Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/240/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214070 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312214070.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, spol. s r. o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, spol. s r. o., Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 18. februára 2015 č. k. 11C/143/2012-24, proti uzneseniu tohto súdu z 5. októbra 2012 č. k. 11C/143/2012-7 a proti uzneseniu tohto súdu z 19. mája 2015 č. k. 11C/143/2012-57, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 5. októbra 2012 č. k. 11C/143/2012- 7 sa p o t v r d z u j e. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 19. mája 2015 č. k. 11C/143/2012- 57 sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 175 eur z titulu náhrady škody a sumy 276,60 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako oprávnený podal na súd prvého stupňa ako na exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie. Vec bola na súde prvého stupňa vedená pod sp. zn. 36Er/1431/2005. Dňa 8. 9. 2005 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 20.9. 2005 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára. Dňa 6.10.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo 4. 3. 2011 exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu exekútora tak, že vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Žalobca tvrdil, že exekučný súd nesprávne úradne postupoval, keďže o jeho návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v 30 - dňovej lehote uvedenej v § 44 ods. 8 druhá veta Ex. poriadku v znení platnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že exekučný súd skutočne nesprávne úradne postupoval, keď o návrhu žalobcu - oprávneného v predmetnej exekučnej veci na zmenu exekútora rozhodol oneskorene - po uplynutí vyššie uvedenej 30 - dňovej lehoty. Žalobcovi mala podľa jeho tvrdenia vzniknúť majetková škoda pozostávajúca z nákladov na správu predmetnej pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov. Takto vyčíslená škoda podľa súdu prvej inštancie nie je v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu. Žalobcovi by totiž vznikli náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok a tiež náklady na udržiavanie a správu informačného systému aj v prípade, ak by exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora včas. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú škodu pozostávajúcu z nákladov na poštovné a telekomunikačné náklady a z administratívneho spracovania textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, jednak v predmetnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia žalobcu - oprávneného a jednak ani v tomto prípade žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. 3. 2007 sp. zn. 3Cdo 32/2007, podľa ktorého nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a postupom exekučného súdu. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dňa 18. 2. 2015 vo veci pojednával v jeho neprítomnosti, hoci riadne a včas požiadal o zrušenie tohto pojednávania. Ďalej uviedol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Namietol, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie „dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.“ Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu vnútorne rozporný. Napriek tomu, že súd prvej inštancie zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( § 387 ods. 2 C.s.p.). 6. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolací súd uznesením z 23.10.2012 č. k. 14NcC/292/2012- 14 rozhodol, že zákonná sudkyňa súdu prvého stupňa JUDr. Silvia Gandelová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. 7. Súd prvej inštancie vo veci stanovil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 18. 2. 2015. Súd prvého stupňa teda vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a preto ani nebol povinný na toto pojednávanie predvolať účastníkov konania a teda ani žalobcu (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Preto akékoľvek námietky žalobcu týkajúce sa jeho neprítomnosti na „pojednávaní“, nemôžu byť opodstatnené. Žiadne pojednávanie v predmetnej veci sa totiž nekonalo. Keďže na verejné vyhlásenie rozsudku žalobca nebol predvolaný, logicky ani nemohol požiadať o zrušenie „pojednávania“ a ako zo spisu vyplýva, ani tak neurobil. 8. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a ide iba o tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody pritom zaťažovalo žalobcu. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol. Ak žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetných konkrétnych exekučných veciach vznikla škoda, mal ju vyčísliť v konkrétnej výške. Nie je možné vychádzať z ničím neoverených a nepreukázaných tvrdení žalobcu ohľadom výšky majetkovej škody. Žalobca totiž výšku škody vyčíslil paušálne bez viazanosti na konkrétny nesprávny úradný postup exekučného súdu v predmetných exekučných veciach. Výška škody tvrdená žalobcom nie je preukázateľná a overiteľná. Inými slovami, žalobca škodu nevyčíslil na podklade preukázateľného zníženia jeho majetku, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ale vyčíslil ju paušálne. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca uvádzal, že situácia vyvolaná nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy s spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca však tieto svoje tvrdenia nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov jeho riadiacich orgánov a u jeho vlastníkov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo, treba poukázať na to, že žalobca nevyužil zákonné možnosti, keďže vydanie rozhodnutia neurgoval a ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Okrem toho, v rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, pretože im nevzniká ujma priamo - chýba tu príčinná súvislosť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Nie je dôvodná námietka žalobcu, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok pokiaľ ide o (ne)existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nedostatočne odôvodnil. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na str. 4, 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku. 9. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 11. Napadnutým uznesením z 5. októbra 2012 č. k. 11C/143/2012-7 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia predložil1 rovnopis žaloby a listinný dôkaz - písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR. 12. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 4 ods.1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase je síce predmetné konanie oslobodené od súdnych poplatkov, ale toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti (nález Ústavného súdu SR z 30. 3. 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011-13). Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobcu vyzval na predloženie listinného dôkazu, odôvodnil poukazom na ust. § 42 ods.3, § 43 ods. 1 O.s.p. 13. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za námietku zaujatosti 66 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že nevzniesol námietku zaujatosti a preto nie je povinný zaplatiť súdny poplatok. Poukázal na to, že v žalobe uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že Okresný súd Bratislava III vo veci nemôže konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Preto mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. a požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Ide tu o nutnú delegáciu. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a toto konanie je od poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. 14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 15. Zo spisu vyplýva, že žalobca v žalobe uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo jeho právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto žalobca v žalobe požiadal, aby nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu, pretože sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. 16. Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca v žalobe namietol zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom (pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov) a jeho poplatníkom je žalobca (§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur. K odvolacej argumentácii žalobcu treba uviesť, že nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých sudcov súdu v zmysle § 14 O.s.p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom konania alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí (§ 15 ods. 1 O.s.p.). Inými slovami, keďže sudcovia Okresného súdu Bratislava III sa sami vo veci necítili byť zaujatí, návrh žalobcu na nutnú delegáciu v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. musel byť z jeho strany podmienený vznesením námietky zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu. Paradoxne sám žalobca aj v odvolaní celkom jednoznačne formuloval námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III. Naviac, odvolací súd uznesením z 23. 10. 2012 č. k. 14NcC/292/2012- 14 nevylúčil zákonnú sudkyňu JUDr. Silviu Gandelovú z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. 17. Konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom bolo síce v čase podania žaloby oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb., ale vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za žalobu, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu ( viď uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 3. 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011 ). 18. Z toho je zrejmé, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne v napadnutom výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť poplatok za námietku zaujatosti 66 eur. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 19. Výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol žalobca vyzvaný na predloženie listinného dôkazu, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 20. Napadnutým uznesením z 19. mája 2015 č. k. 11C/143/2012-57 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20 eur do 10 dní od doručenia uznesenia. 21. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. On však nepodal žalobu, ale odvolanie. Okrem toho, v zmysle § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 9. 2012. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie pred 1. 10. 2012, teda v čase, keď bolo predmetné konanie oslobodené od súdnych poplatkov. 22. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 23. Napadnuté uznesenie síce neobsahuje odôvodnenie, ale je z neho celkom zrejmé a nepochybné, aká povinnosť, na základe akých ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. a podľa akej položky Sadzobníka súdnych poplatkov bol poplatok vyrúbený. Preto nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia nespôsobuje aj vzhľadom na jeho charakter jeho nepreskúmateľnosť. 24. V pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je uvedené, že poplatok 20 eur sa platí za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však aj na pol. 7a Sadzobníka vzťahuje bod 3. poznámok k pol. 1 Sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. 25. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.). Z toho vyplýva, že v súvislosti s § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. by žalobcovi nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z., t. j. pred 1. 10. 2012. Žalobca však odvolanie podal dňa 24. 4. 2015, teda za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z.z. 26. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 Cs.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).