Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/116/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213592 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312213592.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom: Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 45C/105/2012-428 zo dňa 13.01.2015, proti uzneseniu č.k. 45C/105/2012-425 zo dňa 13.01.2015 rovnakého súdu a proti uzneseniu č.k. 45C/105/2012-536 zo dňa 29.12.2015 rovnakého súdu, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 45C/105/2012-425 zo dňa 13.01.2015 p o t v r d z u j e Odvolací súd odvolanie žalobkyne zo dňa 19.01.2016 voči uzneseniu č. k. 45C/105/2012-536 zo dňa 29.12.2015 o d m i e t a Odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania p r i z n á v a v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po spojení vecí zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa voči žalovanému domáhala náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur (vec sp. zn. 45C/123/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur (vec sp. zn.45C/127/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur (vec sp. zn. 45C/128/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur (vec sp. zn. 12C/129/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur (vec sp. zn. 45C/138/2012) náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur (vec sp. zn. 45C/139/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 Eur (vec sp. zn. 45C/140/2012), z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III v exekučnom konaní z dôvodu oneskoreného rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. V konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 2.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov pre založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom v súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, avšak v predmetnom období súd nebol viazaný lehotou na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. Pri druhom predpoklade zodpovednosti štátu za škodu, existencii majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a zhodnotil, že navrhovateľka ich v konaní nepreukázala. Zdôraznil, že tvrdenia o vzniku ujmy boli len v hypotetickej rovine, pri neakceptovateľnosti paušálnej výšky ujmy za jeden rok. 3.Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá z odvolacích dôvodov uvedených v tom čase platnom Občianskom súdnom poriadku § 205 ods. 2 O.s.p. žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), g), h) O.s.p. v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítala prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, nakoľko vo veci neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď žalobkyňa riadne a včas požiadala z dôležitých dôvodov, ktorých existenciu preukázala priloženými listinnými dôkazmi, o zrušenie nariadeného pojednávania a vyslovila, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní. Uvedeným postupom súdu došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti konania, keď žalobkyňa nemala možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam a dôkazom žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že sudcu, ktorému bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné z konania vylúčiť. Len samotná skutočnosť, že krajský súd nevidel dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobkyne a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Podľa žalobkyne je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. 10. 2012, sp. zn. 11NcC/46/2012-24). Vzhľadom na žalobkyňou podanú ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby sa pokračovalo v konaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa napadla aj vecnú správnosť výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania. Meritórne rozhodnutie veci vylúčeným sudcom pritom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj z dôvodu, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobkyňa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému je prípustné odvolanie. 3.V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo vo veci potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd žalobkyni umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody, a ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo žalobkyne na kontradiktórny súdny proces. Naviac z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľný pôvod listín, oboznámením ktorých bolo vykonané dokazovanie, t.j. či sa skutočne jednalo o listiny založené v exekučnom spise. Prvoinštančný súd tiež ignoroval ust. § 153b O.s.p. a vo veci nerozhodol kontumačným rozsudkom, ktorého základom by bol žalobkyňou tvrdený skutkový stav, a to aj napriek tomu, že žalovaný na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, nereagoval. 4.V časti nepriznanej náhrady majetkovej škody žalobkyňa označila napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne, keď z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda žalobkyni nevznikla. Súdu vyčítala aj skutočnosť, že napriek jedinečnosti skutkového základu v tomto konaní, súd prvej inštancie odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľka a odporca, avšak v ktorých boli rozdielne skutkové okolnosti. Pri dodržiavaní práva žalobkyne na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. 5.Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného právneho titulu než je výkon exekúcie pre nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Nemôže byť teda ani tým, kto by znášal náklady spojené so správou pohľadávky, ktoré vznikli vykonaním nesprávneho úradného postupu. Žalobca pritom chcel v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť a predložiť ďalšie dôkazy. 6.K návrhom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy žalobkyňa uviedla, že súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Za irelevantné označil úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobkyňa zvolila, naviac keď súdne rozhodnutia všeobecných súdov sú rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov, rovnako irelevantnými sú aj úvahy súdu o podstate a rozsahu podnikateľského rizika, ktoré nemožno pre existenciu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vzťahovať na možnosť vopred predpokladať porušovanie zákona štátnym orgánom a úvahy súdu o udržiavaní kontaktu súdneho exekútora, keď tento nemôže byť činný, kým nezíska poverenie na vykonanie exekúcie od súdu. 7.Žalovaný sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril. 8.Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti 9.Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 10.Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 11.Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie všetkých zákonom kumulatívne stanovených podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase (existencia nesprávneho úradného postupu, vznik majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a kauzálny nexus medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom). 12.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučný súd nedodržal Exekučným poriadkom stanovenú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora Nakoľko v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zákon č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase umožňoval súdu posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote aj nezávisle od výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti na prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že konajúci sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia majúceho za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prvostupňový súd vzhľadom na nedodržanie zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, správne považoval za splnenú podmienku existencie nesprávneho úradného postupu súdu. 13.Žalobkyňa však v konaní relevantným spôsobom nepreukázala, že by jej v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom zo strany exekučného súdu vznikla skutočná škoda a nemajetková ujma. Súd prvého stupňa správne zhodnotil, že dôkazné bremeno preukázania výšky spôsobenej škody a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom súdu pritom zaťažuje žalobkyňu, ktorá nemôže výšku škody v tom- ktorom konaní odvodzovať od paušálne určených administratívnych výdavkov. Rovnako žalobkyňa nepreukázala ani dôvodnosť uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre úspešnosť žalobkyne v tejto časti návrhom uplatneného nároku nepostačuje len samotná okolnosť nedodržania zákonom stanovenej lehoty pre rozhodnutie súdu, ale ako uviedol súd prvého stupňa, žalobkyňu zaťažuje povinnosť preukázať dopad nesprávneho úradného postupu na navrhovateľku v rôznych oblastiach jej pôsobenia, a to predovšetkým na jej dobrú povesť. Žalobkyňa ani v tejto časti svoje všeobecné tvrdenia nedoložila relevantnými dôkazmi. 14.Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 15.Pre zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvého stupňa a v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: 16.Vo všeobecnosti možno žiadosť o odročenie pojednávania možno považovať za podloženú dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vtedy, ak v nej strana sporu uvedie také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako aj z hľadísk objektívnych i subjektívnych (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/122/2010). 17.V danej veci žalobkyňa svoju žiadosť o zrušenie termínu pojednávania nariadeného odôvodnila porušením zásady nestrannosti konajúceho súdu a sudcu. Pojednávanie žiadala zrušiť a konanie prerušiť až do konečného ústavne konformného rozhodnutia Ústavného súdu SR v otázke porušenia práva žalobkyne na prerokovanie veci pred nestranným súdom zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces garantovaného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil žiadosť žalobkyne na odročenie pojednávania ako nedôvodnú, nakoľko rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 10.7. 2013, II. ÚS 392/2013-9 odpadol dôvod, pre ktorý žalobkyňa žiadala pojednávanie odročiť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou v priebehu konania bolo podľa § 49 ods. 1 C.s.p. rozhodnuté nadriadeným súdom, a to uzneseniami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 10. 2012, č. k. 3NcC/336/2012-12, 8NcC/333/2012- 12 zo dňa 23.10.2012, 2NcC/318/2012-14 zo dňa 24.10.2012, 4NcC/334/2012-21 zo dňa 29.10.2012, 8NcC/335/2012-21 zo dňa 23.10.2012, 2NcC/320/2012-16 24.10.2012, 6NcC/335/2012-21 zo dňa 25.10.2012, ktorým rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčený z prejednávania a rozhodovania spojených vecí, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, a nie ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti žalobkyne. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 180 C.s.p. 18.Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj výčitku žalobkyne, že súd prvého stupňa odôvodňuje rozhodnutia v obdobných veciach „formulárovým spôsobom“. Z úradnej činnosti je konajúcim súdom známe, že žalobkyňa podala na súdy množstvo žalôb týkajúcich sa rovnakých účastníkov s totožným skutkovým základom. Sama žalobkyňa všetky návrhy na začatie konania a nasledovné procesné návrhy odôvodnila identicky (t. j. „formulárovo“), pričom rozdiely sa týkajú iba čísel exekučných konaní, mien súdnych exekútorov a obdobia, po ktoré bol exekučný súd v omeškaní s rozhodnutím o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. návrhu na zmenu súdneho exekútora. Za tejto situácie nemožno súdu prvého stupňa vytýkať rovnaké, či obdobné odôvodňovanie vecí. Naviac zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť, že by tento postup súdu prvej inštancie bol nezákonný. 19.Rovnako nedôvodnou je aj námietka arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré plne zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., a preto nemôže zakladať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom). Odvolaciemu súdu sa javia byť bez akéhokoľvek racionálneho základu aj tvrdenia žalobkyne v tom smere, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní súdu je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo súdom prvej inštancie vykonané výlučne oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi podstatný obsah príslušných exekučných spisov Okresného súdu Bratislava III, ktorých oboznámenie požadoval samotná žalobkyňa. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 20.Záverom odvolací súd pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 21.O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnej žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 22.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 23.Napadnutým uznesením č.k. 45C/105/2012-425 súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, ktorým táto žiadala konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti žalobkyne, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľky na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Žalobkyňa podala ústavnú sťažnosť z dôvodu, že sa nestotožnila s rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave: 22.Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením č.k. 2NcC 302/2012-16 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III /JUDr. Daniela Linetová/ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava III JUDr. Nadežda Weisová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. 24.Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 45C 105/2012-24 zo dňa 15.05.2013 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 45C 105/2012, sp. zn. 45C 123/2012, sp. zn. 45C 127/2012, sp. zn. 45C 128/2012, sp. zn. 45C 129/2012, sp. zn. 45C 138/2012, sp. zn. 45C 139/2012, sp. zn. 45C 140/2012, a spoločné konanie je vedené pod sp. zn. 45C 105/2012. 25.Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením č. k. 3NcC 336/2012-12 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave /JUDr. Daniela Linetová/ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. 26.Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením č. k. 8NcC 333/2012-12 zo dňa 23.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave /JUDr. Daniela Linetová/ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. 27.Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením č. k. 2NcC 318/2012-14 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave /JUDr. Daniela Linetová/ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. 28.Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením č. k. 4NcC 334/2012-21 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave /JUDr. Daniela Linetová/ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. 29.Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením č. k. 8NcC 335/2012-21 zo dňa 23.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave /JUDr. Daniela Linetová/ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. 30.Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením č. k. 2NcC 320/2012-16 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave /JUDr. Daniela Linetová/ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. 31.Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením č. k. 6NcC 335/2012-21 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave /JUDr. Daniela Linetová/ nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. 32.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a mu vec na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku podľa § 221 ods. 1 O. s. p. tým, že súd prvej inštancievvec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a tiež tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Súdu prvej inštancie vytkla, že v napadnutom uznesení nekonkretizoval dôvody nesplnenia podmienok na prerušenie konania, z ktorého dôvodu mala napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, a teda v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázala na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 25/06 zo dňa 10. mája 2006. Zdôraznila, že súd musí posudzovať procesné návrhy účastníkov konania podľa obsahu, nie času, kedy boli uplatnené. Namietala, že elektronicky podala na e-mailovú adresu súdu [email protected] <mailto:[email protected]> návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou, ktorej obsah tak bol prvostupňovému súdu známy. Navrhovateľka tak riadne a včas požiadala o prerušenie konania, pričom uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spojené s označenými dôvodmi. Navrhovateľka v podaní upovedomila o skutočnostiach nasvedčujúcich potrebe vylúčiť sudcu z konania. I keď krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostich dôvod na vylúčenie sudcu, podľa názoru navrhovateľky uvedená skutočnosť nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľky a objektívne v očiach verejnosti nemožno takého sudcu považovať za nestranného. Poukázala pritom na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 11NcC/46/2012-24 zo dňa 17.10.2012 v právne a skutkovo zhodnej veci, v ktorom súd vylúčil z prejednania a rozhodovania veci všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a vec prikázal na rozhodnutie inému súdu, pričom obdobne mali rozhodovať tiež Krajský súd v Prešove a Krajský súd v Nitre. Vzhľadom na nedostatok nestrannosti sudcu ďalej namietala porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, porušenie práva na spravodlivý proces, zaručeného nielen Ústavou ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Názor krajského súdu vo veci nestrannosti tak mala za rozporný s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého dôvodu mala za neprípustné, aby konanie pokračovalo, naďalej sa vykonávali úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konanie tak malo byť prerušené do rozhodnutia ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu, ako žiadala. 33.Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti 34.Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na nariadenie pojednávania neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 35.Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že žalobkyňa procesným návrhom žiadala, aby súd zrušil nariadené pojednávanie a konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom má byť zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Prílohou predmetnej žiadosti bolo podanie označené ako „Sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom)“, v ktorom bol ako porušovateľ základného práva označený Krajský súd v Bratislave. Návrh na prerušenie konania žalobkyňa odôvodňovala podaním predmetnej sťažnosti, bližšie dôvodiac tým, že ústavne konformným spôsobom nebolo vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestranným súdom, nakoľko nesúhlasila s rozhodnutím krajského súdu o nevylúčení sudcov z konania a rozhodovania v predmetnej veci. 36.Z obsahu predmetného podania, sťažnosti, však odvolací súd nemá zrejmé, podanie sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky, nakoľko doručené podanie nebolo opatrené odtlačkom podacej pečiatky podateľne súdu, z ktorej by bol zrejmý dátum podania sťažnosti či pridelená spisová značka. Z obsahu spisu tak odvolací súd nemá preukázanú existenciu konania, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu či existenciu otázky, ktorú by nebol v konaní oprávnený riešiť alebo postúpenie návrhu na zaujatie stanoviska podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Žalobkyňa pritom v konaní neposkytla ani ďalšie informácie, umožňujúce zistiť podanie predmetnej sťažnosti, i keď ju aj v konaní o návrhu na prerušenie konania zaťažuje bremeno tvrdenia či dôkazné bremeno. 37.Odvolací súd tiež zdôrazňuje právne závery konštatované v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. februára 2013 a sp. zn.: I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. februára 2013, ktorý v skutkovo a právne obdobných konaniach o sťažnostiach navrhovateľky proti porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, spôsobenému rozhodnutiami nadriadených súdov o vylúčení či nevylúčení sudcov, sťažnosti navrhovateľky odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, vzhľadom na možnosť žalobkyne domáhať sa preskúmania predmetných rozhodnutí v konaniach o riadnych (§ 355 ods. 1 C.s.p.) či mimoriadnych opravných prostriedkoch (§ 420 písm. e/ C. s. p.), a teda z dôvodu nevyčerpania všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy v súlade s požiadavkou vyslovenou v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ by teda žalobkyňa aj v konaní preukázala podanie predmetnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy na Ústavný súd Slovenskej republiky, vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax je odvolací súd toho názoru, že podanie takejto sťažnosti nezakladá dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. . ako správne skonštatoval aj prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí. 38.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 39.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 40.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia zaplatila na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur. Súdny poplatok bol súdom prvého stupňa vyrubený podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 41.Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote dňa 19.01.2016 odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť bez náhrady. 42. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 43.Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: zastavení konania, odmietnutí podania vo veci samej, odmietnutí žaloby na obnovu konania, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, odklade vykonateľnosti rozhodnutia, povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, zabezpečení dôkazného prostriedku, nároku na náhradu trov konania, prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 44.Podľa § 386 ods. 1 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 45.Civilný sporový poriadok v § 470 ustanovuje zásadu okamžitej aplikability, v zmysle ktorej sa jeho ustanovenia použijú aj na civilné konania začaté pred dňom začiatku jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. Podľa ustanovení C.s.p. preto odvolací súd rozhodoval i o predmetnom odvolaní žalobcu, hoci bolo podané ešte dňa 24.10.2012. 46.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 19.01.2016 odvolanie proti uzneseniu, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 20 eur. V zmysle § 357 C.s.p. je odvolanie prípustné len voči taxatívne vymedzenému okruhu uznesení súdu prvej inštancie, pričom uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok do tohto okruhu nepatrí. Opravný prostriedok uplatnený žalobcom nie je možné považovať ani za sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. C.s.p., nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nebolo vydané súdnym úradníkom. 47.Odvolanie žalobkyne preto smeruje voči uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie. Z tohoto dôvodu odvolací súd odvolanie žalobkyne podľa § 386 ods. 1 písm. c/ C.s.p odmietol. 48.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).