Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/256/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311207000 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311207000.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: RemBau, s. r. o., IČO: 35 926 325, so sídlom: Janka Alexyho 1/A, Bratislava, v zast.: Mgr. Ivana Halahijová, advokátka so sídlom: Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ H.. F. Y. Z., W.. XX. XX. XXXX, M. F.: E. C. X, Q., W., 2/ Y.. E.. Y. I., W.. XX. XX. XXXX, M. F.: O. L. XX, Y., W., 3/ Y. T. Z., W.. XX. XX. XXXX, M. F.: E. F. XX, Y., W., všetci v zast.: Právne centrum, s. r. o., advokátska spoločnosť so sídlom: Mýtna 42, Bratislava, o zaplatenie 30.643,95 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k.: 12C/135/2011-577 zo dňa 20. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. rade až 3. rade spoločne a nerozdielne trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku sumu 1.838,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 16.382,46 Eur, na účet právneho zástupcu odporcov, vedeného v M. F., E.. L.., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 631 ods. 1, § 633 ods. 1, 2 a vecne tým, že žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 6. 2011 domáhal, aby súd zaviazal pôvodného odporcu, R.. T. Č., zaplatiť mu sumu 30.643,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 16. 12. 2010 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. 3. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 23. 6. 2009 Zmluvu o dielo na základe ktorej vyhotovil pre odporcu dielo: nadstavba rodinného domu - hrubá stavba bez výplní a otvorov. Dňa 20. 10. 2009 si žalobca objednal plastové dvere a okná na stavbu a zároveň si objednal pokračovanie prác na stavbe do úrovne stavby na kľúč. Dňa 15. 10. 2010 došlo k odovzdaniu vyhotoveného diela, dňa 25. 10. 2010 žalobca vystavil presný súpis prác nad rámec rozpočtu hrubej stavby. Z tohto súpisu je zrejmé, že žalovaný mal doplatiť navrhovateľovi sumu 30.643,95 Eur. Napriek tomu, že žalobca dielo riadne vykonal, žalovaný do dnešného dňa žalovanú sumu neuhradil, preto si k nej uplatňuje i príslušenstvo pohľadávky, a to vo výške 9 % ročne, počnúc od 16. 12. 2010 do zaplatenia. 4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 40Ro/600/2011 zo dňa 23. 8. 2011, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. 5. Odpor odôvodnil tým, že zmluvné strany si dohodli konečnú cenu diela vo výške 417.000,- Eur, ktorá bola určená dohodou a nie podľa rozpočtu, ako tvrdí žalobca. Počas prác žiadal žalobca od neho v auguste 2010 ďalšiu sumu preddavkov, hoci mu žalovaný dovtedy zaplatil na preddavkoch sumu 390.000,- Eur. Keď sa žalovaný dňa 22. 9. 2010 dostavil osobne na stavenisko zistil, že napriek úhrade preddavku na fasádu, táto nie je vyhotovená. Žalobca na to povedal, že žiada ďalší preddavok na fasádu vo výške 25.000,- Eur, čím by sa konečná cena diela navýšila, s čím odporca nesúhlasil. Nakoľko odporca odmietal dokončiť dielo za pôvodne dohodnutú cenu, účastníci sa dohodli na zrušení zmluvy. Po ukončení zmluvy odporca zistil, že žalobca nevykonal práce, ktorému už vykonané mali byť vykonané a neuhradil objednávky tovaru, ktorý na stavbu objednal, t. j. francúzsky balkón, schody, elektroinštaláciu a pod. Žalovaný bol preto nútený uzavrieť zmluvu s ďalším stavebníkom, a to Pavlom Szabom. Návrh žalobcu považuje za nedôvodný, odporcovi spôsobil nevyhotovením diela na kľúč škodu, preto žiadal návrh zamietnuť. 6. Pôvodný žalovaný, R.. T. Č., po začatí konania dňa X. XX. XXXX zomrel. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D/168/2013 súd zistil, že bola schválená dohoda závetných dedičov, žalobcov v 1. až 3. rade, ktorí prevzali jeho majetok. Manželka žalovaného žiaden jeho majetok nenadobudla, preto súd ďalej ako s právnymi nástupcami žalovaného konal s deťmi žalovaného, ako žalovanými v 1. až 3. rade. 7. S ohľadom na túto procesnú skutočnosť tunajší súd uznesením č. k. 12C/135/2011-408 zo dňa 23. 5. 2014 v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p., pripustil zmenu petitu tak, že tento má znieť: Žalovaní v 1. - 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi každý sumu 10.214,65,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.214,65 Eur od dňa 16. 12. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 6. 2014. 8. Predmetom sporu je nárok na doplatenie ceny zo ZOD. Strany sporu dňa 23. 6. 2009 uzatvorili spornú ZOD, pôvodne na zhotovenie nadstavby obytného domu - hrubá stavba bez výplní otvorov, na ul. V. XX U. F.. 9. Hoci nie priamo, s označením ako dodatky k tejto zmluve, ako sa zmluvne v ZOD zaviazali, zápisom v stavebnom denníku zo dňa 20. 10. 2009 dohodli zmenu stavby, jej vyhotovením „na kľúč“, čo malo byť ukončenie stavby do jej finálnej podoby, vrátanie fasády. Predbežne bola dohodnutá suma 409.000,- Eur, a napokon zápisom zo dňa 20. 7. 2010 dohodli konečnú pevnú cenu stavby na kľúč vo výške 417.000,- Eur (čl. 41). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca zaplatil cenu diela za hrubú stavbu vo výške 224.295,70 Eur s DPH, ako i to, že žalovaný počas zhotovovania diela zaplatil žalobcovi na jeho žiadosť postupne preddavky vo výške 390.000,- Eur. 10. Súdny spor sa týkal poslednej fázy zhotovenia diela, ktorá spočívala v dokončení bytov a ukončenia fasády vonkajšou omietkou (417.000 - 390.000 = 27.000). 11. Súd po oboznámení sa so záznamom v stavebnom denníku zo dňa 20. 10. 2009 zistil, že účastníci dojednali v rámci stavby na kľúč stavbu ukončenie stavby pôvodne fasádnou omietkou Caparol 1,5 mm, s termoizolačnou omietkou hr. do 30 mm, aby nebolo treba vymeniť parapety okien. 12. Neskôr zo záznamu zo stavebného denníka zo dňa 1. 4. 2010 vyplynulo, že fasáda domu bude opatrená zateplením PPS (Penový Polystyrén), resp. Nobasil. Týmito zápismi tak bolo vyvrátené nepravdivé tvrdenie žalobcu, že cena stavby na kľúč vo výške 419.000,- Eur, mala byť vykonaná bez fasády. Ďalej to vyplynulo z výpovede svedka K.. E.. E., ktorý potvrdil, že už pôvodný projekt počítal s povrchovou úpravou Caparol, avšak ani túto žalobca nezhotovil. Hoci žalobca argumentoval tým, že zatepľovací systém PPS nemohol zhotoviť, pretože projekt ešte nebol odsúhlasený KPÚ, rozporne s tým potvrdil, že týmto systémom zateplil časť fasády cca 12 m2 šírky vo dvore. Inokedy zase tvrdil, že fasádu na nadstavbe zrealizoval podľa zápisu v stavebnom denníku už dňa 31. 8. 2010. Toto jeho tvrdenie je však tiež nepravdivé, pretože o fasáde v tomto zápise žiadna zmienka nie je. 13. Žalobca v konaní stále zdôrazňoval, že práce dokončil, stavbu odovzdal žalovanému protokolárne dňa 15. 10. 2010, kedy už bola podľa neho kompletne vykonaná práca stavby na kľúč. 14. Túto ďalšiu nepravdu úspešne vyvrátil až svedok p. L., z firmy Palino, ktorý v zhode s fotodokumentáciou žalovaného potvrdil, že v novembri 2010, po jeho príchode na stavbu, bola nadstavba zvonku v štádiu hrubej stavby, iba vymurovaná systémom Hebel. On dokončoval zatepľovanie domu, pôvodnú časť i nadstavbu, a naviac po žalobcovi dokončoval i interiér. Z ním predloženej faktúry č. XX/XXXX zo dňa 9. 12. 2014 na sumu 30.000,- Eur mal súd podľa jej rozpisu za preukázané, že p. L. vykonal prestavbu obytného domu 4. - 5. posch., úpravu a zateplenie fasády, opravu schodiskových priestorov, pričom potvrdil, že faktúra mu bola žalovaným v hotovosti po vykonaní prác uhradená. Žalobca jeho tvrdenie žiadnym spôsobom nesporoval, ani nevyvrátil. 15. Súd návrh žalobcu posúdil podľa ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko hoci žalobca je právnická osoba, podnikajúca v oblasti stavebníctva, pôvodný žalovaný je už v samotnej ZOD označený ako fyzická osoba, a podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne, v predmetom vzťahu aj vystupoval ako fyzická osoba, konal vo svojom mene a na svoj účet. Na území SR nepodnikal, nakoľko v čase uzavretia zmluvy mal už 87 rokov. Spornú ZOD a všetky ďalšie zápisy vyhotovoval navrhovateľ, ktorý v konaní ani neodôvodňoval, prečo sa má právny vzťah riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. 16. Súd sa následne zaoberal otázkou odstúpenia odporcu od spornej zmluvy zo dňa 27. 9. 2010 a na základe vykonaného dokazovania, má za to, že účastníci konania sa dohodli na odstúpení od zmluvy. Žalovaný v tomto liste totiž navrhol 2 varianty riešenia, žalobca listom zo dňa 4. 10. 2010 sám tiež uvádza 2 návrhy, pričom jedným z nich je odstúpenie od zmluvy, ako to sám pomenoval, pričom pred súdom potvrdil, že chcel vec ukončiť, lebo už dovtedy mu odporca dlhoval sumu 30.000,- Eur. Hoci navrhovateľ odstúpenie od zmluvy sporoval, súd toto jeho tvrdenie vyhodnotil ako účelové, nakoľko k ukončeniu zmluvy smerovali následne všetky ďalšie kroky oboch účastníkov. Navrhovateľ stavbu odovzdal, a nie je pravdou, že aj po odstúpení od zmluvy ďalšie práce od 4. 10. 2010 vykonával, pretože táto skutočnosť vyplýva i zo samotného stavebného denníka, kde je uvedené, že na stavbu došli robotníci odporcu, ako i z nasledovných vyjadrení navrhovateľa v stavebnom denníku zo dňa 4. 10. 2010, kedy poznamenal, že týmto dňom je jasné, že odporca sa rozhodol pre možnosť 2., a od zmluvy odstúpil, žiada o urýchlené odovzdanie kľúčov od bytov, aby bolo ukončené pôsobenie na stavbe. Ďalej je to zrejmé i z toho, že záznamy o prácach v stavenom denníku po tomto dátume nepokračujú. 17. Žalobca v konaní pred súdom raz tvrdil, že stavba na kľúč sa týkala iba nadstavby, v zhotovení jej 2. nadzemných podlaží - 5. a 6., na rozdiel od odporcu, ktorý tvrdil, že navrhovateľ mal vykonať opravu celého domu, spočívajúcu v rekonštrukcii interiéru domu, vrátane vonkajších fasád, a nadstaviť 2 poschodia, tiež strechu. Všetky doklady, ktoré vypracoval navrhovateľ sa vyznačujú nejednoznačnosťou a zmätočnosťou. Pravdivé však bolo tvrdenie odporcu, ktoré vyplynulo to zo Zápisu zhotoviteľa zo dňa 20. 10. 2009, kde boli špecifikované jednotlivé práce o. i.: úprava chodieb schodiska 1. nadzemného podlažia (čo je pôvodný obytný dom, ktorý mal 4. nadzemné podlažia), pričom navrhovateľ mal nadstavbou zhotoviť nadzemné podlažie 5. a. 6. Tiež podľa prehľadu rozpočtových nákladov zo dňa 3. 6. 2009 vypracovaných navrhovateľom, vidno, že navrhovateľ mal zhotoviť fasádu domu, lebo napr. v pol. 56 - 58 je uvedená: vonkajšia omietka stien Baumit, zatepľovací systém Polystyrén a pod., pričom ako sám pred súdom tvrdil nadstavba sa nedala zatepliť bez toho, aby najprv nebol zateplený pôvodný dom, keďže systém PPS sa naťahoval zospodu nahor, čo je technologicky možný jediný správny postup. 18. Ako však i sám projektant E. pred súdom potvrdil, navrhovateľ ako zhotoviteľ ponukového rozpočtu, výkaz výmer neurobil, ponúkaná cena celkovej realizácie bola daná v hrubých rysoch, presne to nebolo špecifikované. A to je presne to, čo sa dá vytýkať všetkým podkladom zhotoveným navrhovateľom, ktoré sú nejasné, napísané v hrubých rysoch, bez možnosti kontroly. Preto súd konštatuje, že napriek navrhovateľom predloženými krycími listami stavby, predbežnými rozpočtami a pod., súdu nebola zrejmá suma, s akou sa rátalo pri pôvodnej omietke Caparol, a aký by bol cenový rozdiel, ak by nejaký vôbec bol, pri zateplení systémom PPS. Navrhovateľ napriek viacerým výzvam súdu nepredložil tiež neoddeliteľné súčasti spornej ZOD, akými bol napr. tam označený Splátkový kalendár, aby súd vôbec mohol porovnať časový harmonogram prác, nevedel ani uviesť, koľko a či mala ZOD dodatky a pod. Cenová kalkulácia ako príloha č. 1 je podľa navrhovateľa Krycí list a pod. Zmluva vykazuje mnohé ďalšie nezrovnalosti, napr. odovzdanie staveniska v termíne do 22. 9. 2008, pričom podľa záznamu v stavebnom denníku bolo stavenisko odovzdané dňa 26. 6. 2009 a pod. Z čl. IV. ZOD Čas plnenia, napr. nie je zas uvedený tak závažný a dôležitý čas odovzdania diela, a to z hľadiska riadneho a včasného ukončenia diela. 19. Z fotodokumentácie predloženej odporcom súd zistil, že dňa 20. 7. 2010 navrhovateľ prestal na stavbe pracovať a v takomto stave ju zanechal (čl. 263). Na čl. 260 je zadokumentované, ako stavba vyzerala po dokončení firmou Palino. 20. Súd po vykonanom dokazovaní v zhode s žalobcom konštatuje, ako sa on raz pred súdom vyjadril, že byty dokončil iba na 90 %. Tiež zo samotného zápisu zo dňa 15. 10. 2010, na ktorý sa odvoláva, vraj išlo o odovzdanie hotového diela, už samotný jeho nápise uvádza slovo „rozpracovanosť“, teda sám žalobca si musel byť vedomý toho, že dielo nie je ukončené. 21. Ako sám žalobca uvádza, byty ukončil v štádiu rozpracovanosti na 90 %, po vykonanom dokazovaní súd zistil, že fasádu na dome systémom Caparol neuskutočnil vôbec, systémom polystyrén s časti, iba o šírke 12 m2, pričom z celkovej dohodnutej sumy 417.000,- Eur obdržal na preddavkoch sumu 390.000,- Eur, čo je viac ako 90 % z dohodnutej sumy diela. (90 % zo sumy 417.000,- Eur činí 375.300,- Eur). 22. Súd po oboznámení sa so žalobcom predloženou faktúrou na zaplatenie žalovanej sumy 30.643,95,- Eur konštatuje, že žalobca v ten istý deň vystavil zmätočne a v rozpore so zákonom o účtovníctve, pod tým istým číslom faktúry, odporcovi aj druhú faktúru (čl. 287 a 288), na 2 rozdielne sumy nasledovne: faktúra č. C. XXXX/XXX zo dňa 25. 10. 2010 na sumu 19.000,- Eur s DPH, s dobou splatnosti 25. 12. 2010 s uvedením, že ide o prevedené práce na nadstavbe bytového domu na Konventnej ul. č. 17 za konečnú cenu podľa Zápisu z odovzdania a prevzatia zo dňa 15. 10. 2010, a faktúra č. C. XXXX/XXX zo dňa 25. 10. 2010 na sumu 30.643,95 Eur, s dobou splatnosti do 15. 12. 2010, za práce na nadstavbe bytového domu na V. G.. Č.. XX v súlade s odsúhlaseným súpisom vykonaných prác z 25. 10. 2010, ktoré však k žalobnému návrhu zo dňa 28. 6. 2011 nepripojil, podobne a iné dôležité doklady do spisu zakladal až po niekoľkých rokoch. Napr. vyúčtovaciu faktúra na žalovanú sumu až takmer po 3 rokoch, podobne po 3 rokoch súdu predložil stavebný denník, a nakoľko odporca v konaní ani raz neklamal, súd uveril tvrdeniu právnej zástupkyne odporcu, že vyúčtovaciu faktúru navrhovateľ odporcovi nedoručil, o nej sa odporca dozvedel až z doručeného platobného rozkazu, nakoľko doklad o jej doručení do spisu nezaložil. Podobne, že odporca nemal vedomosť ani o zľave, ktorú by mu mal navrhovateľ vo výške cca 11.000,- Eur poskytnúť a že odporca naopak, považoval záväzkový vzťah za ukončený. Navrhovateľ tieto skutočnosti nevyvrátil, dôkazy o doručení faktúr odporcovi nepredložil. Vzhľadom k tomu, že odporca stavebný denník založil do spisu po 3 rokoch súdneho konania, mal dostatok času, aby tento podľa svojej potreby dopísal a preto v častiach odporcom nepodpísaných, bol pre súd nedôveryhodný a až vyfabulovaný a preto na jeho obsah v tejto časti neprihliadal. Podobne boli navrhovateľom vypracované krycí list, predbežné odhady a rozpočty, ktoré bez vyúčtovacích faktúr boli bez výpovednej hodnoty. Boli to iba výpočty a rozpisy prác tvrdené iba samotným navrhovateľom, a ktoré ako odporcovi, tak ani súdu nepostačovali. 23. Súd s nemalým prekvapením vzhliadol na písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 5. 5. 2014, v ktorom paradoxne uviedol, že odporcom boli prevzaté práce do septembra 2010 za cenu 395.516,81 Eur, pričom odporca mu dovtedy na preddavkoch uhradil sumu 390.000,- Eur. Vyvstáva potom otázka, na základe čoho si navrhovateľ žalobou uplatnil sumu 30.643,95 Eur, keď podľa záznamu v stavebnom denníku zo dňa 24. 9. 2010 vidno, že odporca sa dňa 22. 9. 2010 vyjadril, že zadá dokončenie stavby iným dodávateľom, ďalej 1. 10. 2010 je v stavebnom denníku zapísané, že odporca mu zaslal list, v ktorom sa rozhodol zmluvu zrušiť, a v zázname zo dňa 4. 10. 2010 je uvedené, že na stavbu nastúpili pracovníci investora a týmto dňom je jasné, že investor sa rozhodol pre odstúpenie od zmluvy? 24. Keďže odstúpenie odporcu od ZOD zo dňa 27. 9. 2010 súd pre nedodržanie podmienok ZOD na strane navrhovateľa vyhodnotil ako dôvodné, bol by odporca podľa § 642 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ práce a účelne vynaložené náklady riadne nešpecifikoval, neodôvodnil, hoci žaloval sumu 30.643,95 Eur, pričom iba z tejto časti suma 11.643,95 Eur predstavovala akúsi poskytnutú zľavu, ak odporca zaplatí vyúčtovaciu faktúru do 15. 12. 2010, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by vôbec túto faktúru odporcovi doručil, preto súd túto časť žalovanej sumy považuje za fiktívnu a ničím nepodloženú. Zvyšok žalovanej sumy by mal podľa navrhovateľa predstavovať sumu 19.000,- Eur, ktorú zase vyvracia jeho vlastné tvrdenie, že odporca prevzal do septembra 2010 práce za cenu 395.516,81 Eur, pričom odporca mu dovtedy na preddavkoch uhradil sumu 390.000,- Eur, teda zvyšok by mal činiť sumu 5.516,81 Eur, ktorý nekorešponduje sume 19.000,- Eur. Avšak ani to nie je pravdou, pretože podľa predložených dokladov, cena diela bola stanovená dohodou, podpísaná oboma zmluvnými stranami, definitívne iba na sumu 417.000,- Eur, po odrátaní preddavkov vo výške 390.000,- Eur tak mala činiť 27.000,- Eur a nie ako si ju uplatnil navrhovateľ vo výške 30.643,95 Eur, s odôvodnením, že keď vyplatil ostatným dodávateľov, tak sa mu cena navýšila na sumu 420.643,95 Eur, čím by sa suma 5.516,81 - 3.643,95 Eur znížila na sumu 1.872,86,- Eur. Ak je totiž cena diela dohodnutá pevnou sumou, tá sa musí dodržať. Tiež však ani k tomuto zvyšku súdu nepredložil sumár prác, ktoré od septembra 2010 do odstúpenia od zmluvy, t. j. do 4. 10. 2010 vykonal, a tiež nešpecifikoval účelne vynaložené náklady. 25. Vyhodnotením dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je. Navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno neuniesol, bol pre súd absolútne nedôveryhodný, a to pre svoje rozporné a niekedy výslovne klamlivé vyjadrenia. Naopak odporca zotrvával na svojich vyjadreniach od podania odporu, tieto nemenil a tvrdenia navrhovateľa úspešne vyvrátil. A to ako predloženou fotodokumentáciou, tak i výsluchom ním navrhnutých svedkov, ktorí potvrdili, že navrhovateľ práce neukončil riadne a včas. Súd nemohol navrhovateľovi ani v časti jeho návrhu vyhovieť, pretože ani sčasti nepreukázal účelne vynaložené náklady, pričom ani žiadnu inú sumu, okrem žalovanej priznať nežiadal. 26. Súd sa podrobne vyjadril k podstatným skutočnostiam a dôkazom, iné nevyhodnocoval, pretože neboli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie vo veci. Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že za výsledok v spore zodpovedá účastník sám, naviac bol zastúpený advokátkou. 27. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého prináleží v konaní plne úspešnému účastníkovi náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 29. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 30. Žalobca namieta, že v predmetnej veci bola sporná výška sumy, ktorú mal pôvodný žalovaný uhradiť žalobcovi za dokončenie diela. Žalobca už priamo k žalobnému návrhu predložil súpis všetkých vykonaných prác zo dňa 25. 10. 2010, ktorý žalovaný vlastnoručne podpísal, bol predložený v rámci stavebného konania ako podklad ku kolaudácii. Nebol doposiaľ zo strany pôvodného odporcu ani jeho právnych nástupcov rozporovaný v žiadnej konkrétnej položke, čo do kvality ani do kvantity. Žalobca rozporuje, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dokument vôbec nehodnotil, hoci práve o tento dokument opiera žalobca svoj nárok. Žalobca taktiež v priebehu konania opakovane žiadal súd, aby si pripojil spis ohľadom stavebného konania a aby sa oboznámil s podkladmi, na základe ktorých došlo ku kolaudácii stavby, ktorú realizoval žalobca. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že stavebný denník je súčasťou podkladov predložených stavebnému úradu, a preto sú akékoľvek zásahy zo strany žalobcu do obsahu denníka vylúčené. Žalobca počas celého konania namietal platnosť údajného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v zmysle listu zo dňa 27. 09. 2010. Taktiež tvrdí, že pokiaľ by aj bolo platné, po doručení údajného odstúpenia sa dohodli strany sporu na jeho ďalšom pokračovaní. 31. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorý žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 32. Žalovaní 1/ až 3/ tvrdia, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom a dostatočne zistil skutkový aj právny stav veci, vykonal v potrebnom rozsahu rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a vec správne posúdil aj z právneho hľadiska. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaní zdôrazňujú, že žalobca a právny predchodca žalovaných nesporili, že spolu uzavreli zmluvne dohodnutú pevnú, konečnú cenu 417.000,- eur. Žalobca neuniesol pred súdom dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že zmluvné strany spolu uzavreli ďalší dodatok k zmluve o dielo, ktorým by navýšili končenú cenu diela na cenu 420.643,95 eur, alebo ktorým by si účastníci dohodli rozšírenie rozsahu diela oproti rozsahu „stavby na klúč“. Žalobca taktiež v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že by zmluvné strany uzavreli písomný dodatok k zmluve o dielo, ktorým by zúžili rozsah diela zo „stavby na klúč“ na „stavbu bez vonkajšej fasádnej omietky a bez zateplenia“. V súdnom konaní bolo preukázané, že žalobca nevykonal dielo ani riadne, ani včas a žalovanému odovzdal dielo nedokončené a nemá právny nárok na uhradenie doplatku celkovej ceny diela t. j. rozdiel v sume 27.000,- eur. Žalovaní si taktiež uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania. 33. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 34. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 35. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 36. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 37. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa nemôže stotožniť s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dôkazy, tak ako ich navrhoval žalobca. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie strane sporu (§ 120 ods. 1 O. s. p., obdobne podľa § 185 ods. 1 C. s. p.). Ak však súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/5/2012 zo dňa 1. marca 2012). 38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 39. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešným žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).