Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/120/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311206369 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311206369.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudkýň JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. K., M. S. X., zastúpený: JUDr. JURKOVEC, advokát DK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 16.07.2012, č.k. 7C/89/2011-115, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 16.07.2012, č.k. 7C/89/2011-115 p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 958,58 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 958,58 eur od 24.05.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.338,51 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 09.06.2011 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 958,58 eur spolu s 9% - ným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.05.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 15.11.2006 Okresné riaditeľstvo PZ, N. V. - východ vydalo uznesenie, ČTS: Y.-XXXX/X-OVS-BX-XX o stíhaní žalobcu ako obvineného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len TZ), spáchaného spolupáchateľstvom. Dňa 18.09.2007 pod č. k. 2Pv/l 126/06-27, podala Okresná prokuratúra Bratislava III na žalobcu pre uvedený trestný čin obžalobu. Dňa 04.10.2007 Okresný súd Bratislava III pod č. k. 46T/90/2007 vydal trestný rozkaz, ktorým žalobcu spolu s ďalšími tromi obvinenými uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 TZ, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) TZ, za čo žalobcovi uložil úhrnný trest odňatia slobody 8 mesiacov s tým, že výkon trestu súd žalobcovi podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podal žalobca odpor. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.01.2009, č.k. 46T/90/2007, žalobcu spolu s ďalšími tromi obžalovanými uznal súd za vinného z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ, za čo ho odsúdil k peňažnému trestu v sume 331,94 eur. Proti rozsudku podal dňa 26.05.2009 žalobca odvolanie. Dňa 10.11.2009 Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok č. k. 3To/104/2009, ktorým žalobcu spod obžaloby oslobodil. Tým, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, predmetný prečin ublíženia na zdraví nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Začatie trestného stíhania bolo a je nezákonné rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda, a to vo výške odmeny pre advokáta Q.. Mariána Jurkovca, ktorého si žalobca zvolil na zastupovanie v trestnom konaní. Celková výška odmeny advokáta predstavovala sumu 1.377,81 eur (41.507,95,- Sk), žalobca mu však zaplatil z uvedenej sumy len čiastku 958,58 eur, ktorá je predmetom konania. Žalobca sa so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.03.2011 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré listom zo dňa 15.03.2011 jeho žiadosť odstúpilo Ministerstvu vnútra SR, ktoré ju následne dňa 22.03.2011 odstúpilo Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR svojím listom zo dňa 16.05.2011 žiadosť žalobcu o predbežné prekovanie nároku o náhradu škody odmietla z dôvodu, že ju považuje za bezdôvodnú. 3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, nárok žalobcu neuznala a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, z dôvodov uvedených v liste zo dňa 16.05.2011, č.k. XV/X B. XX/XX-X. 4. Z vykonaného dokazovania, a to aj oboznámením spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/40/2007 súd zistil, že žalobca bol v predmetnej trestnej veci zastúpený zvoleným obhajcom Q.. V. Q., advokátom so sídlom v F. K.. Zvolený obhajca v súvislosti so zastupovaním žalobcu v trestnej veci vykonal úkony právnej služby, za ktoré si podaním zo dňa 21.10.2008 vyúčtoval odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov. Ide o úkony: - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.11.2007 vo výške 1.485,- Sk + režijný paušál 178,- Sk; - vypracovanie odporu proti trestnému rozkazu č. 46T/90/2007, zo dňa 30.11.2007, vo výške 1.485,- Sk + režijný paušál 178, - Sk; - preštudovanie spisu OS BA III dňa 21.02.2008 vo výške 1.588,- Sk + režijný paušál 190,- Sk, cestovné náhrady vo výške 1.971,35,- Sk; - účasť na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2008 - 1 úkon vo výške 397,- Sk + režijný paušál 190,- Sk, náhrada za stratu času (317x12) vo výške 3.804,- Sk, cestovné náhrady vo výške 3.963,80,- Sk; - účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.07.2008 vo výške 1.588,- Sk + režijný paušál 190,-Sk, náhrada za stratu času (317x12) vo výške 3.804,-Sk, cestovné náhrady vo výške 4.208,10 Sk; - účasť na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2008 vo výške 1.588, - Sk + režijný paušál 190,-Sk, náhrada za stratu času (317x12) vo výške 3.804,-Sk, cestovné náhrady vo výške 4.078,40 Sk, čo spolu predstavuje celkovú hodnotu s DPH vo výške 41.507,95 Sk. Z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXX, XXXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. 2009198 vystavených právnym zástupcom žalobcu vo veci obhajoby pred Okresným súdom Bratislava III v konaní č. 46T/90/2007, súd zistil, že právny zástupca vyfakturoval žalobcovi odmenu vo výške v prepočte 958,58 eur. Z príjmových pokladničných dokladov právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.05.2008, 21.02.2008, 21.10.2008, 26.11.2007, 11.07.2008 a 25.05.2009 súd zistil, že žalobca zaplatil právnemu zástupcovi v hotovosti celkom sumu 958,58 eur. 5. Súd po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 bod 1.1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 18 ods. 1 a § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. 6. Vzhľadom na námietku žalovanej, že zástupca Slovenskej republiky nie je správne označený a príslušným orgánom by malo byť Ministerstvo vnútra SR, resp. Ministerstvo spravodlivosti SR, súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, ktorý z orgánov štátu uvedených v § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. by mal v danej veci konať v mene štátu. Poukázal na to, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona, koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. V zmysle § 4 ods. 1 písm. f) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. V danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z.) podal žalobca na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré ju postúpilo s poukazom na ust. § 4 ods. 3, v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) z.č. 514/2003 Z.z. Ministerstvu vnútra SR, a toto ju následne postúpilo Generálnej prokuratúre SR, ktorá vo veci začala konať ako prvá. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zamietla, nakoľko podľa jej názoru je v plnom rozsahu nedôvodná. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že Generálna prokuratúra SR sa stala orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát. 7. Súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009). Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. V zmysle platnej judikatúry však ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu najbližšej úpravy, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Na tom nič nemení skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začalo trestné stíhanie. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný. Zvolením obhajcu v trestnom konaní žalobca využil svoje právo vyplývajúce mu z čl. XX ods. 2 Ústavy SR. Náklady na obhajobu žalobcu v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a následným podaním obžaloby prokurátorom na súd. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní vyvolalo zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre žalobcu, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia a podanie obžaloby prokurátorom, bolo teda príčinou vzniku trov za úkony obhajoby v záujme žalobcu. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané. Súd prvej inštancie na základe uvedeného priznal žalobcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením preddavkov na náhradu trov obhajoby v uplatnenej výške za úkony vykonané advokátom v trestnom konaní. 8. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods.1, veta prvá a ods.2 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania, súd ju zaviazal aj k zaplateniu príslušenstva pohľadávky odo dňa nasledujúceho od doručenia listu žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, t.j. od 24.05.2011 až do zaplatenia, vo výške 9% ročne z dlžnej sumy. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.338,51 eur. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie, v ktorom uviedla, že okresný súd sa dopustil viacerých pochybení, ktoré zakladajú dôvody na podanie odvolania a na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Pochybenie vidí v tom, že súd v danej veci určil za ústredný orgán príslušný v tomto konaní zastupovať Slovenskú republiku, Generálnu prokuratúru SR a že napriek tomu, že nevykonal dôkazy potrebné na preukázanie vzniku škody uznal, že škoda vznikla. V rozhodnutí ani nevysvetlil, prečo považoval podanie obžaloby za nesprávny úradný postup a v tejto súvislosti sa nevysporiadal s námietkou premlčania a ani s tým, že nedošlo k predbežnému prerokovaniu takto podloženého nároku. Spochybnila aj rozsah plnomocenstva právneho zástupcu žalobcu na ďalšie zastupovanie žalobcu v konaní, keďže žalobca ho v plnej moci zo dňa 26.05.2001 splnomocnil len na spísanie a podanie žaloby, avšak súd pomohol konvalidovať nedostatky plnej moci tým, že právnemu zástupcovi žalobcu umožnil vlastnoručne rozšíriť oprávnenia vyplývajúce z plnomocenstva. 10. V súvislosti so svojou prvou námietkou žalovaná uviedla, že ust. § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z vymedzuje ústredný orgán, ktorý koná v mene štátu v takomto konaní. Týmto ustanovením sa súd dôsledne neriadil. Zdôraznila, že citovaný zákon vo svojom obsahu neurčuje spôsob konania o predbežnom prejednaní nároku na náhradu škody, ani v tejto súvislosti neodkazuje na konkrétny právny predpis procesného charakteru. Keďže platí, že výklad zákonov musí byť v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR), potom konanie pre absenciu zákonného spôsobu jeho realizácie, t.j. absenciu príslušného procesného predpisu nemožno vykonať, a treba konštatovať, že konanie v zmysle § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 514/2003 Z.z. sa nedá použiť. Za tejto situácie stráca právny význam skúmanie, ktorý príslušný orgán začal konať ako prvý. Ak by nepoužiteľnosť vyššie citovaného zákonného ustanovenia mohlo zmariť účel zákona, t.j. uspokojenie oprávnených nárokov žalobcu, je povinnosťou súdu určiť ústredný orgán konajúci v danej veci za Slovenskú republiku prostredníctvom stanovenia objektívnej väzby medzi takýmto orgánom a právnou skutočnosťou, na ktorej žalobca zakladá svoj návrh. Žalobca spočiatku argumentoval dvoma právnymi skutočnosťami, a to nezákonnými rozhodnutiami označenými ako „uznesenie o vznesení obvinenia“ a „obžaloba“. Uznesenie o vznesení obvinenia je rozhodnutím a zakladá objektívnu väzbu medzi policajtom, ktorý ho vydal a spôsobil ním škodu na jednej strane a Ministerstvom vnútra SR, ktoré v takomto prípade zastupuje štát v konaní. Bolo preto úlohou súdu vypustiť z pozície zastupujúceho orgánu Generálnu prokuratúru SR a nahradiť ju Ministerstvom vnútra SR. 11. K otázke preukázania vzniku škody žalovaná uviedla, že súd sa neriadil ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov, ktorý definuje účtovný doklad. Žalobca preukazoval vznik škody štyrmi kusmi príjmových pokladničných dokladov, vystavených jeho právnym zástupcom v trestnom konaní. Ani jeden z týchto dokladov nebol opatrený číslom pokladničného dokladu a boli teda imperfektné v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z.. Právny zástupca žalobcu predložil viacero faktúr, ktorých čísla sú pripísané na vyššie spomínaných príjmových dokladoch. Súd zistil, že faktúry znejú na rádovo vyššie sumy v eurách než je žalovaná istina. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu tieto faktúry boli vytlačené výlučne pre potreby tohto konania, pričom ich chybné znenie zapríčinil nový softvér a chyba jeho pracovníčky. Hoci nedošlo k odstráneniu pochybností o vierohodnosti vzniku škody a obe sporové strany zhodne navrhovali vykonanie dôkazu predložením originálnych dokladov, súd vykonanie tohto dôkazu odmietol. Tým nielenže neodstránil zmätok pri preukázaní vzniku škody, ktorá má pre rozhodnutie v merite veci kardinálny význam, ale bez akéhokoľvek zdôvodnenia k argumentácii žalovanej uznal nárok na náhradu škody a rozhodol o uložení povinnosti ju nahradiť v uplatnenej výške. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu arbitrárne a nepreskúmateľné. 12. Pokiaľ ide o posúdenie obžaloby ako nesprávny úradný postup, súd týmto akceptoval argumentáciu právneho zástupcu žalobcu, hoci k tejto okolnosti neprebehlo nijaké dokazovanie a ani v rozsudku súd presvedčivo neuviedol, prečo sa s touto argumentáciou stotožnil. Súd prehliadol, že zatiaľ čo právnu fikciu nezákonnosti zakladá pre uznesenie o vznesení obvinenia takmer celá ustálená judikatúra, o vzťahu k akýmkoľvek rozhodnutiam, či iným aktom prokuratúra takáto judikatúra neexistuje, a preto akty prokurátora možno považovať za nezákonné až potom, čo nezákonnosť vysloví k tomu príslušný orgán v trestnom konaní. Platná judikatúra nezakladaná ani právnu fikciu nesprávneho úradného postupu. Podľa názoru žalovanej podanie obžaloby nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Pokiaľ súd tvrdí, že nezákonnosť podania obžaloby je daná, neopiera sa jeho tvrdenie o vykonané dokazovanie a ani o uznávanú judikatúru. Uvedenými pochybeniami súd prvej inštancie porušil aj ust. § 157 ods. 2 OSP. 13. K poslednej námietke týkajúcej sa plnej moci právneho zástupcu žalobcu žalovaná uviedla, že na odstránenie vady plnej moci ho vyzval súd a právny zástupca žalobcu túto vadu vlastnoručne odstránil dopísaním ďalších oprávnení. Podľa názoru žalovanej, vady plnej moci môže odstrániť a tým plnú moc meniť iba splnomocniteľ, v žiadnom prípade nie splnomocnenec sám, aj keď sa jedná o advokáta. Okrem toho súd v zápisnici z pojednávania ani neuviedol, aké konkrétne vady nechal opraviť. Z týchto dôvodov spochybňuje legalitu všetkých ústnych prednesov a písomných podaní právneho zástupcu žalobcu, ku ktorým došlo pred opravou plnej moci advokátom. Žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 11.01.2013. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanú zaviazal k úhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil na sumu 71,11 eur. 15. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade ako súd odvolací podľa § 34 CSP v rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP. 16. Na odvolacom pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že na podanom odvolaní trvá, ale vzhľadom na novelu zákona č. 514/2003 Z.z. upúšťa od odvolacej námietky týkajúcej sa pasívnej legitimácie Generálnej prokuratúry SR na zastupovanie štátu v tomto konaní a upúšťa aj od námietky týkajúcej sa dodatočnej opravy plnej moci na zastupovanie žalobcu. 17. Odvolací súd na uvedenom pojednávaní oboznámil právny zástupca žalobcu dňa 19.09.2016 originály účtovných dokladov, na základe ktorých si žalobca uplatnil žalovaný nárok a predložil ich odvolaciemu súdu K dôvodom rozdielu vystavenia faktúr v slovenských korunách a v eurách právny zástupca žalobcu vysvetlil prečo boli predložené faktúry založené v tom čase v spise vystavené v eurách. K týmto dokladom zástupkyňa žalovanej uviedla, že namietali absenciu identifikačných čísel na pokladničných príjmových dokladoch, ktorými by bolo preukázané, že skutočne boli vystavené v čase blízkom vystaveniu faktúr za právne služby, čo vzbudzovalo pochybnosť, že mohli byť vystavené dodatočne. Na tejto námietke žalovaná zotrvala, rovnako ako na námietke premlčania uplatneného nároku z titulu nesprávneho úradného postupu. 18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní k pravosti predložených účtovných dokladov uviedol, že ich advokátska kancelária má tri výkonné osoby pôsobiace na celom území SR. Preto sa u nich vydávajú účtovné doklady bez toho, aby sa číslovali. V čase, keď tieto doklady advokát vystavoval, vyzerali presne tak, ako fotokópie založené v súdnom spise. Originály dokladov pracne dohľadala ich sekretárka. Pokiaľ ide o poradové čísla, tieto na doklady musela doplniť sekretárka potom, ako ich dohľadala v archíve. Poukázal tiež na to, že žalobca si v konaní uplatnil len skutočne nevyhnutné náklady, ktoré mu v trestnom konaní vznikli, pričom tarifná hodnota poskytnutých právnych služieb bola až vo výške 1 377,- eur. Vzhľadom na to, že v rozhodnom čase bol žalobca študentom, zaplatil len sumu 958,- eur, ktorá je aj uplatnená v tomto konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že splnomocnená zástupkyňa žalovanej na odvolacom pojednávaní upustila od odvolacích námietok ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v súvislosti s jej pasívnou legitimáciou a namietaných nedostatkoch plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalobcu v trestnom konaní, odvolací súd sa zaoberal len ďalšími dvomi námietkami. 20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou, že nebol preukázaný vznik škody, doplnil dokazovanie originálmi príjmových pokladničných dokladov a vyjadrením právneho zástupcu žalobcu k tejto otázke. Dospel k záveru, že táto námietka žalovanej nie je opodstatnená. Právny zástupca žalobcu jasne a logicky vysvetlil dôvody, pre ktoré sa príjmové pokladničné doklady nečíslovali. Porovnaním originálov príjmových pokladničných dokladov s fotokópiami založenými v spise vyplýva, že tieto sú zhodné, len na origináloch sú dopísané ich poradové čísla a čísla faktúr. Dôvody právny zástupca žalobcu vysvetlil priamo na pojednávaní. Okrem toho každý pokladničný doklad je opatrený pečiatkou advokátskej kancelárie a na každom je uvedené, že platba bola prijatá od žalobcu. Vo vzťahu k preukázaniu vzniku škody sa odvolací súd sa odvolací súd plne stotožnil so správnymi závermi súdu prvej inštancie. 21. K námietke premlčania uplatnenia nároku žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu prokuratúry pri podaní obžaloby na žalovaného odvolací súd konštatuje, že žalobca svoj nárok opiera o nezákonné rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, N. V. - východ, zo dňa 15.11.2006, ČTS:Y.- XXXX/X-OVS-BX-XX, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Aj keď žalobca v žalobe uvádza, že dňa 18.09.2007 bola na neho podaná obžaloba, svoj nárok neodvodzuje vyslovene od tejto skutočnosti. Aj z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že predmetom konania je náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., spôsobená nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci. Vo veci je preto potrebné posúdiť celý úsek trestného konania od vznesenia obvinenia žalobcovi až do oslobodzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2009, č.k. 3To/104/2009. Treba prisvedčiť žalovanej, že žalobu prokurátora nie je možné považovať za rozhodnutie. Súd prvej inštancie túto základnú otázku vyhodnotil správne, pričom vychádzal aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď str. 7 druhý odsek rozsudku OS). Správne ustálil, že pri posudzovaní vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. má rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Z tohto dôvodu je námietka premlčania uplatneného nároku z titulu nesprávneho úradného postupu právne irelevantná. Rovnako aj námietka, že nárok z titulu nesprávneho úradného postupu nebol predbežne prerokovaný. Napriek tomu odvolací súd k otázke premlčania uvádza, že plynutie dvojročnej premlčacej doby je determinované skutočnosťou, kedy sa poškodený dozvie o vzniku škody a o tom, kto ju spôsobil. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2009, ktorým bol spod obžaloby oslobodený. Uvedeným dňom začala plynúť dvojročná premlčacia lehota, v rámci ktorej bola dňa 09.06.2011 podaná žaloba o náhradu škody. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal úspešnej strane žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).