Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/78/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312204923 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312204923.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: AUDITUM spol. s r.o., SNP 995/3, 924 01 Galanta, IČO: 36 240 656, zast. JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zast. GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893, o zaplatenie 5.866,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/39/2012-231 zo dňa 15.12.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/39/2012-231 zo dňa 15.12.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 251,09 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 351,50 eur a trovy právneho zastúpenia 1.502,20 eur na účet právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení súd uviedol, že rozsudkom č.k. 25Cb/39/2012-163 zo dňa 13.5.2013 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 5.866,65 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 13.9.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Vo zvyšku, t.j. v časti úroku z omeškania od 30.4.2012 do 13.9.2012 žalobu zamietol. Súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania, podľa ktorého mal za preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril dňa 31.3.2009 so spoločnosťou MITSPED, s.r.o. ako nájomcom Leasingovú zmluvu č. 113302-L, ďalej mal preukázané, že spoločnosť MITSPED, s.r.o. na základe Zmluvy o prevode práv a povinností uzatvorenej dňa 26.10.2010 previedla na žalobcu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy, ako aj to, že žalovaný dňa 8.11.2010 písomne vypovedal Leasingovú zmluvu vo vzťahu k spoločnosti MITSPED, s.r.o., pričom výpoveď nadobudla účinnosť 11.11.2010. Po uvedenom dátume žalobca zaplatiť žalovanému 5 splátok po 1.173,33 eur, teda spolu sumu vo výške 5.866,65 eur, ktoré žalovaný použil na úhradu svojich splatných záväzkov voči spoločnosti MITSPED, s.r.o. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ nikdy nedal spoločnosti MITSPED, s.r.o. súhlas na prevod práv a povinností z leasingovej zmluvy na tretiu osobu, dokonca udelenie súhlasu výslovne odmietol. Požiadavka písomnej formy súhlasu žalovaného vyplýva z bodu 41.5 Všeobecných podmienok finančného leasingu. Z konania spoločnosti MITSPED, s.r.o. bolo zrejmé, že ani táto spoločnosť nepovažovala Zmluvu o prevode práv a povinností za platný a účinný právny úkon, keďže sa žalobou zo dňa 8.11.2010 domáhala, aby Rozhodcovský súd Slovenskej, obchodnej a priemyselnej komory určil, že výpoveď leasingovej zmluvy je neplatná. Súd ustálil, že Zmluva o prevode práv a povinností je neplatná, preto plnenie vo výške 5.986,65 eur treba považovať za plnenie treťou osobou, pričom uvedený spôsob platby upravuje § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný prijal plnenie od tretej osoby, s ktorou nebol v zmluvnom vzťahu, na prijatie takéhoto plnenia nemal súhlas spoločnosti MITSPED, s.r.o. ako dlžníka a preto prijatím takéhoto plnenia došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať tomu, na koho úkor sa obohatil, t.j. žalobcovi. Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob 203/2013-202 zo dňa 20.5.2014 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia vyslovil právny názor, že súd nesprávne právne posúdil otázku súhlasu leasingového nájomcu s prijímaním úhrad od tretích osôb podľa bodu 13.5 Všeobecných podmienok finančného leasingu a nevysporiadal sa s argumentáciou odvolateľa, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať právnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že leasingová zmluva, resp. VZP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou štandardne obsahujú ustanovenia, ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných strán i po zániku leasingovej zmluvy, ako napr. vysporiadanie leasingovej zmluvy a záväzky z toho vyplývajúce. Poukázal na bod 19.4 VZP, podľa ktorého ukončenie platnosti leasingovej zmluvy nemá vplyv na práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, ktoré vznikli do jej skončenia, ani na platnosť tých ustanovení leasingovej zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po skončení platnosti leasingovej zmluvy alebo o ktorých leasingová zmluva výslovne uvádza, že ostávajú zachované aj po zániku leasingovej zmluvy. V kontexte bodu 19.4 VZP treba posudzovať aj bod 13.5 VZP, podľa ktorého nájomca súhlasí s tým, aby prenajímateľ prijal plnenie záväzku nájomcu od tretej osoby, nájomca súhlasí s tým, aby prenajímateľ započítal akúkoľvek platbu označenú príslušným variabilným symbolom podľa bodu 13.2 na plnenie záväzku nájomcu. Odvolací súd taktiež vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa, že zo žiadneho správania spoločnosti MITSPED, s.r.o. nie je možné vyvodiť jej súhlas ako leasingového nájomcu s prijímaním úhrad od žalobcu veriteľom, t.j. žalovaným, keďže medzi spoločnosťou MITSPED, s.r.o. a žalobcom existuje personálne prepojenie osôb. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril dňa 31.3.2009 so spoločnosťou MITSPED, s.r.o. ako nájomcom Leasingovú zmluvu, ďalej to, že spoločnosť MITSPED, s.r.o. na základe Zmluvy o prevode práv a povinností uzatvorenej dňa 26.10.2010 previedla na žalobcu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej Leasingovej zmluvy, ako aj tú skutočnosť, že žalovaný dňa 8.11.2010 vypovedal písomne uzatvorenú Leasingovú zmluvu vo vzťahu k spoločnosti MITSPED, s.r.o. Z tvrdení právneho zástupcu žalovaného mal súd za preukázané, že výpoveď Leasingovej zmluvy nadobudla účinnosť 11.11.2010. Je nesporné, že po tomto dátume žalobca zaplatil žalovanému 5 splátok po 1.173,33 eur, spolu 5.866,65 eur, ktoré žalovaný použil na úhradu svojich splatných záväzkov voči spoločnosti MITSPED, s.r.o. V konaní bolo podľa súdu preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ súhlas na postúpenie akýchkoľvek práv vyplývajúcich z leasingovej zmluvy alebo VP na inú osobu spoločnosti MITSPED, s.r.o. nikdy nedal, dokonca výslovne udelenie súhlasu odmietol, tak ako je to zrejmé z e-mailovej korešpondencie, resp. v druhom prípade pripustil udelenie súhlasu len za splnenia určitých podmienok zo strany spoločnosti MITSPED, s.r.o., k čomu však nedošlo. Takisto z konania spoločnosti MITSPED, s.r.o. nasledujúceho po tom, ako malo dôjsť k podpisu Zmluvy o prevode práv a povinností podľa súdu vyplýva, že sama táto spoločnosť nepovažovala Zmluvu o prevode práv a povinností za platný a účinný právny úkon, keďže sa žalobou zo dňa 8.12.2010 domáhala, aby Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory určil, že výpoveď Leasingovej zmluvy je neplatná. Pokiaľ by spoločnosť MITSPED, s.r.o. považovala Zmluvu o prevode práv a povinností za platnú, nemala by dôvod domáhať sa určenia neplatnosti výpovede, keďže v tom čase by v zmysle uzatvorenej zmluvy už nebola účastníkom záväzkového vzťahu so žalovaným. Taktiež nebolo v konaní podľa súdu preukázané oznámenie uzatvorenia Zmluvy o prevode práv a povinností žalovanému ihneď po uzatvorení takejto zmluvy a preto súd považoval tvrdenie žalovaného o tom, že takéto oznámenie mu bolo doručené až 28.12.2010, za pravdivé. Všetky okolnosti nasvedčujú podľa súdu tomu, že Zmluva o prevode práv a povinností bola účelová s cieľom zabezpečiť užívanie predmetu leasingu osobe, ktorá bola zároveň konateľom oboch spoločností, ktoré boli účastníkmi Zmluvy o prevode práv a povinností. Taktiež dátum uzatvorenia Zmluvy o prevode práv a povinností je sporný, keďže takúto Zmluvu spoločnosť MITSPED, s.r.o. vôbec nespomenula vo svojom podaní zo dňa 8.12.2010 na Rozhodcovský súd. Súd preto posúdil Zmluvu o prevode práv a povinností za neplatnú. Podľa súdu je nesporné, že potom, ako mala byť uzatvorená Zmluva o prevode práv a povinností a potom ako nadobudla účinnosť výpoveď Leasingovej zmluvy, žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu 5.866,65 eur. Nakoľko súd posúdil Zmluvu o prevode práv a povinností ako neplatnú, v danom prípade uvedené plnenia treba považovať za plnenie treťou osobou. Uvedený spôsob platby upravuje § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré znenie vychádza z predpokladu, že plnenie záväzku nie je len povinnosťou, ale aj právom dlžníka a preto je potrebný súhlas dlžníka na to, aby veriteľ mohol prijať plnenie poskytnuté treťou osobou. V bode 13.5 VP nájomca takýto súhlas udelil. Zákon nehovorí o nutnosti písomného súhlasu dlžníka, takúto formu súhlasu nevyžaduje ani bod 13.5 VP. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, ktorý sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa vyjadreného v pôvodnom prvostupňovom rozsudku č.k. 25Cb/39/2012-163 zo dňa 13.5.2013, že ani zo žiadneho iného správania spoločnosti MITSPED s.r.o. nie je možné vyvodiť ani jeho konkludentný súhlas ako leasingového nájomcu so splnením jeho záväzku treťou osobou, súd poukázal na personálne prepojenie osôb vystupujúcich v mene spoločnosti MITSPED s.r.o. a Auditum spol. s r.o. Zmluvu o prevode práv a povinností za spoločnosť MITSPED s.r.o. podpísal jej vtedajší konateľ a spoločník Ing. Florián Horváth, ktorý je zároveň jediným spoločníkom a konateľom žalobcu. Vzhľadom na uvedené personálne prepojenie, kedy tá istá osoba vystupovala na strane spoločnosti MITSPED s.r.o. ako aj žalobcu je podľa súdu nepochybné, že už zo samotného takéhoto konania vyplýva súhlas spoločnosti MITSPED s.r.o. s tým, aby žalobca za neho plnil jeho záväzok. Spoločnosti MITSPED s.r.o. ako leasingovému nájomcovi muselo byť po podpise zmluvy o prevode práv a povinností zrejmé, že žalobca bude vykonávať úhrady leasingových splátok. Navyše ustanovenie bodu 13.5 VP, ktoré upravuje platobné podmienky záväzkov leasingového nájomcu vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, je treba posudzovať v kontexte ustanovenia bodu 19.4 VP, keďže z povahy veci je ustanovením, ktorého platnosť má trvať i po zániku leasingovej zmluvy, a to až do uhradenia všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich, keďže povinnosť uhradiť záväzky z leasingovej zmluvy trvá. Ustanovenie bodu 13.5 VP preto nestratilo platnosť ani po zániku leasingovej zmluvy. Súd konštatoval, že nároku žalobcu nemožno poskytnúť právnu ochranu, keďže všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že Zmluva o prevode práv a povinností bola účelová s cieľom zabezpečiť užívanie predmetu leasingu osobe, ktorá bola zároveň konateľom oboch spoločností, ktoré boli účastníkmi Zmluvy o prevode práv a povinností, a teda zabezpečiť dosiahnutie stavu, ktorý by oprávňoval žalobcu k neoprávnenému užívaniu predmetu leasingu i po výpovedi leasingovej zmluvy. Súd dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže platby žalobcu je potrebné považovať za plnenie vykonané za spoločnosť MITSPED s.r.o., ktorá k ich prijatiu dala súhlas v bode 13.5 VP, ktorý nestratil svoju platnosť ani po zániku leasingovej zmluvy, a preto žalovaný bol oprávnený a povinný toto plnenie prijať. Prijaté plnenie v celkovej výške 5.866,65 eur, ktoré bolo zohľadnené vo finančnom vysporiadaní zmluvy (ako preplatok klienta v sume 4.693,32 eur, keďže čiastka 1.173,33 eur bola použitá na úhradu splátky splatnej k 15.10.2010), pričom celkový preplatok vo výške 5.847,30 eur bol použitý v súlade s bodom 13.3 VP na úhradu záväzkov spoločnosti MITSPED s.r.o. z iných leasingových zmlúv. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že ak je Zmluva o prevode práv a povinností neplatná, žalobca nemal s právnym vzťahom medzi MITSPED s.r.o. a žalovaným žiadny vzťah, a teda neexistoval právny dôvod na plnenie a ani prijatie 5.866,65 eur s prísl. Podľa jeho názoru teda ide nesporne o bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Žalobca poukázal na stav, že podľa čiastočných informácií, s ktorými disponuje, MITSPED s.r.o. svoj vzťah so žalovaným usporiadala v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka a jednostranne započítala vzájomné pohľadávky. Podľa uvedeného úkonu spoločnosť MITSPED s.r.o. nie je dlžníkom žalovaného, ale naopak, žalovaný je dlžníkom spoločnosti MITSPED s.r.o. Na uvedenom základe žalobca ako nemožné odmieta, aby jeden dlh bol vyrovnaný postupom podľa § 580 Občianskeho zákonníka a aby sa dlžník domáhal opakovaného plnenia a vytváral dojem, že si môže na už inak uspokojený nárok prisvojiť majetok tretej osoby, a to len na základe vlastnej úvahy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný ani náznakom počas celého konania nepreukázal úkon, ktorým by právnemu úkonu spoločnosti MITSPED s.r.o., ktorým došlo k jednostrannému vyporiadaniu jeho nárokov, právne významne odporoval. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, eventuálne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Pre prípad, že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, žalobca navrhol, aby mu bola vyslovená prípustnosť dovolania pre výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne a právne správny aj vzhľadom na to, že jeho základom je právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení zo dňa 20.5.2014, č.k. 2Cob/203/2013-202. Námietky uvedené žalobcom v odvolaní sú námietkami, ktoré žalobca uplatnil už v prvostupňovom konaní pred vydaním prvostupňového rozsudku zo dňa 13.5.2013, ktorý bol zrušený uvedeným uznesením odvolacieho súdu. Odvolací súd teda k týmto námietkam prihliadal už pri vydaní svojho uznesenia a vyslovil právny názor, ktorým sa prvostupňový súd riadil pri vydaní napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o námietku existencie bezdôvodného obohatenia žalovaného, táto bola podľa neho vyvrátená s poukázaním na konkrétne ustanovenia Všeobecných podmienok finančného leasingu, ako aj poukázaním na prepojenosť medzi spoločnosťami žalobcu a MITSPED s.r.o. a ich účelové konanie s cieľom poškodiť žalovaného. K námietke započítania pohľadávok žalovaný poukázal na skutočnosť, že rovnako ako v odvolaní, ani v prvostupňovom konaní žalobca tvrdenie o započítaní pohľadávok žiadnym spôsobom nepreukazoval. Naopak, žalovaný predložil doklady o pokusoch o započítanie zo strany MITSPED s.r.o., a taktiež predložil dôkazy o tom, že tieto započítania boli neoprávnené, nakoľko údajné pohľadávky MITSPED s.r.o. voči žalovanému neexistovali, a preto žalovaný započítania odmietol. Spoločnosť MITSPED s.r.o. sa započítania svojich údajných pohľadávok voči žalovanému účinne nedomáhala. Žalovaný má za to, že žiadna z námietok žalobcu uvedených v jeho odvolaní nemôže obstáť, nakoľko tieto boli posúdené v predchádzajúcom prvostupňovom aj odvolacom konaní. Žalovaný tiež uviedol, že podľa jeho názoru v tejto veci nejde o rozhodnutie zásadného právneho významu, pre ktoré by mal odvolací súd vysloviť prípustnosť dovolania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 15.3.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa bodu 13.5 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu spoločnosti Mercedes - Benz Financial Slovakia s.r.o. č. 200901 (ďalej len VZP), ktoré sú súčasťou Zmluvy o finančnom leasingu č. 113302-L zo dňa 31.3.2009, nájomca súhlasí s tým, aby prenajímateľ prijal plnenie záväzku nájomcu od tretej osoby; nájomca súhlasí s tým, aby prenajímateľ započítal akúkoľvek platbu označenú príslušným variabilným symbolom podľa bodu 13.2 na plnenie záväzku nájomcu. Podľa bodu 13.2 veta prvá VZP, nájomca je povinný každú platbu podľa tejto zmluvy vždy riadne označiť variabilným symbolom, ktorý je uvedený na príslušnom doklade vystavenom prenajímateľom, ak na takom doklade nie je variabilný symbol uvedený, alebo takýto doklad nebol vystavený, je nájomca povinný označiť platbu variabilným symbolom totožným s číslom leasingovej zmluvy. Podľa bodu 13.3 VZP, ak nájomca uzavrel s prenajímateľom viac zmlúv a nájomca je v omeškaní s plnením svojho záväzku podľa niektorej z týchto zmlúv, má prenajímateľ právo podľa vlastného uváženia započítať, t.j. priradiť prijaté plnenie nájomcu podľa akýchkoľvek z týchto zmlúv na platbu toho záväzku nájomcu, s ktorým je nájomca v omeškaní, a to bez ohľadu na to, z akej zmluvy záväzok nájomcu vznikol. Podľa bodu 19.4 VZP, ukončenie platnosti leasingovej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nemá vplyv na práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, ktoré vznikli do jej skončenia, ani na platnosť tých ustanovení leasingovej zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po skončení platnosti leasingovej zmluvy alebo o ktorých leasingová zmluva výslovne uvádza, že ostávajú zachované aj po zániku leasingovej zmluvy, a to vrátane rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná. Podľa bodu 41.5 VZP, nájomca je oprávnený postúpiť akékoľvek práva vyplývajúce z leasingovej zmluvy alebo týchto VPFL na inú osobu len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, keď posudzoval ako predbežnú otázku platnosť Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 26.10.2010, a túto posúdil ako neplatnú, ako aj so záverom, že v danom prípade úhradu piatich platieb spolu v sume 5.866,65 eur treba považovať za plnenie vykonané za spoločnosť MITSPED s.r.o., ktorá k ich prijatiu žalovaným dala súhlas v bode 13.5 VZP, ktorý nestratil platnosť ani po zániku leasingovej zmluvy. Žalobca nepreukázal, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a to s poukazom na ustanovenia VZP, ako aj s poukazom na prepojenosť medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou MITSPED s.r.o. Úhrady žalobcu prijal žalovaný v súlade so zákonom a s leasingovou zmluvou, ktorej súčasťou sú VZP, a tieto platby nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že dlh spoločnosti MITSPED s.r.o. z dôvodu jednostranného započítania zanikol a naopak žalovaný je dlžníkom spoločnosti MITSPED. Žalobca nepreukázal, že voči žalovanému vznikol spoločnosti MITSPED s.r.o. nárok na zaplatenie akejkoľvek pohľadávky titulom náhrady škody, ktorý si spoločnosť MITSPED jednostranne započítala s pohľadávkami žalovaného na zaplatenie dlžných leasingových splátok podľa zmluvy o finančnom leasingu č. 111889-L zo dňa 18.6.2008 (započítanie zo dňa 22.12.2010), rovnako tak žalobca nepreukázal, že spoločnosti MITSPED s.r.o. vznikol nárok na náhradu škody z dôvodu vypovedania leasingových zmlúv a odňatia predmetov leasingu (započítanie zo dňa 3.3.2011). Žalovaný v prípade vypovedania leasingových zmlúv z dôvodu omeškania s platením leasingových splátok postupoval v súlade s ustanoveniami VZP, rovnako tak aj v prípade následného odobratia predmetov leasingu, preto jeho konaním nemohla spoločnosti MITSPED s.r.o. vzniknúť škoda. Započítanie teda bolo neoprávnené a dôvody odvolania sú aj v tomto smere právne irelevantné. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení sp. zn. 2Cob/203/2013-202 zo dňa 20.5.2014. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd zároveň nerozhodol o vyslovení prípustnosti dovolania, pretože sa nejdená o žiadnu otázku po právnej stránke zásadného významu, ktorú by nebolo možné posúdiť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vo výške 251,09 eur. Žalovanému tieto trovy vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 200,85 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 251,09 eur. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovaného. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.