Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/537/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310211792 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1310211792.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: V. G., B. V. B., J. Č.. XX, štátny občan SR, zastúpený Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o. Bratislava, Miletičova č. 1, IČO: 36 860 891, proti odporkyni: I. G., B. V. B., J. Č.. XX, štátny občan SR, zastúpená Bronislavou Pavelkovou, advokátkou v Bratislave, Dobrovičova č.6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.júna 2013 č.k. 44 C 123/2010-541 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa výrokov č. I., II., III.,IV, VII p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výrokov V.,VI. z m e ň u j e tak účastníci s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok 2.535,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, takto : I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikazujú: 1. osobné motorové vozidlo G. C. O. C. E. XX/X v hodnote 4.000,-€ 2. žehlička v hodnote 0,- €, 3. rádiomagnetofón v hodnote 0,- €, 4. váľanda z obývačky v hodnote 0,- €, 5. komoda z obývačky v hodnote 0,-€, 6. skriňa zo spálne v hodnote 0,-€, 7. mraznička z chodby v hodnote 0,-€ 8. šijací stroj v hodnote 0,-€, 9. tlakomer v hodnote 0,-€ II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva odporkyne prikazujú: 1. nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 3XXX okres Bratislava III, obec Bratislava- mestská časť Nové Mesto, k.ú. Z. F., byt č. 27 na 6. poschodí na J. XX v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXXX o výmere 288 m2, parc. č. XXXXX H. výmere 286 m2 zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XXXX/XXXXXX v hodnote 79.000,- €, 2. televízor v hodnote 0,-€ 3. počítač v hodnote 0,- €, 4. videorekordér so stolíkom hodnote 0,- €, 5. koberce a záclony v byte v hodnote 0,-€ 6. sedacia súprava z obývačky v hodnote 0,-€ 7. postele zo spálne v hodnote 0,-€, 8. skriňa zo spálne v hodnote 0,-€ 9. pračka v hodnote 0,-€ 10. vybavenie kuchyne v hodnote 0,-€ 11. zostatok na účte č. XXXXXXXX/XXX vo Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. vo výške 1.205,48 €. III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania podielu sumu 38.253,43 € a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. V. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 120,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Bratislava III. VI. Odporkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.415,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Bratislava III. VII. Navrhovateľ a odporkyňa sú povinní zaplatiť trovy štátu, každý vo výške 18,31 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava III. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom č. k. 6 C 118/2009-30 zo dňa 23.02.2009 (právoplatný 17.03.2009). Účastníci konania označili veci tvoriace predmet vyporiadania, a to: nehnuteľnosť (predmetný byt) a hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva - osobné motorové vozidlo I. Z. G. C. zakúpené XX. XX. XXXX, žehlička, rádiomagnetofón, váľanda a komoda z obývačky, 2 skrine zo spálne, mraznička, šijací stroj, tlakomer, televízor, počítač, videorekordér so stolíkom, koberce a záclony v byte, sedacia súprava z obývačky, postele zo spálne, pračka a vybavenie kuchyne, všetky veci v hodnote 0,-€, ktoré súd vyporiadal podľa ich návrhu dohody tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na stanovenie všeobecnej hodnoty v predmetnej nehnuteľnosti súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľnosti na všeobecnú hodnotu predmetného bytu. Znalkyňa D.. P. E. stanovila znaleckým posudkom č.XX/XXXX všeobecnú hodnotu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t. j. 17. 3. 2010 vo výške 78.100,-€ a ku dňu vypracovania znaleckého posudku t. j. k 9. 5. 2011 vo výške 79.000,-€. Účastníci zhodne určili cenu osobného motorového vozidla ku dňu 17. 3. 2010 na 4.000,-€(zakúpené dňa 14. 11. 2007 za 349.140,- Sk ). Navrhovateľ súdu predložil výpis z účtu: - na meno V. G. vo VÚB Banke, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 17. 3. 2010 vo výške mínus 303,23€ a účet účastníkov č. XXXXXXXX/XXX vo Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. vo výške 1.205,48 €. Z výpisu z bežného účtu odporkyne vo VÚB Banke č. účtu XXXXXXXXX/XXXX súd zistil, že k 17. 3. 2010 mala na účte 287,56 € .Zo správy VÚB Banky súd zistil, že navrhovateľka mala vedený v tomto peňažnom ústave vyššie uvedený bežný účet a ďalej tieto účty: - sporiaci účet číslo XXXXXXXXXX/X XXX, zostatok na účte k 31.10.2007- 60.380,21 Sk zrušený k 29. 2. 2008 so zostatkom 60.626,55Sk; - terminovaný vklad číslo účtu XXXXXXXXXX/X XXX so stavom účtu k 3. 3. 2010 vo výške 13,83 €, k 6. 4. 2010 13,84€. Zo správy Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 11. 6. 2012 súd zistil, že: - vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX je vedená ako spoločný vklad dvoch rovnocenných majiteľov - navrhovateľ a M. G., bola založená 3. 11. 2008, zostatok na účte 17. 3. 2010 bol 0,19 €; - krátkodobý termínovaný vklad na meno navrhovateľa založený 16. 5. 2007 č. XXXXXXXXXX/XXXX , zrušený 2. 4. 2009 so zostatkom 3.469,80 €; - termínovaný vklad na meno navrhovateľa založený 2. 4. 2009 č. XXXXXXXXXX/XXXX s vkladom 3.469,80 €, zrušený 21. 12. 2009 so zostatkom 3.471,80 €; - vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno navrhovateľa založená 05.04. 2007 , zrušená 18.12. 2009 so zostatkom 2.234,60 € . Zo správy Poštovej banky zo dňa 11. 2. 2013 súd zistil, že viedli vkladnú knižku číslo XXXXXXXX/XXXX založenú 24. 1. 1994, zrušenú od 29. 3. 2007 najprv na mená 1. Vkladateľ V. G., X. V. M. G., od 31. 1. 2002 došlo na vkladnej knižke k zmene vkladateľov - 1. Vkladateľ V. G., X. V. V. G., pre účtovanie zostatku pri zrušení vo výške 64.525 Sk. Navrhovateľ k účtu v Poštovej banke uviedol, že išlo o peniaze nasporené na pohreb pre sestru Vlastu ktorá je zdravotne postihnutá má problém sa aj podpísať, je umiestnená v domove sociálnych služieb v Prešove, pričom tieto prostriedky boli vložené na vkladnú knižku A. Č.. XXXXXXXXXX/X XXX vedenú na meno navrhovateľa. Navrhovateľ súdu predložil ako dôkaz čestné vyhlásenie svojej matky M. G. I. XX. X. XXXX, v ktorom vyhlásila, že spolu s manželom (toho času nebohým) svojmu synovi (navrhovateľovi) darovali peniaze vo výške 300.000,- Sk na výstavbu rodinného domu v Ž. s tým, že ich doopatruje. Navrhovateľ súdu predložil dôkaz - potvrdenie zo dňa 16. 11. 2007 ( notársky overené 28. 3. 2011), v ktorom vyhlásil, že mu jeho matka M. G. dňa 16. 11. 2007 požičala peniaze vo výške 360.000,- Sk na kúpu osobného motorového vozidla Š. G.. Zo správy Domova sociálnych služieb v Prešove zo dňa 4. 4. 2013 súd zistil, že sestra navrhovateľa V. G. bola v tomto zariadení na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby číslo XX/XXXX zo dňa 30. 10. 2009 a bola jej poskytovaná pobytová celoročné sociálna služba. Výška jej dôchodku spolu s bezvládnosťou bola 291,70 €, výška úhrady za poskytované sociálne služby bola pri tridsiatich dňoch v sume 235,58 € a pri 31 dňoch v sume 243,43 €. Zostatok dôchodku bol 56,12 € (pri tridsiatich dňoch) a 48,27 € ( pri tridsaťjeden dňoch). Tieto finančné prostriedky využívala na úhradu nákladov na lieky, hygienické potreby a ostatné veci osobnej spotreby, menovaná dňa 14. 2. 2013 zomrela. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 143, § 150 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je treba urobiť jeho vyporiadanie. Súd v konaní vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania. Predmetom konania je vyporiadanie spoločného majetku t.j. veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania. Pri stanovení ceny sa vychádza zo všeobecnej ceny obvyklej v danom mieste a v dobe rozhodovania, ktorá vyjadruje aktuálnu trhovú hodnotu. Pri oceňovaní vecí vychádza judikatúra zo stavu vecí ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a z jej ceny v dobe, keď sa vyporiadanie uskutočňuje. Cenu veci môže súd stanoviť podľa zhodných tvrdení účastníkov. Základnou právnou domnienkou pre vyporiadanie je, že podiely obidvoch manželov na majetku patriacom do ich spoločného majetku sú rovnaké. To platí tak o podieloch na majetku ako i na záväzkoch. Táto zákonná domnienka je vyvrátiteľná, takže nie je vylúčené, pokiaľ to ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely budú môcť byť hodnotené ako rozdielne a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Súdna prax zdôrazňuje požiadavku, aby prípadná finančná kompenzácia jedného manžela druhému bola čo najmenšia. Vyporiadanie sa uskutočňuje k okamihu zániku manželstva. Vyporiadajú sa veci tvoriace predmet BSM- pohľadávky (úspory na účtoch) a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Pri vyporiadaní BSM nebolo možné prihliadať k čiastkam, ktoré boli vybraté z vkladných knižiek kde boli úspory manželov a spotrebované za trvania manželstva. Treba uviesť , že zo sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno urobiť spor, v ktorom by sa súd zaoberal vzájomným vyúčtovaním celého spotrebného spoločenstva manželov. Preto prvostupňový súd neprihliadal ani na argument odporcu, aby súd zohľadnil okolnosti, za ktorých sa účastníci stavali rodinný dom v roku 1980 až 1988 ( fotokópia zošita o prácach na dome ). Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti (bytu) súd určil podľa znaleckého posudku vykonaného v rámci konania na sumu 79.000,- €, keďže predmetný znalecký posudok bol vykonaný riadne, s tým že argumenty navrhovateľa v podobe potvrdení od realitných kancelárii (odborné posúdenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti ) vo výške od 85.000,-€ do 90.000,-€ sú len hypotetické. Prvostupňový súd prihliadol aj na skutočnosť, že sám navrhovateľ pokiaľ žiadal v rámci vyporiadania predmetný byt prikázať do svojho vlastníctva uvádzal jeho hodnotu vo výške 63.333,- € s tým, že následne súhlasil s prikázaním bytu do vlastníctva odporkyne ale vyporiadať ho z hodnoty od 85.000,- do 90.000,-€. Navrhovateľ svoje tvrdenia o existencii dlhu voči jeho rodičom vo výške 35.000,- € v konaní nepreukázal, naopak v priebehu konania svoje stanoviská o výške a účele dlhu menil, keď vo vyjadrení z 26. 7. 2010 uvádzal sumu 16.600,- €, v podaní z 2. 11. 2010 sumu 20.000,- € bez predloženia relevantných dôkazov. V priebehu konania navrhovateľ upustil od argumentácie o existencii dlhu na stavbu domu s tým že tvrdil , že im jeho matka požičala na kúpu osobného motorového vozidla značky Fabia com zakúpeného 14. 11. 2007 sumu 11.919,81 €, následne uviedol sumu 11.949,81 €. Skutočnosti z výsluchu matky navrhovateľa ohľadne existencie pôžičky na auto prvostupňový súd vyhodnotil ako nevierohodné, keď tvrdila, že sumu 360.000,- Sk, ktorú požičiavala účastníkom na kúpu motorového vozidla mala doma, pretože nikdy nemala účet v banke a pri odovzdávaní synovi nebol nikto s tým, že o tom nevedela ani odporkyňa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka navrhovateľa mala minimálne účet zriadený s navrhovateľom v Slovenskej sporiteľni (vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX), ako aj v Poštovej banke ( vkladná knižka číslo XXXX XXXX/ XXXX založená dňa 24. 1. 1994, zrušená 29. 3. 2007) spolu s dcérou V. G. a od 31. 1. 2002 s navrhovateľom. Ďalej z predloženého dedičského rozhodnutia po nebohom manželovi svedkyne prvostupňový súd zistil, že predmetom dedičstva neboli žiadne peňažné prostriedky (svedkyňa uviedla, že peniaze si nasporili ešte s nebohým manželom, keď pracovali ). Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj príjem svedkyne ako ho uviedla ( starobný dôchodok vo výške 370 ,-€ ) pričom na dôchodku je už 20 rokov, prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľ existenciu pôžičky od svojej matky vo výške 360.000,- Sk súdu nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností a prvostupňový súd preto pri vyporiadaní túto skutočnosť nezohľadňoval. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že peňažné prostriedky na účte Slovenskej sporiteľni vedenom ako vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX - ako spoločný vklad dvoch rovnocenných majiteľov - navrhovateľ a M. G., ( založená 3. 11. 2008, so zostatkom na účte 17. 3. 2010 - 0,19 €), tieto nezahrnul do vyporiadania, nakoľko z účtovných operácií na účte vyplýva že prostriedky tam boli vložené výlučne matkou navrhovateľa ako vkladateľom. Taktiež z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (krátkodobý termínovaný vklad na meno navrhovateľa založený 16. 5. 2007, zrušený 2. 4. 2009 so zostatkom 3.469,80 € ) je zjavné, že na tento účet vložila 16. 5. 2007 sumu 102 083,70 Sk matka navrhovateľa, túto sumu navrhovateľ pri jeho zrušení dňa 2. 4. 2009 dal na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z tohto účtu založeného 2. 4. 2009 po pripísaní úrokov navrhovateľ previedol dňa 21. 12. 2009 pri jeho zrušení sumu 3.471,80 € na účet jeho matky Slovenskej sporiteľni č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Prvostupňový súd mal za to, že z predmetných výpisov je preukázané, že išlo o zhodnocovanie peňažných prostriedkov pochádzajúcich od matky navrhovateľa a preto tieto prostriedky nezahrnul do masy BSM. Prvostupňový súd taktiež nezahrnul do masy BSM peňažné prostriedky vedené v Slovenskej sporiteľni na účte č. XXXXXXXXXX/XXX0 na meno navrhovateľa ( založená 05.04. 2007, zrušená 18.12. 2009 so zostatkom 2.234,60 € ), nakoľko z dokazovania vyplynulo že k 29. 3. 2007 bola zrušená vkladná knižka v Poštovej banke č. účtu XXXXX XX/XXXX (založená 24. 1. 1994, zrušená 29. 3. 2007, evidovaná najprv na mená 1. vkladateľ V. G., X. V. M. G., od 31. 1. 2002 došlo na vkladnej knižke k zmene vkladateľov - 1. vkladateľ V. G., X. V. V. G.), vzhľadom na to že na tejto vkladnej knižke neboli robené účtovné operácie v období rokov 2004 až 2007 (t. j. navrhovateľ nevykonal žiadne vklady) . Vzhľadom na uvedené potom masa BSM predstavuje : 79.000,-€ -hodnota nehnuteľnosti prikázanej odporkyni; 4.000,- € - hodnota osobného motorového vozidla prikázaného navrhovateľovi; hodnota finančných prostriedkov prikázaných navrhovateľke v podobe zostatkov na účtoch ku dňu zániku BSM - 287,56 € (bežný účet v o VÚB Banke) a 13,83 € ( termínovaný vklad vo VÚB Banke); 1.205,48 € zostatok na účte stavebného sporenia účastníkov, prikázaný navrhovateľke t.j. spolu: 79.000+4.000+287,56+13,83+1.205,48 = 84.506,87€. Výpočet podielu účastníkov: Podiely účastníkov majú byť : 84.506,87 : 2 = 42.253,44 €. V rámci vyporiadania BSM navrhovateľovi boli prikázané hnuteľné veci vo výške 4.000,-€ a odporkyni boli prikázané veci a hodnoty finančných prostriedkov v hodnote 80.506,87 € (79.000 + 287,56+13,83 + 1.205,48). Z vyššie uvedených výpočtov vyplýva, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania sumu 38.253,43 € (80.506,87 - 42.253,44). Prvostupňový súd nevykonal zápočet vzájomných povinností výplaty medzi účastníkmi tak, ako to žiadala odporkyňa vo vzťahu k sume, ktorú uhradila do fondu opráv za byt, nakoľko nejde o nárok, ktorý by bolo možné vyporiadať v tomto konaní, nakoľko súd vyporiadava len pohľadávky a záväzky , ktoré vznikli za trvania BSM, t. j. od jeho vzniku uzavretím manželstva, do jeho zániku (do právoplatnosti rozvodu manželstva), pričom odporkyňa si uplatňuje nárok ( § 454 Občianskeho zákonníka), ktorý vznikol po právoplatnosti rozvodu manželstva. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keď dôvody osobitného zreteľa videl v tom, že vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch účastníkov, keďže neboli schopní sa dohodnúť a v priebehu konania navrhovateľ menil svoje stanovisko k spôsobu vyporiadania. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú poplatníkmi obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. V zmysle položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, t.j. 3% zo sumy 84.506,-€, t.j. 2.535,- €. Prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa k zaplateniu sumy 120,- € (z hodnoty podielu, ktorý mu bol prikázaný - 4.000,-€) a odporkyňu k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 2.415,- € (z hodnoty podielu, ktorý jej bol prikázaný- 80.506,87€). O trovách štátu, ktoré štát hradil na znalečnom - uznesenie č.k. 44C 123/2010-135 z 30.08.2011( právoplatné 04.10.2011) vo výške 35,20,-€ a na vecných nákladoch v súvislosti s dopytmi na banky a to vo výške 1,42 € - uznesenie č.k. 44C 123/2010-232 z 10.07.2012 ( právoplatné 03.08.2012) prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a zaviazal účastníkov, každého na zaplatenie sumy 18,31 €. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom III., IV., V. a VI. Podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Vo svojom odvolaní namietala, že rozsudok je nespravodlivý a vôbec nespĺňa svoju výchovnú a preventívnu funkciu, keď prvostupňový súd neprihliadol nato, že výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. K výroku III. uviedla, že odvolanie bolo podané proti tomu, že je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania sumu 38.253,43 €. Do tejto sumy prvostupňový súd nezahrnul tie peňažné prostriedky, o ktorých dokazovaním vyšlo najavo, že bol ich spoludisponentom a dokonca aj výlučným disponentom navrhovateľ. A to boli krátkodobý terminovaný vklad na meno navrhovateľa založený 16.5.2007, zrušený 2.4.2009 zo zostatkom 3.469,80 €. Tieto peniaze v peňažnom ústave v Slovenskej sporiteľni nikde vo vyporiadaní nie sú zohľadnené, napriek tomu, že ich jediným disponentom a majiteľom bol navrhovateľ (Správa SLSP a.s.) a ten tieto prostriedky vybral a použil v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej sa tieto peniaze zhodnotili na novom krátkodobom termínovanom vklade, ktorý bol založený po vybratí z predchádzajúceho 2.4.2009 a zrušený 21.12.2009 (2 mesiace pred rozvodom manželstva) so zostatkom 3.471,80 €. Ďalej tam bola vkladná knižka na meno navrhovateľa, založená 5.4.2007, zrušená 18.12.2009 (2 mesiace pred rozvodom manželstva) so zostatkom 2.234,- €. Čiže to je dokopy 5.705,80 €, ktoré mal prvostupňový súd za preukázané, že patrili navrhovateľovi (a nie jeho matke) a ten ich počas rozvodového konania z účtu vybral a minul na neznámy účel bez súhlasu manželky. Prvostupňový súd ich však vôbec v prospech odporkyne nezohľadnil a takýto postup je v rozpore s § 150 Občianskeho zákonníka , keď predsa bolo preukázané, že navrhovateľ peniaze neminul na spoločný majetok a nešlo o bežnú dispozíciu, keď suma 5.700 ,-€ nie je bežná v domácnosti, kde navrhovateľ dokladoval príjem okolo 1.000,-€ a ona cca 600,-€. Neobstojí záver, ktorý prvostupňový súd vyslovil na str. 7 rozsudku v predposlednom odseku, že „zápočet vzájomných povinností výplaty medzi účastníkmi súd nevykonal preto, lebo nejde o nárok, ktorý by bolo možné vyporiadať v tomto konaní, nakoľko súd vyporiadava len pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli za trvania BSM“ Vôbec nebolo vylúčené, aby súd vyporiadal súčasne tento nárok, pretože je to spravodlivé a hospodárne, keď mohol posúdiť jej nárok ako vzájomný návrh, vyčísliť jej poplatok z uplatnenej sumy a potom vykonať zápočet, čím by ušetril ďalšie súdne konanie, Vzhľadom na uvedené žiadala , aby súd vykonal zápočet minimálne sumy 5.705,80 € a tiež sumy 518,-€ a potom ju môže zaviazať maximálne na náhradu sumy 35.146,93 €. K výroku IV. uviedla, že hoci mal prvostupňový súd jednoznačne preukázaný dôvod, pre ktorý objektívne nebolo možné sa slušne a spravodlivo s navrhovateľom dohodnúť, vôbec ho pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil. Pritom náhrada trov konania úspešnému v konaní aj v prípade vyporiadania BSM patrí. Navrhovateľ úspešný nebol. V porovnaní so žalobou súd nezohľadnil jeho pôvodnú žiadosť, aby bol v jeho prospech započítaný „dlh voči jeho rodičom vo výške 35.000 €“ a nezohľadnil ani tvrdenie o dlhu 11.919,81 € na kúpu auta. Čo sa týka výrokov V. a VI. odporkyňa poukázala na použitie zásad spravodlivosti a dostupnú judikatúru a to Stanovisko NS SR č. R 14/1976 . Namietala, že si nevie predstaviť okolnosti, hodné osobitného zreteľa, ktoré by viac odôvodňovali nerovnomerné rozdelenie poplatkovej povinnosti. Verím, že dobré mravy odvolací súd posúdi ako dôležitejšie faktory pri určovaní poplatkovej povinnosti, než súd prvého stupňa, ktorý ich nevzal do úvahy vôbec - ani dôvody zániku manželstva, ani spôsob správania navrhovateľa počas konania o vyporiadaní. Naviac prvostupňový súd rozdelil poplatok nielenže nespravodlivo, ale úplne absurdne. Podľa výpočtu, ktorý zvolil, zaplatí odporkyňa súdny poplatok, akoby jej súd priznal hodnotu majetku 79.000 ,-€, čo však nie je pravda, lebo musí navrhovateľovi vyplatiť 38.253,43 €, o ktoré sa jej prijatá hodnota zníži a navrhovateľ zaplatí poplatok zo sumy 4.000 ,-€, hoci dostane od odporkyne 38.253,43 €. Prvostupňový súd dospel k záveru, že ich podiely majú byť rovnaké, čo aj aplikoval na vyporiadanie a zaviazala ju, aby zaplatila navrhovateľovi vyrovnací podiel. Každý z nich získal majetok v hodnote 42.253,43 €. Ako teda môže obstáť výrok, že navrhovateľ (ktorý zavinil celé konanie svojimi vymyslenými požiadavkami) zaplatí súdny poplatok 120,- € a ona (ktorá len nesúhlasila s nezmyselnými požiadavkami) zaplatí 2.415 ,-€. Navrhla , aby Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť celý poplatok, dorubený za vyporiadanie - a to sumu 2.535 ,-€ a zmenil aj výrok VII napadnutého rozsudku tak, že to bude výlučne navrhovateľ, kto zaplatí trovy štátu vo výške 36,62 €. K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K jednotlivým dôvodom odvolania uviedol, že je pravdou, že bol v roku 1989 odsúdený na peňažný trest z dôvodu ublíženia odporkyni, avšak práve toto trestné konanie a rozhodnutie malo na neho výchovný vplyv a viac manželke neublížil. Odporkyňa napriek svojim tvrdeniam nepredložila súdu žiaden dôkaz o psychickom a fyzickom násilí navrhovateľa voči nej, ktorého sa mal dopúšťať i naďalej. Jediným dôkazom takéhoto správania sa bol rozsudok z roku 1989, pričom uvedené konanie v minulosti oľutoval a svoj trest riadne splnil. Záujem dohodnúť sa o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola na obidvoch stranách účastníkov konania, avšak k dosiahnutiu konsenzu nedošlo. Za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody došlo k viacerým osobným stretnutiam právnych zástupcov účastníkov konania, avšak každý z právnych zástupcov mal iný pohľad na vec a účastníci dohodu nedosiahli. Dôvodom neuzatvorenia dohody bola nielen skutočnosť, že on nezahrnul do predmetu vyporiadania auto a následne požadoval, aby sa vysporiadala aj pôžička jeho mamy na auto, ale aj skutočnosť, že odporkyňa mala záujem vyplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 26.965,- €, ktorá suma sa mu javila neprimerane nízka. Podľa neho skutočným dôvodom, pre ktorý nedošlo medzi účastníkmi k dohode o vyporiadaní BSM bolo a je, že odporkyňa sama užíva byt na ul. J. XX V. B. a uvedený stav jej plne vyhovuje. Podľa neho je rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania je správne a je potrebné tento výrok IV. potvrdiť. U odporkyne neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania, a to ani trov odvolacieho konania. Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM nie je takýmto dôvodom. Je právom navrhovateľa podať návrh na súd na vyporiadanie BSM a je aj jeho právom sa rozhodnúť, že návrh odporkyne na mimosúdne vyporiadanie neprijíma. Navrhovateľ považoval za správny aj výrok III. o povinnosti odporkyne vyplatiť mu titulom vyporiadania sumu 38.253,43 €, keď v konaní riadne preukázal, že peňažné prostriedky na účtoch, na ktorých bol vedený ako disponent, mu nepatrili a ani si ich nemohol zo svojho príjmu nasporiť. Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX - vkladná knižka kapitál, nie je účtom vedeným na jeho meno ale ide o účet vedený na meno M. G. (ktorá je vlastníčkou uvedeného účtu) a on má k účtu zriadené len dispozičné právo. Peniaze na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX - vkladná knižka kapitál nie sú jeho peniazmi ale ide výlučne o peniaze vo vlastníctve M. G.. Z výpisov z účtu, ktoré sú založené v súdnom spise, je zrejmé, že on nevykonával žiadne úhrady peňazí na účet svojej matky a ani v čase predchádzajúcom jednotlivým vkladom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX nevykonával väčšie hotovostné výbery, ktoré by následne v hotovosti vložil na účet svojej matky. Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX - krátkodobý termínovaný vklad, ktorého majiteľom bol navrhovateľ. Dňa 16.05.2007 M. G. previedla na účet na meno navrhovateľa sumu vo výške 102.083,70 Sk, dňa 17.12.2008 boli na účet pripísané úroky (po zrážke) vo výške 2.447,60 Sk, dňa 02.04.2009 navrhovateľ zrušil účet a zostávajúcu sumu vo výške 3.469,80 € previedol na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ani tieto peniaze nepatrili jemu ale jeho matke, ale keďže matka nevedela investovať peniaze, odovzdala ich jemu ako synovi za účelom získania úroku z týchto peňazí. Ani v tomto prípade nedošlo k úhrade akejkoľvek sumy peňazí z účtu navrhovateľa na účet jeho maty a nedošlo ani k akémukoľvek hotovostnému výberu peňazí za účelom ich vloženia na účet matky. Z predložených výpisov z účtu ako aj z predložených výdavkov navrhovateľa je zrejmé, že si za obdobie 06/2006 (kedy si začal posielať výplatu na svoj účet) do 05/2007 nenasporil sumu cca 100.000,- Sk, keď po odrátaní ním hradených výdavkov mu ostala mesačne suma cca 135,- €. Účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX terminovaný vklad v domácej mene na 12 mesiacov, ktorého majiteľom bol navrhovateľ, dňa 02.04.2009 navrhovateľ previedol na tento účet zostatok účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX - ide o účet pod písm. b) - vo výške 3.469,80 €, dňa 21.12.2009 boli pripísané úroky (po zrážke) vo výške 2,- €, dňa 21.12.2009 navrhovateľ zrušil účet a vrátil sumu vo výške 3.471,80 € M. G., tzn. že suma prevedená na účet vedený na meno navrhovateľa vo výške 3.469,80 € bola späť vrátená na Ú. M. G..V daných prípadoch išlo o peniaze matky navrhovateľa - M. G., keď po skončení termínovaného vkladu navrhovateľ účet zrušil a peniaze vrátil matke. Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX - vkladná knižka kapitál, ktorý je vedený na meno navrhovateľa, avšak ide o účet, na ktorý boli vložené peniaze z Poštovej banky, a.s. nasporené na pohreb pre sestru - V. G., ktorá bola ťažko zdravotne postihnutá, vo výške 2.234,- €, a tieto peniaze aj boli použité na úhradu nákladov na pohreb sestry. Podľa potvrdenia Poštovej banky bola u nich vedená vkladná knižka č. XXXXXXXX/XXXX, ktorá bola zriadená dňa 24.01.1994 a následne zrušená dňa 29.03.2007. Z výpisov z účtu predložených Poštovou bankou vyplýva, že počas obdobia rokov 2004 až 2007 neboli na účte realizované žiadne vklady. Navrhovateľ je preto názoru, že v roku 1994 bol na účet zrealizovaný vklad jeho matkou a táto suma bola následne zhodnocovaná pripisovaním úrokov. Preto počiatočný vklad na vkladnú knižku v roku 1994 mohla byť suma podstatne nižšia ako je suma 60.000,- Sk (v rokoch 1996 - 1998 bežne úroky v bankách poskytované občanom predstavovali aj 16 - 18 % ročne). Ani tieto peniaze nepatrili do BSM, keď nešlo o peniaze navrhovateľ. Suma vo výške 64.500,- Sk bola vložená na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 05.04.2007, a teda v čase keď navrhovateľ nemal nasporené peniaze. Záverom navrhovateľ uviedol, že považuje za správne aj rozhodnutie súdu o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý prvostupňový rozsudok aj v tejto časti. Prvostupňový súd správne určil súdny poplatok s prihliadnutím na hodnotu podielu z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý nadobudol on a odporkyňa a správne a v súlade s existujúcou judikatúrou pri rozhodovaní o povinnosti účastníkov platiť súdny poplatok prvostupňový súd postupoval tak, že výšku súdneho poplatku určil z hodnoty vyporiadavanej masy BSM a jeho zaplatenie rozdelil medzi účastníkov podľa veľkosti podielov, ktoré sa jednotlivým účastníkom ušli (stanovisko NS SR z 17.03.1976, sp. zn. Cpj 70/1975). Odvolací súd preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne( okrem výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok ) nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, z dôvodu, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.) alebo zrušiť (§ 221 O.s.p.). Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Avšak tomu, kto určitú vec od zániku BSM do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou. Pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno ( najmä zo zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené bývanie manželov ) boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Ďalšou zásadou je zásada účelného využitia veci pri ktorom sa zohľadňuje predovšetkým to, akým spôsobom sa každý z manželov pričinil o získanie danej veci, ktorý z manželov túto vec potrebuje naliehavejšie na účel, na ktorý bola zaobstaraná a či táto vec bude slúžiť viacerým členom rodiny. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Samotná okolnosť oddeleného hospodárenia účastníkov aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov účastníkov na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z účastníkov proti druhému a rovnako nie je možné modifikovať výšku podielov len podľa miery účasti na rozvrate manželstva a ich príčin. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 143, § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k zániku BSM a k vyporiadaniu nedošlo dohodou. Správne prvostupňový súd ustálil predmet vyporiadania BSM, všeobecnú cenu všetkých vecí tvoriacich masu BSM ( 84.506,87€) a správne v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka vykonal vyporiadanie určením rovnakých podielov oboch manželov, keď nebol dôvod na určenie iných podielov a zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 38.253,43€ titulom vyporiadajúceho podielu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil ( § 157 ods. 2, 3 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odvolaní odporkyňa namietala, že rozsudok je nespravodlivý, nespĺňa svoju výchovnú a preventívnu funkciu, keď prvostupňový súd neprihliadol nato, že výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. K uvedenému odvolací súd, že úlohou súdu je poskytovať všetkým, ktorí sa naň obrátia ochranu práv a zákonom chránených záujmov. Túto svoju úlohu súdy plnia najúčinnejšie svojím rozhodovaním a rozhodnutie je konečným cieľom celého súdneho procesu, lebo v ňom sa vyslovuje záväzný úsudok o otázke, ktorou sa účastníci naň obrátili a to ako orgán štátu povolaný zákonom na výkon spravodlivosti. Prostriedkom kontroly rozhodnutia a jeho správnosti je odôvodnenie rozhodnutia, lebo v ňom sa prejavuje, či rozhodnutie je spravodlivé a či rozhodnutie je v zhode so skutočnými právnymi vzťahmi o ktorých sa rozhodlo. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že námietky odporkyne nie sú dôvodné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Rozhodnutie prvostupňového súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože prvostupňový súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov taktiež neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu a popretiu jeho účelu. Čo sa týka námietok odporkyne, že prvostupňový súd do sumy 38.253,43 ktorú je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania nezahrnul tie peňažné prostriedky, o ktorých dokazovaním vyšlo najavo, že bol ich spoludisponentom a dokonca aj výlučným disponentom navrhovateľ, odvolací súd má zato, keď vykonaným dokazovaním tieto skutočnosti preukázané nebolo. Naopak z vykonaného dokazovania - oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s., výpisy z vkladnej knižky a jednotlivých účtov ( č.l. 212-222 spisu ), oznámenia Poštovej banky a.s., výpismi z účtu ( č.l. 425-427, 443-444 spisu ) odpoveď Domova sociálnych služieb, Volgogradská Prešov ( č.l. 455 spisu ) a vzhľadom na pohyb finančných prostriedkov na týchto účtoch bolo preukázané, že peňažné prostriedky vedené na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vkladná knižka kapitál sú vlastníctvom M. G., peňažné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vkladná knižka kapitál boli vlastníctvom V. G. a peňažné prostriedky vedené na účte č. XXXXXXXXXX /.0900 krátkodobý terminovaný vklad na 12 mesiacov a následne na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX terminovaný vklad na 12 mesiacov boli poskytnuté navrhovateľovi jeho matkou, pričom tieto peňažné prostriedky jej následne vrátil. Peňažné prostriedky M.Í. G. navrhovateľ spravoval a viedol na termínovaných vkladoch a po uplynutí doby viazanosti jej uvedené peňažné prostriedky vrátil. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že finančné prostriedky na týchto účtoch nepatria do BSM. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý nevykonal zápočet sumy 518,-€ ktorú žiadala odporkyňa z dôvodu, že od zániku manželstva do vyhlásenia rozsudku t.j. 3 roky uhradila do fondu opráv za byt sumu 1.037,88€, nakoľko nejde o nárok, ktorý by bolo možné vyporiadať v tomto konaní, nakoľko súd vyporiadava len pohľadávky a záväzky , ktoré vznikli za trvania BSM, t. j. od jeho vzniku uzavretím manželstva, do jeho zániku (do právoplatnosti rozvodu manželstva), pričom odporkyňa si uplatňuje nárok ( § 454 Občianskeho zákonníka), ktorý vznikol po právoplatnosti rozvodu manželstva. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok vo veci samej ( výrok č. I., II., III potvrdil ) v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania a náhrade trov konania štátu / výrok č. IV, VII /. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenia § 150 O.s.p., keď pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch účastníkov konania, ktorí sú povinní vyporiadanie previesť. Premieta sa tu u vyporiadania, že ide o tzv. iudiciu duplex ( návrh môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný návrhom). Pri stanovení úspechu v konaní s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nie je možné vychádzať z tohto, kto podal návrh na začatie konania, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní , je až v tom, akého podielu sa komu dostane. Ak je parita podielov rovnaká, čo je aj daný prípad je na mieste aby si každý z účastníkov hradil náklady konania zo svojho a správne preto prvostupňový súd základné pravidlo ( § 142 O.s.p. ) korigoval nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z účastníkovi s odkazom na ustanovenia § 150 O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne rozhodol aj o náhrade trov konania štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. ktoré ustanovenia upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. Ak ide o konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa odseku 1 právo na náhradu trov konania proti tomu z účastníkov, ktorý by podľa výsledku konania mal povinnosť na náhradu trov konania druhému účastníkovi konania. Vzhľadom na rovnaký úspech navrhovateľa, odporkyne v konaní a vzhľadom na skutočnosť že ani jeden z nich nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov správne každého rovnakým dielom zaviazal k náhrade trov konania štátu, ktoré vo svojom odôvodnení prvostupňový súd správne a presne špecifikoval. Ako vecne nesprávny v zmysle § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa, odporkyne zaplatiť súdny poplatok ( výrok č. V.,VI. ). Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú poplatníkmi obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. V zmysle Položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, Prvostupňový súd napriek tomu, že dospel k záveru o rovnosti podielov účastníkov pri vyporiadní BSM v rozpore s týmto zaviazal navrhovateľa k zaplateniu sumy 120,- € ( t.j. 3 % z hodnoty podielu, ktorý mu bol prikázaný - 4.000,-€) a odporkyňu k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 2.415,- € ( 3% z hodnoty podielu, ktorý jej bol prikázaný - 80.506,87€). Uvedená suma 80.506,87€ nepredstavuje podiel odporkyne, ale len čiastku, ktorú je povinná odporkyňa v dôsledku vyrovnania práve pri rovnosti podielov navrhovateľovi vyplatiť. Keďže ako už bolo uvedené vyššie boli podiely oboch účastníkov rovnaké bol dodržaný princíp parity a je potrebné zaviazať oboch spoločne a nerozdielne účastníkov k úhrade súdneho poplatku ( pozri R č. 42/1972 ), keď nie je dôvod rozdeliť povinnosť platenia poplatku medzi účastníkov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výrokov V.,VI. zmenil tak účastníci sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok 2.535,- € ( t.j. 3% z predmetu konania - 84.506,-€) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní / navrhovateľ bola úspešný v časti odvolania podaného odporkyňou proti výroku vo veci samej a proti výroku o náhrade trov konania; odporkyňa bola úspešná v časti svojho odvolania proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok / tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.