Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/767/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203620 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312203620.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: U.. R. L., V. Ž. XX, M., zastúpenej: Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom Mierové nám. 93, Ilava, proti žalovaným: v 1. rade: U.. L. E., V. X. XX, V.; v 2. rade: E. E., V. K. XX, V., obom zastúpeným: JUDr. Marekom Orgoňom, advokátom, so sídlom Budovateľská 22, Bratislava, o zaplatenie 11.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. mája 2014, č. k. 7C/ 31/2012-149, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 11.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 11.000,- eur od 01. 10. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 660,- eur titulom súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.339,67 eur právnej zástupkyni žalobkyne. Rozhodol tak podľa § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že I. M. (otec žalobkyne) ako výlučný vlastník bytu č. X, X. poschodie, bytový dom súpisné č. XXX, X. XX, P.. Č.. XXXXX/X, P. F. P. X, P.. Č.. XXXXX/XX, P. F. P. X, X. XX, XX, XX a 23287/1000000-ín spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch, spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. č. XXXXX/XX, zast. plochy a nádvoria 229 m2, parc. č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria 729 m2, všetko na LV č. XXXX, M.. Ú.. O. U., V., nebytové priestory, ich podiely k bytu prislúchajúce a zapísané na LV č. XXXX totožné k. ú. a žalovaní v 1. a 2.rade ako podieloví spoluvlastníci bytu č. 1, 1. poschodie, nachádzajúceho sa v totožnom objekte a 23026/1000000-ín spoluvlastníckeho podielu, uzavreli dňa 11. 08. 2010 zmluvu o uzavretí budúcej zámennej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok oboch zmluvných strán uzavrieť do 30. 09. 2010 zámennú zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam a to za finančného vyrovnania 42.000,- eur, ktoré mal zaplatiť I. M. žalovaným, pričom pri podpise zmluvy im vyplatil sumu 22.000,- eur . Osvedčením o dedičstve č. 31D 643/2010, Dnot 72/2010 zo dňa 15. 12. 2011 mal za preukázané, že I. M. zomrel dňa XX. XX. XXXX a pohľadávku poručiteľa voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom uzavretej zmluvy z 11. 08. 2010 a vyplatenej časti finančného vyrovnania v sume 22.000,- eur nadobudli dedičia, ktorými sa stali žalobkyňa a jej brat U.E. M. P.., každý v 1/2. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade žiadnu sumu z prevzatej finančnej hotovosti 22.000,- eur nevrátili nebohému ani jeho dedičom a v konaní žiadali znížiť nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní o sumu vyplývajúcu z predložených faktúr a boli ochotní uhradiť žalobkyni len sumu 5.500,- eur. Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Prosolution SK s. r. o. mal za preukázané, že služby, za ktoré si táto firma fakturovala žalovanými vynaložené náklady, skutočne nemá takéto služby v predmete činnosti, avšak ďalej sa touto skutočnosťou nezaoberal z dôvodu, že žalobkyňa vzniesla proti pohľadávke žalovaných v 1.a 2. rade, ktorú žiadali započítať s pohľadávkou žalobkyne, námietku premlčania, ktorú posúdil ako dôvodnú. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporné prevzatie sumy 22.000,- eur žalovanými od právneho predchodcu žalobkyne pri podpise zmluvy, ani to, že k uzavretiu zámennej zmluvy nedošlo, čím odpadol právny dôvod (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), taktiež bola v konaní preukázaná aktívna legitimácia žalobkyne na podanie návrhu, ako aj vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalobkyňou, vyhovel návrhu žalobkyne v celom rozsahu. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa§ 517 ods. 1, 2 vety prvej Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že žalovaní sa nasledujúcim dňom po termíne dohodnutom v Zmluve zo dňa 11. 08. 2010 dostali do omeškania, teda dňom 01. 10. 2010. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvej inštancie mal započítať ich nárok ako účinnú obranu voči nárokom žalobkyne a nestotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa s nimi predloženými nárokmi nezaoberal s odôvodnením, že podľa výpisu z obchodného registra poskytovateľa služieb - spoločnosti Prosolution SK s. r. o., táto nemá poskytovanie služieb uvedených na faktúrach v ňom uvedené. Namietali, že vystavením faktúry spoločnosťou Prosolution SK s. r. o. za služby neuvedené vo výpise z obchodného registra sa právny úkon nestáva neplatným ani neúčinným voči žalovaným a uvedená spoločnosť môže v prípade preukázania rozporu vystavenej faktúry s povinnosťami vyplývajúcimi zo Zákona o živnostenskom podnikaní znášať dôsledky podnikania v rozpore so Živnostenským zákonom, avšak to neznamená, že táto služba nebola vykonaná a žalovaní za ňu nezaplatili. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie im odňal možnosť predložiť navrhované dodatočné dôkazy - uplatnenie výpočtu ušlého zisku žalovaných a na základe predložených dôkazov - predložených výpočtov ušlého zisku vzniknutých nečinnosťou žalobkyne, by mal súd znížiť nárok žalobkyne započítaním ich nároku voči žalobkyni. Podľa ich názoru súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietali aj nesprávnu výšku priznaných trov konania, a to za nahliadnutie do spisu dňa 08 .04. 2013 v sume 270,54 eur, keď ide o neúčelné uplatnenie nároku a za účasť na pojednávaniach v dňoch 17. 10. 2012, 03. 12. 2012, 30. 01. 2013 a 12. 08. 2013 z dôvodu, že žalovaní ospravedlnili neúčasť s dostatočným predstihom a účasť žalobcu nebola nevyhnutná. Namietali aj položku - náhrada straty času, ktorá je podľa ich názoru nepreukázaná a dostatočne nešpecifikuje rozsah navrhovaných uplatnených trov konania. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 270,58 eur. Uviedla, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav vecí a vec správne posúdil, správne posúdil žalovanými uplatnené nároky ako nedôvodné, pretože predmetná obchodná spoločnosť nemá v predmete podnikania poskytovanie právnych služieb a ani poskytovanie čistiacich prác a predmetné nároky, ako aj nárok na náhradu ušlého zisku, sú premlčané v zmysle vznesenej námietky premlčania podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Nedôvodne podľa jej názoru namietajú žalovaní aj výšku priznaných trov právneho zastúpenia a zavádzajúce sú ich tvrdenia, že na namietané pojednávania sa s dostatočným predstihom ospravedlnili, keď zo zápisníc o týchto pojednávaniach vyplýva, že žalovaní svoju neúčasť neospravedlnili a poukázala na to, že na tieto pojednávania sa dostavila s právnou zástupkyňou v zmysle predvolania, v ktorom bola poučená o tom, že súd pokladá za potrebné ju vypočuť. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a to aj za stratu času, keď cesta autom z Ilavy do Bratislavy a späť zodpovedá minimálne šiestim začatým polhodinám v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z., civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 5. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 11.000,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe Osvedčenia o dedičstve č. 31D/643/2010, Dnot 72/2010 z 15. 12. 2011, právoplatného 15. 12. 2011 v dedičskom konaní po poručiteľovi I.Š. M. (K.. XX. XX. XXXX) nadobudla pohľadávku poručiteľa voči žalovaným v 1. a 2. rade titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď na základe uzavretej zmluvy o uzavretí budúcej zámennej zmluvy zo dňa 11. 08. 2010 I.W. M. vyplatil žalovaným v 1. a 2. rade časť finančného vyrovnania v sume 22.000,- eur a následne k uzavretiu zámennej zmluvy nedošlo, pričom túto pohľadávku nadobudla spolu s U. M. P.., a to každý v 1/2. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a správne žalobkyňou vznesenú námietku premlčania proti nárokom žalovaných, uplatnených v rámci obrany, posúdil ako dôvodnú. 6. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa zdedila po jej otcovi I. M., K.. XX. XX. XXXX, okrem iného 1/2 pohľadávky zo sumy 22.000,- eur, ktorú sumu poručiteľ vyplatil na základe uzavretej zmluvy o uzavretí budúcej zámennej zmluvy zo dňa 11. 08. 2010 žalovaným v 1. a 2. rade titulom časti finančného vyrovnania podľa čl. III, písm. a) zmluvy a taktiež nebolo sporné prevzatie sumy 22.000,- eur žalovanými v 1. a 2. rade od poručiteľa I. M., ako aj skutočnosť, že k uzavretiu zámennej zmluvy medzi poručiteľom a žalovanými v 1. a 2. rade na základe zmluvy o uzavretí budúcej zámennej zmluvy zo dňa 11. 08. 2010 nedošlo, čím odpadol právny dôvod plnenia poskytnutého poručiteľom žalovaným v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznikla žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaní v 1. a 2. rade poskytnuté finančné plnenie nevrátili poručiteľovi ani jeho dedičom, ktorá skutočnosť v konaní taktiež nebola sporná. 7. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 12. 05. 2014 žiadali voči pohľadávke žalobkyni započítať ich pohľadávky, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením zmluvy o uzavretí budúcej zámennej zmluvy zo dňa 11.08.2010 úhradou faktúr vystavených spoločnosťou Prosolution SK s. r. o. za poskytnuté služby v sume 1.100,- eur, vyfakturovanej faktúrou č. 10014/A a v sume 870,- eur vyfakturovanej faktúrou č. 10016/A. Proti týmto pohľadávkam žalovaných v 1. a 2. rade žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako dôvodnú a vzhľadom na premlčanie žalovanými v 1. a 2. rade uplatnených pohľadávok vyhovel žalobe žalobkyni v celom rozsahu. 8. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa ich nárokmi nezaoberal z dôvodu, že podľa výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti táto nemá poskytovanie služieb uvedených na faktúrach v ňom uvedené a podľa ich názoru mal ich nároky započítať ako účinnú obranu voči nárokom žalobkyne. Odvolací súd posúdil túto námietku žalovaných ako nedôvodnú, keď žalovaní predložili len samotné faktúry vystavené spoločnosťou Prosolution SK s. r. o., avšak skutočné vynaloženie týchto nákladov v súvislosti s plnením zmluvy o uzavretí budúcej zámennej zmluvy zo dňa 11. 08. 2010 nepreukázali predložením dokladu o úhrade týchto faktúr a taktiež z dôvodu, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že uvedená spoločnosť podľa výpisu z obchodného registra nemá v predmete činnosti služby, ktoré predmetnými faktúrami žalovaným vyfakturovala, avšak s touto skutočnosťou sa ďalej nezaoberal vzhľadom na to, že posúdil ako dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalobkyňou. Z uvedeného je zrejmé, že obranu žalovaných, spočívajúcu v započítaní vzájomnej pohľadávky voči pohľadávke žalobkyni, posúdil ako nedôvodnú z dôvodu premlčania pohľadávok žalovaných voči žalobkyni, avšak správnosť právneho posúdenia vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie žalovaní v odvolaní nenamietali. Z predložených faktúr ďalej odvolací súd zistil, že tieto boli splatné dňa 27.08. 2010 a dňa 12. 09. 2010, pričom žalovaní si úhradu týchto výdavkov uplatnili až na pojednávaní dňa 12. 05. 2014, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tieto pohľadávky žalovaných sú premlčané. 9. Nedôvodná je aj námietka žalovaných, že súd prvej inštancie im odňal možnosť predložiť navrhované dôkazy, a to uplatnenie výpočtu ušlého zisku žalovaných, keď v priebehu konania žalovaní v 1. a 2. rade mali možnosť kedykoľvek tieto dôkazy predložiť, resp. označiť. 10. Nedôvodné sú aj námietky žalovaných, týkajúce sa výšky priznaných trov právneho zastúpenia žalobkyni, keď odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaní neospravedlnili svoju neúčasť na žiadnom z nich namietaných odročených pojednávaní, na ktoré sa žalobkyňa s jej právnou zástupkyňou dostavili na základe predvolania a nahliadnutie do spisu právnou zástupkyňou žalobkyne po predchádzajúcich odročených pojednávaniach z dôvodu neúčasti žalovaných, nemožno považovať za neúčelný úkon. Priznanú náhradu za stratu času namietali len všeobecne, ale neuviedli, v čom spočíva nesprávnosť rozhodnutia v tejto časti. 11. Obsah odvolania žalovaných nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).