Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/496/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307206939 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307206939.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ N. K., nar. X.X.XXXX, bytom Na D. XXX/X, H. a 2/ I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Na D. XXX/X, H., oboch zastúpených: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Štefánikova 84, Nitra proti žalovanej: I.. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX, XXX XX C. X, Č. M., zastúpenej: V.. S. I., bytom ŽicR. XXXX, C. X, Č. M. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.4.2015, č.k. 4C/15/2008-554, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcom v 1/ a 2/ rade s a p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové vlastníctvo žalobcov v 1/ a 2/ rade a žalovanej k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres Pezinok, obec Svätý Jur, kat. územie Svätý Jur, parcela registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 695 m2 a stavby súp.č. XXX na parcele č. XXXX/X druh stavby XX - rodinný dom, uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov v 1/ a 2/ rade s povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 15 700 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovanú na náhradu trov konania a právneho zastúpenia žalobcom v 1/ a 2/ rade vo výške 2 777,78 eur na účet právneho zástupcu žalobcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že po tom, čo na základe znaleckého dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby predmetných nehnuteľností, bolo nutné prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov, a to žalobcov v 1/ a 2/ rade. Vychádzal pritom z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že žalovaná (a jej právna predchodkyňa) navštevovala nehnuteľnosť iba sporadicky a tvrdenie, že nehnuteľnosti chce vlastniť z dôvodu, že si našla prácu na Slovensku, chce sa vrátiť a založiť si rodinu, ničím nepreukázala. Naopak, mal za preukázané, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa o nehnuteľnosť riadne starajú, udržiavajú ju, bývajú v nej, nemajú inak vyriešenú otázku bývania a nevlastnia inú nehnuteľnosť, do ktorej by sa mohli presťahovať. Zároveň z vykonaného dokazovania vyvodil, že zástupkyňa žalovanej (a jej právna predchodkyňa) mala vedomosť o predaji nehnuteľnosti, bola iniciátorkou tohto predaja, pričom kvalifikovaným spôsobom neuplatnila počas konania relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu údajného porušenia jej predkupného práva. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal ako plne úspešným účastníkom konania náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku (1 991,62 eur), trov znaleckého dokazovania (700 eur) a trov právneho zastúpenia vo výške 2 777,78 eur. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná odôvodňujúc ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ňou predloženými tvrdeniami a dôkazmi, predovšetkým ohľadom svojvoľného a protiprávneho konania žalobcov, ktorí celé roky nerešpektovali existenciu jej spoluvlastníckeho podielu (resp. spoluvlastníckeho podielu jej právnej predchodkyne) a znemožnili im užívať predmetné nehnuteľnosti, rozhodovať o ich spoločnom užívaní, ktorí celú nehnuteľnosť okupujú výlučne pre svoje potreby a za účelom vlastnej prestavby a svojho budúceho užívania, pričom ničili a likvidovali všetko pôvodné vybavenie domu a ostatných častí nehnuteľnosti. Uviedla, že svedecké dokazovanie prebehlo v konaní s veľkým oneskorením, kedy už svedkovia zomreli alebo sú už takí starí, že zo zdravotných dôvodov sa nemôžu dostaviť na súd, pričom tí svedkovia, ktorí boli predvolaní, boli výhradne v prospech žalobcov, pripravení žalobcami, z čoho vznikol celkom iný, nepravdivý a skreslený príbeh, pričom písomný záznam z posledného pojednávania bol absolútne nezrozumiteľný, neúplný a poprekrucovaný podľa potreby vyneseného rozsudku. Poukázala na negativistické výpovede oboch sestier (svedkýň), ktoré spravili z pojednávania vybavovanie si rodinných účtov, čo vyústilo až v nepriateľské prejavy z radu verejnosti v pojednávacej miestnosti, ktoré spolu s nevhodným správaním najmä žalobkyne v 2/ rade ostali zo strany sudkyne nepovšimnuté. Jediný prizvaný svedok žalovanej strany V.. I. svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil avšak jeho písomná výpoveď (hoci bola prečítaná) sa neobjavila v zápisnici z pojednávania ani v rozsudku; ostatné svedecké výpovede boli zkomolené a vytrhnuté z kontextu, preto napokon bolo vynechané všetko podstatné ohľadom konania žalobcov (polícia, bránenie v užívaní nehnuteľnosti, vypínanie elektriny a vody, okupovanie celej nehnuteľnosti, odmietanie kontaktu a návrhov mimosúdneho riešenia, zastrašovacie sms, neplatenie daní a nájmu, búracie a stavebné práce bez ohlásenia a stavebného povolenia). Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že žalobcovia vlastnia ďalšie dve nehnuteľnosti vhodné k trvalému bývaniu a zkolaudovali dva ďalšie byty a niekoľko nebytových priestorov, že bolo porušené zákonné predkupné právo na nehnuteľnosti, že žalobcovia kúpili nehnuteľnosť zo špekulatívnych dôvodov a že teda celý postup žalobcov je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. V odvolaní ďalej uviedla, že právny zástupca žalovanej strany nekonaním súdu prvej inštancie nestihol v 3-ročnej lehote napadnúť kúpnu zmluvu a podať žalobu na vyslovenie jej relatívnej neplatnosti, pričom svojim mandantom radil ako najjednoduchšie riešenie dokončiť zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, s čím nesúhlasili, odvolali mu plnú moc na zastupovanie, avšak pre zložitosť veci a prieťahy súdu nenašli ďalšieho vhodného zástupcu. Poukázala na konanie žalobcov, ktorí nadobudli nehnuteľnosti od dvoch spoluvlastníčok bez účasti realitnej kancelárie a neodradila ich od tejto kúpy ani skutočnosť, že tretia spoluvlastníčka od mája 2006 nesúhlasila s predajom nehnuteľností a navyše si v septembri 2006 uplatnila k nim predkupné právo, ktoré nebolo akceptované a nebolo naň reagované zo strany ďalších dvoch spoluvlastníčok a ich právneho zástupcu. Nehnuteľnosti teda vedome nadobudli iba vo výške 2/3 podielu a právnej predchodkyni žalovanej iba oznámili, že sa stali majoritnými vlastníkmi s požiadavkou odkúpenia jej podielu za cenu 1mil. Sk, následne (po jej nesúhlase) už pokračovalo iba vyhrážanie, agresívne a okupačné konanie (zdokumentované v súdnom spise) s odmietaním akejkoľvek komunikácie a uzavretia navrhovanej mimosúdnej dohody (reálne rozdelenie nehnuteľnosti alebo vyplatenie žalobcov a prevzatie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej). Ďalej poukázala na to, že žalobcovia majú nepretržitý trvalý pobyt hlásený na adrese Na D. X, H., hoci počas konania tvrdili, že tu predali svoj jediný 6-izbový byt, pričom tu naďalej vlastnia ďalšie dva byty skolaudované v r. 2011, tiež vlastnia nebytové priestory, predajňu a pozemky. Odvolateľka uviedla, že žalobcovia svojim konaním spôsobili znehodnotenie predmetných nehnuteľností (za účelom maximálneho zníženia jeho hodnoty), zároveň sa domnieva, že v súčasnosti dom neslúži k celoročnému bývaniu (vzhľadom na výpoveď žalobcu v 1/ rade, že žalobkyňa v 2/ rade musí na zimu odchádzať na chatu). Tiež poukázala na to, že žalobcovia jej (a jej právnej predchodkyni) zabraňovali nielen v užívaní nehnuteľnosti, ale aj v pokuse o jej udržiavanie, resp. v snahe uviesť dom do pôvodného stavu s tým, že súd prvej inštancie si zápis o výjazde policajnej hliadky dňa 14.7.2013 na návrh žalovanej nevyžiadal; zároveň bolo zo strany žalovanej podané trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania žalobcov. Namietala v rozsudku deklarovanú nemožnosť deliteľnosti nehnuteľnosti ako aj v posudku stanovenú hodnotu a cenu materiálov a prác svojvoľne a v rozpore so zákonom vložených do nehnuteľnosti žalobcami. Hoci právna predchodkyňa nesúhlasila s predajom nehnuteľností, po psychickom a fyzickom nátlaku zo strany jej sestier musela podať na celé dedičstvo každá svoje inzeráty, avšak po zlých skúsenostiach s predajom bytu iba sestrami už nechcela nič predávať a originál plnej moci v súvislosti s predajom domu s pozemkom odmietla vydať, uplatnila si predkupné právo na predmetné nehnuteľnosti, avšak odpoveď s ďalšími pokynmi k realizácii odpredaja podielov sestier a vyjadrenie sa k navrhovanej forme financovania nedostala. Uviedla, že k predmetnému domu má spolu so svojou právnou predchodkyňou citový vzťah, odvolateľka v dome plánuje svoju budúcnosť s priateľom, ktorý pracuje v spoločnosti so zastúpením na Slovensku a v Rakúsku, chcú sa na Slovensko presťahovať (spolu so svojou matkou, ktorá je od mája 2015 starobnou dôchodkyňou a v Bratislave vlastní záhradu), nakoľko v Bratislave už pracuje ako externistka a od októbra 2015 má prisľúbený plný úväzok, okrem toho má naviazanú hereckú a produkčnú spoluprácu v Bratislave, od júna 2015 bola prijatá a nastupuje na kombinované štúdium na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a dochádzanie z Bratislavy bude pre ňu časovo menej náročné (v Prahe má už iba krátkodobé pracovné zmluvy a býva tam v podnájme). Poukázala, že súd prvého stupňa jej nedoručil listy žalobcov s urážlivým obsahom a žiadosťou o konečné rozhodnutie v súdnom spore. Zdôraznila, že naďalej má záujem získať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva s vyplatením žalobcov vo výške ich podielu. Zároveň namietala rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom náhrady trov konania s poukazom na to, že pri konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom môže návrh podať ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu a súd nie je viazaný žalobným návrhom, preto nie je možné za v konaní úspešnú stranu automaticky považovať toho zo spoluvlastníkov, ktorý podal žalobu ako prvý. Na základe uvedeného bol podľa jej názoru daný dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 O.s.o. s poukazom na to, že nedala príčinu k podaniu žaloby, nakoľko sa od začiatku kauzy snažila so žalobcami dohodnúť a vyplatiť im za dom rovnakú cenu akú zaplatili ostatným spoluvlastníkom alebo rozdeliť nehnuteľnosť na dve časti. Žalobcovia však nikdy na návrhy dohôd nereagovali a napokon si namiesto pôvodne navrhovanej čiastky 1 mil. Sk presadili v rozpore s dobrými mravmi vyplatenie iba v znaleckom posudku doporučenej ceny 15 700 eur, ktorú považuje za neprimeranú. Nakoľko žalovaná a jej právna predchodkyňa sa správala celý čas korektne, nekontaktovala súdnych znalcov (na rozdiel od žalobcov), je pri rozhodovaní o trovách konania namieste úvaha o použití § 143 O.s.p. V závere namietala aj duplicitný úkon právnej služby uplatnený v rámci trov konania žalobcov, a to v bode 4/ a 5/, keď obe čiastky sa vzťahujú k jednému dátumu pojednávania dňa 11.5.2009 vo výške 87,03 eur. 4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej vyjadrili písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.7.2015, v ktorom uviedli, že s odvolaním žalovanej nesúhlasia a rozsudok súdu prvej inštancie považujú za správny, keď súd vyvodil z vykonaného dokazovania správny právny záver. Poukázali na to, že pokiaľ žalovaná podľa jej vyjadrenia bola na svojich právach ako spoluvlastníčka ukracovaná, resp. žalobcovia sa voči nej mali správať svojvoľne a protiprávne, mohla to riešiť podaním samostatnej žaloby. Konštatovali, že pomerne dlhé trvanie konania nebolo zapríčinené ich správaním, ale z dôvodu zmien v osobe zákonnej sudkyne (i napriek tomu všetky sudkyne, ktoré vec pojednávali, vo veci konali), pričom aj samotní žalobcovia mali záujem na čo najskoršom ukončení konania. Nesúhlasili s námietkou žalovanej ohľadom svedeckého dokazovania, nakoľko podľa ich názoru, boli v konaní vypočutí všetci svedkovia, teda i tí, ktorých navrhla žalovaná, ale najmä predchádzajúce podielové spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti, ktoré objektívne popísali všetky skutočnosti ohľadom predaja a užívania nehnuteľnosti. Nie je pravdou, že v konaní boli vypočutí iba svedkovia v prospech žalobcov (svedkyňu S. R. navrhla vypočuť taktiež žalovaná) ani to, že by svedkov nejakým spôsobom na výpoveď pripravovali, pričom zápisnica o pojednávaní zodpovedá vykonanému pojednávaniu, čo možno overiť z jeho zvukového záznamu. Ďalej uviedli, že nemajú žiadnu vedomosť ohľadom ich údajného negatívneho správania voči žalovanej, zo strany žalovanej nikdy nebola na pojednávaní vznesená námietka takéhoto správania, tvrdenia žalovanej považujú za výmysly, ktoré nezodpovedajú priebehu jednotlivých pojednávaní zachytenom v zápisniciach. V súvislosti s tvrdeným porušením predkupného práva žalovanej (resp. jej právnej predchodkyne) uviedli, že pokiaľ zastávala takýto názor, mohla sa svojho práva domáhať podaním žaloby na súde, čo však neurobila (dokonca na priamu otázku sudkyne, či chce napadnúť predkupné právo, odpovedala, že nie), pričom názorové nezhody v tejto otázke so svojim advokátom žalovanú, resp, jej právnu predchodkyňu neospravedlňujú. Pokiaľ ide o mimosúdne dohody navrhované žalovanou spočívajúce v rozdelení nehnuteľnosti na dve časti, poukázali na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých je rozdelenie nehnuteľnosti vzhľadom na výšku podielov a účelnosť využitia nehnuteľnosti vylúčené; alternatíva vyplatenia spoluvlastníckeho podielu žalobcov v 1/ a 2/ rade nebola zo strany právneho zástupcu žalovanej počas konania vôbec navrhnutá, nesúhlasil iba s výškou výplaty za spoluvlastnícky podiel žalovanej. K argumentácii žalovanej ohľadom užívania nehnuteľnosti uviedli, že s ňou nesúhlasia, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť riadne užívajú, pričom nehnuteľnosti, ktoré vlastnia v k.ú. Staré Mesto Bratislava nie sú bytmi, ale nebytovými priestormi, ktoré využívajú na podnikanie (o čom predložili v konaní listinný dôkaz). Odmietli tvrdenia o umelom znižovaní ceny nehnuteľnosti s poukazom na dva znalecké posudky vyhotovené v konaní, ktorých závery žalovaná, resp, jej právna predchodkyňa nikdy nenamietala. O citovom vzťahu žalovanej k spornej nehnuteľnosti sa podľa ich názoru najlepšie vyjadrili svedkovia M., R. Z. R.. Tvrdenia žalovanej o jej snahe sa so žalobcami dohodnúť nepovažovali za pravdivé, nakoľko dohoda o reálnom rozdelení veci bola od začiatku nemožná a vyplatením zo spoluvlastníckeho podielu chcela dosiahnuť iba čo najvyššiu sumu (vyššiu ako navrhli žalobcovia a aká bola vyplatená predchádzajúcim spoluvlastníčkam). Na záver uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť kupovali s vedomím, že ju preplácajú a jednalo sa im o pozemok, na ktorom chceli postaviť nový dom, ktorý bolo potrebné minimálne zrenovovať tak, aby zodpovedal základným nárokom na bývanie, v čom im však zabránila žalovaná na stavebnom úrade a štátnej inšpekcii. Poukázali na to, že žalovaná mala svoje priestory v nehnuteľnosti uzamknuté, nehnuteľnosť jej bola po celých 8 rokov prístupná, nikdy neprispela na opravu a renováciu, pričom sa vyjadrila, že ak nepristúpia na jej požiadavky, bude robiť prieťahy a aspoň 6 rokov nepostavia dom. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva k nehnuteľnostiam, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa podanou žalobou domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva so žalovanou k nehnuteľnosti zapísanej v Správe katastra Pezinok na LV č. XXXX, k.ú. Svätý Jur, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom s.č. XXX o výmere 695 m2 a vyporiadania tohto spoluvlastníctva tak, aby bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do ich výlučného vlastníctva s povinnosťou náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške 1 000 000 Sk. Nehnuteľnosti pritom nadobudli od pôvodných spoluvlastníkov, D. M.M. a N. R. (sestier právnej predchodkyne žalovanej), z ktorých každá vlastnila 1/3 podielu na nehnuteľnostiach. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na návrh žalobcov zrušil ich podielové spoluvlastníctvo so žalovanou a ďalej skúmal zákonom stanovené spôsoby vyporiadania spoluvlastníctva v ich záväznom poradí, teda v prvom rade skúmal, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné, pričom prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Po vykonanom znaleckom dokazovaní správne konštatoval, že rozdelenie nehnuteľností nie je možné, pričom pristúpil k vyporiadaniu nehnuteľnosti ďalším stanoveným spôsobom, a to prikázaním veci do výlučného spoluvlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. 11. K odvolacej námietke žalovanej, spočívajúcej v tom, že súd neprihliadol na svojvoľné a protiprávne konanie žalobcov (nerešpektovali spoluvlastníctvo žalovanej, znemožnili jej užívanie nehnuteľnosti, rekonštruovali nehnuteľnosť bez jej súhlasu, agresívne sa správali, vypínali jej vodu a elektrinu, vyhrážali sa jej atď.), odvolací súd poznamenáva, že ak sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezmienil o násilnom správaní niektorého podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, je zrejmé, že takéto správanie na žiadnej strane sporu nevzhliadol, resp. správanie opisované stranami sporu za takéto nepovažoval. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na záver odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom je konštatované, že spoločné užívanie nehnuteľnosti v minulosti a v súčasnosti viedlo k neprestajným nedorozumeniam a konfliktom, z čoho možno vyvodiť, že konfliktné správanie vyplynulo na oboch stranách sporu. Uvedenému (ako vyplýva z obsahu súdneho spisu) zodpovedajú aj tvrdenia strán sporu, keď na jednej strane mali žalobcovia vykonávať stavebné úpravy na nehnuteľnostiach bez súhlasu žalovanej, znemožňovať žalovanej užívanie nehnuteľností, znehodnocovať nehnuteľnosti a na strane druhej mala žalovaná znemožňovať rozhodovanie o spoločných nehnuteľnostiach, o ich rekonštrukcii, ktorá bola podľa žalobcov nevyhnutná na riadne užívanie nehnuteľností, nepodieľať sa na nákladoch potrebných pre udržiavanie nehnuteľností, urážanie a osočovanie žalobcov a pod. Ak súd prvej inštancie na základe uvedeného neprihliadol na násilné správanie ani jednej zo strán sporu a pri vyporiadaní spoluvlastníctva vychádzal z veľkosti podielov, z účelného využitia veci ako aj z iných okolností, ktoré vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil, nemožno jeho rozhodnutie považovať za také, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 12. Odvolací súd zároveň uvádza, že ani námietka žalovanej ohľadom vykonávania dokazovania na súde prvej inštancie nie je dôvodná, keď z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovanou navrhnuté dôkazy prvoinštančný súd vykonal, teda nezamietol žiadne návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalovanej a ani z podaného odvolania nie je zrejmé, ktoré z navrhnutých dôkazov súd nevykonal (keď žalovaná uviedla, že boli vypočutí iba svedkovia v prospech žalobcov). Tvrdenia žalovanej ohľadom nezrozumiteľnosti a neúplnosti zápisnice z pojednávania dňa 20.4.2015 nemá oporu v obsahu súdneho spisu s poukazom na to, že voči zneniu zápisnice neboli zo strany žalovanej (ani žalobcov) vznesené žiadne námietky (s tým, že aj žalovanou spomínané písomné vyhlásenie V.. I. I. bolo oboznámené na uvedenom pojednávaní). Odvolací súd považoval vykonané dokazovanie ku všetkým aspektom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva za dostatočné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd prvej inštancie zhodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti, keď vyvodil, že žalobcovia sa o nehnuteľnosť starajú, udržiavajú ju, bývajú v nej a nemajú inak vyriešenú bytovú otázku. Skutočnosti ohľadom starostlivosti o nehnuteľnosť, vzťah k nej ako aj plánovanie bývania v nej súd prvej inštancie súhrnne zhodnotil (správne), keď konštatoval, že žalovaná a jej právna predchodkyňa chodili na Slovensko sporadicky (žalovaná ani jej právna predchodkyňa ani netvrdili sústavnú starostlivosť o nehnuteľnosti) a plánovaný návrat na Slovensko ničím nepreukázali. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo (a súd prvej inštancie túto skutočnosť aj správne vyhodnotil), že žalobcovia nemajú inak zabezpečené bývanie, keď z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že byty, ktorých sú vlastníkmi, užívajú ako kancelárske priestory (povolenie stavebného úradu č.l. 532). Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie ohľadom deliteľnosti nehnuteľností, odvolací súd konštatuje, že žalovaná v konaní nijakým spôsobom nespochybnila výsledok znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní a ani v odvolaní neuviedla konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali postup a záver súdom ustanoveného znalca. 13. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovanej, týkajúcou sa postupu súdu prvej inštancie pri posudzovaní porušenia predkupného práva právnej predchodkyne žalovanej pri predaji nehnuteľností žalobcom v 1/ a 2/ rade, odvolací súd dáva do pozornosti, že potom, ako sa bývalé spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností (právna predchodkyňa žalovanej a jej dve sestry, každá spoluvlastníčka v podiele 1/3) dohodli na predaji nehnuteľnosti, (k realizácii spoločného predaja nehnuteľností žalobcom v 1/ a 2/ rade nedošlo z dôvodu nedoloženia originálu plnej moci právnou predchodkyňou žalovanej), bola vykonaná dňa 12.9.2006 ponuka na odkúpenie podielu zo strany N. R. a D. M. voči právnej predchodkyni žalovanej S. I.. Oznámenie právnej predchodkyne žalovanej zo dňa 30.9.2006 však nemožno vyhodnotiť ako prijatie ponuky na odpredaj spoluvlastníckych podielov, keď odkúpenie podielov právna predchodkyňa žalovanej viazala na možnosť získania úveru zo stavebného sporenia, príp. akceptovala odkúpenie iba 1 z podielu spoluvlastníčky N. R., nakoľko túto možno považovať za nejasnú a nezrozumiteľnú, a zároveň bez toho, aby k vyplateniu ponúknutých podielov skutočne došlo v rámci zákonnej dvojmesačnej lehoty (vlastnícke právo žalobcov bolo zavkladované do katastra nehnuteľností dňa 4.12.2006). Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že medzi pôvodnými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností došlo k dohode o ich predaji, ktorého aktérom bola práve právna predchodkyňa žalovanej, preto obrana žalovanej o porušení jej predkupného práva je aj z tohto hľadiska nedôvodná, s tým, že naďalej platí právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná, resp. jej právna predchodkyňa si kvalifikovaným spôsobom neuplatnila relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy voči bývalým spoluvlastníčkam nehnuteľnosti a ich novým nadobúdateľom (bez právneho významu tvrdených názorových rozporov medzi žalovanou, resp. jej právnou predchodkyňou a splnomocneným právnym zástupcom). O zmätočnom správaní žalovanej, resp. jej právnej predchodkyne svedčí aj vyjadrenie k žalobe, v rámci ktorého súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva bez toho, aby porušenie predkupného práva namietala s tým, že vyporiadanie navrhovala v poradí 1/ predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku, 2/ reálnym rozdelením nehnuteľností alebo prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcov za finančnú náhradu 1,7 mil. Sk. Obdobne možno hodnotiť aj jej konanie v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ktorým sa stanovila všeobecná cena nehnuteľností, keď závery znaleckého posudku akceptovala (na pojednávaní dňa 2.9.2014) iba v prípade, že v tejto sume vyplatí žalobcov, avšak v odvolaní uvedenú cenu už namietala ako neprimeranú (keď túto sumu vzal súd prvej inštancie ako podklad pre určenie náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovanej). 14. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej ohľadom špekulatívnych dôvodov nadobudnutia nehnuteľností zo strany žalobcov, odvolací súd konštatuje, že takéto skutočnosti v konaní neboli preukázané a v súvislosti s namietaným výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade rozhodovania súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré má konštitutívny charakter, neprichádza vôbec do úvahy aplikácia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 15. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj správne právne posúdil. 16. V časti rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúcej sa trov konania odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150 O.s.p. o priznaní trov konania význam zistenie, či žalobca pred podaním návrhu na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech vo veci. Súd prvej inštancie potom v súlade s uvedeným právnym názorom postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (teda podľa zásady úspechu v spore), keď z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobcovia zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva žalovanej navrhli, a to rovnakým spôsobom ako žiadali v žalobe; dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by prichádzalo do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 O.s.p. tak v konaní absentujú. Odvolateľka zároveň poukázala na možnosť aplikácie § 143 O.s.p.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že použitie uvedeného ustanovenia možno aplikovať iba v prípade, ak v spore nebol úspešný žalovaný, pričom ide o priznanie trov konania úplne v rozpore so zásadou úspechu vo veci. Aplikácia daného ustanovenia je v súdnej praxi veľmi výnimočná, nakoľko je viazaná iba na situáciu, keď žalovaný svojim správaním nedal príčinu na podanie žaloby, to znamená, že neexistuje príčinná súvislosť medzi správaním žalovaného a podaním žaloby. Príkladmo možno uviesť neplatné rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktorý následne svoju výpoveď odvolá, avšak zamestnanec bez vážnych dôvodov s odvolaním výpovede nesúhlasí a súčasne podá žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Prejednávanú vec však nemožno zaradiť medzi prípady, na ktoré možno aplikovať predmetné ustanovenie. Hoci žalovaná bola spoluvlastníčkou nehnuteľností (a stala sa ňou na základe výsledkov dedičského konania), nemožno len na základe tejto samotnej skutočnosti vyvodiť, že nedala príčinu na podanie žaloby (pozri obdobne R 45/1956). Pokiaľ ide o namietaný úkon právnej služby, ktorý bol žalobcami uplatnený a priznaný v rámci náhrady trov konania (právneho zastúpenia), odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že ide o úkon účasti na pojednávaní dňa 21.9.2009, keď v predposlednom odstavci odôvodnenia rozhodnutia je uvedené, že právnemu zástupcovi žalobcov patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny za účasť na pojednávaniach dňa 11.5.2009, 21.9.2009, 3.4.2012, 30.5.2013. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobcom nepriznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia dvakrát za jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 11.5.2009), ale za dva úkony, a to účasť na pojednávaní dňa 11.5.2009 a účasť na pojednávaní dňa 21.9.2009. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešným žalobcom s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).