Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/161/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310214768 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1310214768.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členov senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová v právnej veci navrhovateľky: C.. M. K., bytom v J., J. XX, proti odporcovi v 1 rade: Aland DAAE spol. s.r.o., IČO: 35 852 615, so sídlom v Bratislave, Pri starom letisku 12, zastúpený: JUDr. Milan Bobák, advokát, so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 25, odporcovi v 2. rade: Notárska komora SR, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 66, zastúpený: Mgr. Tomáš Gardon, nar.: 22.06.1977, bytom Sihoťská 7, Piešťany, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 12C/165/2010-233 zo dňa 27.11.2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania proti odporcovi v 2. rade, rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa proti odporcovi v 2. rade z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e . Rozsudok vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh proti odporcovi v 1. rade a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 12C/165/2010-233 zo dňa 27.11.2013 zamietol návrh navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade 266,32 eur trovy konania a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd Bratislava III rozhodol na základe návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 19.10.2009, a ktorým sa navrhovateľka pôvodne domáhala rozhodnutia, ktorým by súd nariadil Notárskemu úradu opraviť chybu v písaní, aby uviedol do rozhodnutia o dedičstve po T. T. správny údaj o výške podielu X/ X k stavbe súpisné číslo: XXXXX a parcelné číslo: XXX pod touto stavbou na O. ulici č. XXX vo E. pre navrhovateľku, ako dediča. Navrhovateľka v návrhu označila odporcov v 1 rade: Aland DAAE spol. s.r.o., IČO: 35 852 615, so sídlom v Bratislave, Pri starom letisku 12 a odporca v 2. rade: Notárska komora SR, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 66 a okrem nich tiež odporcu: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy pôvodne ako odporcu v 2. rade, ktorý namietal, že nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť označený ako odporca v tomto konaní. Navrhovateľka na základe tejto námietky zobrala návrh proti odporcovi v 2. rade Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy späť a žiadala konanie zastaviť. Okresný súd na základe späťvzatia návrhu proti odporcovi v 2. rade uznesením č.k. 12C/162/2010-94 zo dňa 05.04.2011 konanie proti tomuto odporcovi zastavil a na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením sp.zn. 2Co/178/2013 zo dňa 30.04.2013 uznesenie potvrdil a nadobudlo právoplatnosť dňom 19.06.2013. Odporca Notárska komora SR, Záhradnícka 66, Bratislava, ktorý je v súčasnej dobe označený ako odporca v 2. rade, keďže pôvodný odporca z konania vystúpil, namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní, nakoľko celú agendu Štátneho notárstva prevzali príslušné súdy a nikdy nevlastnil žiaden podiel na spornej nehnuteľnosti. Okresný súd vyzval navrhovateľku uznesením č.k. 12C/165/2011-140 zo dňa 13.09.2013 na odstránenie vád návrhu, aby bol návrh určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 27.11.2013 upresnila petit návrhu tak, že žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na O. ulici č. XXX v katastrálnom území E. na parcele č. XXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria súpisné číslo: XXXXX druh stavby XX rodinný dom ako je zapísaný na LV č. XXXX. Okresný súd v súlade s ustanoveným § 80 písm. c/ O.s.p. skúmal na strane navrhovateľky naliehavý právny záujem na požadovanom určení, k čomu sa navrhovateľka vyjadrila tak, že sa chce stať výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti rodinného domu a chce byť zapísaná na LV č. XXXX ako jeho výlučná vlastníčka v podiele X/X. V konaní odporca v 1. rade namietal naliehavý právny záujem na strane navrhovateľky nakoľko v konaní ako odporcovia nie sú označení ďalší účastníci konania ako vlastníci, resp. spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti podľa LV č. XXXX, a to Hlavné mesto SR Bratislava mestská časť Vajnory v podiele X/XX a C. K. a C.. M. T. v podiele X/X a tvrdil, že podaná žaloba bez označenia ostatných vlastníkov sporného rodinného domu, by nevyriešila predmetnú otázku a vyvolala by ďalšie súdne konania a neodstránila by stav právnej neistoty na strane navrhovateľky, a preto žiadal návrh zamietnuť. Tiež odporca v 2. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, pretože nikdy nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vychádzal z ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri určovacích návrhoch sa v zmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje existencia navrhovateľovho právneho záujmu na požadovanom určení, čo pre navrhovateľku znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok, aby súd mohol meritórne návrhu vyhovieť. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým. Súd vychádzal z názoru, že žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu navrhovateľky, skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva, a preto nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde sa treba domáhať ochrany žalobou na plnenie. Súd prvého stupňa mal z LV č. XXXX pre katastrálne územie E. preukázané, že spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú: Hlavné mesto SR Bratislava - Mestská časť Vajnory, v podiele X/XX, C.. M. K. (navrhovateľka) v podiele X/XX, ALAND DAAE, spol. s.r.o. (odporca v 1. rade) v podiele XX/XX a K. C. a C.. M. K. (navrhovateľka) v podiele X/X. Súd prvého stupňa vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej naliehavý právny záujem je daný vždy iba tam, kde konkrétna určovacia žaloba definitívne odstráni spory medzi účastníkmi a jednoznačne zadefinuje vzájomné vzťahy účastníkov konania do budúcnosti. Z podaného návrhu súd mal preukázané, že navrhovateľka sa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, pričom podiely na tejto nehnuteľnosti majú aktuálne podľa LV č. XXXX aj ďalší dvaja spoluvlastníci, a to Hlavné mesto SR Bratislava - Mestská časť Vajnory a C. K., u ktorých podielov sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva, ale týchto ako odporcov v konaní neoznačila a bez ich označenia ako odporcov v tomto konaní, zbaviť ich vlastníckeho práva nie je možné a v konečnom dôsledku by to vyvolalo ďalšie súdne spory ohľadom vlastníctva k nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu návrh navrhovateľky voči odporcovi v 2. rade, ktorým je v súčasnej dobe Notárska komora SR Bratislava voči odporcovi v 2. rade dôvodný nie je, pretože tento účastník nikdy nebol a nie je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti a jeho námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní je dôvodná a súd návrh aj voči odporcovi v 2. rade zamietol a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol z dôvodov, že nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 266,32 eur ako trovy právneho zastúpenia advokátom. Odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie proti odporcovi v 1. rade a proti odporcovi v 2. rade zobrala návrh späť a žiadala konanie voči nemu zastaviť, pretože tento odporca nebol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka zároveň zobrala späť návrh proti odporcovi v 2. rade a žiadala proti nemu konanie zastaviť. V odvolaní navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ako odvolací dôvod podľa § 250 ods. 2, písm. f/ O.s.p. a tvrdila, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnený. V odvolaní navrhovateľka poukázala na to, že v tomto konaní sa domáhala určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k obidvom žalovaným a i napriek tomu, že odporca v 1. rade nebol vlastníkom nehnuteľnosti v celom rozsahu ale len spoluvlastníkom vo výške XX/XX a odporca v 2. rade nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti vôbec. Konanie proti odporcovi v 2. rade žiadala zastaviť a proti odporcovi v 1. rade tvrdila, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a právny názor súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, pretože vychádzal z názoru, že v konaní musia byť účastníkmi konania aj ostatní spoluvlastníci a ak tomu tak nie je, tak je potrebné žalobu zamietnuť. Takýto názor je podľa navrhovateľky zjavne nielen nesprávny ale i raritný v rozhodovacej praxi slovenských civilných súdov. Podľa názoru navrhovateľky ak sú ako spoluvlastníci v evidencii katastra nehnuteľností evidované viaceré subjekty, tak nie je potrebné, aby tieto v konaní o určení jednotlivých spoluvlastníckych podielov museli byť nevyhnutne účastníkmi konania v jednom konaní, pretože títo spoluvlastníci nemajú postavenie nerozlučných účastníkov, ale účastníkov samostatných. A je preto možné, aby predmetom samostatného konania bolo i určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby účastníkmi konania boli i ďalší spoluvlastníci. Preto, ak predmetom konania mohol byť i spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade v samostatnom konaní a žalobkyňa sa voči nemu domáhala určenia vlastníckeho práva ako výlučná vlastníčka, tak bolo povinnosťou súdu sa meritórne zaoberať dôvodnosťou žalobného návrhu smerujúceho vo vzťahu k odporcovi v 1. rade v časti jeho spoluvlastníckeho podielu, v ktorom bol žalovaný v 1. rade evidovaný v katastri nehnuteľností len vo zvyšku žalobného návrhu bolo potrebné žalobu zamietnuť, a to nie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ale pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Navrhovateľka tvrdila, že súd sa mal zaoberať dôvodnosťou žalobného návrhu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý podľa evidencie v katastri nehnuteľností svedčí odporcovi v 1. rade. Pretože tak súd nepostupoval, odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom, a preto je dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Navrhovateľka v ďalšom zdôraznila význam odňatia možnosti konať pred súdom v súvislosti z rozhodovacou praxou dovolacieho súdu a poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 346/2009 zo dňa 16.12.2010, a to v súvislosti s procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., keď pri preukázaní procesnej vady v zmysle § 237 O.s.p. rozhodnutie nemôže byť považované za vecne správne a dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby posudzoval opodstatnenosť uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. a zároveň poukázala navrhovateľka na ďalšie rozhodnutia v súvislosti so skúmaním procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 186/2009, 2Cdo 76/2009, 3Cdo 34/2009, 4Cdo 142/2009 a 5Cdo 146/2009, v ktorých dovolací súd pri zistení procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie podľa § 243 b/ O.s.p. bez toho, aby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľa, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. A tiež poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 186/2009 zo dňa 27.10.2009. S prihliadnutím na uvedené rozhodnutia dovolacieho súdu navrhovateľka namietala, že rozsudok je nepreskúmateľný a nepreskúmateľnosť je potrebné považovať za tzv. inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho namietala, že výrok rozsudku je zmätočný a neurčitý, keďže ním súd rozhodol o dvoch samostatných žalobných nárokoch, čomu však výrok nezodpovedá. V súvislosti s tým poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 M Cdo 11/2011. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v 1. rade sa k podanému odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ). V súvislosti s touto námietkou je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Navrhovateľka v podanom odvolaní tiež namietala odňatie možnosti konať pred súdom a tiež, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, zmätočný a neurčitý a tvrdila, že súd sa mal zaoberať dôvodnosťou žalobného návrhu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý podľa evidencie v katastri nehnuteľností svedčí odporcovi v 1. rade. Pretože tak súd nepostupoval, odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, a to napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)). Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu je v odvolaní navrhovateľky vyvodzovaná zo záveru, že súd sa mal zaoberať dôvodnosťou podaného návrhu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý podľa evidencie v katastri nehnuteľností svedčí odporcovi v 1. rade, pretože v konaní o určenie vlastníctva, nie sú pasívne legitimovaní všetci spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti. S uvedeným právnym názorom odvolateľky sa nemožno pre tento prípad stotožniť, nakoľko navrhovateľka sa v konaní domáha určenia výlučného vlastníctva celej nehnuteľnosti a nie iba spoluvlastníckeho podielu, patriaceho v návrhu označeným odporcom. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností, na pojednávaní dňa 27.11.2013 upresnila petit návrhu tak, že žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na O. ulici č. XXX v katastrálnom území E. na parcele č. XXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria súpisné číslo: XXXXX druh stavby XX rodinný dom ako je zapísaný na LV č. XXXX.v katastrálnom území P. B. zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX S. XXXX v ňom označených podielov. Žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, treba považovať za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo, je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo práva, ktorých sa navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho podielu, pretože ide o právny vzťah len „ideálny“, nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Tento ideálny podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má charakter samostatnej „veci“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 27/2005), preto sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne. So zreteľom na uvedené dovolací súd v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 51/2009 dospel k záveru, že v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konania netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.), z čoho vyplýva, že účastníkmi konania o takomto návrhu (o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu), nemusia byť všetci spoluvlastníci sporných nehnuteľností. V podanom odvolaní navrhovateľka vychádzala z tohto právneho názoru, ktorý rešpektuje a stotožňuje sa s ním aj odvolací súd, ale na danú vec ho nemožno aplikovať. V danom prípade však navrhovateľka nežiadala určiť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu, ale ako vyplýva z podaného návrhu, žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na O. ulici č. XXX v katastrálnom území E.. Za situácie, keď v konaní je nutné zistiť okruh osôb, ktoré sú v konaní vecne legitimované, hlavná ťarcha v tomto smere spočíva na navrhovateľovi, pri formulácii návrhu na začatie konania, pritom je povinnosťou súdu skúmať, v každom štádiu konania, vecnú legitimáciu označených účastníkov konania, prípadne zisťovať okruh osôb vecne legitimovaných bez ohľadu na to, či boli v návrhu uvedené. Závažnosť toho zistenia je o to dôležitejšia, že dostatok či nedostatok vecnej legitimácie sa odrazí v konečnom rozhodnutí súdu vo veci (porovnaj Zborník IV, str. 177). Súd prvého stupňa pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní o veci samej vychádzal z toho, že návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., o aký návrh v danej právnej veci ide, je návrhom, ktorého procesné dôsledky sa týkajú všetkých spoluvlastníkov. V takomto prípade ide u všetkých spoluvlastníkov o nerozlučné spoločenstvo, vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Ide o nútené spoločenstvo, kedy sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.), z čoho vyplýva, že účastníkmi konania, či už na strane navrhovateľa alebo odporcu, musia byť všetci účastníci právneho vzťahu. Účinky rozsúdenej veci sa totiž musia vzťahovať na všetkých (§ 159 ods. 2 prvá veta O.s.p.); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. S prihliadnutím na uvedené, okresný súd správne dospel k záveru, na základe ktorého návrh zamietol, že v danej veci navrhovateľkou označený okruh účastníkov konania, nie je úplný. Navrhovateľka totiž neoznačila za účastníkov všetky osoby, ktorých vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, pričom bolo jej povinnosťou pred podaním návrhu zistiť, kto okrem nej je ešte spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Podľa jej návrhu na určenie vlastníctva, sa totiž domáhala určenia vlastníctva k celej nehnuteľnosti a nielen k podielu navrhovateľkou v návrhu označených odporcov. Takže navrhovateľkou požadované rozhodnutie súdu sa má vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov, ktorými podľa aktuálneho zápisu na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. E. sú Hlavné mesto SR Bratislava - Mestská časť Vajnory, v podiele X/XX, C.. M. K. v podiele X/XX, ALAND DAAE, s.r.o. v podiele XX/XX a K. C. a C.. M. K. v podiele X/X. Navrhovateľka ale napriek tomu ďalších spoluvlastníkov Hlavné mesto SR Bratislava a C. K., ktorých podielov sa v tomto konaní domáha a ktorí sú stále evidovaní ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, neoznačila. Procesnými dôsledkami nerozlučného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 2 O.s.p) sú tie, že a/ rozhodnutie súdu sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), b/ práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c/ procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo. Pri nerozlučnom spoločenstve môže vzniknúť medzi spoločníkmi rozpor v otázke ďalšieho procesného postupu. V prípade rozporu napríklad dispozitívnymi úkonmi (späťvzatie návrhu, zmena návrhu), sa rešpektuje nerozlučnosť vzťahu. Preto sa na takýto úkon vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. Ak sa takáto zhoda nedosiahne, ide o neúčinné prejavy. Vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov (napr. podanie odvolania) je účinný aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom. Ak teda prvostupňový súd vychádzal z toho, že v prejednávanej veci ide o nerozlučné procesné spoločenstvo a pokiaľ navrhovateľka vo svojom návrhu na určenie, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na O. ulici č. XXX v katastrálnom území E., neoznačila ako odporcov všetkých spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti, keď účinky rozsúdenej veci sa musia vzťahovať na všetkých (§ 159 ods. 2 prvá veta O.s.p.); jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu, pre nedostatok vecnej legitimácie, možno považovať za správne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľka v podanom odvolaní zobrala návrh na začatie konania proti odporcovi v 2. rade späť a žiadala voči nemu konanie zastaviť. V tej súvislosti odvolací súd vyzval dňa 20.1.2016 odporcu v 2. rade, či súhlasí so späťvzatím návrhu s poukazom na ustanovenie § 208 O.s.p. Odporca v 2. rade podaním zo dňa 8.2.2016, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 12.2.2016 oznámil, že so späťvzatím návrhu súhlasí. Podľa § 208 Občianskeho súdneho poriadku ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba navrhovateľ. K späťvzatiu návrhu na začatie konania môže dôjsť nielen počas konania na súde prvého stupňa (v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p.), ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie (§ 222 ods. 2), tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 206 ods. 1). K späťvzatiu návrhu môže zabrániť odporca, ktorého je súd povinný vyzvať, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí, alebo nie. Ak odporca nesúhlasí so späťvzatím návrhu, nemusí uviesť žiaden dôvod, ale stačí, ak iba vysloví svoj nesúhlas. V tomto prípade musí odvolací súd pokračovať v konaní. Ak odporca súhlasí so späťvzatím návrhu, je súd povinný pripustiť späťvzatie návrhu a následne konanie zastaviť. V prípade, ak účastník vezme návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým účastník prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. S prihliadnutím na uvedené preto odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté proti odporcovi v 2. rade zrušil a konanie vo veci zastavil podľa § 208 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v 1. rade trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v 1. rade trovy odvolacieho konania ani nevznikli v súvislosti so zastavením konania bolo rozhodnuté o trovách konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojední s § 146 ods. 1 O.s.p. a9) zavinenie účastníka podľa tohto ustanovenia posudzoval odvolací súd len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie v danom prípade záviselo od konania navrhovateľa, ktorý podaný návrh vzal späť a zavinil tým vznik trov konania na strane odporcu v 2. rade, ktorému v konaní odvolací súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní odporcovi v 2. rade ani žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.