Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/198/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210960 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1310210960.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a z členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: STAVTEES, s.r.o., IČO: 35 791 187, so sídlom v Bratislave, Geologická 21, zastúpený advokátkou JUDr. Ruženou Gaplovskou, so sídlom v Bratislave, Anenská 3, proti odporcom v 1. rade: U.. A. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom v I., E. X a v 2. rade: A.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, bytom v I., O. nám. XX, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou KUTAN & PARTNERS s.r.o. Laurinská 18, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 8 660,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 31.1.2013, č.k. 14C/112/2010-328, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 31.1.2013, č.k. 14C/112/2010-328 p o t v r d z u j e . O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným rozhodnutím. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy vo výške 8 660,67 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 8 660,67 eur od 18.8,2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania si vyhradil postup podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si nárok uplatnil z dôvodu neuhradenia konečnej faktúry č. 10090019 odporcami za ním vykonané dielo. Zmluvu o dielo navrhovateľ s odporcami uzavrel dňa 20.3.2009, ktorou sa ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre odporcov (objednávateľov) dielo - novostavbu záhradného domu s miestom stavby I. - K., G. ul., parc. č. XXXX/X, k.ú. Vrakuňa, v rozsahu hrubá stavba. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci túto právne posúdil jednak podľa dohodnutých podmienok v zmluve, a jednak podľa ust. § 631 ods. 1, § 633 ods. 1, 642 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1, § 580 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a ust. § 98 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 20.3.2009 k platnému uzatvoreniu Zmluvy o dielo. Na základe nej bol navrhovateľ ako zhotoviteľ povinný pre odporcov ako objednávateľov vykonať výstavbu diela - novostavby záhradného domu Na G. ul. v I. - K., na parc. č. XXXX/X na základe stavebného povolenia Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa, č. SP/XXXX/ XXXX/XX/JF-XX, zo dňa 10.2.2009 a na základe projektovej dokumentácie vypracovanej U.. arch. C. O. P. - C., D. 1, I., v rozsahu hrubej stavby. Navrhovateľ fakturoval odporcom vykonané práce priebežne a tieto faktúry odporcovia uhrádzali. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 31.7.2009 súd zistil, že sa v daný deň uskutočnil kontrolný deň, kde navrhovateľ vyhlásil predmetné dielo za vykonané. Z tohto dôvodu vystavil odporcom konečnú faktúru č. XXXXXXXX na sumu 8 660,67 eur, ktorá bola splatná dňa 17.8.2009. Odporcovia túto nezaplatili z dôvodu, že podľa nich k odovzdaniu diela nedošlo. Poukázali pri tom na čl. X. ods. 4 Zmluvy o dielo, podľa ktorého sa zhotovením diela rozumie jeho vyhotovenie podľa tejto zmluvy, odstránenie vád, ktoré by bránili v pokračovaní diela a podpísanie preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Preberacie konanie sa ukončí podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Toto je okamih ukončenia diela. Listom zo dňa 10.8.2010 vyzvali odporcovia navrhovateľa k dokončeniu diela a k odstráneniu vád. Žiadali postaviť vonkajšie schodisko, odstrániť príčiny zatekajúcej hydroizolácie, posunúť priečku medzi schodmi a miestnosťou 1.02,4., opraviť otvor medzi miestnosťami 2.04 a 2.05 v súlade s projektovou dokumentáciou a opraviť špalety odvodového muriva vo výklenku miestnosti 2.05. Navrhovateľ považoval dielo za dokončené aj napriek tomu, že odporcovia reklamovali zápisom do stavebného denníka vadu diela - zatekanie hydroizoláce. Navrhovateľ zatekanie nepokladal za vadu. Odporcovia argumentovali, že preberacie konanie bolo prerušené z dôvodu reklamovania vady hydroizolácie, a že až splnenie zmluvného ust. čl. X. zmluvy je podmienkou pre vystavenie konečnej faktúry. Podľa ich názoru navrhovateľ nebol oprávnený požadovať uhradenie spornej faktúry pred riadnym odovzdaním diela. Keďže navrhovateľ ani v dodatočnej lehote na odstránenie vád tieto vady neodstránil, odporcovia v súlade so zmluvou odobrali navrhovateľovi práce a výkony, ktoré sa rovnali vytknutým vadám, a poverili tretie osoby ich vykonaním. Odporcom tým vznikli náklady v celkovej výške 6 852,95 eur. Navrhovateľom vystavená faktúra sa stala splatnou dňa 17.8.2009 a odporcovia preukázali nimi vynaložené náklady vo výške 6 852,95 eur, ktoré započítali na pohľadávku navrhovateľa. Súd jednostranné započítanie týchto vzájomných pohľadávok uznal. V ostávajúcej časti nároku navrhovateľa odporcovia vzniesli kompenzačnú námietku, ktorou bola odporcami vyčíslená zmluvná pokuta v sume 2 067,31 eur za omeškanie navrhovateľa s termínom ukončenia diela (napriek reklamáciám v stavebnom denníku a následným výzvam neodstránil vady). Odporcovia si voči nároku uplatneného navrhovateľom uplatnili len časť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to vo výške, v ktorej sa kryje po započítaní nákladov na odstránenie vád stavby, so zvyškom navrhovateľom uplatnenej sumy, t.j. v celkovej výške 1 808,08 eur. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku č. 20/2012 zo dňa 8.8.2012, a to hlavne zo záverov pod bodmi 3.2.2., 3.2.3., 3.2.6.2., 3.2.7., 3.2.8. posudku, z ktorých možno vyvodiť, že dielo nebolo vyhotovené úplne v súlade s projektovou dokumentáciou. Podľa názoru znalca presahujúci betón základovej dosky po obvode objektu tvorí prekážku pre vsakovanie zrážkovej vody. Jej odstránenie pokladal za potrebné, čím by sa dosiahol aj súlad s projektovou dokumentáciou. Zatekanie hydroizolácie pokladal znalec za vadu a bez diagnostikovania príčiny, miesta vady a odstránenia tejto príčiny a následkov zatekania vody do podzemných priestorov stavby, neodporúčal pokračovať v prácach. Uviedol, že pre ochranu stavby bola v projektovej dokumentácii navrhnutá dostatočná ochrana, a to vybudovanie masívneho odkvapového chodníka a hydroizolácie spodnej stavby, ktorý však nebol navrhovateľom zrealizovaný. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že dielo nemohlo byť navrhovateľom odovzdané tak, ako uvádzal, nakoľko preberacie konanie sa prerušilo na čas na odstránenie vád. Navrhovateľ sa zaviazal zápisom do stavebného denníka opraviť, resp. odstrániť všetky chyby a prípadné závady, vzniknuté na stavbe do odovzdania predmetu diela (hrubej stavby), čo k 31.7.2009, kedy dielo vyhlásil za odovzdané, nevykonal s výnimkou tých, ktoré sa zaviazal zrealizovať a ukončiť v zápise zo dňa 28.07.2009. Avšak vady reklamované odporcami neboli nikdy navrhovateľom odstránené. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä na závery uvedeného znaleckého posudku, a s poukazom vyššie citované zákonné ustanovenia a články Zmluvy o dielo zo dňa 20.03.2009 súd dospel k záveru, že dielo nebolo odporcom riadne odovzdané, nakoľko nebolo vyhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou. Trpelo vyššie uvedenými vadami, ktoré navrhovateľ neodstránil. Pretože navrhovateľovi sa nepodarilo počas súdneho konania hodnoverným spôsobom preukázať, že odporcami vytýkané vady boli len prácami naviac a prihliadnuc na závery znalca, ktorý konštatoval, že navrhovateľ nezhotovil dielo v súlade s projektovou dokumentáciou, súd návrh v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľ včas odvolanie. Namieta v ňom, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď konštatoval, že závery posudku, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o merite veci sú obsiahnuté v bodoch 3.2.2, 3.2.3, 3.2.6.2, 3.2.7 a 3.2.8. znaleckého posudku č. 20/2012, zo dňa 8.8.2012. Súd mal brať do úvahy všetky odpovede uvedené v znaleckom posudku a nie len závery pod uvedenými bodmi. Mal vychádzať aj z podrobných odpovedí znalca uvedených v bodoch 2.1.1 až 2.1.10 a nie len zo skrátených záverov uvedených v bodoch 3.2.1 až 3.2.10 posudku. Vôbec nebral do úvahy závery uvedené v bodoch 3.2.5, 3.2.6 a 3.2.9. Okrem toho záver znalca v bode 3.2.8 bol súdom nesprávne pochopený, keď v rozsudku absenciu betónového odkvapového chodníka vytýka navrhovateľovi, hoci tento nepatril do diela hrubá stavba (nešlo o zmluvné plnenie). Namietol záver súdu, že navrhovateľ nezhotovil dielo v súlade s projektovou dokumentáciou. Ak znalec v bodoch 2.1.3 a 3.2.3 znaleckého posudku konštatoval, že skutočné vyhotovenie diela vykazuje odchýlky, je potrebné dôsledne rozlíšiť, či sa tieto odchýlky týkajú hrubej stavby (predmet zmluvy o dielo), alebo sú to stavebné práce, ktoré do diela (hrubá stavba) vôbec nepatrili. Do prác podľa zmluvy o dielo vôbec nepatrili stavebné práce uvádzané ako odchýlky v bode 2.1.3 znaleckého posudku číslo 8), 9), 10), 11) a 12). Znalec mal zrejme na mysli dielo ako kompletnú stavbu v zmysle projektovej dokumentácie a nie len hrubú stavbu, ktorú mal zhotoviť navrhovateľ v zmysle zmluvy o dielo. Konštatované zmeny alebo odchýlky boli buď účastníkmi dohodnuté, odporcami vyžiadané, schválené alebo dodatočne zmenené až po odchode navrhovateľa zo stavby. Takéto odchýlky nemožno vyhodnotiť v neprospech navrhovateľa. Pokiaľ ide o odchýlku konštatovanú v bode 2.1.3 čís. 2), t.j. presah betónu základovej dosky, túto odchýlku navrhovateľ nespochybňuje, avšak tvrdí, že nejde o vadu. Ak by bol odporcami zrealizovaný betónový odkvapový chodník a nie iba chodník z triedeného štrku, potom by presah betónu nebol prekážkou pre vsakovanie zrážkovej vody a nebolo by nutné jeho odrezanie. Štrkový chodník si odporcovia nechali zrealizovať iným dodávateľom. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami navrhovateľa, že odporcovia ani v stavebnom denníku a ani v listoch zo dňa 10.8.2009 a 28.8.2009 nešpecifikovali, čo považujú za príčinu zatekania (presah betónu základovej dosky v súvislosti so skutočnosťou, že nebudú realizovať betónový odkvapový chodník). Odporcovia navrhovateľa nikdy nevyzvali na odstránenie presahu betónu základovej dosky, hoci podľa čl. VI. zmluvy mali chyby popísať, uviesť ako sa prejavujú a čo žiadajú urobiť. Uvedené listy odporcov z 10.8. a 28.8.2009 nie sú riadnym oznamom podľa citovaného článku zmluvy. Výzva odporcov je za danej situácie neurčitá a nekonkrétna. V liste zo dňa 10.8.2009 bola pri výzve na odstránenie príčiny zatekajúcej hydroizolácie výslovná poznámka, že „ ... toto Vám bude doručené zo strany projektanta stavby v 34. týždni“. Bližšia špecifikácia príčiny zatekania hydroizolácie a spôsob jej riešenia mali byť doložené stanoviskom projektanta, k čomu však nedošlo, hoci sa listom zo 14.9.2009 tohto stanoviska domáhal. Súd nevzal do úvahy ani námietky navrhovateľa z hľadiska časových súvislostí. Odporcovia uplatnili faktúry za práce vykonané na stavbe v časovom rozmedzí od 10.9.2009 do 28.9.2009, hoci od zmluvy odstúpili až listom zo dňa 3.11.2009. Podľa dojednaných podmienok (čl. XI bod 1) mali najskôr od zmluvy odstúpiť a až následne nechať práce realizovať tretími osobami a nie opačne. Okrem toho namietol, že prvostupňový súd pri rozhodnutí zohľadnil záver znalca uvedený v bode 3.2.6.2 posudku, že nie je vhodné pokračovať v prácach bez diagnostikovania príčiny miesta vady a odstránenia následkov zatekania, avšak nebral do úvahy závery uvedené v bodoch 2.1.5 a 3.2.5. V nich znalec potvrdil, že postup navrhovateľa pri skúške tesnosti izolácie proti vode bol realizovaný v zmysle obvyklých postupov na zistenie vodotesnosti hydroizolácie. Skúškou nebola žiadna porucha v hydroizolácii zistená, z čoho vyplýva, že bolo potrebné realizovať ďalšie opatrenia na zamedzenie vnikania zrážkovej vody do podzemných priestorov stavby. Takéto opatrenia však neboli súčasťou prác podľa zmluvy o dielo. Bezvadnosť navrhovateľom zhotovenej hydroizolácie vyplýva aj z toho, že si odporcovia žiadny náklad na opravu hydroizolácie na započítanie neuplatnili. Namieta aj záver súdu, že sa mu nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať, že odporcami vytýkané vady boli len prácami naviac. Navrhovateľ to považuje za nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska určenia nositeľa dôkazného bremena. Odporcovia si uplatnili na započítanie náklady doložené faktúrami od tretích osôb, a preto mali aj povinnosť preukázať, že fakturované stavebné práce boli reálne prácami na odstránenie vád diela v zmysle projektovej dokumentácie a že boli uhradené. Z konštatovania znalca v bodoch 3.2.9 a 3.2.10 posudku, že práce realizované dodatočne inými dodávateľmi nie sú zhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou, možno dospieť k záveru, že nešlo o odstránenie vád diela, ale o úpravu stavby podľa požiadavky odporcov. Okrem toho namieta, že keby mu odporcovia priamo vytkli vadu spočívajúcu v presahu betónu a poskytli mu všetky potrebné informácie, mohol sa rozhodnúť, že sám odstráni presah betónu. Odvolaním sa navrhovateľ domáha zmeny napadnutého rozsudku tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené. Zároveň žiada priznať aj náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu podaním zo dňa 28.2.2013. K namietaným skutočnostiam zo strany navrhovateľa uviedli, že nie prvostupňový súd, ale práve navrhovateľ neposudzuje vadu týkajúcu sa presahu betónu základovej dosky v správnej časovej následnosti v súvislosti s realizáciou odkvapového chodníka, ktorý mal celý problém so zatekaním vody do spodnej časti stavby vyriešiť. Podľa ich názoru postupovali správne, keď v súlade s odborným názorom znalca vysloveným v bode 2.1.6.2 (že nie je vhodné pokračovať v prácach bez diagnostikovania miesta vady a odstránenia príčiny a následkov zatekania vody do podzemných priestorov objektu) diagnostikovanie vady zadali inému dodávateľovi. Urobili tak v čase, kedy bola stavba domu ešte vo fáze hrubej stavby. Za týmto účelom oslovili spoločnosť O., ktorá im navrhla riešenie odstránenia tejto vady, ktorá bola následne odstránená prostredníctvom firmy O. L. - CE - REZ. Počas zakladania stavby navrhovateľa opakovane upozorňovali na presah betónu základovej dosky, čo je preukázané zápisom do stavebného denníka v dňoch 3. a 4.4.2009. Navrhovateľ rozdiel rozmerov základovej dosky nikdy nezosúladil s projektovou dokumentáciou. Vykonanie týchto prác bolo potrebné z hľadiska možnosti odvodu presakujúcej vody a zároveň tým boli rozmery základovej dosky uvedené do súladu s platnou projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie (bod 3.2.7 znaleckého posudku). Nebolo by vhodné, aby odporcovia čakali na dostavbu celej stavby domu a následne v jej finálnej fáze zrealizovali betónový odkvapový chodník, pretože počas realizácie hrubej stavby by táto pravidelne zatekala. Navrhovateľ mal od začiatku realizácie diela vedomosť o tom, že nemajú záujem realizovať betónový odkvapový chodník, ale prírodný chodník z triedeného štrku. Hoci tak mal urobiť navrhovateľ ako stavebník, sami si museli zabezpečiť odborné stanovisko k príčinám zatekania hydroizolácie. Navrhovateľ vôbec nehľadal príčinu zatekania a ani spôsob odstránenia vady. Odporcovia nesúhlasia ani s tvrdením navrhovateľa, že najskôr mali od zmluvy o dielo odstúpiť a až potom realizovať odstránenie vád prostredníctvom tretích dodávateľov predmetných prác. V tejto súvislosti poukázali na vzájomnú komunikáciu s navrhovateľom, nachádzajúcu sa v súdnom spise (listy odporcov zo dňa 10.8.2009, 28.8.2009, 3.11.2009 a 21.7.2010; odpovede navrhovateľa zo dňa 20.8.2009 a 14.9.2009). Z tejto komunikácie je zrejmé, že sa domáhali odstránenia jednotlivých vád na diele. Vady diela riadne v súlade s čl. X ods. 4 zmluvy o dielo u navrhovateľa reklamovali. Na základe toho, že navrhovateľ odmietol odstrániť jednotlivé vady diela, v súlade s čl. XI. ods. 1 zmluvy odobrali navrhovateľovi tú časť prác, ktorá zodpovedala odstráneniu jednotlivých vád na diele, čím považovali dielo za dokončené. Listom z 3.11.2009 si voči navrhovateľovi splnili už iba informačnú povinnosť, pretože navrhovateľ považoval dielo za dokončené a odovzdané zápisom do stavebného denníka dňa 31.7.2009. Náklady na odstránenie vytknutých vád v konaní preukázali. Ako správne konštatoval súd prvého stupňa vo svojom rozsudku, dôkazné bremeno preukázať, že nešlo o náklady vzniknuté odstraňovaním vád, bolo na navrhovateľovi. Existencia vád a potreba ich odstránenia bola jednoznačne konštatovaná v znaleckom posudku. Išlo okrem iného aj o postavenie nového vonkajšieho schodiska. Znalec v tejto súvislosti konštatoval, že schodisko nie je postavené podľa projektovej dokumentácie a odporcovia preukázali, že vonkajšie schodisko postavené navrhovateľom bolo staticky nevyhovujúce. Táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia statika U.. Z. Hanulíka z 31.7.2009, ktorý nariadil asanáciu schodiska, v dôsledku čoho bolo potrebné vybudovať nové schodisko podľa novej projektovej dokumentácie. Navrhovateľ vykonal dielo celkovo nekvalitne, na čo poukázal nie len znalec v znaleckom posudku, ale aj iní odborníci na stavebné práce a stavebný materiál. Vadné zhotovenie hrubej stavby má svoje následky, ktoré sú trvalo neodstrániteľné. Podľa ich názoru dostatočne preukázali, že uplatnené nároky navrhovateľa v tomto konaní nie sú dôvodné. Preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uplatnili si aj náhradu trov konania, ktoré vo vyjadrení nevyčíslili. Právna zástupkyňa vyjadrenie odporcov k odvolaniu prevzala dňa 13.8.2010. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre jeho nariadenie neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.5.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Podľa čl. I ods. 2 Zmluvy o dielo zo dňa 20.3.2009 (ďalej len ZoD), sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať dielo v súlade s projektovou dokumentáciou vyhotovenou zodpovedným projektantom U.. A. Jurekom. Podľa čl. I ods. 4 ZoD, akékoľvek odchýlky od spôsobu vykonania diela vymedzeného projektovou dokumentáciou a dohodnuté touto zmluvou, okrem tých, ktoré sú známe pri podpise tejto zmluvy a drobných zmien, môžu byť vykonané zhotoviteľom iba ak budú písomne odsúhlasené objednávateľom. Podľa čl. I ods. 9 ZoD, objednávateľ sa zaväzuje, že dokončené dielo prevezme, zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú cenu podľa článku III. Tejto zmluvy a poskytne zhotoviteľovi dohodnuté spolupôsobenie. Podľa č. II ods. 3 ZoD, termín na odovzdanie diela je do 90 dní od začatia prác. Podľa čl. IV ods. 3 ZoD, konečná faktúra bude vystavená do 7 dní odo dňa odovzdania a prevzatia diela. Podľa čl. V ods. 1 ZoD, ak je zhotoviteľ vlastným zavinením v omeškaní s termínom ukončenia diela a jeho odovzdaním bez vád, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,025% z celkovej ceny diela za každý deň omeškania. Podľa čl. VI. ods. 1 ZoD, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania objednávateľovi a za vady, ktoré sa prejavia v záručnej dobe. Podľa čl. VI. ods. 4 ZoD, vady oprávnene reklamované odstráni zhotoviteľ na vlastné náklady bez zbytočného odkladu v dohodnutom termíne, maximálne do 10 pracovných dní, pokiaľ charakter vady, prípadne poveternostné vplyvy nevyžadujú dlhší termín jej odstránenia. V oznámení objednávateľ chyby popíše, uvedie ako sa prejavujú a čo žiada. Podľa čl. X ods. 1 ZoD, po zhotovení diela vyzve zhotoviteľ objednávateľa písomne 7 dní vopred na jeho odovzdanie a prevzatie v mieste plnenia. Podľa čl. X ods. 2 ZoD, o priebehu a výsledku odovzdávacieho konania bude vykonaní zápis. Podľa čl. X ods. 3 ZoD, chyby diela zrejmé už pri jeho preberaní musí objednávateľ reklamovať už v priebehu preberacieho konania a budú uvedené v zápise o priebehu a výsledku odovzdávacieho konania. Začaté konanie sa na čas do odstránenia vád preruší. Podľa čl. X ods. 4 ZoD, zhotovením diela je jeho vyhotovenie podľa tejto zmluvy, odstránenie vád, ktoré by bránili v pokračovaní diela, resp. v jeho užívaní a nedorobkov zistených počas preberacieho konania sa ukončí podpísaním protokolu o odovzdávaní a prevzatí diela. Toto je okamih ukončenia diela. Podľa čl. XI ods. 1 písm. a) ZoD, objednávateľ môže odstúpiť od tejto zmluvy o dielo alebo odobrať zhotoviteľovi časť prác a výkonov tvoriacich predmet tejto zmluvy a nechať ich realizovať tretími osobami z nasledovných dôvodov na strane zhotoviteľa: ak zhotoviteľ nezhotovuje predmet plnenia v požadovanej kvalite a v súlade s touto zmluvou. Podľa § 631 ods. 1 OZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa § 633 ods. 1 OZ zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Podľa § 642 ods. 1 a 2 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny. Stotožňuje sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Prvostupňové rozhodnutie poskytuje jasnú a správnu právnu argumentáciu k jednotlivým otázkam, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie všetkých skutočností významných pre rozhodnutie vo veci. K jednotlivým odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa diela nedošlo k odovzdaniu diela spôsobom dohodnutým v čl. X zmluvy o dielo. Navrhovateľ v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že by odporcov (objednávateľov diela) 7 dní vopred vyzval na prevzatie diela. Neexistuje ani žiaden zápis o priebehu a výsledku odovzdávacieho konania a ani protokol o odovzdaní a prevzatí diela. Svoje tvrdenie o odovzdaní diela navrhovateľ preukazoval len zápisom do stavebného denníka zo dňa 31.7.2009. Z úvodu tohto zápisu je zrejmé, že ide o zápis z kontrolného dňa za účasti projektanta, na ktorom projektant spochybnil technológiu ukončenia hydroizolácie (vyplýva z poznámky objednávateľa) a objednávatelia považovali zatekanie hydroizolácie za prekážku, ktorá bráni v pokračovaní diela. V rozpore s ich názorom zhotoviteľ považoval hydroizoláciu za bezvadnú a považoval dielo za ukončené a odovzdané. Je však nesporné, že k odovzdaniu stavby podľa dojednaných zmluvných podmienok doteraz nedošlo. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd mal pri rozhodovaní o veci zohľadniť komplexne všetky závery znalca U.. K. A. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavených prác, a nie len jeho závery uvedené pod bodmi presne špecifikovanými v rozsudku (str. 5 rozsudku). K tejto námietke odvolací súd uvádza, že je pravdou, že súd prvého stupňa v rozsudku nereaguje na všetky závery znalca (odpovede na každú súdom položenú otázku), avšak pre posúdenie veci toto ani nebolo potrebné. Ani body 2.1.1 až 2.1.10, na ktoré poukazuje navrhovateľ, neobsahujú také odpovede znalca, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie rozhodujúcich skutočností v jeho prospech. Napr. z bodu 2.1.1 vyplýva, že tvar a rozmery základovej dosky nezodpovedajú projektovej dokumentácii, keďže jej vonkajšie rozmery po celom obvode objektu presahujú projektované rozmery o cca 350 až 400 mm. V bode 2.1.2 znalec uvádza, že presahujúci betón základovej dosky po obvode objektu tvorí prekážku pre vsakovanie zrážkovej vody do podložia pod základovými pásmi objektu. V bode 2.1.3 znalec konštatuje, že dielo nebolo celkovo vyhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou, pričom niektoré odchýlky sa týkajú výslovne stavebných prác realizovaných navrhovateľom (hrubá stavba), ako napr. zväčšenie rozmerov základovej dosky a zmena materiálu ochrannej prímurovky. Znalec tiež pripustil, že mohlo dôjsť k poškodeniu izolácie v súvislosti s tým, že navrhovateľ ponechal izoláciu neukončenú. Odpovede znalca uvedené v bodoch 2.1.5 a 2.1.6, potvrdzujúce správnosť postupu navrhovateľa pri skúške tesnosti izolácie proti vode a možnosť vyriešenia problému v súvislosti so zatekaním vody do spodných priestorov stavby podľa návrhu firmy RENOSAN s.r.o., však nemajú žiaden zásadný význam pre rozhodnutie veci. Ako vyplýva z obsahu spisu, odporcovia informovali navrhovateľa - zhotoviteľa hrubej stavby ich záhradného domu, že nezamýšľajú vybudovať betónový chodník podľa projektu. Z tejto skutočnosti mal preto navrhovateľ vychádzať pri zvažovaní spôsobu riešenia vady spočívajúcej v zatekaní zrážkovej vody do objektu. Uvedená vada bola zo strany odporcov (objednávateľov) reklamovaná, avšak navrhovateľ zistené zatekanie hydroizolácie nepovažoval za vadu. Podľa odborného názoru znalca, konštatovaného v bode 2.1.7 posudku, odstránenie presahujúceho betónu základovej dosky za úroveň vonkajšieho obvodu prímurovky, bolo potrebné z hľadiska možnosti odvodu presakujúcej vody do podložia alebo odvedenia pomocou drenážneho systému do recipienta. Znalec v posudku konštatoval, že v projektovej dokumentácii bola navrhnutá dostatočná ochrana stavby pred zatekaním, pozostávajúca z masívneho odkvapového chodníka a hydroizolácie spodnej stavby. Táto skutočnosť však nie je rozhodujúca pre posúdenie nárokov odporcov voči navrhovateľovi ako zhotoviteľovi hrubej stavby záhradného domu, pretože navrhovateľ bol informovaný o tom, že odporcovia takýto chodník nedajú vybudovať, že mienia dať zhotoviť iba prírodný štrkový chodník. Preto mal navrhovateľ vzhľadom na prejavené zatekanie do podzemných priestorov stavby situáciu riešiť, keďže sám základovú dosku zhotovil v rozpore s projektovou dokumentáciou. K ďalšej námietke, že práce vykonané inými dodávateľmi, napr. schodisko, nie sú v súlade s projektovou dokumentáciou, odvolací súd poukazuje na to, že Stavebný zákon, zákon č. 50/1976 Zb., v znení neskorších úprav (ďalej len Stavebný zákon) nevylučuje prípustnosť zmien stavby, ktorá je v rozpore so schváleným projektom zo strany stavebného úradu. Táto skutočnosť vyplýva z jeho ustanovení § 68 ods. 1 a § 81 ods. 4. V danom prípade nešlo o také zmeny, ktoré by sa podstatne odchyľovali od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, v opačnom prípade by stavebný úrad nevydal k stavbe kolaudačné rozhodnutie. Z toho dôvodu nie je možné akceptovať námietku navrhovateľa, že ak práce nie sú úplne v súlade s projektovou dokumentáciou, nejde o práce súvisiace s odstraňovaním vád. Zmenu v spôsobe realizácie stavebných prác si môže vyžiadať napr. aj vzniknutý problém, ktorý bol spôsobený nesprávnym postupom zhotoviteľa diela. Pokiaľ ide o vady schodiska vybudované navrhovateľom, tieto mal súd preukázané odborným stanoviskom U.. Z. G., autorizovaným stavebným inžinierom - statika stavieb, zo dňa 31.7.2009, ktorý nariadil asanáciu schodiskovej dosky (navrhovateľ nepoužil hrúbku schodiskovej dosky podľa projektovej dokumentácie) a zrealizovanie nových vonkajších schodov. Neobstojí preto námietka navrhovateľa, že ním postavené schodisko bolo odstránené len z estetického dôvodu. K námietke navrhovateľa, že odporcovia uplatnili faktúry za práce vykonané na stavbe v časovom rozmedzí od 10.9.2009 do 28.9.2009, hoci od zmluvy odstúpili až listom zo dňa 3.11.2009, odvolací súd poukazuje na to, že odporcovia postupovali podľa čl. XI. ods. 1 ZoD. V zmysle tohto článku zmluvy odobrali navrhovateľovi (zhotoviteľovi) časť prác súvisiacich s odstraňovaním vád, ktoré napriek výzvam na dokončenie diela a odstránenie vád zo dňa 10.8.2009 a 28.8.2009 nezrealizoval a niektoré vôbec neuznal ako vady. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že vady odporcovia riadne neuplatnili, nakoľko niektoré z nich boli opakovane uvádzané v stavebnom denníku (napr. zatekanie; presah betónu - zápis v stavebnom denníku zo dňa 3.4.2009 a 4.4.2009; schodisko - zápis v stavebnom denníku zo dňa 28.7.2009) a aj vo vyššie uvedených listoch odporcov adresovaných navrhovateľovi. Navrhovateľ bol oboznámený aj s technickým vyjadrením spoločnosti JOVIMAX, s.r.o. zo dňa 12.8.2009, ktorá konštatuje technické nedostatky stavby súvisiacimi so zatekaním vody. Podľa názoru odvolacieho súdu odporcovia dostatočným spôsobom reklamovali vady diela, pričom navrhovateľ tieto v lehote určenej odporcami neodstránil. Táto skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku, bod 2.1.6.3, pričom záver znalca vychádza zo zápisov v stavebnom denníku a informácií získaných pri ohliadke stavby. Podľa jeho zistení navrhovateľ neodstránil vady popísané odporcami v listoch z 10.8.2009 a 28.8.2009, a tieto boli až následne odstránené inými dodávateľmi. Je potrebné tiež uviesť, že navrhovateľ pred súdom prvého stupňa nespochybňoval vykonanie prác, hodnotu ktorých si odporcovia (sumu vo výške 6 852,95 eur) započítali proti pohľadávke navrhovateľa. Namietal len, že išlo aj o práce, ktoré nepatrili do predmetu Zmluvy o dielo z 20.3.2009, teda o tzv. práce naviac, čo však nepreukázal, a v čase po úplnom dokončení stavby podľa vyjadrenia znalca toto už ani nie je objektívne možné. Ako však vyplýva z obsahu spisu, vystavené faktúry súviseli s reklamovanými prácami, ktoré boli vykonané. Navrhovateľ napriek spochybňovaniu úhrady všetkých započítaných faktúr zo strany odporcov a napriek výzve súdu nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie predložením relevantných dôkazov o ich úhrade. Za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď ustálil, že navrhovateľom vykonané dielo trpelo vadami, odstránenia ktorých sa odporcovia oprávnene domáhali. Pohľadávka navrhovateľa uplatnená v konečnej faktúre zanikla z časti jednostranným započítaním nákladov odporcov vynaložených na odstránenie závad na diele. K zvyšku uplatnenej pohľadávky si odporcovia oprávnene uplatnili kompenzačnú námietku podľa § 98 O.s.p. z titulu zmluvnej pokuty. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Keďže súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol (§ 151 ods. 3 O.s.p.), rozhodne v samostatnom rozhodnutí o trovách prvostupňového a aj odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.