Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306215946 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1306215946.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľa: CBA Slovakia, a.s., Dukelských hrdinov 2, Lučenec, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Filom, P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti odporcom: 1/ M. I., C. V. XXX, O., zastúpenému opatrovníkom: Mesto Pezinok, Radničné námestie 7, Pezinok, 2/ J. J., E. XX, M., 3/ B. C.I., A. XX, O., 4/ B. I., C. XXX, O., zastúpenému opatrovníkom: Mesto Pezinok, Radničné námestie 7, Pezinok, 5/ J. A., C.. B. XX, O., 6/ Z. W., Z. XX, 7/ Q. J., A. XX, O., zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Gahérovou, Grösslingova 58, Bratislava, 8/ V. O., E. XX, O., 9/ W. M., Na Z. XX, Č., 10/ M. Š., F. XXX, zastúpenej opatrovníčkou Simonou Nagyovou, zamestnankyňou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 3.089,36 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/225/2008-293, zo dňa 4.9.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu proti odporcovi 1/ v časti o zaplatenie 867,76 eura, rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu o zaplatenie 867,76 eura proti odporcovi 1/ zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 7/ náhradu trov odvolacieho konania 35,27 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/, 9 a 10/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni 7/ trovy právneho zastúpenia v sume 772,62 eura a odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/, 9/ a 10/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi 1/ zaplatiť 26.412,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 2/ zaplatiť 7.468,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 3/ zaplatiť 7.453,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 4/ zaplatiť 7.516,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 5/ zaplatiť 7.919,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 6/ zaplatiť 7.520,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 7/ zaplatiť 7.569,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 8/ zaplatiť 7.541,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 9/ zaplatiť 7.192,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia, odporcovi 10/ zaplatiť 6.478,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2004 do zaplatenia. Zaplatenia žalovaných súm s prísl. sa navrhovateľ domáhal titulom náhrady škody za schodok za zverených hodnotách zistený právnym predchodcom navrhovateľa počas inventúrneho obdobia od 12.5.2004 do 12.8.2004 na hospodárskom stredisku č. 2510. Návrh v celom rozsahu zamietol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca navrhovateľa nevytvoril v zmysle § 177 ods. 1 Zák. práce zamestnancom také pracovné podmienky, aby si mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia majetku, čo považoval za objektívnu prekážku zodpovednosti odporcov za zistený schodok na zverených hodnotách. Povaha a rozsah nesplnenia tejto povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa boli podľa súdu prvého stupňa tak zásadné, že považoval za potrebné zbaviť odporcov zodpovednosti úplne a nie len čiastočne. Preto nepovažoval ďalej za vecne dôležité vykonať dôkazy k zisteniu správnosti výpočtu schodku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporcovia ako zamestnanci právneho predchodcu navrhovateľa mali uzavreté dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Odporcovia zhodne tvrdili, že zamestnávateľ im nevytvoril dostatočné pracovné podmienky na to, aby mohli niesť prípadnú zodpovednosť za zistený schodok na zverených hodnotách, najmä čo sa týka tovarových zásob na sklade a predajni. Odvolávali sa na svoje ústne ako aj písomné žiadosti na vedúceho predajne o vykonanie nápravy, keďže si neboli vedomí svojho pochybenia pri plnení svojich pracovných povinností; žiadali lepšie technické zabezpečenie bezpečnosti predajne proti zlodejom (namontovanie kamerového systému, zrkadiel, zavedenie strážnej služby). Tvrdili, že neboli nikdy prítomní pri preberaní tovaru do skladu, tohto sa zúčastnili iba vedúci, prípadne jeho zástupca a nemali prístup k vybraným druhom tovarov, ktorý bol skladovaný oddelene v uzamknutom sklade, do ktorého mali prístup iba vedúci a jeho zástupca. Odporkyňa 7/ navyše tvrdila, že žiadne hodnoty jej neboli zverené. Vo vzťahu k tejto námietke súd prvého stupňa uviedol, že moment zverenia hodnôt v rámci kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov musí byť nevyhnutne odlišný od individuálne hmotne zodpovedných zamestnancov. K zvereniu hodnôt pri spoločnej hmotnej zodpovednosti postačí, ak čo len jeden z takto spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov prevezme takého hodnoty. Súd prvého stupňa rovnako nepovažoval za dôvodný argument niektorých odporcov, že nepracovali počas celého inventúrneho obdobia na danom pracovisku; nepožiadali totiž o vykonanie inventarizácie pri skončení pracovného pomeru s poukazom na § 184 ods. 1 Zák. práce; obdobne to platí, ak zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru s dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti počas inventúrneho obdobia. Z hľadiska právneho významu odporcami uplatnených dôvodov vylučujúcich ich zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách potom súd prvého stupňa skúmal najmä, či si zamestnávateľ splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu k predchádzaniu škodám podľa § 177 Zák. práce. Práve nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vytvoriť zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku, považuje judikatúra súdov za právne významný dôvod, ktorým je zamestnanec úplne alebo čiastočne zbavený zodpovednosti za zistený schodok. V konaní mal za preukázané, že hospodárske stredisko č. 2510 dlhodobo a nepretržite vykazovalo vysoký schodok na zverených hodnotách, keď za štyri bezprostredne predchádzajúce trojmesačné inventúrne obdobia boli zistené netto schodky v celkovej sume 974.851,74,- Sk, v priemere na inventúrne obdobie 243.712,94,- Sk (mesačne 81.237,65,- Sk). Z priloženého inventúrneho súpisu vyplýva, že za predmetné inventúrne obdobie chýbali aj stovky kusov jednotlivého tovaru. Pre právneho predchodcu navrhovateľa preto nemohlo byť zistenie netto schodku dňa 12.8.2004 v sume 175.052,- Sk novou skutočnosťou, pričom ako reakciu na zistené schodky za predchádzajúce inventúrne obdobia vykonal personálnu zámenu vedúceho a jeho zástupcu a vykonávanie častejších inventúr. Ani svedok T. M. v konaní neuviedol iné konkrétne opatrenia s výnimkou návrhu na dôslednú prebierku tovaru a zvýšenú pozornosť zamestnancov na predajni; takého opatrenia považoval za dostatočné; nepamätal si ani, či mal výhrady k plneniu pracovných povinností k radovým zamestnancom alebo vedúcemu. Súd prvého stupňa tak dospel k názoru, že zo strany právneho predchodcu navrhovateľa ako zamestnávateľa neboli vytvorené také pracovné podmienky pre zamestnancov, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy. Vychádzajúc z povahy a rozsahu vykazovaných schodkov na zverených hodnotách mal sám zamestnávateľ aktívne zistiť príčiny vzniku schodku už po prvom inventúrnom období, v ktorom by došlo k zisteniu obdobného schodku a vykonať náležité opatrenia na jeho predchádzanie. Predajňa, na ktorej malo opakovane dochádzať k vzniku schodku, je relatívne malou predajňou, ktorú počas pracovnej zmeny zabezpečovalo šesť až sedem zamestnancov. Mal za ťažko predstaviteľné, aký schodok by mohol byť zistený na väčšej predajni, ktorá má vyšší príjem a predaj tovaru. Za takej situácie je vytvorenie účinného mechanizmu predchádzania schodku primárnou povinnosťou zamestnávateľa a je výlučne v jeho možnostiach. Právny predchodca navrhovateľa však konal neadekvátne a nezodpovedne a zneužil tak inštitút spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov k reparácii svojich strát na tovarových zásobách. Po vykonanom dokazovaní uzavrel, že právny predchodca navrhovateľa ako zamestnávateľ nevykonal žiadne efektívne opatrenia k zamedzeniu vzniku opakovaného vysokého schodku (minimálne od 12.3.2003), pretože sa schodky pravidelne opakovali aj v neskorších obdobiach a túto zodpovednosť preniesol výlučne na zamestnancov. Na základe uvedeného návrh v zmysle § 182 ods. 1, 2, 3 a 4, § 183 ods. 1, § 184 ods. 1, § 189 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 177 ods. 1 a 2 zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej odporkyni 7/ náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v podrobnej špecifikácii. Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/, 9/ a 10/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok súd prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktoré boli dôvodom na úplné zbavenie sa zodpovednosti odporcov za predmetný schodok. Uviedol, že pri zbavovaní sa zodpovednosti za schodok v súdnom konaní dôkazné bremeno ohľadne preukázania, či k takémuto zbaveniu sa zodpovednosti skutočne došlo a z akých dôvodov, nesie každý jeden spoločne hmotne zodpovedný zamestnanec - odporca. Konkrétny žalovaný zamestnanec musí pred súdom preukázať nielen to, že predmetný schodok (alebo jeho časť) vznikol zavinením iného, ale musí dokázať aj to, že medzi takýmto zavineným konaním (či opomenutím) inej osoby a vzniknutým schodkom je daná aj príčinná súvislosť. Musí teda preukázať, že bez týchto skutočností by schodok nevznikol tak, ako vznikol. Za dôvod zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách preto nemožno považovať zistenie, že určité okolnosti mohli mať vplyv na vznik schodku, pokiaľ súčasne nie je preukázané, že príčinou schodku či jeho časti skutočne boli. Dôvody, podľa ktorých sa všetci odporcovia úplne zbavili zodpovednosti za predmetný schodok, smerujú výlučne iba k tým logickým záverom, že konkrétnym mechanizmom vzniku tohto schodku mohli byť iba krádeže páchané tretími osobami. Napriek tomu, že odporcovia uvádzali niektoré údajne právnym predchodcom navrhovateľa zavinené skutočnosti na jeho strane, ktoré by podľa ich názoru mohli byť príčinou vzniku schodku, súd prvého stupňa neuviedol žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že celý schodok vznikol skutočne iba krádežami páchanými tretími osobami. Neuviedol, či medzi takýmito konkrétnymi skutočnosťami a vzniknutým schodkom skutočne je daná zákonom požadovaná príčinná súvislosť; neoznačil ani žiadne dôkazy o jej možnej existencii. K záveru, že schodok vznikol celkom alebo sčasti zavinením tretích osôb (krádežami a pod.), nestačí preukázať iba to, že hoc aj zavinením (opomenutím) právneho predchodcu navrhovateľa mohla vzniknúť situácia, dávajúca možnosť zákazníkom či akýmkoľvek iným osobám kradnúť tovar z predajne počas celého inventúrneho obdobia v takom rozsahu, že to mohla byť príčina vzniku celého schodku. Potrebné je preukázať aj to, že celý schodok je v priamej príčinnej súvislosti výlučne iba s takýmto zavineným konaním (opomenutím). Žiaden takýto dôkaz zo strany odporcov v konaní produkovaný nebol. Záverom navrhovateľ poukázal na okolnosť, že ani z technického hľadiska nie je možné, aby k predmetnému schodku došlo výlučne len krádežami tovaru. Pri hodnote zisteného brutto schodku 315.540,- Sk deleného počtom 92 kalendárnych dní trvania inventúrneho obdobia vychádza, že to by museli zákazníci odcudzovať z predajne hodnoty najmenej za cca 113,80 eura denne. Vyhodnotenie údajného nevytvorenia vhodných pracovných podmienok odporcom až tak, že právny predchodca navrhovateľa vraj zneužil inštitút spoločnej hmotnej zodpovednosti k reparácii strát na tovarových zásobách, považoval za ničím nepodloženú domnienku. Odporkyňa 7/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil tým, že schodok vznikol zavinením tretích osôb - krádežami a pod., a preto nie je dôvod, aby odporcovia produkovali dôkazy ohľadom krádeží, keď konkrétne táto okolnosť dôvodom na zbavenie zodpovednosti za schodok nebola. V konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom schodku a nečinnosťou právneho predchodcu navrhovateľa v predmetnom inventúrnom období. Predmetná predajňa potravín dlhodobo a sústavne vykazovala vysoký schodok na tovarových zásobách, keď minimálne za štyri bezprostredne predchádzajúce trojmesačné inventúrne obdobie boli zistené vysoké schodky. Schodok za predmetné inventúrne obdobie nebol pre právneho predchodcu navrhovateľa žiadnou novou skutočnosťou, o nedostatkoch na predmetnej predajni veľmi dobre vedel už z výsledkov predchádzajúcich inventúr. Právny predchodca navrhovateľa po zistení schodkov v predchádzajúcich inventúrnych obdobiach neprijal žiadne účinné a vhodné opatrenia na zabránenie vzniku schodkov v budúcich obdobiach. Mal teda úplne pasívny prístup ku schodkom a teda aj k podmienkam spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov. Pokiaľ jeho jedinými opatreniami v reakcii na často zistený schodok boli personálne opatrenia, spočívajúce v tom, že sa na funkciách vedúceho a jeho zástupcu striedali odporca 1/ a B. Z., tieto nemožno vôbec považovať za účinné. Pri vysokej fluktuácii zamestnancov na predmetnej predajni musela byť situácia právnemu predchodcovi navrhovateľa nápadná, keďže schodky vznikali bez ohľadu na osoby odporcov. Neriešenie situácie na predajni vyplýva aj z výpovede svedka Ing. M., ktorý bol tiež pasívny, vedel o schodkoch a žiadne opatrenia svojmu zamestnávateľovi ako inšpektor nenavrhol. Je evidentné, že právny predchodca navrhovateľa sa spoliehal výlučne na to, že vzniknutá škoda mu bude nahrádzaná spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami. Zhodnými výpoveďami odporcov bolo preukázané, že nedostatky na predajni (najmä nedostatočné technické vybavenie, nedostatok personálu, nadmerné množstvo tovaru v uličkách) nahlasovali vedúcej predajne. Rovnako bolo preukázané, že odporcovia na pozícii predavačka, pokladníčka nemali možnosť preberať a kontrolovať tovar, nahliadať do jeho evidencie a nemali prístup do skladových priestorov. Ak hmotne zodpovedný zamestnanec nemal vytvorené podmienky umožňujúce mu starať sa o zverené predmety bez rizika strát, prípadne bez možnosti účinne ich používať a obeh kontrolovať, hmotná zodpovednosť nemôže byť uznaná v súlade so stanoviskom NS SSR Cpj 50/75, zo dňa 6.11.1975. Za príjem tovaru zodpovedal vedúci predajne alebo jeho zástupca, pričom výkon práce vedúceho a zástupcu v tomto smere nebol vôbec kontrolovaný. Právny predchodca navrhovateľa poveril funkciou inšpektora nespôsobilého, pasívneho zamestnanca, ktorý nedostatočne kontroloval výkon práce vedúcej predajne a ako inšpektor sa nezaujímal ani o dôvody vysokých schodkov a ani ich neriešil so svojim nadriadeným. Evidencia tovaru prijatého na predajňu bola vedená nesprávne, keďže pri inventarizácii okrem chýbajúceho tovaru sa vo veľkej miere vyskytoval aj tovar navyše, ktorý sa na predajni nachádzal, ale v evidencii chýbal. Odporkyňa 7/ záverom uviedla, že povahu a rozsah zanedbania prevenčnej povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej z § 177 ods. 1 Zák. práce súd prvého stupňa správne považoval za zásadnú a v príčinnej súvislosti so vznikom schodku, čo bolo dôvodom na úplné zbavenie zodpovednosti všetkých odporcov za schodok. Navrhovateľ nepreukázal zverenie chýbajúceho tovaru, uvedeného v inventúrnom súpise ako tovar chýbajúci, do dispozície čo i len jednému zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. Na založenie hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách chýba v danom prípade moment zverenia hodnôt určených na obeh alebo obrat do dispozície hmotne zodpovedným zamestnancom a preto odporcom nemôže vzniknúť povinnosť vyúčtovať nezverené hodnoty. Podaním zo dňa 22.1.2016 navrhovateľ vzal návrh proti odporcovi 1/ v časti o zaplatenie 867,79 eura späť z dôvodu zaplatenia uvedenej sumy odporcom 1/ dňa 17.12.2014; žiadal odporcovi 1/ uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 867,79 eura odo dňa 11.12.2004 do 17.12.2014, t.j. 689,64 eura. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh proti odporcovi 1/ v časti o zaplatenie 867,79 eura späť po rozhodnutí súdu prvého stupňa, pričom odporca 1/ proti čiastočnému späťvzatiu návrhu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.), odvolací súd v zmysle § 208 O.s.p. v tejto časti pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu o zaplatenie 867,76 eura proti odporcovi 1/ a konanie v tejto časti zastavil. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody titulom schodku na zverených hodnotách na základe spoločnej hmotnej zodpovednosti odporcov. Odporcovia namietali nedostatočné vytvorenie pracovných podmienok, ktoré by im umožňovali riadne si plnenie svojich povinností v súvislosti s ich zodpovednosťou za zverené hodnoty. Podľa § 182 ods. 1 Zák. práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Podľa § 182 ods. 2 Zák. práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 182 ods. 3 Zák. práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 177 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách podľa § 182 ods. 1 Zák. práce sú existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody vo forme schodku, uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Povinnosťou zamestnávateľa, teda navrhovateľa, je v konaní o náhradu škody titulom schodku na zverených hodnotách preukázať vznik škody - schodku na zverených hodnotách a uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti so zamestnancom. Navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa v konaní preukázal pracovný pomer odporcov a uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti ako hmotnoprávne predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcov za schodok na zverených hodnotách. Pracovné podmienky zamestnanca či zamestnancov majú podstatný význam pre možnosť zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne zanedbaním povinností zamestnávateľa mu bolo zabránené so zverenými hodnotami hospodáriť, disponovať nimi a starať sa o ne (R 12/1976). Ako prípad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa uvádza napríklad prípad, keď zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok, pretože skladovacie priestory boli nevyhovujúce a do skladu mali prístup aj iné osoby. Je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či medzi skutočnosťou, pre ktorú sa hmotne zodpovedný zamestnanec zbavuje celkom alebo sčasti zodpovednosti, a schodkom, je príčinná súvislosť. Za dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca považujú súdy nevykonanie inventarizácie v sklade pri práceneschopnosti zamestnankyne, pričom s materiálom, za ktorý hmotne zodpovedala, manipulovali tretie osoby, ďalej práceneschopnosť zamestnankyne v rozhodujúcom čase, umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach a priestoroch a nedostatočný počet zamestnancov v predajni, príp. nedostatočný dozor, nevykonávanie personálnych opatrení po zistení predchádzajúceho schodku a pod. (R 55/1984). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporcovia upozorňovali právneho predchodcu navrhovateľa na konkrétne nedostatky a žiadali ho o zabezpečenie predajne pred možnými krádežami minimálne namontovaním zrkadiel, resp. kamerového systému a zabezpečením väčšieho počtu predavačiek. Poukazovali na to, že v predajni boli dve pokladne, pult s mäsom, so zeleninou, pri ktorých vždy musela byť niektorá z predavačiek, rovnako ako pri preberaní vratných fliaš. Niekedy boli na predajni len dve, príp. štyri, hoci ich malo byť šesť, pretože veľakrát boli kolegyne doma s deťmi, takže nemohli kontrolovať kupujúcich v predajni, Umiestnenie regálov navyše nebolo prispôsobené tomu, aby ich bolo možné kontrolovať. Ďalej bolo preukázané, že odporcovia mali sťaženú možnosť hospodáriť so zvereným hodnotami, keď v predajni vykonávali prax učni Stredného odborného učilišťa v Pezinku bez hmotnej zodpovednosti a v sklade sa bez dozoru pohybovali vodič zásobujúceho vozidla spolu so závozníkom. Súd prvého stupňa na uvedenom základe dospel k správnemu záveru, že odporcovia sa svojej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbavili, pretože právny predchodca navrhovateľa nevykonal žiadne opatrenia, ktoré by zabránili dlhodobo vysokým schodkom na zverených hodnotách na predmetnej predajni; právny predchodca navrhovateľa tak porušil svoje základné povinnosti zabezpečovať pracovné podmienky, ktoré sú predpokladom pre to, aby odporcovia mohli riadne plniť svoje povinnosti. Navrhovateľ v konaní ako opatrenie zamedzujúce vzniku ďalšieho schodku na zverených hodnotách uviedol iba zámenu vedúceho a jeho zástupcu a častejšie kontroly. Podľa konštantnej judikatúry sa posudzuje ako spoluzavinenie zamestnávateľa nevymenenie hmotne zodpovedného zamestnanca, na predajni ktorého boli zistené opakujúce sa neúmerné schodky na zverených hodnotách. Prax tu vychádza v podstate zo stanoviska, že v prípade, že došlo k opakujúcim sa schodkom na zverených hodnotách, mohol už zamestnávateľ vedieť, že ide buď o zamestnanca nespôsobilého k výkonu tejto funkcie alebo o zamestnanca, ktorý z iných dôvodov neplní riadne svoje povinnosti. Ak nedošlo k zásadnej zmene za poste vedúcich zamestnancov, ale len k ich zámene, ako v predmetnej veci, možno aj túto skutočnosť považovať za nevytvorenie pracovných podmienok zo strany zamestnávateľa. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietol, že dôvody, pre ktoré sa odporcovia zbavili zodpovednosti za vzniknutý schodok, smerovali k tomu, že schodok mohol byť spôsobený len krádežami a teda boli povinní preukázať tieto krádeže a príčinnú súvislosť medzi nimi a vzniknutým schodkom, čo však nepreukázali. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že krádeže neboli dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti spoločne hmotne zodpovedných odporcov. Týmto dôvodom bola skutočnosť, že zamestnávateľ im v zmysle § 177 ods. 1 Zák. práce nevytvoril také podmienky, aby mohli riadne zabezpečiť starostlivosť o zverené hodnoty. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozsah, intenzita a dlhodobosť pretrvávajúcich problémov na danej predajni a nezáujem zamestnávateľa o ich odstránenie predstavujú dôvody, pre ktoré sa odporcovia zbavili celkom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni 7/, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania 35,27 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu, § 13a ods. 1 písm. c) a § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 21,58 eura a režijný paušál 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 29,39 eura, s 20 % DPH 5,88 eura 35,27 eura. Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/, 9 a 10/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ju neuplatnili a v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.