Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/666/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307209747 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307209747.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej právnej veci žalobcu: Bau3Mex a.s., Príjazdná 7/A, Bratislava, IČO: 35 761 903, zastúpený: Mgr. Jiří Budinský, advokát, so sídlom DEDÁK & PARTNERS, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade N. Q., R. I. XX, H., v 2. rade: Z. H., U. XX, H., a v 3. rade: D. H., S. XX, H., všetci zastúpení: JUDr. Jozef Naništa, advokát, Kukučínova 67, Malacky, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 15C 117/2007-497 zo dňa 24.10. 2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 24. 10. 2012 č.k. 15C/117/2007-497 m e n í t a k t o: Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 z celku na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra pre R. mesto G. republiky H. pre katastrálne územie D. ako parcely registra „C“: pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné plochy, ktorý je v katastri nehnuteľnosti duplicitne zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto G. republiky H. pre katastrálne územie D., v prospech žalovaných v 1. až 3. rade. Žalobca má nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozsudku, a zaviazal žalobcu zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných náhradu trov konania vo výške 25 719,90 Eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2007 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 z celku na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre R. mesto G. republiky H. pre katastrálne územie D., špecifikovaných v žalobe. Nehnuteľnosti žalobca riadne zakúpil Zmluvou o predaji časti podniku od vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, je teda dobromyseľným vlastníkom, na ktorého sa vzťahuje aj ochrana podľa § 446 ObZ. Vo veci už prvostupňový súd rozhodol v poradí 1. rozsudkom č.k. 15C 117/2007-266 zo dňa 16.4.2010, kedy rovnako žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že sporné nehnuteľnosti nikdy neboli odňaté z vlastníctva právneho predchodcu žalovaných v 1. a 2. rade vo vyvlastňovacom konaní, a teda patria do vlastníctva žalovaných, z nasledovných dôvodov: 1. Je zrejmé, že otec žalovaných 1/ a 2/ N. Q. sa stal dňom smrti svojej matky Y. F., rodenej D., prv vydatej Q., XX. 2. XXXX, ako jej dedič vlastníkom pôdy v katastrálnom území D. zapísanej vo vl. č. XXX, v tom čase užívanou socialistickou organizáciou Jednotným roľníckym družstvom H. - D., 2. Je zrejmé, že pôvodná výmera parcely číslo XXX zapísanej v uvedenej vl. č. XXX bola X XXXmX, 3. Je zrejmé, že N. Q. bytom Y. XXX, H. - D. a N. F. odpredali zmluvou zo dňa 10. 2. 1971 z uvedenej parcely spolu 30 m2, 4. Je zrejmé, že evidencia nehnuteľností mala vedomosť o skutočnostiach uvedených v bodoch 1. a 3, 5. Je zrejmé, že dňa 31. 1. 1979 bolo vydané rozhodnutie o vyvlastnení výmery 2 521 m2 z parc. č. XXX zapísanej vo vl. č. XXX pozemkovej knihy, a to od „neznámeho dediča po Y. F., rod. D., zastúpenou opatrovníčkou G. Y., pracovníčkou B. H. V., D. 1, H., ktorý uvedené rozhodnutie vydal“. 6. Je zrejmé, že dedič po Y. F. N. Q., naposledy bytom Y. XX, H. zomrel dňa 9. 8. XXXX, 7. Je teda zrejmé, že dedič po Y. F. N. Q. v čase vydania uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia fyzicky existoval, a to na stálej adrese na Y. ulici vo D., 8. Je zároveň zrejmé, že je vylúčené, aby pri zachovaní náležitej pracovitosti, starostlivosti, dôslednosti pri tak závažnom, a to právne i ľudsky, konaní, akým nepochybne vyvlastňovacie konanie je, vyvlastňovací orgán nebol „našiel“ N. Q., napríklad tak, že by sa informoval u orgánu evidencie nehnuteľností, ďalej u orgánu, ktorý rozhodoval v dedičskej veci a následne by v malej obci D. musel N. Q. „nájsť“ a to osobne i písomne, prípadne i v spolupráci so štátnymi orgánmi, resp. samosprávnymi orgánmi obce D., 9.V tejto súvislosti súd zdôraznil prísnosť kogentných ustanovení o vyvlastnení, z ktorých je zrejmé, že sa nemôže vyvlastniť „niekomu neexistujúcemu“, čo ale v tomto prípade vyvlastňovací orgán urobil, a to ešte tak, že „mu“ ustanovil opatrovníka v osobe pracovníčky vyvlastňovacieho orgánu, u ktorej sa práve preto ani len nepredpokladá, že by brojila proti jej ustanoveniu za opatrovníka a vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, 10. Čo sa týka právneho pojmu „neznámy dedič“, súd poukázal na to, že ide o právny pojem dedičského konania obsiahnutý výlučne v Občianskom zákonníku, pričom vo „vysvetlivkách“ je citovaný obsah tohto pojmu - „vie sa, že poručiteľ mal syna ...“, 11. Je zrejmé, že N. Q. nebol účastníkom vyvlastňovacieho konania, hoci ako dedič a tým ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ním jednoznačne mal byť, 12. Je teda úplne zrejmé, že právne významnou sa stala v tomto prípade otázka „prezumpcie správnosti“ uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia ako správneho aktu, 13. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10. 4. 2001, sp. zn. 22 Cdo 3035/2000, ktorého právna veta znie: „Skutočnosť, že právoplatné správne rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľnosti, ktoré bolo právnym titulom nadobudnutia vlastníctva štátom, bolo zrušené potom, čo vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudla tretia osoba, nemôže mať za následok zánik vlastníckeho práva tejto tretej osoby“. 14. Ďalej súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1 Cdo 3/03, ktorého právna veta znie: „Vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k veci na základe rozhodnutia, ktorého účastníkom nebol." 15. Je teda nepochybne zrejmé, že uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie je ako správny akt jednoznačne ničotný právny akt, tzv. paakt, resp. nulitný právny úkon, teda úkon, ktorý pre analyzovanú závažnosť právnej závadnosti, v žiadnom prípade nemohol vyvolať zamýšľané právne účinky vyvlastnenia, 16. Je teda nepochybne zrejmé, že N. Q., otec žalovaných 1/ a 2/, uvedeným vyvlastňovacím rozhodnutím o vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti neprišiel, 17. Je teda nepochybne zrejmé, že vlastníkom bol až do svojej smrti dňa 9. 8. 1989, 18. Je teda nepochybne zrejmé, že dňom 9. 8. 1989 nadobudli toto vlastníctvo jeho dedičia, a to jeho pozostalá manželka U. Q. a žalovaní v 1. a 2. rade ako jeho deti, 19. Na tomto dátume nadobudnutia dedičstva nič nemení ani to, že toto vlastníctvo bolo prejednané až ako novoobjavené dedičstvo v rokoch 1993 až 1997, čím je len potvrdené nadobudnutia dedičstva s deklarovaným charakterom, 20. Bez právneho významu je skutočnosť, že kataster nehnuteľností nevykonal zápis opravného uznesenia tunajšieho súdu č. k. Ns 113/94-91 zo dňa 21. 10. 1996, právoplatného dňa 30. 11. 1996, 21. Je teda nepochybne zrejmé, že žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností - parciel, ktorých celková výmera predstavuje „vyvlastnenú“ výmeru 2 521m2, 22.V zmysle citovaného rozhodnutia NS ČR nemôže byť poskytnutá právna ochrana vlastníctva tretím osobám ako ďalším „nadobúdateľom“ nehnuteľností práve z dôvodu právnej ničotnosti uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia, resp. tým, že touto ničotnosťou N. Q. o toto vlastníctvo až do svojej smrti dňa 9. 8. 1989 nikdy neprišiel a týmto dňom ho nadobudli jeho dedičia, resp. následne žalovaní 1/ až 3/, 23. Je preto nepochybne zrejmé, že žalobca práve z uvedeného dôvodu nemohol právne nadobudnúť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vydržaním, 24. A preto nie je právne zaujímavá pre žalobcu ani právna aplikácia ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, 25. Žalobca sa nestal vlastníkom ani tým, že pri uzavretí Zmluvy o predaji časti podniku konal v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností, 26. Vlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalovaní 1/, 2/, 3/, ako podieloví spoluvlastníci v uvedených spoluvlastníckych podieloch ?, ?, 1, 27. Je bez právneho významu to, že už nie je k dispozícii spis veci vyvlastňovacieho konania, resp. to nemôže byť vykladané v neprospech N. Q., resp. žalovaných 1. až 3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil ich právny zástupca. 2. Tento rozsudok bol na odvolanie žalobcu zrušený uznesením odvolacieho súdu č.k. 14Co/377/2010 zo dňa 26.7.2011 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení konštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá kritériám uvedeným § 157 O.s.p.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z troch právnych titulov: 1. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého ObNV Bratislava III č. B.-XXXX/XX/XX zo dňa 31.1.1979, ktorým malo prejsť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na právneho predchodcu žalobcu (t.j. Čsl. štát), od ktorého nehnuteľnosti žalobca neskôr odkúpil, 2. vydržaním sporných nehnuteľností podľa § 134 OZ, 3. prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zmluvou o predaji časti podniku podľa § 483 ods. 3 ObZ v nadväznosti na § 446 ObZ. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú však zistiteľné len závery okresného súdu, na základe ktorých skonštatoval, že otec žalovaných v 1. a 2. rade N. Q. nikdy neprestal byť vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože správne rozhodnutie o vyvlastnení je ničotný právny akt. Súd sa však nevyporiadal ani v tejto otázke so všetkými spornými skutočnosťami. Najmä nevyhodnotil obsah dedičského rozhodnutia č. D XXX/XXX-XX z hľadiska námietok žalobcu, či správny orgán sa dôvodne na základe jeho obsahu mohol domnievať, že k sporným parcelám je dedič po poručiteľke Y. F. neznámy. Súd bol povinný dôsledne vyhodnotiť všetky tvrdené skutočnosti zo strany žalobcu a dostupné dôkazy najmä v situácii, kedy spis z vyvlastňovacieho konania už nie je k dispozícii. Nedostatočné a úplne nepreskúmateľné je odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k ďalším tvrdeným právnym skutočnostiam zo strany žalobcu; a to, že vlastníctvo mohol nadobudnúť aj z titulu vydržania podľa § 134 OZ, ktoré predpokladá, že nehnuteľnosť získa do vlastníctva jej nevlastník práve na základe dobromyseľnej držby v zákonom predpísanej dĺžke; a aj na základe Zmluvy o predaji časti podniku podľa § 483 ods. 3 ObZ, kedy preukázanie dobromyseľnosti je rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie vlastníckeho práva bez ohľadu na to, či predávajúci bol skutočným vlastníkom prevádzanej veci. Ide o samostatné právne tituly nadobudnutia vlastníckeho práva, s ktorými bol prvostupňový súd povinný riadne sa zaoberať, vyhodnotiť všetky tvrdené skutočnosti a podľa potreby vykonať vo vzťahu k nim aj dokazovanie. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní vykonal a vyhodnotil všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci v naznačenom smere, a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p. . Odvolací súd zrušil a vrátil na ďalšie konanie aj časť napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, pretože tento výrok súvisí s rozhodnutím vo veci samej a závisí od výsledku ďalšieho konania. 3. V ďalšom konaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 24.10.2012 opätovne žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. V rozsudku súd len zopakoval svoje pôvodné skutkové a právne závery k prvému titulu vlastníctva - z dôvodu neplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia z 31.1.1979 o vyvlastnení 2521 m2 z parc. č. XXX zapísanej v PKV č. XXX, z vlastníctva poručiteľky Y. F., ktorá nezanechala známeho dediča. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že vyvlastňovacie rozhodnutie vydal ObNV Bratislava III bez toho aby konal, s dedičmi - deťmi poručiteľky. Sporné pozemky z dedičov zdedil N. Q. (otec odporcov 1 a 2) po smrti poručiteľky dňa 27.2.1968, ale vyvlastňovací orgán s ním nekonal. V rozsudku sa však súd opätovne vôbec nevyporiadal s tvrdeniami žalobcu, že vlastnícke právo mohol nadobudnúť jeho právny predchodca - Čsl. štát aj vydržaním podľa § 134 OZ, pretože pozemky nepretržite užíval v dobrej viere od 31.1.1979 až roku 1993, kedy sa stali predmetom konania o novoobjavenom dedičstve. Podľa platnej legislatívy počnúc od 1.1.1992 sa vlastníkom nehnuteľnosti vydržaním mohol stať aj štát, ak mal 10 rokov nehnuteľnosti v oprávnenej držbe. Rovnako sa súd nevyporiadal s tretím tvrdeným titulom vlastníctva - prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu zo štátneho vlastníctva zmluvou o predaji časti podniku podľa § 483 ods. 3 ObZ v nadväznosti na § 446 ObZ, v rámci privatizácie š.p. Vojenské stavby Bratislava. Zmluva bola uzavretá s Fondom národného majetku dňa 21.12.2005 a do katastra nehnuteľnosti bola zavkladovaná dňa 1.1.2006 na LV č. XXXX. Nehnuteľnosti žalobca odkúpil pod obchodným menom PROJEKT ONE ,a.s., pričom o duplicite vlastníctva sa žalobca preukázateľne dozvedel až po doručení listu od Správy katastra pre Hl. m. SR H. zo dňa 29.6.2006 s tým, že identické nehnuteľnosti sú zapísané aj na LV č. XXXX v prospech žalovaných v 1. až 3. rade. K záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sa súd prvého stupňa vyjadril len všeobecne na strane 25 rozsudku tak, že správny orgán vydal ničotné rozhodnutie, ktorým na štát neprešlo vlastnícke právo z dediča N. Q. po poručiteľke, jeho matke Y. F.. Nebol tak skutkový a právny základ pre vydržanie. Žalobca sa tak nestal ani vlastníkom na základe zmluvy o časti podniku a právne nezaujímavá je jeho dobrá viera v zápis v katastri nehnuteľností. Preto rozhodol tak ako v predchádzajúcom konaní a priznal žalovaným ako úspešným účastníkom aj náhradu trov konania. 4. Rozsudok napadol opätovne odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 12.4.2013. Uplatnil rovnaké odvolacie dôvody ako proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu zo dňa 16.4.2010. Predovšetkým namietol, že súd nerešpektoval dôvody, pre ktoré odvolací súd zrušil prvý rozsudok a odôvodnenie rozsudku je opätovne nepreskúmateľné a nedostatočné, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že: • žalovaní si neuplatnili svoje vlastnícke nároky v zákonných lehotách podľa reštitučných predpisov do roku 1992, pozemky neužívali a nenakladali s nimi, • k správnemu rozhodnutiu o vyvlastnení z r. 1979 žalobca uviedol, že správny orgán nemohol mať vedomosť o dedičovi nebohej Y. F., lebo dedičské rozhodnutie z roku 1968 bolo nekonkrétne, neurčité a nešpecifikovalo, že dedič N. Q. st. zdedil konkrétne sporné nehnuteľnosti. Rozhodnutie bolo opravené až po 28 rokoch uznesením Obv. súd BA III z 21.10.1996, ktoré bolo katastru nehnuteľností doručené dňa 23.12.1996. Ani toto uznesenie kataster neuznal ako vkladuschopnú listinu. Žalovaných zapísal kataster nehnuteľností ako duplicitných vlastníkov až na základe návrhu dedičov po N. Q. st. z roku 1993, v ktorom notár vydal osvedčenie o novoobjavenom dedičstve v roku 1997, ktoré osvedčilo zdedenie len časti parcely bez udania výmery, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX. Vyvlastňovacie rozhodnutie je platným správnym aktom, ktoré nebolo predpísaným spôsobom zrušené ani zmenené, a vyvoláva tak právne účinky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3035/2000, podľa ktorého aj keby bolo rozhodnutie o vyvlastnení zrušené potom ako vlastníctvo nadobudla tretia osoba, nemôže to mať za následok zánik vlastníckeho práva tejto osoby, • Právny predchodca žalobcu, Čsl. štát, mal na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1979 dobrú vieru, že má v držbe svoje vlastníctvo, pričom táto držba nepretržite a nerušene trvala viac ako 10 rokov, t.j. do roku 1993. Vydržaním môže dôjsť k získaniu vlastníckeho práva len osobe, ktorá vlastníctvo k nehnuteľnosti nemala na základe skoršieho, resp. iného právneho titulu; t.j. len nevlastníkovi, • Špeciálnu ochranu žalobca požíva na základe § 446 ObZ, ktorá je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má. Žalobca zakúpil sporné nehnuteľnosti v rámci kúpy časti podniku podľa § 483 ObZ od štátu na základe zmluvy zo dňa 21.12.2005, kedy bol v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný FNM SR. Žalobca tak bol jednoznačne dobromyseľný až do začatia konania o novoobjavenom dedičstve v roku 1993. • Domáhal sa preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu. 5. Žalovaní v 1. až 3. rade sa k odvolaniu vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa z 15.7.2013. Zdôraznili, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. V napadnutom rozsudku súd veľmi jasne definoval dôvody potrebné pre rozhodnutie v merite veci. K povinnosti žalovaných uplatniť si nároky podľa reštitučných prepisov právny zástupca uviedol, že námietka je irelevantná. Žalovaní sú riadne ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva a určenia vlastníckeho práva sa nedomáhajú oni, ale žalobca. Okresný súd sa tým preto nemal dôvod zaoberať. Aj ÚS SR zaujal právny názor, že argument dobrej viery nadobúdateľa nemôže preklenúť zásadu, že nikto nemôže preniesť viac práv ako má sám. Zopakovali svoju obranu o nezákonnom postupe vyvlastňovacieho orgánu, ktorý nekonal s dedičmi poručiteľky, okruh ktorých mu musel byť známy. V dedičskom rozhodnutí z roku 1968 je jasne uvedené, že N. Q. st. pripadá po jeho matke všetka poľnohospodárska pôda, ktorú v tom čase užívalo N. D.; okrem iného teda aj sporná p.č. XXX, zapísaná v PKV č. 983. Žiadali preto rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 6. V reakcii zo dňa 28.3.2014 na vyjadrenie žalovaných žalobca uviedol nasledovné • zopakoval, že odôvodnenie rozsudku sa vôbec nezaoberalo viacerými podstatnými skutočnosťami, od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo. K prvému titulu vlastníckeho práva - vyvlastneniu, najmä konkrétny dôvod, na základe ktorého okresný súd považoval vyvlastňovacie rozhodnutie za tzv. paakt, ktorého význam však nevysvetlil. Nevyporiadal sa s tým, že Správny poriadok počíta aj s eventualitou konania s neznámym účastníkom. Hoci okresný súd citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/3/2003 v súvislosti s tzv. paaktom, neozrejmil však jeho použiteľnosť na skutkový stav v prejednávanej veci. Prax súdov takéto nulitné rozhodnutia spravidla definuje ako akt vydaný absolútne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne následky. V danej veci vyvlastňovacie rozhodnutie bolo vydané oprávneným orgánom podľa Stavebného zákona v znení platom v rozhodnom období. Vyvlastňovacie rozhodnutie po dlhé roky predstavovalo právny titul, na základe ktorého boli nehnuteľnosti užívané žalobcom a jeho predchodcami ako vlastníkmi bez toho, aby tento stav bol spochybnený. Na správnosť rozhodnutia slúži inštitút riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov a iný zásah okrem prípadov extrémnych vád je vylúčený, • Pokiaľ ide o druhý vlastnícky titul - vydržanie, okresný súd nelogicky odôvodňuje nemožnosť nadobudnúť sporné nehnuteľnosti vydržaním neexistenciou vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu, hoci vydržaním môže nadobudnúť vlastnícke právo len niekto, kto dovtedy vlastníkom nebol, • K tretiemu vlastníckemu titulu - Zmluve o kúpe časti podniku podľa § 483 ObZ žalobca k doterajším tvrdeniam poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/2006, ktorý riešil nadobudnutie vlastníckeho práva obchodnou spoločnosťou na základe príklepu v exekučnom konaní. Súd tu judikoval, že ak nadobúdateľ vlastníctva príklepom previedol vlastnícke právo platne na iné osoby, treba dať prednosť ústavnému princípu ochrany nadobudnutých práv. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Na prejednanie odvolania nariadil súd vo veci pojednávanie, na ktoré boli riadne predvolaní právni zástupcovia oboch strán sporu. Pred začiatkom pojednávania predložila súdna tajomníčka súdu úradný záznam, z ktorého vyplýva, že o 08.00 hod telefonicky oznámil právny zástupca žalovaných, že žiada ospravedlniť svoju neprítomnosť a aj neprítomnosť žalovaných na pojednávaní z rodinných aj pracovných dôvodov, a žiada odročenie pojednávania. Súdna tajomníčka ho požiadala, aby ospravedlnenie zaslal súdu aj elektronicky, čo do začatia pojednávania neurobil. Odvolací súd konštatoval, že neboli splnené podmienky § 183 ods. 1 CSP na odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaných žiadnym spôsobom nepreukázal konkrétne aké dôležité dôvody mu bránia zúčastniť sa pojednávania a či ide o také dôvody, ktoré nemohol oznámiť dostatočne včas, aby mohla byť s nimi oboznámená aj protistrana. Súd preto na žiadosť právneho zástupcu žalovaných neprihliadal a vec prejednal v jeho v neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení. Zdôraznil, že obrana žalovaných sa sústredila na dedičské rozhodnutie z roku 1968 po poručiteľke Y. F., ktoré bolo natoľko neurčité, že nebolo vkladu schopnou listinnou. To sa nepodarilo odstrániť ani neskôr opravným uznesením Obvodného súdu Bratislava III z roku 1996. Až na základe osvedčenia o novoobjavenom dedičstve z roku 1997 boli žalovaní zapísaní ako vlastníci. V tomto čase však už uplynula zákonná lehota na uplatnenie reštitučných nárokov vo vzťahu k sporných nehnuteľnostiam, ktorá uplynula v roku 1992. V tejto súvislosti právny zástupca poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 177/2013 z 24. 04. 2013, podľa ktorého ak boli zmeškané lehoty na uplatnenie nárokov podľa reštitučných predpisov, nemožno ich uplatniť v riadnom sporovom konaní na všeobecných súdoch. Na otázky súdu právny zástupca uviedol, že je pravdou, že identifikácia sporných parciel uvedená v súpise, ktorý bol prílohou Zmluvy o kúpe podniku z roku 2005 je iná, ako bola označená v žalobe zo dňa 31. 05. 2007. Táto zmena súvisí s geometrickým plánom č. 11/2007 zo dňa 04. 05. 2007. Ďalšia zmena bola pripustená na pojednávaní dňa 01. 07. 2009, kedy žalobca upravil túto identifikáciu v súlade s geometrickým plánom č. 39/2007. Zmeny tejto identifikácie súviseli predovšetkým s tým, že na pozemkoch prebiehala výstavba, ale stále išlo o rovnaké územie s rovnakými hranicami o výmere 2251 m2, ktoré boli vyvlastnené. Na ďalšiu otázku, ktorá vyplývala z porovnania týchto parciel zapísaných na LV č. XXXX v prospech žalobcu a na LV č. XXXX v prospech žalovaných, kde je uvedená iná výmera týchto pozemkov, zástupca uviedol, že na LV č. XXXX sú sporné pozemky označené ako parcela č. XXX/X, ktorá je zhodná s označením tejto parcely v Pozemkovej knihe, a vyplýva to aj z poznámky časti „Iné údaje“ . Na tomto LV sa uvádza výmera parcely XXXX m2, pričom úplne pôvodná parcela č. XXX m2 mala výmeru až XXXX m2. Z citovanej poznámky vyplýva, že časť parcely XXX je na LV XXXX a XXXX. Sporná je však časť parcely len o výmere XXXX m2, ktorá podliehala vyvlastneniu. Žalobný petit tak ako bol pripustený súdom prvej inštancie v roku 2009, je aktuálny aj v súčasnosti čo do označenia sporných parciel a preto by bol rozsudok v tejto podobe vykonateľný. Odvolací súd oboznámil listinné dôkazy vykonané v doterajšom dokazovaní na súde prvej inštancie: • Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 21.12.2005 medzi FNM SR a Project one, a.s. BA , so súpisom pozemkov k privatizovanej časti, • Oznámenie Správy katastra žalobcovi z 29.6.2006 o duplicite vlastníctva, týkajúce sa pozemku p. č. XXX o výmere XXXX, zapísaného na LV XXXX, v PKV č. XXX. Ide o duplicitu k LV č. XXXX p.č. XXXX/ X,XX,XX-XX, • Geometrický plán č. 11/2007 zo 4.5.2007, • Kúpna zmluva z 10.11.1971 medzi N. Q. st. a N. F. ako predávajúcimi a Čsl. štátom - Ministerstvom národnej obrany ako kupujúcim, ktorou bola odpredaná časť parcely č. XXX o výmere 30 m2 za 240,- Kčs, pričom N. Q. bol ako vlastník titulom dedenia, • Vyvlastňovacie rozhodnutie ObNV BA III z 31.1.1979 na návrh Vojenských stavieb Praha, ktorým boli vyvlastnené okrem iného aj časť parc. č. XXX o výmere XXXX m2 neznámeho dediča po Y. F., • Osvedčenie o dedičstve z 2.10.1997 po poručiteľovi N. Q. st., zomrelom 9.8.1989, • Darovacia zmluva medzi žalovanými zo dňa 24.9.2001, • Návrh žalobcu z 3.11.2006 žalovanému v 1. rade na uzavretie dohody o predmete sporu, ktorý bol doručený aj žalovaným v 2. a 3. rade, • Znalecký posudok č. XX/XXXX na všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností na objednávku žalobcu, • Nový geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 13.8.2007 k parcelám s duplicitným vlastníctvom, ktorý zodpovedá aktuálnemu stavu na LV č. XXXX, • Zápisnica z prejednania dedičstva po Y. F. zo dňa 10.4.1968 a rozhodnutie o dedičstve č. D 433/1968 Št. notárstva Bratislava -mesto z 10.4.1968, • Opravné uznesenie ObNV BA 3 Ns/113/1991 z 21.10.1996, • Výpis z PKV č. XXX, k parc. č. XXX, • Oznámenie Správy katastra z 3.2.2010 pre okresný súd k histórii zápisov sporných pozemkov. Právny zástupca žalobcu k oboznámeným dôkazom uviedol, že všetky dôsledne pozná a nie je potrebné, aby sa s nimi v doplnenom dokazovaní odvolací súd bližšie zaoberal. Taktiež nemá čo k týmto dôkazom doplniť. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobnému petitu, ktorý bol pripustený na pojednávaní 01. 07. 2009, a ktorý je citovaný aj na strane 8 napadnutého rozsudku. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov na súde prvej inštancie a na odvolacom súde. 9. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že predmet sporu bol ustálený pripustením zmeny žalobného petitu na pojednávaní dňa 1.7.2009, ktorým sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam identifikovaným na LV č. XXXX pod parc. č. XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, o celkovej výmere XXXX m2 (ide o pôvodné označenie parciel v čase kúpy časti podniku na č.l. XX spisu). Duplicitný zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaných je na LV č. XXXX k parc. č. XXX/ X o výmere 2558 m2, pričom žalovaní 1. a 2. spoluvlastnícke podiely nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve D99/1993, Dnot 58/93 z 18.10.1997 a žalovaný 3. darovacou zmluvou od žalovaných 1. a 2. zo dňa 10.12.2001. 10. Na základe takto zisteného skutkového stavu, dospel odvolací súd nasledovným záverom: • žalobca si vo veci uplatnil svoje vlastnícke právo z troch právnych titulov, z ktorých okresný súd vyhodnotil ako nedôvodný len 1. titul - vyvlastnenie sporných pozemkov v prospech Čsl. štátu, pre zrejmú neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré vyhodnotil ako tzv. paakt. Dôvodom bola výlučne skutočnosť, že dedičia pôvodnej vlastníčky sporných pozemkov, nebohej Y. F., boli v čase vyvlastňovania známi - konkrétne otec žalovaných 1. a X.Jozef Q. st., ktorý zdedil tieto pozemky s povinnosťou výplaty spoludedičom. Tento dedič navyše spolu s ďalším spoluvlastníkom odpredali časť spornej parcely štátu ešte pred vyvlastnením. Aj v prípade správnosti záverov okresného súdu o tak extrémnej vade vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré súd oprávňuje prejudiciálne posúdiť rozhodnutie ako tzv. ničotný akt, bolo treba skúmať ďalšie tituly vlastníctva, čo však okresný súd neurobil, hoci to vyplývalo aj zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, • Odvolací súd z vykonaných dôkazov vyhodnotil ako dôvodnú žalobu v časti, že sporné pozemky Čsl. štát ako právny predchodca žalobcu, mohol nadobudnúť aj vydržaním. Pozemky mal nerušene v držbe v období rokov 1979 až 1993, a právnym titulom (nikým nenapadnutým v tejto dobe) bolo práve vyvlastňovacie rozhodnutie. Pre dobrú vieru oprávnenej držby pritom súdna prax ustálila, že jej relevantným dôvodom môže byť aj tzv. putatívny, teda neplatný právny úkon, pokiaľ sa držiteľ mohol oprávnene domnievať, že je platný. • Nesporným a zákonným dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu však je nepochybne Zmluva o predaji podniku zo dňa 21.12.2005, zavkladovaná do katastra nehnuteľností dňa 1.1.2006, s ktorou Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) spája v § 483 v spojení s § 446 následky nadobudnutia vlastníckeho práva aj v prípade, ak by predávajúci nebol vlastníkom predávanej nehnuteľnosti. Ustanovenie § 446 prelomilo všeobecnú zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, a ochraňuje dobromyseľného kupujúceho v obchodno-záväzkových vzťahoch. Jedinou podmienkou je preukázanie skutočnosti, že kupujúci bol v čase kúpy dobromyseľný; teda, že nevedel, že predávajúci nie je vlastníkom predávanej veci. Ide o tak ochranu vyplývajúcu priamo zo zákona. Žalobca vo veci nesporne preukázal svoju dobrú vieru pri uzatvorení zmluvy zo dňa 21.12.2005, keďže predávajúci - FNM SR, bol v čase predaja sporných nehnuteľností zapísaný ako ich vlastník na liste vlastníctva. O duplicite vlastníctva sa žalobca preukázateľne dozvedel až z oznámenia správy katastra v júni 2006, teda po nadobudnutí svojho vlastníckeho práva. • Keďže žalobcovi nesporne svedčí vlastníctvo z 3. uplatneného vlastníckeho titulu, bolo nadbytočné bližšie skúmať oprávnenosť ostatných žalovaných titulov., • Závery súdu prvej inštancie k 2. a 3. uplatnenému vlastníckemu titulu v napadnutom rozsudku úplne absentujú. Odvolací súd sa tak nemohol vyporiadať s ich správnosťou, resp. nesprávnosťou vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam. Aj keď takýmto postupom súdu prvej inštancie boli porušené práva účastníkov na spravodlivý proces, a bol by to dôvod na opätovné zrušenie napadnutého rozsudku , odvolací súd nemohol takto rozhodnúť vzhľadom na ustanovenie § 390 ods. 1 CSP (pretože rozsudok súdu prvej inštancie už raz bol vo veci zrušený). Odvolací súd preto sám rozhodol v merite veci, podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil a žalobe z vyššie uvedených dôvodov vyhovel v celom rozsahu. 11. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca. Odvolací súd preto podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).