Sk spolu s príslušným úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že dňa 23.04.2004 uzatvorili navrhovateľka 3/ a jej neb. manžel, ako kupujúci, kúpnu zmluvu s odporcom, ako predávajúcim, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území H. zapísaná na LV č. XXX K.ko dom súpisné číslo XXX E. pozemkom parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 54 m2 (ďalej len " predná časť domu") za kúpnu cenu 250.000 Sk, ktorú odporcovi mali vyplatiť v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy v súlade s článkom III. kúpnej zmluvy, a nakoľko v dôsledku neodstránenia vád kúpnej zmluvy bolo konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zastavené, kúpna zmluva nenadobudla účinnosť a odporcovi vznikla povinnosť vrátiť im zaplatenú kúpnu cenu vo výške 250.000 Sk. V danej veci zostala spornou skutočnosť, či navrhovateľka 3/ a jej neb. manžel, ako kupujúci, skutočne odovzdali odporcovi v súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou zo dňa 23.04.2004 kúpnu cenu vo výške 250.000 Sk, a či vznikla odporcovi povinnosť túto sumu navrhovateľom vrátiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia po tom, ako k prevodu vlastníckeho práva na kupujúcich nedošlo (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní zo zistenia, že odporca je "alkoholik bez stáleho zamestnania", a preto vyhodnotil ako nedôveryhodnú jeho obranu proti uplatňovanému nároku založenú na tvrdení, že kúpnu cenu v sume 250.000 Sk od kupujúcich manželov E. neprevzal, keďže prednú časť domu ako "svoju jedinú strechu nad hlavou" nechcel predať a svoj skutkový záver o tom, že kupujúci manželia E. odporcovi odovzdali sumu 250.000 Sk ako kúpnu cenu za predaj predanej časti domu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2004 vyvodil z predloženej vkladnej knižky odporcu, z ktorej zistil, že odporca mal na nej takmer nulový zostatok ku koncu roku 2003, keď počas decembra 2003 stihol minúť celú kúpnu cenu, ktorú mu vyplatili manželia E. za predaj zadnej časti domu, ďalej vychádzal z výpovede svedka N. B.O., taxikára, ktorý po podpise spornej kúpnej zmluvy viezol odporcu do Prahy taxíkom, a zo skutočnosti, že išlo o nákladnú záležitosť, vyvodil, že odporca kúpnu cenu za predaj prednej časti domu prevzal, keď mal peniaze na zaplatenie cesty taxíkom do Prahy. Ďalej vychádzal z výpovede svedkov manželov R. (s poukazom len na zistenia vyplývajúce z výpovede svedkyne B.. R. v odôvodnení svojho rozsudku - poznámka odvolacieho súdu), od ktorých pôvodní navrhovatelia podobným spôsobom kupovali nehnuteľnosť, a ktorým navrhovateľka 3/ vyplatila kúpnu cenu tak, že priniesla peniaze v hotovosti a v kabelke. Nakoľko na podklade týchto vykonaných dôkazov založil súd prvého stupňa svoj skutkový záver o odovzdaní kúpnej ceny odporcovi, považoval odvolací súd za potrebné v tomto rozsahu zopakovať dokazovanie, a to predovšetkým oboznámením s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky 3/, odporcu a svedkov N. B.O. K. B.. K. R.; B.. R. nepovažoval za potrebné vypočuť vzhľadom na jeho zhodnú výpoveď s manželkou B.. R., ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že v rámci popisu zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku na výpoveď svedka B.. R.É. nepoukazuje. Ďalšie dôkazy, o ktoré súd prvého stupňa oprel svoje závery, už smerovali k preukazovaniu skutočnosti, či odporca mal v úmysle predať aj prednú časť domu. V tomto smere súd prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, že odporca chcel manželom E. predať i prednú časť domu, vychádzajúc zo skutočnosti, že pri overovaní podpisov dňa 23.04.2004 na matrike, kedy sa overovali podpisy ku kúpnej zmluve zo dňa 05.12.2003 (týkajúcej sa predaja zadnej časti domu odporcu), ktorá nebola právne perfektná, ako aj podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 23.04.2004, nasledovali overenia podpisov číselne za sebou, pričom odporca; ktorý v konaní vypovedal, že pri overovaní podpisu si všimol, že je na zmluve uvedené nesprávne číslo parcely XXX, ktorá sa týka prednej časti domu, ktorú nepredával; napriek tomu zmluvu bez námietok podpísal, nikoho na to neupozornil a nevykonal žiadne opatrenia na odstránenie tohto nedostatku. Z nečinnosti odporcu v súvislosti s vymáhaním kúpnej ceny mal tak preukázaný jeho úmysel predať aj prednú časť domu. Súd prvého stupňa ďalej vychádzal z výpovede svedkyne D., ktorej sa ako sestre odporca priznal, že v opitosti alebo omylom, predal prednú časť domu a napokon aj z výpovede svedka Q., ktorý potvrdil, že mu odporca ponúkal na jar predaj prednej časti domu za sumu 450.000 Sk, z ktorého výpovede vyvodil záver, že odporca odmietol podpísať dodatok ku zmluve zo dňa 23.04.2004 z dôvodu, že dom predá inému záujemcovi za oveľa vyššiu sumu. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v konaní bolo dôkaznou povinnosťou navrhovateľov preukázať kedy, za akých okolností, a v akej sume došlo k odovzdaniu kúpnej ceny za predaj prednej časti domu odporcovi. Až v prípade unesenia dôkazného bremena navrhovateľmi v tomto smere, mohlo dôjsť k presunutiu dôkazného bremena na odporcu, ktorého dôkaznou povinnosťou bolo v konaní vyvrátiť navrhovateľmi preukázané tvrdenia o tom, že kúpnu cenu za predaj prednej časti domu prevzal, preukázaním tej skutočnosti, že prednú časť domu, ako svoju jedinú strechu nad hlavou, nemal v úmysle predať, keďže kúpna zmluva na prednú časť domu dňa 23.04.2004 mu bola podvrhnutá na podpis pri overovaní podpisov na kúpnu zmluvu zo dňa 05.12.2003 na predaj zadnej časti domu, ktorej vady bolo potrebné odstrániť. Navrhovateľka 3/ v konaní tvrdila, že odporcovi odovzdala kúpnu cenu za predaj prednej časti domu vo výške 250.000 Sk pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2004 na matrike v hotovosti, ktorú mala v kabelke. Tuto skutočnosť navrhovateľka 3/ preukazovala, okrem svojej výpovede, aj výpisom zo svojho účtu; z ktorého si vybrala v deň podpisu kúpnej zmluvy dňa 23.04.2004 sumu 80.000 Sk; a článkom III. kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2004, podľa ktorého kupujúci uhradia kúpnu cenu predávajúcemu v hotovosti v deň podpísania tejto zmluvy. Uvedené dôkazy však nebolo možné považovať za dostačujúce pre spoľahlivé a bezpečné preukázanie, že skutočne došlo k odovzdaniu kúpnej ceny odporcovi pri podpise spornej kúpnej zmluvy dňa 23.04.2004. Výpoveď navrhovateľky 3/ vyhodnotil odvolací súd ako nedôveryhodnú pre existenciu viacerých závažných rozporov v jej tvrdeniach v priebehu konania ohľadne takých sporných skutočností, ktoré boli rozhodujúce v konaní z hľadiska náležitého preukázania odovzdania kúpnej ceny odporcovi. Navrhovateľka 3/ v konaní pred odvolacím súdom dňa 20.01.2009 uviedla, že kúpnu cenu v sume 250.000 Sk vybrala deň predtým z účtu, teda rovnako ako v prípade zaplatenia kúpnej ceny za odkúpenie zadnej časti domu od odporcu (č.l. 98 spisu). V písomnom podaní zo dňa 18.01.2010 (č.l. 131 spisu) navrhovateľka 3/ tvrdila, že si vybrala peniaze z účtu v deň podpisu kúpnej zmluvy 23.04.2004, a to v sume 80.000 Sk. Neskôr na pojednávaní dňa 09.10.2013 navrhovateľka 3/ tvrdila, že doma mala sumu 250.000 Sk (č.l. 312 spisu). Navrhovateľka 3/ taktiež najskôr tvrdila, že peniaze na vyplatenie kúpnej ceny odporcovi mala z predaja bytu v Pezinku , ktoré peniaze dali na účet (č.l. 98 spisu), neskôr uviedla, že doma mala nejaké peniaze (na krb mala odložených 200.000 Sk - č.l. 131 spisu) a napokon jej právny zástupca uviedol, že peniaze z predaja bytu neboli uložené na účet, ale že ich mali manželia doma (č.l. 158 spisu). Vzhľadom na uvedené rozporné tvrdenia navrhovateľky 3/ nebolo možné vziať jej výpoveď a výpis z jej účtu za presvedčivý podklad pre záver o pravdivosti jej tvrdenia , že pri podpise kúpnej zmluvy dňa 23.04.2004 došlo súčasne aj k reálnemu odovzdaniu kúpnej ceny 250.000 Sk odporcovi. Pokiaľ ide o článok III. spornej kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2004, tento vyjadruje záväzok kupujúcich uhradiť odporcovi, ako predávajúcemu, kúpnu cenu v deň podpisu kúpnej zmluvy v hotovosti. Zo samotnej formulácie uvedeného článku však nemožno vyvodiť záver, že skutočne došlo pri podpise kúpnej zmluvy k odovzdaniu peňažných prostriedkov odporcovi. V tomto prípade totiž odporca svojím podpisom na zmluve súčasne nepotvrdil, že by prevzal od kupujúcich kúpnu cenu ; ako to bolo v prípade manželov R., ktorí v kúpnej zmluve zo dňa 04.11.2003 svojím podpisom priamo na kúpnej zmluve potvrdili prevzatie kúpnej ceny od navrhovateľky 3/ a jej manžela; a pokiaľ zo znenia článku III. kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci "uhradia" kúpnu cenu, bolo dôkaznou povinnosťou navrhovateľky 3/ preukázať, či v deň podpísania kúpnej zmluvy aj skutočne k vyplateniu tejto kúpnej ceny odporcovi došlo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľky 3/ o zaplatení kúpnej ceny odporcovi v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy na matrike neboli dostatočne podložené výsledkami dokazovania vykonaného na základe priamych dôkazov. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na unesení dôkazného bremena navrhovateľmi je potrebné dôsledne a bezvýhradne trvať za stavu, keď odporca sa v konaní bráni tým, že peniaze za predaj prednej časti domu neprevzal z dôvodu, že kúpna zmluva zo dňa 23.04.2004 mu bola podvrhnutá na podpis pri overovaní podpisov kúpnej zmluvy na predaj zadnej časti domu zo dňa 05.12.2003, ktoré overovanie podpisov skutočne prebehlo dňa 23.04.2004 za sebou pod č. I/720/2004 až I/725/2004 a že túto skutočnosť; t.j. že predáva prednú časť domu; si mal všimnúť až s odstupom času, keď mu mal byť; po vybavení nového občianskeho preukazu v decembri 2004; predložený na podpis dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 23.04.2004 za účelom odstránenia jej vád. Za tejto dôkaznej situácie nepovažoval odvolací súd za dostačujúce; pre prijatie skutkového záveru o odovzdaní kúpnej ceny za predaj prednej časti domu odporcovi; priamymi dôkazmi preukázanú len tú skutočnosť, že navrhovateľka 3/ mala dostatok peňažných prostriedok na vyplatenie kúpnej ceny 250.000 Sk odporcovi, keďže mala k dispozícii peňažné prostriedky za predaj bytu v Pezinku a tú skutočnosť, že dňa 23.04.2004 si vybrala z účtu sumu 80.000 Sk. Nepriame dôkazy, na základe ktorých sa navrhovatelia v konaní snažili preukázať, že skutočne došlo k odovzdaniu kúpnej ceny odporcovi za predaj prednej časti domu, nepostačovali pre náležité preukázanie tejto spornej skutočnosti. V tomto smere navrhovateľka 3/ preukazovala, že k rovnakému odovzdaniu kúpnej ceny odporcovi došlo pri uzatváraní kúpnej zmluvy na zadnú časť domu a rovnako pri odkupovaní strednej časti domu od predávajúcich manželov R.. V prípade kúpnej zmluvy týkajúcej sa zadnej časti domu zo dňa 05.12.2003 bol však s odporcom nielen dohodnutý iný postup odovzdávania kúpnej ceny v čl. III ( v hotovosti v deň podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností), ale aj k jej faktickému odovzdaniu malo dôjsť odlišným spôsobom, a to zaplatením zálohy v hotovosti vo výške 100.000 Sk; o čom svedčí spísané čestné prehlásenie; a zvyšok kúpnej ceny 550.000 Sk mal byť odporcovi vyplatený v F. R. H. D. v hotovosti, ktorú si navrhovateľka 3/ vybrala z účtu deň predtým (04.12.2003), a to podľa jej prednesu na odvolacom pojednávaní dňa 20.01.2009; avšak na odvolacom pojednávaní dňa 05.04.2016 navrhovateľka 3/ tvrdila, že kúpnu cenu za zadnú časť domu odporcovi vyplatila u notára v hotovosti, s ktorými peniazmi išiel odporca do banky. Rovnako v prípade manželov R. bola kúpna cena za predaj strednej časti domu dojednaná a vyplatená odlišným spôsobom, a to pod dohľadom notára, a títo podľa dojednania v kúpnej zmluve svojím podpisom priamo na kúpnej zmluve zo dňa 04.11.2003 potvrdili, že kúpnu cenu aj skutočne prevzali. Zo zistenia, že navrhovateľka 3/ zaplatila kúpnu cenu odporcovi za zadnú časť domu, ako aj manželom R.G. za strednú časť domu, nemožno skutkovo jednoznačne, a to bez ďalšieho uzavrieť, že odporcovi odovzdala aj kúpnu cenu 250.000 Sk za predaj prednej časti domu. Ďalej navrhovateľka 3/ v konaní preukazovala, že odporca si musel prevziať kúpnu cenu za predaj prednej časti domu, keďže mal odísť bývať do Prahy a musel mať peniaze na cestu taxíkom do Prahy práve z vyplatenej kúpnej ceny za predaj prednej časti domu. Taxikár N. B.U. vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdil, že by mal odporca peniaze z predaja prednej časti domu a ani skutočnosť, že by odišiel bývať natrvalo do Prahy. Na základe - z jeho svedeckej výpovede vyvodenej skutočnosti, že odporca mal dostatok peňazí na zaplatenie cesty taxíkom do Prahy, nemožno prijať záver, že odporca prevzal kúpnu cenu za predaj prednej časti domu. Napokon ani zostatok na vkladnej knižke odporcu ku koncu roku 2003 neznamená, že odporca vybraté peňažné prostriedky z kúpnej ceny za predaj zadnej časti domu musel nevyhnutne do konca roku 2003 aj minúť, a teda, že v apríli 2004 mohol mať peniaze na cestu taxíkom do Prahy jedine z kúpnej ceny za predaj prednej časti domu. Znalecký posudok č. 131/2004, ktorý má preukazovať prítomnosť odporcu ako spoluvlastníka na ohliadke prednej časti domu, nie je postačujúci dôkaz o tom, že odporca dostal aj kúpnu cenu za prednú časť domu, keď navyše tento znalecký posudok nemohol byť ani podkladom pre dohodu o výške kúpnej ceny v kúpnej zmluve zo dňa 23.04.2004, ktorá sa na neho - ako prílohu, odvoláva v článku III., keďže bol objednaný až dňa 14.06. 2004 a vyhotovený dňa 19.06.2004, teda až po podpise spornej kúpnej zmluvy dňa 23.04.2004. Za akceptovateľný nemožno považovať ani záver súdu prvého stupňa, že odporca chcel predať aj prednú časť domu, keď napriek tomu, že už pri overovaní podpisov dňa 23.04.2004 si všimol, že predaj sa má týkať aj prednej časti domu, zostal nečinný ohľadne vymáhania kúpnej ceny za prednú časť domu (nemohol totiž vedieť ani predpokladať, že vkladové konanie bude zastavené). Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno na preukázanej nečinnosti odporcu v tom, že sa nedomáhal zaplatenia kúpnej ceny po podpísaní kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2004, dedukovať, že to bolo z dôvodu, že kúpnu cenu za prednú časť domu musel nevyhnutne obdržať, za stavu, keď o takomto dôvode nečinnosti odporcu vyvoláva vážne pochybnosti jeho obrana založená na tvrdení, že nevedel o tom, že dňa 23.04.2004 mal podpísať kúpnu zmluvu aj na predaj prednej časti domu, a až po vybavení nového občianskeho preukazu v decembri 2004, keď mal podpísať dodatok k tejto kúpnej zmluve, mal prvýkrát zistiť, že mal predať aj prednú časť domu, kedy odmietol kúpnu zmluvu podpísať. Tu treba poznamenať, že až po tejto udalosti sa mal odporca zmieniť aj svojej sestre o tom, že predal prednú časť domu. Napokon časovo nekorešponduje ani tvrdenie navrhovateľky 3/ o tom, že v novembri 2005 mal odporca odmietnuť podpísať dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 23.04.2004 z dôvodu, že má kupca na 450.000 Sk a dodatok podpíše len vtedy, ak mu doplatí 200.000 Sk. Kupec Q. sa mal podľa jeho svedeckej výpovede dostaviť na ohliadku prednej časti domu odporcu na jar 2005, kedy mal hneď uviesť, že o jeho kúpu nemá záujem, a preto v novembri 2005 odporca nemohol tvrdiť navrhovateľke 3/, že má kupca na 450.000 Sk, keď už v tom čase bolo zrejmé, že svedok Q. nemá záujem o odkúpenie prednej časti domu. V tejto súvislosti ako logická sa javí odvolaciemu súdu obrana odporcu, že za sumu 450.000 Sk ani nemohol prednú časť predávať, keďže za takú sumu by mu ju; vzhľadom na zlý stav; nikto nekúpil. Súd prvého stupňa založil svoje závery na jednostrannom hodnotení dôkazov a vychádzajúc zo zistenia, že odporca "je alkoholik bez stáleho zamestnania", považoval nielen jeho výpoveď, ale aj ďalšie v prospech jeho verzie svedčiace dôkazy za nedôveryhodné. Na rozdiel od súdu prvého stupňa pokladal odvolací súd v tejto súvislosti; z hľadiska hodnotenia dôkazov; za smerodajnú výpoveď navrhovateľky 3/, že v čase overovania podpisov dňa 23.04.2004 bol odporca bezpochyby triezvy, a preto nemožno spoľahlivo uzavrieť; len základe tej všeobecnej skutočnosti, že odporca požíva alkoholické nápoje; že si nemohol pamätať či chcel predať aj prednú časť domu a či mu bola vyplatená kúpna cena a že jeho tvrdenia sú preto účelové a zavádzajúce. Záverom odvolací súd považuje na potrebné zdôrazniť, že z hľadiska preukázania určitej skutočnosti možno za relevantné považovať len také nepriame dôkazy, ktoré tvoria logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú dokazovanú skutočnosť, ale súčasne vylučujú možnosť a prijateľnosť iného záveru. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastáva názor, že ani po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných nepriamych dôkazov, nebola ani na ich základe zistená skutočnosť, že odporca mal v úmysle predať aj prednú časť domu, a to do tej miery, že by nebola súčasne vylúčená možnosť takého iného záveru, že mu bola (bez jeho vedomia) sporná kúpna zmluva podvrhnutá na podpis. V danom prípade pochybnosti o existencii dokazovanej skutočnosti (zaplatenie kúpnej ceny), trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré mohli reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Za daného procesného stavu, keď sa navrhovatelia ocitli v dôkaznej núdzi, nebolo možné rozhodnúť inak, ako ich návrh zamietnuť. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia v dostatočne potrebnom rozsahu neuniesli v konaní dôkazné bremeno, a preto nebolo možné považovať za presvedčivé ich tvrdenia o skutkových okolnostiach týkajúcich sa zaplatenia kúpnej ceny odporcovi a jednoznačne tak vyvodiť záver o vzniku povinnosti odporcu vydať im bezdôvodné obohatenie, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorého právneho závery boli založené na skutkových zisteniach vychádzajúcich z neprávneho hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania, zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľov v tejto časti zamietol. O náhrade trov (celého) konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. V odvolacom konaní vznikol úspešnému odporcovi, ktorý podal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p., nárok na plnú náhradu trov (celého - prvostupňového aj odvolacieho) konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca odporcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia písomným podaním zo dňa 18.05.2016 v sume 5.199,88 eur, ktoré vyúčtovanie odvolací súd vzal za základ pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Právnemu zástupcovi odporcu vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 (§ 13a), § 17 ods. 1, § 16 ods.4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. s tým, že pri výpočte odmeny za jednotlivé úkony právnej služby bolo potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty 8.298,48 eur (250.000 Sk), čomu zodpovedá základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 237,34 eur. Právnemu zástupcovi odporcu tak vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za rok 2009: za 2 úkony právnej služby, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20.01.2009 a paušálna náhrada 2x 6,95 eur. Odvolací súd nepriznal odmenu za písomné podanie - návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 20.01.2009, nakoľko sa netýkal veci samej, keď neobsahoval skutkový ani právny rozbor veci a navyše nič nebránilo návrh na doplnenie dokazovania predniesť priamo na odvolacom pojednávaní dňa 20.01.2009 ústne do zápisnice. Za rok 2010 vznikol právnemu zástupcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, t.j. účasť na pojednávaniach dňa 30.09.2010, 23.11.2010 a za vyjadrenie k veci zo dňa 25.10.2010, a k tomu paušálna náhrada 3x 7,21 eur; za rok 2011 vznikol nárok na odmenu za 4 úkony právnej služby (3x 237,34 eur a 1x 59,33 eur), t.j. účasť na pojednávaniach dňa 10.02., 07.04. a 06.12.2011 a na odročenom pojednávaní dňa 27.09.2011, a k tomu paušálna náhrada 4x 7,41 eur ; za rok 2012 vznikol nárok na odmenu za 5 úkonov právnej služby (4x 237,34 eur a 1x 59,33 eur), t.j. účasť na pojednávaniach dňa 20.03., 25.09., 06.12.2011, na odročenom pojednávaní dňa 14.02.2012 a na výsluchu svedkov mimo pojednávania dňa 07.06.2012 a paušálna náhrada 5x 7,63 eur a k tomu nárok na náhradu za stratu času vo výške 2x 12,71 eur za čas strávený cestou na výsluch svedkov dňa 07.06.2012 z miesta sídla v Bratislave do H. a späť, t.j. 2x dve polhodiny x 12,71 eur a cestovné náhrady v zmysle ust. § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za spotrebované pohonné hmoty v sume 5,016 eur, t.j. spotreba 7,6 : 100 x 60km /30 x 2/ x 1,1 eur / cena benzínu/ a základná náhrada 10,8 eur / sadzba 0,18 x 60km/. Za rok 2013 vznikol právnemu zástupcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby, t.j. účasť na pojednávaniach dňa 12.02., 09.10., 13.11 2013, za vyjadrenie zo dňa 04.11.2013 a za odvolanie zo dňa 20.12.2013 a k tomu paušálna náhrada 5x 7,81 eur; za rok 2014 vznikol nárok na odmenu vo výške 118,67 eur za 1 úkon - odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a na paušálnu náhradu 8,04 eur a v roku 2016 nárok na odmenu za 2 úkony právnej služby - účasť na odvolacom pojednávaní dňa 05.04 a 17.05.2016 a na paušálnu náhradu 2x 8,58 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu vo výške 4.955,59 eur a náhrada trov konania 497,91 eur (15.000 Sk) za zaplatený súdny poplatok za (v poradí prvé) odvolanie podané odporcom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.