Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309216159 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1309216159.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L. K. - K., A. XXXX, XXX XX Z. G. C., T.: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., advokátska kancelária, Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: Lena aplikace, s.r.o, Uničovská 2366/68, 785 01 Šternberk, Česká republika, IČO: 268 77 872, zastúpeného: JUDr. Petr Dítě, LL.M., advokát, Horní náměstí 19, 772 00 Olomouc, Česká republika, o zaplatenie sumy 3.956,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/4/2010-540 zo dňa 13.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/4/2010-540 zo dňa 13.11.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 7.813,47 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň ho zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 468,50 eura, a to k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Lubomíra Minaříka, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľa zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 1.204,90 eura na účet Okresného súdu Bratislava III v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 28.12.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.956,98 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že na základe písomnej objednávky odporcu, ktorá bola navrhovateľovi zaslaná dňa 30.06.2008 a ktorú navrhovateľ podpísal dňa 07.07.2008 mal navrhovateľ vykonať betonárske práce na stavbe „. E. - K. v rozsahu tam špecifikovanom, a to betónovú dosku 110 mm o výmere 903 m3, 80 mm rampu o výmere 304 m3, cementový poter o výmere 36 m2 a epoxidový náter na výmere 750 m2. Práce dohodnuté na základe objednávky navrhovateľ vykonal. Po dokončení diela navrhovateľ dielo dňa 01.10.2008 odovzdal a vystavil protokol o prevzatí diela, ktorý potvrdil a obratom ho zaslal odporcovi. Keďže odporca protokol o prevzatí diela neposlal navrhovateľovi naspäť a ani nevytkol žiadne vady, navrhovateľ vystavil za vykonané práce podľa dohnutého cenníka dve faktúry, a to faktúru č. XX/XXXX za zhotovenie epoxidového náteru o výmere 750 m2 v dohodnutej cene 65 Sk/m2 v celkovej cene 58.012,50 Sk a faktúru č. XX/XXXX za zhotovenie betónových podláh v celkovej cene 241.578,- Sk. Odporca písomne namietal na určitých miestach nekvalitne vykonané práce a žiadal navrhovateľa o zníženie vyfakturovaných súm na faktúre č. XX/XXXX na sumu 39.715,- Sk a na faktúre č. XX/XXXX, t.j. žiadal o zníženie celkovej vyfakturovanej sumy o 162.085,- Sk. Uvedeným skutočnostiam navrhovateľ v plnom rozsahu vyhovel a faktúru č. XX/XXXX upravil o 18.297,50 Sk na odporcom požadovanú sumu 39.715,- Sk (t.j. 1.318,30 eura) a faktúru č. XX/XXXX upravil o 162.085,- Sk na odporcom požadovanú sumu 79.493,- Sk (t.j. 2.638,68 eura). Celková vyfakturovaná suma za obe faktúry predstavuje výšku 3.956,98 eura (t.j. 119.208,- Sk). Týmto úkonom odporcu bol dlh odporcu v celkovej výške 3.956,98 eura (t.j. 119.208,- Sk) uznaný čo do dôvodu aj výšky. Odporca sa v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k veci tak, že faktúra č. XX/XX bola v celom rozsahu zaplatená, ale bol k nej vydaný dobropis č. XXXX/XX, teda vznikol preplatok tejto faktúry vo výške 1.031,3 eura. Pri sumách vo faktúrach č. XX/XXXX a č. XX/XXXX a ich dobropisoch č. XXXX/X a č. XXXX/X je rozdiel 2.925,67 eura, a nie 3.956,98 eura, ako je uvedené v žalobnom návrhu. Dňa 13.07.2009 obdŕžal odporca reklamáciu podláh od generálneho dodávateľa stavby (Váhostav). Podlahy, ktoré realizoval navrhovateľ, boli popraskané a drolil sa podkladný betón. Túto reklamáciu ihneď posielal odporca navrhovateľovi dňa 14.07.2009, pričom navrhovateľ na ňu nereagoval. V závislosti hroziaceho penále bol odporca nútený využiť služieb firmy ELIT floor s.r.o. k oprave podláh, pričom odporcovi vznikla škoda 96.234,5 Kč bez DPH (3.744,53 eura). Odporca si uplatnil právo voči navrhovateľovi na zaplatenie sumy 3.744,53 eura, tzn. po odpočítaní odporcovi vzniknutej škody od navrhovateľovho nároku predstavuje dlh navrhovateľa voči odporcovi 818,86 eura. Dielo vykazovalo vady spočívajúce v nerovnosti povrchu, technologicky chybne urobenej betonáže, (zaliatie objektových dilatačných špár), zle narezaných zmršťovacích dilatácií, nerealizovaného zatmelenia zmršťovacích špár a bez vedomia objednávateľa zabetónovanej plochy použitím cementovej nivelačnej hmoty neznámeho pôvodu. Epoxidový náter vykazoval nerovnorodý povrch, naviac zhotoviteľ porušil technologický postup aplikácie náteru mostíka, ktorý bol súčasťou dodávky, pričom zhotoviteľ nedodržal lehotu 28 dní pre vyzretie a stabilizáciu betónu, pretože k aplikácii prišlo už po 16 dňoch od ukončenia betonáže v rozpore s návodom na použitie. Prišlo k vzniku dvoch druhov vád, prvé vady boli odstraňované preto, aby dielo mohlo byť odovzdané a druhé vady sa objavili v rámci plynutia záručnej lehoty, ktoré dal odporca odstrániť iným firmám. Navrhovateľ prevzal epoxidový náter na 1 100 m2, pričom fakturoval iba 750 m2, takže v cene rozdielu 350 m2 mal túto sumu odporcovi zaplatiť alebo tento náter v uvedenom rozsahu vrátiť. Odporca zápočtom č. X uskutočnil započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov. Odporca ďalej vystavil a zaslal navrhovateľovi faktúru č. Y. na sumu 3.927,94 eura, dôvodom vystavenia ktorej je cena materiálu a náklady, ktoré mu vznikli za opravu diela, ktoré navrhovateľ realizoval nekvalitne a neodborne. Zápočtom č. X odporca započítal jeho pohľadávku z uvedeného dôvodu za navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania. Oprava diela na základe reklamácie odporcu zo dňa 13.07.2009 predstavuje sumu 96.235,- Kč z faktúry č. Y. (3.927,94 eura). Ďalšie škody, ktoré odporca požaduje od navrhovateľa, sú suma 27.862,-Kč za nevrátený materiál - náterová hmota na 250 m2, suma 10.000,- Kč za prerezanie a úpravu zabetónovanej objektovej dilatácie, suma 38.500,- Kč za náhradu ciest odporcovho technika a riaditeľa kvôli riešeniu vád diela z Šternberka do Bratislavy a späť (440 km x 7 ciest x 12,5 Kč/km), suma 7.000,- Kč za mzdu pracovníka zhotoviteľa (28 h cesty + 7 h práce) a suma 11.880,- Kč za odpočet mínus 23 m2 betónovej dosky z 903 m2 na 880 m2, celkovo vo výške 96.242,- Kč. Oprava diela podľa reklamácie zo dňa 13.07.2009 predstavuje sumu 96.235,- Kč. Celkovo bola odporcovi spôsobená škoda vo výške 192.477,- Kč. Navrhovateľ nikdy pri realizácii diela nepoukazoval na zle pripravený podklad pre realizáciu diela. K odovzdaniu a prevzatiu diela zo strany zhotoviteľa objednávateľovi nikdy neprišlo. Prístupová rampa nebola jedinou prístupovou cestou. Boli dve prístupové cesty na stavbu - jedna z dvora a druhá po nájazdovej rampe. Pokiaľ si navrhovateľ zaistil betonáž prostredníctvom ďalšieho svojho subdodávateľa, tak takáto zmena nebola s odporcom nikdy prejednaná. Zhotoviteľ diela plne zodpovedá za kvalitu jeho subdodávky - v tomto prípade dodávky betónu. Odporca požadoval stavbu na kľúč a tak ho zaujíma výsledok na stavbe, ktorý nezodpovedá normám, naviac navrhovateľ odporcovi nepovedal ako dlho nesmie betón zaťažovať. T.. C. požadoval stavebný denník od navrhovateľa, ktorý nebol schopný ho predložiť, a preto nie je v stavebnom denníku podpis odporcu. Navrhovateľ v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte uviedol, že email odporcu zo dňa 14.07.2009 navrhovateľ nikdy nedostal a ani mu nikdy nebol doručený, navyše je takýto dôkaz v konaní irelevantný, pretože podobný email sa dá ľahko vytvoriť podľa potreby. Keďže navrhovateľovi predmetný email nebol doručený, nemohol ani údajné vady opraviť. Jediné vady, ktoré odporca oznámil navrhovateľovi, boli oznamované listom zo dňa 14.04.2009, na podklade ktorého došlo aj k úprave navrhovateľom vystavených faktúr spôsobom, ktoré opísal v návrhu na začatie konania, čo navyše navrhovateľ považoval za dohodu o urovnaní. Navrhovateľ mohol robiť len tie podlahy a len na tých plochách, ktoré mu odporca pripravil, vypratal a zabezpečil na nich pracovný kľud aj na nasledovné dni, aby nedochádzalo k zaťažovaniu čerstvo rozpracovaných plôch. Prístupová rampa bola jedinou prístupovou cestou na stavbu, preto sa táto z dôvodu jej neustálej vyťaženosti betónovala s oneskorením 2 až 3 týždne, pretože ak by ju navrhovateľ betónoval hneď, odrezal by stavbu od jedinej prístupovej cesty, čo bolo neprípustné. Odporca navrhovateľovi vytýkal, že stavebný denník nepodpisoval on, ale zástupca generálneho investora, spoločnosti Váhostav. Objednávateľ počas celej realizácie stavby navrhovateľom bol na stavbe prítomný len jeden krát, a to pri odovzdávaní epoxidovej farby. Nadspotrebu betónu počas realizácie diela navrhovateľ prejednal s generálnym investorom, pričom celá nadspotreba vznikla z dôvodu zle pripravených plôch na betonáž. Výška betónu mala byť 8 cm a miestami dosahovala výšku až 15 cm. Predmetnú nadspotrebu v konečnom dôsledku navrhovateľ ani na úhradu nežiadal. Betón bol dodávaný zo zazmluvnenej certifikovanej betonárky, pričom dodacie listy navrhovateľ doručil generálnemu investorovi - Váhostavu. Za kvalitu betónu zodpovedá certifikovaná betonárka ako dodávateľ betónu a nie navrhovateľ. Ak mal odporca pochybnosť o kvalite betónu, mohol od dodávateľa betónu žiadať vykonať tzv. „skúšobné kocky“, ktorými sa potvrdzuje tvrdosť a kvalita betónu. Rovnako použitú chémiu zabezpečoval odporca, ktorý bol aj jej výrobcom, takže za ňu navrhovateľ nezodpovedá. Na ploche od hlavnej rampy po vstup na hlavné námestie bol betón zdevastovaný a navrhovateľ odmietol na tento zdevastovaný betón pokladať náter, takže po navrhovateľovi nemohol byť náter na tejto ploche opravovaný. Na stavbe nebol zabezpečený stavebný dozor, avšak tento stavebný dozor nemôže zabezpečovať zhotoviteľ, ale iba investor alebo objednávateľ, takže za túto závadu navrhovateľ nezodpovedá. Všetky vady, ktoré boli navrhovateľovi vytýkané, boli z faktúr č. XX/XXXX Q. Č.. XX/ XXXX dobropisované. Termín prevedenia epoxidového náteru na vybetónované plochy určoval odporca, pretože len v kompetencii odporcu bolo zabezpečiť vypratanie plôch, ako aj zabezpečiť päťdňový kľud nevstupovania na plochy, preto je nelogické tvrdenie, že navrhovateľ nedodržal časové odstupy, pretože odporca navrhovateľa na stavenisko povolal a žiadal o vykonanie náteru. Prístupová rampa frézovaná nemohla byť, pretože je na nej rovnaká voľným okom viditeľná nerovnosť, ako bola aj v čase vykonávania diela. Samonivelačná hmota sa môže vylievať len na rovné povrchy, nie na povrchy šikmé. Na predmetnej rampe je vykonaný len epoxidový náter, ktorý však navrhovateľ nerealizoval z dôvodu, že by to spôsobilo obmedzenie prístupovej cesty na stavenisko, čo bolo v tom čase nemysliteľné. Táto rampa bola taktiež počas celej doby stavby vystavená enormnému zaťaženiu, keď hneď dva alebo tri dni po betonáži rampa už slúžila pre ťažké mechanizmy ako vstup na stavbu. Zabetónované plochy boli vystavené každodennej záťaži a náporu ťažkých strojných zariadení, čím dochádzalo k nesmiernemu zaťaženiu betónu. Ak sa na podlahách vyskytli drobné nerovnosti, bolo to z dôvodu, že odporca aj napriek prísľubu nezabezpečil nočnú prácu a navrhovateľ mohol pracovať len od šiestej hodiny rannej do desiatej hodiny večernej z dôvodu nočného kľudu, čím sa mohlo stať, že niektorá malá časť plochy nebola dostatočne dohladená, pretože ráno už betón bol tvrdší a nebol tak dobre foremný. Na túto skutočnosť navrhovateľ odporcu viackrát upozorňoval. Navrhovateľ nemôže zodpovedať za vady, ktoré boli spôsobené alebo odstraňované inými subjektmi, pretože by to bolo neprípustné. Podľa ust. § 560 a § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka si odporca neuplatnil vady diela bez zbytočného odkladu. Podľa ust. § 436 Obchodného zákonníka si odporca nemohol uplatniť zľavu diela a potom aj ďalšie nároky, pretože zľavu diela si uplatnil v pokonávke zo dňa 14.04.2009. V preberacom protokole na prevzatí epoxidového náteru nie je nikde uvedený navrhovateľ a tento protokol neobsahuje ani jeho podpis, ale je tam podpis O.. A., ktorý je samostatným živnostníkom a ktorý nemá s navrhovateľom žiaden vzťah a navrhovateľ ho nepoveril preberaním žiadneho materiálu. Pán A. povedal navrhovateľovi, že za ním prišiel šofér od odporcu, aby prevzal materiál na náter, a tak ho prevzal a uložil do príslušného skladu. Navrhovateľ odtiaľ použil materiál, pričom asi po 2 týždňoch tam už nebol. Tento sklad bol po asi 2 týždňoch kompletne vyprázdnený. V tomto sklade boli zložené aj iné firmy, ktoré na stavbe pracovali. Predmetný epoxidový náter bol uskladnený firmou Váhostav v priestoroch na to určených. Ak bol nejaký materiál odcudzený, mal sa odporca obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. Na stavbe nebol iný poddodávateľ okrem odporcu. Dielo je od roku 2008 užívané a slúži svojmu účelu. Súd okrem iného vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov konania a ich právnych zástupcov, svedkov Š. Š.C., L. C., T.. L. K., B. Š. a M. B., a znaleckým posudkom č. XX/XXXX súdneho znalca T.. O. Q., pripojeným (konzultačným) znaleckým posudkom č. X/XXXX súdneho znalca T.. T. A.. Odporca žiadal v konaní vypočuť ako svedka T.. O. Č.. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt tohto navrhovaného svedka, k jeho výpovedi nemohol súd pristúpiť, a preto túto osobu v konaní ako svedka nevypočul. Súd prvého stupňa skúmal, či navrhovateľ v zmysle ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. splnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela odporcovi v dohodnutom mieste, pretože iba takto v zmysle ust. § 548 ods. 1 druhej vety Obch. Z. vzniká nárok na cenu, resp. nárok na odmenu za vykonané dielo, pričom riadnym ukončením diela sa rozumie vykonanie diela navrhovateľom tak, že dielo spĺňa všetky zmluvne dohodnuté kritéria, prípadne kritéria vyplývajúce z právnych predpisov. Súd z doložených dokladov zistil, že generálny objednávateľ stavby spoločnosť VÁHOSTAV-SK a.s., vykonal v dňoch 06.10.2008, 13.07.2009 a 25.06.2010 reklamácie vád diela, nakoľko dielo vykazovalo nasledovné vady - nerovnosti, preliačiny a hrby na podkladnej betónovej ploche; zle vyspádovanú podlahu; odlupujúcu sa vrchnú podlahovú epoxidovú vrstva; zaliatu objektovú dilatačnú špáru; praskliny a trhliny mimo dilatačných spár, vyrovnávanie nerovností neodsúhlasenou samonivelizačnou hmotou a absenciu odvodu zrážkových vôd z plochy. Na odstránenie týchto vád využil odporca služby iných spoločností. V prípade prvej reklamácie generálneho objednávateľa spoločnosti VÁHOSTAV-SK a.s. zo dňa 06.10.2008 využil odporca na opravu vád diela spoločnosť Vacutec, s.r.o., ktorá v dňoch 02.10.2008, 16.10.2008 a 17.10.2008 vykonala frézovanie rámp z dôvodu, že povrch bol zabetónovaný nerovnomerne, pričom VÁHOSTAV-SK až po odstránení týchto vád bol ochotný uznať práce na tomto diele, čo uviedol aj v zisťovacom protokole zo dňa 06.10.2008. V prípade druhej reklamácie zo dňa 13.07.2009 spoločnosť VÁHOSTAV-SK a.s. reklamovala u odporcu vady zistené na epoxidovej podlahe, ktorú zhotovoval navrhovateľ. Odporca opäť na odstránenie týchto vád využil služby inej spoločnosti, a to spoločnosti ELIT floor s.r.o., nakoľko navrhovateľ na predmetnú reklamáciu, ktorú mu odporca oznámil mailom dňa 14.10.2009, vôbec nereagoval. Navrhovateľ síce uviedol, že predmetný mail mu nikdy nebol doručený, a preto nemohol tieto vady ani sám odstrániť, čo však na samotnú existenciu vád vplyv nemá. Súd mal preukázané, že spoločnosť ELIT Floor s.r.o. frézovala podlahy dvoch rámp, pretože tieto neboli položené vodorovne, a taktiež obrúsila a nanovo položila epoxidovú podlahu na hornom podlaží, nakoľko dochádzalo k odlupovaniu jej vrchnej epoxidovej stierky. V prípade tretej reklamácie spoločnosti VÁHOSTAV-SK a.s. zo dňa 25.06.2010 boli opäť reklamované vady na epoxidovej podlahe. Odporca túto reklamáciu preposlal navrhovateľovi, ktorý sa listom zo dňa 06.08.2010 vyjadril, že tieto vady nie sú spôsobené ním, ale spoločnosťami, ktoré odporca využil na odstránenie predošlých vád a navrhovateľ tieto vady z toho dôvodu neodstránil. Odporca uviedol, že mu vznikla škoda vo výške 192.477,- Kč (7.813,47 eura), pričom ide o sumu, ktorá predstavuje dvojnásobok navrhovateľom uplatneného nároku v tomto konaní. Súdny znalec T.. O. Q. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatoval, že stavebné práce na diele, ktoré pre odporcu vykonal navrhovateľ, boli zrealizované neodborne, neprofesionálne, bez dodržania základných pravidiel, technologických postupov, príslušných noriem a princípov. Práce na epoxidovom nátere neboli uskutočnené v súlade s objednávkou na tieto práce, navrhovateľ porušil technologický predpis realizácie tejto podlahy, nakoľko sa práce vykonávali už po 16 (resp. 21) dňoch od skončenia betonáže, čím sa nedodržala predpísaná 28 - dňová lehota. Znalec uviedol, že je vadou diela, pokiaľ nie je zrealizované v zmysle projektu, má obrátený spád a nie sú dodržané predpísané výškové tolerancie v zmysle príslušných noriem. Zároveň uviedol, že dielo vykazovalo aj v čase realizácie podstatné zjavné vady a nebolo dokončené. Tento znalec zároveň uviedol, že dielo nebolo pripravené na odovzdanie a prevzatie a nebol vyhotovený žiadny záznam o odovzdaní a prevzatí diela. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ dňa 01.10.2008 ukončil práce na predmetnom diele, pričom vystavil k tomuto dňu protokol o prevzatí diela. Tento protokol doručil odporcovi so žiadosťou o podpísanie a zaslanie takto podpísanej kópie protokolu naspäť navrhovateľovi, čím v zmysle ust. § 554 ods. 6 Obch. Z. vznikla povinnosť o odovzdaní a prevzatí diela spísať zápisnicu (protokol). V tomto prípade nemal súd preukázané, že v zmysle vyššie uvedených podmienok došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, nakoľko navrhovateľom vystavený protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 01.10.2008 nebol podpísaný odporcom, preto bol súd toho názoru, že k odovzdaniu diela navrhovateľom odporcovi v zmysle vyššie uvedeného nikdy neprišlo. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplynulo, že navrhovateľ nevykonal dielo v súlade s objednávkou odporcu a projektom, pri jeho realizácii nepostupoval s odbornou starostlivosťou, porušil technologický predpis realizácie podlahy a nedodržal výškové tolerancie podľa príslušných noriem, nedošlo ani k odovzdaniu a prevzatiu diela, a preto mal súd za to, že nárok navrhovateľa na cenu diela za jeho vykonanie v zmysle ust. § 548 ods. 1 druhej vety Obch. Z. nevznikol, pretože si navrhovateľ nesplnil v zmysle ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním odporcovi. Súd navrhovateľove dobropisovanie faktúr č. XX/XXXX Q. XX/XXXX považoval za neplatné, nakoľko tým, že dielo nebolo riadne ukončené a odovzdané, odporca nemohol v zmysle ust. § 562 ods. 1 Obch. Z. dielo prezrieť, čím si v zmysle ust. § 436 ods. 1 Obch. Z. nemohol odporca uplatniť zľavu z diela, ktorú navrhovateľ dobropismi faktúr č. XX/XXXX a XX/XXXX vykonal a zároveň navrhovateľovi vôbec nevznikol nárok na vystavenie vyššie uvedených faktúr, ktoré boli dobropisované. Súd započítanie pohľadávok odporcu voči pohľadávkam navrhovateľa posúdil ako neplatné, nakoľko išlo o započítanie pohľadávok odporcovi voči neexistujúcim pohľadávkam navrhovateľa, pretože navrhovateľovi nárok na vystavenie predmetných faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktorých sa toto započítanie týkalo, nevznikol, a preto nemohlo prísť ani k ich zániku započítaním. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol ako nedôvodný. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odporca vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2010 žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie sumy 192.477,- Kč (7.813,47 eura) z titulu náhrady škody, ktorá bola odporcovi spôsobená tým, že si navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo riadne, t.j. bez vád, a odporca musel tieto vady odstrániť využitím služieb iných spoločností, tak ako bolo už uvedené rozsudku. Súd pri rozhodovaní o odporcovom nároku na náhradu škody skúmal podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, a to existenciu protiprávneho úkonu, vzniku škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, a výšku náhrady škody. Ako z vyššie uvedeného rozhodnutia súdu o nároku navrhovateľa uplatnenom v tomto konaní jasne vyplýva, odporca (má byť navrhovateľ) si v zmysle ust. § 757 Obch. Z. nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona a dielo v zmysle ust. § 544 ods. 1 Obch. Z. nevykonal riadne, čím bola splnená prvá podmienka vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkon. Tým, že si navrhovateľ nesplnil vyššie uvedenú povinnosť, vznikla v zmysle ust. § 380 Obch. Z. odporcovi škoda spočívajúca vo vynaložených finančných nákladoch na odstránenie vád diela inými spoločnosťami. Súd taktiež považoval za nesporné, že predmetná škoda vznikla odporcovi v dôsledku porušenia povinnosti navrhovateľa vykonať dielo riadne, pretože v prípade, ak by navrhovateľ dielo vykonal riadne, nemusel by odporca vynakladať značné finančné prostriedky na odstraňovanie vád diela, pričom túto skutočnosť konštatoval aj súdny znalec, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že zhotovené dielo vykazovalo vady, ktoré bolo nutné odstrániť. Odporca predmetnú škodu vyčíslil na sumu 192.477,- Kč (7.813,47 eura), pozostávajúcu zo sumy 27.862,- Kč za nevrátený materiál náterovej hmoty na 250 m2, 10 000,- Kč za úpravu betónovej dilatácie, 38.500,- Kč za cestu technika a riaditeľa kvôli riešeniu vád diela zo Šternberku do Bratislavy a späť 7 krát, 7.000,- Kč za mzdu pracovníka, 11.880,- Kč za odpočet 23 m2 betónovej dosky, 96.235,- Kč za opravu vád z reklamácie zo dňa 13.07.2009. Súdna znalkyňa T.. T. A. v konzultačnom znaleckom posudku č. X/XXXX uviedla, že náklady vynaložené odporcom na opravu povrchu reklamovaných vád boli oprávnené, pričom odhad týchto nákladov na opravu stanovila na sumu 12.865,67 eura ako maximálnu cenu za tieto opravy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 7.813,47 eura ako náhradu škody, ktorá odporcovi vynaložením finančných nákladov na odstránenie vád diela ako následok toho, že navrhovateľ toto dielo nevykonal riadne a bez vád. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za vzájomný návrh vo výške 468,50 eura podľa položky 1 písm. a/ poznámky č. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a nákladov na cestu zo sídla odporcu na Okresný súd Bratislava III v sume 736,40 eura (5 x cesta automobilom zo sídla odporcu na Okresný súd Bratislava III + 3 x poplatok 7 eura za diaľničnú známku a 3 x poplatok 10 eura za diaľničnú známku), a preto trovy konania úspešného účastníka predstavujú celkovo sumu 1.204,90 eura. Zároveň súd uviedol, že štát mal právo na náhradu trov konania od navrhovateľa ako neúspešného účastníka konania, keďže štátu v konaní vznikli trovy, nakoľko súd uznesením č.k. 23Cb/4/2010-300 zo dňa 27.03.2012 priznal súdnemu znalcovi T.. O. Q. preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 400 eur, ktorý bol vyplatený zo štátnych finančných prostriedkov a uznesením č.k. 23Cb/4/2010-428 zo dňa 09.08.2012 priznal súdnemu znalcovi odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 412,16 eur tiež vyplatenú zo štátnych finančných prostriedkov, pričom odporca uhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 300 eura, čo následne súd preúčtoval ako náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu, a teda trovy konania pozostávajúce zo znalečného v celkovej výške 512,16 eura znášal za navrhovateľa štát. Keďže navrhovateľ nebol oslobodený od súdnych poplatkov, súd štátu náhradu trov konania od navrhovateľa priznal podľa ust. § 139 ods. 1 veta prvá, § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd nesprávne právne posúdil predmetnú vec a nesprávne zistil skutkový stav veci. V prvom rade podľa rozhodnutia súdu nedošlo k ukončeniu diela a k jeho odovzdaniu v zmysle ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe čoho súd neuznal dobropisy faktúr XX/XXXX a XX/XXXX a taktiež neuznal ani jednostranné započítanie navrhovateľa voči odporcovi. Súd sa však nevyjadril, či uznal dobropis faktúry XX/XXXX, čo je taktiež podstatná skutočnosť. Takéto konanie súdu a takýto záver súdu je v rozpore s konaním navrhovateľa ako aj odporcu, pričom navrhovateľ dielo ukončil a dielo odovzdal, čo nie je v tomto konaní ani sporné, keďže samotné dielo vstúpilo aj do užívania a je v užívaní asi od roku 2008 alebo 2009, pričom dielo je riadne funkčné a slúži svojmu účelu. Dielo ako celok bolo odovzdávané do užívania a odovzdával ho generálny investor, preto podľa názoru navrhovateľa aj toto čiastočné plnenie muselo byť odovzdané zase investorovi spoločnosti Váhostav, ktorý vykonané a uskutočnené dielo ďalej používal pre svoje potreby. Preto sa nestotožnil so záverom súdu, že dielo nebolo riadne vykonané a ukončené, pretože tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal aj na ustanovenie § 555 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 554 Obchodného zákonníka, ktoré umožňujú zhotoviteľovi vykonať dielo aj jednostranným úkonom, ktorým zhotoviteľ umožní objednávateľovi disponovať s predmetom diela. Taktiež skutočnosti, že dielo je riadne ukončené, svedčí aj ten fakt, že po skončení prác odporca žiadal zľavu z ceny diela z dôvodu niektorých vyskytnutých vád uskutočniť dobropisom, a to faktúrou XX/XXXX Q. XX/ XXXX, pričom navrhovateľ odporcovi v plnom rozsahu vyhovel, čiže je nesporné, že došlo k riadnemu odovzdaniu diela a následne k dobropisovaniu. Taktiež skutočnosť potvrdzujúcu odovzdanie diela a vykonanie prác svedčí aj jednostranné započítanie zo strany odporcu. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že podľa odporcu vykonané dielo trpelo vadami, ktoré boli reklamovať dňa 06.10.2008, 13.07.2009 a 25.06.2010. Jednotlivé vady navrhovateľovi nikdy reklamované neboli. Písomnú reklamáciu nemal, okrem dobropisu, ktorý uznal. V rozhodnutí na strane 2 súd uvádza, že išlo o nasledovné vady: nerovnosti, preliačiny a hŕby na podkladovej betónovej ploche. Zle vyspádovaná podlaha; odlupujúca sa vrchná oxidová vrstva; zliata objektová dilaktačná špára. Praskliny a trhliny mimo dilaktačnych spár. Predmetné vady, ktoré sú vymenované v rozsudku, sú zjavnými vadami, ktoré musia byť zjavné už od počiatku, pretože výška betónovej vrstvy a vyspádovanie, nerovnosti, preliačiny sú zjavnými vadami, pretože nie je možné, aby sa betón následne preliačil, či inak zdeformoval, čiže ide o zjavné vady. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Podľa odseku 3 ustanovenia § 428 odsek 2 a 3 sa použijú obdobné účinky ako v odseku 2. S poukazom na §§ 560 ods. 1, 562 ods. 1, 2 navrhovateľ má za to, že zo strany odporcu nikdy nedošlo k reklamovaniu vád, pričom odporca poukazuje iba na reklamáciu zo strany spoločnosti Váhostav. Odporca si nesplnil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a uskutočniť prehliadku diela, pretože tieto vady, ktoré sú popisované, sú zjavné vady, ktoré sú zistiteľné hneď po dokončení diela. Podľa názoru odvolateľa dielo nevykazovalo takéto vady a v prípade, ak by si odporca splnil svoju povinnosť a riadne prehliadol dielo, musel o takýchto vadách vedieť hneď na začiatku pri odovzdávaní diela a pri skončení prác. Poukázal na to, že odporca uskutočnil úkon dňa 14.04.2009, čiže zľavy z predmetných faktúr (pričom dielo bolo vykonané v roku 2008), predmetné zľavy sa uskutočnili až v roku 2009, čiže už v tomto čase bolo dielo vykonané a v úžitku minimálne 7 až 8 mesiacov, keďže toto sa realizovalo počas mesiaca 9, 10 roka 2008. Z dikcie ust. § 439 odsek 3 Obch. zák. je zrejmé, že zákonná úprava vylučuje možnosť započítania pohľadávky na zľavu z ceny diela s pohľadávkou od zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela za predpokladu, ak vada diela nebola včas oznámená s výnimkou, že zhotoviteľ o vadách diela vedel v čase vykonania a diela. Pri poskytnutí zľavy z ceny diela objednávateľ nemá nárok na kompenzáciu účelne vynaložených nákladov na odstránenie vád diela zhotoviteľom z dôvodu, že tieto vady sú kompenzované práve poskytnutou zľavou z ceny. Odporca v konaní nepreukázal, kedy vady diela zistil, kedy tieto boli notifikované navrhovateľovi, nepreukázal obsah notifikácie z hľadiska požiadavky o určitosti a zrozumiteľnosti, nepreukázal výšku oprávnenej zľavy z ceny diela. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 440 odsek 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nároku vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením z iného právneho dôvodu. Súd sa tiež nevysporiadal s tvrdenou námietkou, že opravované plochy, ktoré opravoval odporca po sebe samom, neboli ani fakturované. Taktiež sa súd nevysporiadal ani s tvrdenou skutočnosťou, že po predmetnej čerstvo zabetónovanej ploche prebiehala doprava, čo potvrdil aj svedok Š. Š., ktorý bol stavbyvedúci na predmetnej stavbe. Rovnako aj svedok Š. Š. tvrdil na otázku konateľa odporcu, že oni mali otryskávať povrch betónu, keď išli vykonávať epoxidový náter, z toho vyplýva, že tento náter vykonával odporca a nie navrhovateľ, tieto plochy neboli ani fakturované. Navrhovateľ predmetné plochy odmietol spracovať epoxidovým náterom, pričom si to robil odporca, ktorý žiada, aby aby mu navrhovateľ uhradil vykonané nekvalitné práce. Taktiež aj svedok potvrdil, že predmetné plochy boli znečisťované motorovými vozidlami, pretože tam bola premávka. K uplatnenému nároku na náhradu škody poukázal odvolateľ na tú skutočnosť, že konanie odporcu je značne zmätočné a účelové, pretože odporca si najskôr voči navrhovateľovi dňa 14.04.2009 požiadal o zľavu z ceny diela, následne dňa 24.06.2010 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom tvrdí, že mu vznikla škoda 818,86 eur. Následne v ďalšom liste už túto škodu rozšíril na značnú sumu, pričom predmetná suma nebola nejakým spôsobom verifikovaná, neboli verifikované položky ako: preprava osôb, preprava materiálu, použitý materiál, odcudzený materiál a podobne, s čím sa súd vôbec nevysporiadal, len slepo uveril odporcovi bez ďalšieho zisťovania a dokazovania, pričom takéto konanie súdu nepovažuje za náležite zistený skutkový stav. Taktiež s poukazom na tú skutočnosť, že súd podľa názoru odvolateľa nevyhodnotil základné atribúty nároku na náhradu škody, a to: a) protiprávny úkon b) následok c) kauzálny nexus ktoré musia byť v predmetnom konaní pri určení náhrady škody kumulatívne splnené. Navrhovateľovi nie je známe, že by svojím konaním spôsobil odporcovi škodu, práve naopak, navrhovateľ dielo vykonal, investoval svoje finančné prostriedky, keď kupoval materiál, zaplatil pracovnú silu a ešte ho súd zaviaže aj náhradou škody, čo je v rozpore s logikou aj v rozpore s dobrými mravmi ako aj poctivým obchodným stykom. Pokiaľ ide o vzájomný návrh, ten považuje za nedostatočný a irelevantný, pretože nebol urobený náležitým procesným podaním, pričom ani súd nevyzval odporcu na opravu takéhoto vzájomného návrhu. Návrh nemá náležitosti návrhu a nie je z neho zrejmé, čoho sa odporca domáha. Taktiež, ak sa súd odvoláva na znalecké posudky, tak zo znaleckých posudkov nie je zrejmé, že by cena vykonaných prác dodávateľskými spoločnosťami mala byť dôvodná, pričom súd už iba účelovo citoval prvú vetu „Náklady vynaložené odporcom na opravu povrchových vád boli oprávnené“, pričom súd už nekonštatoval ďalšiu vetu, ale vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnej dobe nie je zrejmé, aká plocha sa skutočne opravovala, je možné skonštatovať, že skutočný stav po opravách nezodpovedá nákladom na opravy. Z predmetných znaleckých posudkov je zrejmé, že nie je zjavná a zrejmá skutočná plocha, ktorá sa opravovala, preto znalci mohli vykonávať tieto znalecké posudky iba približne, preto nie je doposiaľ známe, čo sa vlastne opravovalo, pričom navrhovateľ tvrdí, že za ním sa práce neopravovali, pretože išlo o opravy prác, ktoré vykonávala spoločnosť odporcu počas realizácie stavby a navrhovateľ predmetné práce ani nefakturoval. Odporca neuniesol ani výšku škody, ani reálne vykonávanú opravu, pretože on nedodal dodacie listy, odovzdávacie protokoly a faktúry, na ktorých nie je uvedená skutočne vykonaná oprava, druh a rozsah prác a použitý materiál. Preto takého jednostranné konštatovanie súdu je zavádzajúce. Rozhodnutie okresného súdu nesie znaky arbitrálnosti, čo je v priamom rozpore s ustanovením článku 46 a nasledujúcich Ústavy SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru. Ide o povinnosť vylúčiť ľubovôľu pri rozhodovaní a domnievam sa, že je základnou povinnosťou súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť, k čomu v tomto prípade nedošlo. Podľa nálezu Ústavného súdu SR ÚS 342/2010- 30 z 30.09.2010 treba za porušenie práv na spravodlivý proces považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia... pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov. Takéto konanie súd určuje len v odôvodnení rozhodnutia a je porušením práv na spravodlivé súdne konanie. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 157 odsek 2 O. s. p., pričom účastníkom konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia závažných a samotného konania ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Ustanovenie § 157 odsek 2 O. s. p. je potrebné chápať v spojení s článkom 46 odsek 1 Ústavy SR, a to práva na spravodlivý proces. Preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, poprípade rozhodnutie zmenil a vyhovel návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníkmi konania sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra, a teda sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 Obch. zák., ich vzťah je upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods. 2 Obch. zák.. Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.956,98 eura s prísl., čo odôvodnil tým, že na základe písomnej objednávky odporcu, ktorá bola navrhovateľovi zaslaná dňa 30.06.2008 a ktorú navrhovateľ podpísal dňa 07.07.2008 mal navrhovateľ vykonať betonárske práce na stavbe „O. E. - K., a to betónovú dosku 110 mm o výmere 903 m3, 80 mm rampu o výmere 304 m3, cementový poter o výmere 36 m2 a epoxidový náter na výmere 750 m2. Práce dohodnuté na základe objednávky navrhovateľ vykonal. Po dokončení diela navrhovateľ dielo dňa 01.10.2008 odovzdal a vystavil protokol o prevzatí diela, ktorý potvrdil a obratom ho zaslal odporcovi. Keďže odporca protokol o prevzatí diela neposlal navrhovateľovi naspäť a ani nevytkol žiadne vady, navrhovateľ vystavil za vykonané práce podľa dohnutého cenníka odporcovi dňa 01.10.2008 faktúru č. XX/XXXX na sumu 590.313,- Sk (19.594,80 eura) za zhotovenie betónových podláh, dňa 01.11.2008 faktúru č. XX/XXXX splatnú dňa 15.11.2008 na sumu 58.012,50,- Sk (1.925,66 eura) za zhotovenie epoxidového náteru a dňa 01.11.2008 faktúru č. XX/XXXX splatnú dňa 30.11.2008 na sumu 241.578, -Sk (8.018,92 eura) za zhotovenie betónových podláh. Faktúru č. XX/XXXX odporca v plnej výške dňa 24.02.2009 uhradil. Odporca dňa 14.04.2009 písomne namietal na určitých miestach nekvalitne vykonané práce a žiadal navrhovateľa o zníženie vyfakturovaných súm na faktúre č. XX/XXXX na sumu 39.715,- Sk a na faktúre č. XX/XXXX odporca žiadal navrhovateľa o zníženie celkovej vyfakturovanej sumy o 162.085,- Sk. Uvedeným skutočnostiam navrhovateľ v plnom rozsahu vyhovel, pričom faktúru č. XX/XXXX dobropisoval, čím sumu vyplývajúcu z tejto faktúry znížil o 31.069,- Sk (1.031,30 eura), a tým vznikol preplatok odporcu v sume 1.031,30 eura z tejto faktúry. Navrhovateľ na základe reklamácie odporcu z dôvodu vád diela zo dňa 14.04.2009 dobropisoval aj faktúry č. XX/XXXX Q. Č.. XX/XXXX tak, že sumu z faktúry č. XX/XXXX znížil na sumu 39.715,- Sk (1.318,30 eura) a sumu z faktúry č. XX/XXXX znížil na sumu 79.493,- Sk (2.638,68 eura). Odporca tieto faktúry neuhradil, a preto navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy z týchto nezaplatených faktúr. Navrhovateľ teda faktúru č. XX/XXXX upravil o 18.297,50 Sk na odporcom požadovanú sumu 39.715,- Sk (t.j. 1.318,30 eura) a faktúru č. XX/XXXX upravil o 162.085,- Sk na odporcom požadovanú sumu 79.493,- Sk (t.j. 2.638,68 eura). Celková vyfakturovaná suma za obe faktúry predstavuje výšku 3.956,98 eura (t.j. 119.208,- Sk). Týmto úkonom odporcu bol dlh odporcu (podľa navrhovateľa) v celkovej výške 3.956,98 eura ( t.j. 119 .08,- Sk) uznaný čo do dôvodu aj výšky. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že: 1/ nárok navrhovateľa na cenu diela za jeho vykonanie v zmysle ust. § 548 ods. 1 druhej vety Obch. Z. nevznikol, pretože si navrhovateľ nesplnil v zmysle ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním odporcovi, 2/ navrhovateľove dobropisovanie faktúr č. XX/XXXX Q. XX/XXXX považoval súd za neplatné, nakoľko tým, že dielo nebolo riadne ukončené a odovzdané, odporca nemohol v zmysle ust. § 562 ods. 1 Obch. Z. dielo prezrieť, čím si v zmysle ust. § 436 ods. 1 Obch. Z. nemohol odporca uplatniť zľavu z diela, ktorú navrhovateľ dobropismi faktúr č. XX/XXXX a XX/XXXX vykonal a zároveň navrhovateľovi vôbec nevznikol nárok na vystavenie vyššie uvedených faktúr, ktoré boli dobropisované, 3/ započítanie pohľadávok odporcu voči pohľadávkam je neplatné, nakoľko išlo o započítanie pohľadávok odporcovi voči neexistujúcim pohľadávkam navrhovateľa, pretože navrhovateľovi nárok na vystavenie predmetných faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu a ktorých sa toto započítanie týkalo, nevznikol, a preto nemohlo prísť ani k ich zániku započítaním. K bodu 1/ odvolací súd považuje za dôležité uviesť nasledovné: Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Podľa ust. § 546 ods. 1 prvá veta Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa ods. 6, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Podľa § 555 ods. 1 Obch. zák., ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže. Podľa ust. § 757 Obch. Z. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.. Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa ust. § 378 Obch. Z. škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. § 379 Obch. Z., ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Podľa ust. § 380 Obch. Z. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Je nesporné, že na základe písomnej objednávky odporcu, ktorú navrhovateľ akceptoval svojím podpisom dňa 07.07.2008, navrhovateľ mal vykonať betonárske práce na stavbe „. E. - K. a to betónovú dosku 110 mm o výmere 903 m3, 80 mm rampu o výmere 304 m3, cementový poter o výmere 36 m2 a epoxidový náter o výmere 750 m2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie Zmluvy o dielo dňa 07.07.2008, ani tá skutočnosť, že k jeho odovzdaniu odporcovi nedošlo. Je však nepochybné, že odporca dielo generálnemu objednávateľovi Váhostavu, a.s. odovzdal, nakoľko generálny objednávateľ - Váhostav dňa 06.10.2008 žiadal od odporcu „odstrániť nerovnosti na rampe celková výmera 304 m2 a až potom práce budú uznané“, dňa 13.07.2009 reklamoval závady na epoxidovaj podlahe a dňa 25.06.2010 reklamoval popraskanie epoxidového náteru. Navrhovateľ práce vykonal a dňa 01.10.2008 vystavil protokol o odovzdaní diela, ktorý potvrdil, obratom ho zaslal odporcovi a požiadal ho, aby protokol podpísal. K podpisu protokolu zo strany odporcu nedošlo. V prejednávanej veci možno teda konštatovať, že aj keď podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. k odovzdaniu vykonaných prác odporcovi nedošlo, pretože ich odporca od navrhovateľa neprevzal, je potrebné na daný prípad aplikovať § 555 ods. 1 Obch. zák., ktoré rieši práve takéto prípady, kedy objednávateľ neposkytne zhotoviteľovi súčinnosť a k prevzatiu diela vykonané navrhovateľom sa nedostaví, resp. nepodpíše preberací protokol. Pre posúdenie, či navrhovateľ svoju povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo splnil, je podstatné to, že v nadväznosti na § 555 ods. 1 Obch. zák. umožnil konečnému objednávateľovi s dielom nakladať. Už samotná skutočnosť, že konečný objednávateľ (Váhostav) reklamoval u odporcu vady dňa 06.10.2008, 13.07.2009 a 25.06.2010 svedčí o tom, že Váhostavu bolo už v tom čase umožnené s dielom nakladať, a preto dielo bol odovzdané. Z ust. §§ 554 ods. 1, 548 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela, je splnený ukončením a odovzdaním diela. Nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny teda vzniklo odovzdaním diela. Kedy bolo dielo zo strany odporcu Váhostavu odovzdané bude musieť zistiť súd prvého stupňa. K bodu 2: Nakoľko dielo bolo riadne odovzdané, navrhovateľove dobropisovanie faktúr č. 40/2008 a 41/2008 súd prvého stupňa nesprávne považoval za neplatné a bude sa musieť nimi opätovne zaoberať. Z listinných dôkazov vyplýva, že k dobropisaniu faktúr č. XX/XXXX Q. XX/XXXX došlo na základe listu odporcu zo dňa 14.04.2009, ktorým oznámil navrhovateľovi, že na základe nekvalitne prevedenej betonáže a aplikácie epoxidového náteru bol nútený poskytnúť zľavu v čiastke 100.000,-Sk Váhostavu, pričom túto čiastku znížil na 80.000,-Sk. Odporca bol ochotný zo svojho uhradiť 20.000,-Sk, preto žiadal, aby faktúru č. XX/XXXX navrhovateľ nížil o 60.000,-Sk. Nadspotrebovaný betón dodaný navrhovateľom 10,5 m3 v celkovej čiastke 24.1502,-Sk nebol odsúhlasený a podpísaný v stavebnom denníku, preto ho odporca nemôže fakturovať Váhostavu. Ďalej v liste uviedol, že betóny na rampe a vjazdu do Atria museli byť frézované firmou Vacutec, ktorá im fakturovala čiastku 30.000,-Sk. Žiadal túto čiastku odpočítať s faktúry. Oprava rampy po betonáži a výjazdu na nádvorí firmou ELIT floor predstavuje čiastku 108.940,- Sk, materiál pre vyrovnanie podkladu cementovou vyrovnávacou stierkou v tl. cca 4,0 mm v priechode na nádvorie predstavuje 20.800,-Sk a materiál pre ďalšiu epoxidovú vrstvu z dôvodu krivého betónu a zle zahladeného betónu - rampa predstavuje 33.196,-Sk. Preto žiadal z faktúry odpočítať čiastku 277.085,- Sk (60.000 + 24.150 + 30.000 + 108.940 + 20.800 + 33.195). Odporca bol ochotný sa podieľať na tejto čiastke sumou 115.000,-Sk. Čiastka k odpočítaniu fa č. XX/XXXX predstavovala 162.082,-Sk. K faktúre č. XX/XXXX za montáž epoxidového náteru z urobenej plochy 750 m2 sa muselo opravovať 144 m2 epoxidového náteru, preto žiadal, aby čiastka na opravenej faktúre bola 39.715,-Sk. Na základe listu odporcu navrhovateľ faktúru č. XX/XXXX opravil na požadovanú sumu 39.715,-Sk (o 18.297,50 Sk) a faktúru č. XX/XXXX na požadovanú sumu 79.493,-Sk (o 162.082,- Sk). Navrhovateľ teda žiada od odporcu zaplatiť za vykonané práce čiastku, ktorá zostala neuhradená po poskytnutej zľave 119.208,-Sk, t.j. 3.956,98 eur. To znamená, že navrhovateľ uplatnenú zľavu zo strany odporcu akceptoval. Poskytnutím zľavy z ceny diela odporca nárok navrhovateľa na zaplatenie 3.956,98 eura uznal. Pokiaľ ide o reklamáciu vád diela, odporca ju preukazoval mailom zo dňa 13.07.2009, ktorý, podľa tvrdenia navrhovateľa, tento nedostal. Dôkazné bremeno preukázania reklamácie mailom je na odporcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu odporca reklamáciu vád mailom dňa 13.07.2009 dostatočne nepreukázal. Odporca až listom zo dňa 14.04.2009 požiadal o zľavu z ceny diela, čo je možné považovať za reklamáciu vád. Napriek tomu navrhovateľ uplatnenú zľavu akceptoval. Poskytnutím zľavy z ceny diela odporca nárok navrhovateľa na zaplatenie 3.956,98 eur akceptoval. Odvolací súd k postupu odporcu pri uplatnení zľavy z ceny diela dospel k záveru, že jeho postup nebol správny. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. §§ 436 ods. 1, 3, 437 ods. 1 Obch. zák.. Uvedené ustanovenia jasne určujú rámec nárokov objednávateľa v prípade, ak zistí, že zmluvné povinnosti sú plnené s vadami. Zákon nedáva objednávateľovi možnosť svojvoľne dať opraviť vady tretím osobám. Objednávateľ taktiež nemá právo vady sám odstrániť na účet zhotoviteľa, pokiaľ nedôjde k zániku zmluvného vzťahu, a pokiaľ objednávateľ nevyužil všetky možnosti dané zákonom na odstránenie vád zhotoviteľom. Až keď by neboli vady odstránené v primeranej dodatočnej lehote (§ 436 ods. 2) môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy alebo požadovať zľavu z ceny. Medzi spôsoby vysporiadania práv zo zodpovednosti za vady nezahŕňa Obchodný zákonník možnosť objednávateľa odstrániť si vady sám alebo si ich nechať odstrániť a následne sa domáhať voči zhotoviteľovi náhrady nákladov, ktoré mu takto vznikli, iba ak by si takúto možnosť účastníci v zmluve dohodli. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca nebol oprávnený dať vady odstrániť spoločnosťami Vacutec a ELIT floor a až potom uplatniť zľavu z ceny. K bodu 3: Súd prvého stupňa sa bude musieť vysporiadať aj s jednostranným započítaním zo strany odporcu s prihliadnutím na § 439 odsek 3 Obch. zák.. Pokiaľ ide o ďalšie reklamácie, odvolací súd poukazuje na § 436 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa zľava z ceny určuje tak, že nárok na zľavu zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú ma dodaný tovar s vadami. Zákon striktne vymedzuje zľavu z ceny ako rozdiel medzi hodnotou diela bez vád a hodnotou diela s vadami. Ak bola už raz poskytnutá zľava, odporca nemá za tie isté vady nárok na ďalšiu zľavu. Okrem toho jednotlivé vady odporcovi odstraňovali spoločnosti Vacutec a ELIT floor a nie je zrejmé, či ďalšie nekvalitné práce boli spôsobené navrhovateľom alebo spoločnosťami, ktoré vady opravovali. Taktiež nezanedbateľný je záver súdneho znalca T.. O. Q. v znaleckom posudku č. XX/XXXX a súdnej znalkyne T.. T. A., ktorý skonštatovali, že náklady vynaložené odporcom na opravu reklamovaných prác sú oprávnené, ale vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnej dobe nie je zrejmé, aká skutočná plocha sa opravovala, nakoľko doklady uvádzané v spise - dodacie listy, odovzdávacie protokoly a faktúry neuvádzajú presné špecifikácie druhu a rozsahu prác a materiálu, je možné skonštatovať, že skutočný stav po opravách nezodpovedá vynaloženým nákladom na opravy. Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu, ten odporca uplatnil svojím podaním doručeným súdu dňa 25.10.2010. Vzájomným návrhom si odporca uplatnil voči navrhovateľovi škodu vo výške 192.477,-Kč (7.813,47 eur), ktorá pozostávala zo sumy: - 27.862,-Kč za nevrátený materiál náterovej hmoty na 250 m2, - 10.000,-Kč za odpočet 23 m2 betónovej dosky, - 38.500,-Kč za cestu technika a riaditeľa kvôli riešeniu vád diela zo Šternberku do Bratislavy a späť 7 x, - 7.000,-Kč za mzdu pracovníka, - 11.800,-Kč za odpočet 23 m3 betónovej dosky, 96.235,-Kč za opravu vád z reklamácie zo dňa 13.07.2009. Súd prvého stupňa svoj právny názor, že odporca (správne má byť navrhovateľ) si v zmysle § 757 Obch. zák., nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona a dielo v zmysle § 544 ods. 1 Obch. zák. nevykonal riadne, čím bola splnená prvá podmienka vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu a odporcovi vznikla v zmysle § 380 Obch. zák. škoda a záver o tom, že odporca má nárok na náhradu škody vo výške 7.813,47 eur, ktorá odporcovi vynaložením finančných prostriedkov na odstránenie vád diela vznikla riadne neodôvodnil a v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Všeobecný súd nemusí dať však odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (ÚS SR III. ÚS 209/2004). Súd prvého stupňa bude musieť preto podrobnejšie odôvodniť splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obch. zák. zo strany odporcu, a to predovšetkým protiprávny úkon, vznik škody, ktorú bude musieť doložiť potrebnými listinnými dôkazmi, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Bude sa musieť vysporiadať aj s tým, či nárok odporcu, ktorý si uplatňuje voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody, nepredstavuje vo svojej podstate náhradu nákladov, ktoré vynaložil prostredníctvom spoločností Vacutec a ELIT floor na odstránenie vád diela namiesto zhotoviteľa. Takáto oprava vád diela nespĺňa predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody, pretože nevznikla v dôsledku vadného plnenia, ale práve v dôsledku odstraňovania vád diela. Právo na náhradu škody je obmedzené tým, že nie je možné žiadať náhradu škody v rozsahu, v akom mohol objednávateľ dosiahnuť uspokojenie svojich práv zo zodpovednosti za vady zo žiadneho iného právneho titulu, teda ani z titulu náhrady škody a ani z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 440 ods. 2 Obch. zák.). Súd prvého stupňa bude musieť ustáliť aj vymáhanú výšku škody (vo vyjadrení zo dňa 24.06.2010 odporca tvrdí, že mu vznikla škoda 818,86 eur), posúdiť splnenie podmienok náhrady škody ako aj každú uplatnenú položku jednotlivo podľa predložených dokladov a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Odvolací súd napr. v prípade 27.862 Kč za nevrátený materiál náterovej hmoty na 250 m2 zistil, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 30.05.2011 uviedol, že epoxidový náter prebral O.. A., ktorý je samostatný živnostník, v preberacom protokole nie je nikde uvedený navrhovateľ. S touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Súd prvého stupňa musí vyhodnotiť výpovede svedkov, a to najmä tie, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude musieť súd prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p.. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.