Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312218941 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312218941.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: bpv Braun Partners s.r.o., so sídlom Ovocný trh 1096/8, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 279 48 994, vo veci organizačnej zložky: bpv Braun Partners s.r.o., o.z., so sídlom Europeum Business Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 207, zast. RS legal s.r.o., so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 36 864 358, proti žalovaným: 1. A.I. GREEN ENERGY, s.r.o., so sídlom Jozefa Hagaru 9, 831 51 Bratislava, IČO: 45 715 394, 2. BaySolar AG, so sídlom Feringastrasse 12B, Unterföhring 857 74, Spolková republika Nemecko, obaja zast. Mgr. Michal Mozolík, advokát, so sídlom Palárikova 1449, 022 01 Čadca, o zaplatenie 31.998,56 eur s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 24Cb/113/2012-453 zo dňa 9.12.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 24Cb/113/2012-453 zo dňa 9.12.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 593,68 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 31.998,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.676,- eur od 25.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.845,45 eur od 26.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 10.076,85 eur od 26.4.2011 do zaplatenia a zo sumy 16.400,26 eur od 19.6.2011 až do zaplatenia, a k rukám právnej zástupkyne žalobcu náhradu trov konania vo výške 4.529,25 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 2.372,75 eur a iných trov konania vo výške 2.156,50 eur. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 26.11.2012, zmenenou a doplnenou dňa 24.6.2013, sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 31.998,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.676,- eur od 25.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.845,45 eur od 26.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 10.076,85 eur od 26.4.2011 do zaplatenia a zo sumy 16.400,26 eur od 19.6.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.3.2011 uzavrel so žalovaným v 2. rade ako klientom písomnú mandátnu zmluvu o poskytovaní právneho poradenstva v Slovenskej republike v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Na základe tejto zmluvy poskytoval žalovanému v 2. rade právne služby súvisiace s nadobudnutím 100 %-ného obchodného podielu žalovaného v 1. rade, vrátane vypracovania due dilligence, prípravy súvisiacej dokumentácie, ako aj právne poradenstvo súvisiace s projektom výstavby fotovoltaickej elektrárne v Trnovci nad Váhom. Žalobca poskytoval žalovaným právne poradenstvo podľa požiadaviek klienta od marca 2011 do októbra 2011. Pri poskytovaní právnych služieb konal v mene žalobcu pán H. G., kontaktnou osobou na strane žalovaného v 2. rade bol predovšetkým predseda predstavenstva pán U. G., ako aj splnomocnení zástupcovia, páni W. S. P. V. F.. V mene žalovaného v 1. rade konal jeho konateľ, pán F. G.. Dohodnutú hodinovú odmenu žalobca priebežne fakturoval žalovanému v 2. rade. Po tom, čo žalovaný v 2. rade sa v júni 2011 stal 100 %-ným spoločníkom žalovaného v 1. rade, strany sa dohodli na tom, že žalobca bude odmenu za právne služby fakturovať priamo žalovanému v 1. rade. Žalobca vystavil celkom deväť faktúr. Posledné tri faktúry č. 3110047 na sumu 9.850,38 eur, č. 3110058 na sumu 4.253,70 eur a č. 3110059 na sumu 5.876,24 eur, za právne poradenstvo v mesiacoch august, september a október 2011, boli žalobcovi zaplatené v rámci exekúcie, vedenej na základe právoplatného platobného rozkazu voči žalovanému v 1. rade. Ďalšie dve faktúry, č. 3110023 na sumu 13.000,- eur a č. 3110030 na sumu 14.025,18 eur, žalobcovi uhradil žalovaný v 2. rade. Čiastočne neuhradená ostala faktúra č. 3110015 zo dňa 15.4.2011 na sumu 30.076,85 eur, splatná dňa 25.4.2011, za poradenstvo od 29.3.2011 do 14.4.2011, na ktorú spoločnosť CNEU GmbH (väčšinový akcionár žalovaného v 2. rade) uhradila dňa 8.9.2011 sumu 20.000,- eur. Úplne neuhradené zostali tri faktúry: faktúra č. 3110021 zo dňa 14.4.2011 na sumu 2.676,- eur, splatná dňa 24.4.2011, za poradenstvo v dňoch 30.3.2011 až 31.3.2011 a tzv. Quick Check, faktúra č. 3110022 zo dňa 15.4.2011 na sumu 2.845,45 eur, splatná dňa 24.4.2011, za poradenstvo v dňoch 23.3.2011 až 28.3.2011 a za náklady (preklady a cestovné) a faktúra č. 3110038 zo dňa 8.6.2011 na sumu 16.400,- eur, splatná dňa 18.6.2011 za poradenstvo v mesiaci máj 2011 a za ostatné náklady (preklady, poštovné, Due Diligence). Žalovaní nikdy neprejavili výhrady ku kvalite alebo rozsahu poskytovaných služieb. Faktúry prestali uhrádzať po tom, čo dosiahli svoj podnikateľský zámer. S poukazom na ustanovenia §§ 566, 323 ods. 1, 407 ods. 2 a 3 a § 365 Obchodného zákonníka, ako aj na § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., žalobca okrem nezaplatenej odmeny v celkovej výške 31.998,56 eur žiadal priznať aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, uplatnený nárok neuznávali v celom rozsahu a navrhovali žalobu zamietnuť. Žalovaný v 1. rade namietal, že žalobca nepreukázal plnenie - poskytnutie služieb, ani ich rozsah a cenu, a že nie je v spore pasívne legitimovaný, keďže so žalobcom neuzavrel žiadnu zmluvu, ani neprevzal na seba žiadny záväzok niečo plniť žalobcovi. Plnenie na základe platobného rozkazu nemožno podľa neho považovať za uznanie, lebo neplatil na žalovaný nárok, ale nútene exekútorovi na exekučný titul, bez ohľadu na jeho správnosť a dôvodnosť. Nemožno preto usudzovať, že by uznal aj zvyšok záväzku. Okrem toho žalobca vystavoval faktúry na tretiu osobu, žalovaného v 2. rade, čo vyvracia vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi faktúru č. 3110030, z čoho tiež vyplýva neodôvodnenosť návrhu v tejto časti. Po zmene a rozšírení žaloby aj voči žalovanému v 2. rade žalovaní uviedli, že uplatnený nárok je nedôvodný aj voči žalovanému v 2. rade. Opakovane namietali, že žalované faktúry sú nedôvodné, ničím nepodložené, že sú duplicitne vystavené za to isté obdobie a nezodpovedajú poskytovaným právnym službám. Ohľadne mandátnej zmluvy namietali, že nie je jednoznačná, že ide len o rámcovú zmluvu, ktorá mala byť naplnená konkrétnymi objednávkami. Namietali tiež nepreukázanie poskytnutých služieb, že im neboli doručené faktúry, ani špecifikácia vykonaných úkonov, ako aj to, že služby uvedené v špecifikácii neboli dohodnuté, ani odsúhlasené žalovanými. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, § 2, § 3, § 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.1.2013, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013. Súd uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými posudzoval ako vzťah medzi klientom a advokátom podľa zákona o advokácii a vykonávacej vyhlášky, na ktorý podporne aplikoval aj Obchodný zákonník, nakoľko žalovaní sú podnikatelia/obchodníci a právne poradenstvo súviselo s ich podnikateľskou činnosťou. Žalobca a žalovaný v 2. rade sa platne dohodli na hodinovej sadzbe vo výške 220,- eur (Partner), 170,- eur (Advokát), resp. 130,- eur (Koncipient), tak ako to umožňujú citované predpisy o advokácii. Dohodli si tiež pevnú cenu 800,- eur za tzv. Quick Check projektu, hodinovú cenu 35,- eur za prácu prekladateľov a paušálny poplatok 2 % z honoráru za poštovné a náklady na telefón. Cestovné a iné náklady mali byť účtované oddelene, podľa toho ako vzniknú. Žalobca poskytol podľa súdu žalovaným právne služby a odmenu, vrátane nákladov, žalovanému v 1. rade riadne vyúčtoval aj s podrobnou časovou špecifikáciou poskytnutých služieb bez toho, aby ho žalovaní museli na predloženie časovej špecifikácie vyzvať. Žalovaní vyúčtovanú odmenu, ani rozsah poskytnutých právnych služieb nikdy nespochybnili. Súd mal za to, že ak by niektorá služba nebola poskytnutá alebo ak by žalovaní nesúhlasili s časom potrebným na vykonanie konkrétneho úkonu, niektorý zo žalovaných by vzniesol proti faktúre alebo časovej špecifikácii námietky. Súd poukázal tiež na to, že žalobca a žalovaný v 2. rade korešpondovali iba o úhrade faktúr. Ani v rámci tejto korešpondencie žalovaný v 2. rade nespochybnil kvalitu a rozsah účtovaných právnych služieb. Jedinú výhradu alebo nesúhlas žalovaný v 2. rade uviedol v e-maili zo dňa 9.9.2011, v ktorom uviedol, že sumu vyššiu ako 21.000,- eur neuzná, pretože sa už dohodli na sume za tento projekt. Žalovaní však v konaní podľa súdu nielenže nepreukázali, dokonca ani neuviedli, na akej sume sa mali so žalobcom dohodnúť. Naopak, žalobca e-mailom zo dňa 9.9.2011 obratom vysvetlil a zopakoval svoje predchádzajúce stanovisko, že bol ochotný znížiť honorár advokátov na 36.000,- eur, nie iné náklady, a to len za podmienky, že 20.000,- eur bude zaplatených ihneď a zvyšných 16.000,- eur, s pripočítaním vynaložených nákladov vo výške 3.306,49 eur, teda spolu 19.306,49 eur, najneskôr do 15.10.2011. Nakoľko žalovaní túto sumu nezaplatili, žalobca oprávnene trval na úhrade vo fakturovanej výške. Súd tiež uviedol, že ani jedna faktúra žalobcu nebola vystavená ani vymáhaná duplicitne. Prvé tri faktúry žalobca zmenil na žiadosť žalovaného v 2. rade tak, že ich vystavil na žalovaného v 1. rade. Keďže žalovaný v 1. rade je slovenský subjekt, fakturovaná suma sa zvýšila o DPH. Obrana žalovaných bola celkovo podľa súdu nedôveryhodná, neudržateľná a zrejme bola len účelová. Žalovaní všetko popierali, hoci množstvo dôkazov preukazovalo opak. Ich obrana bola nekonkrétna, založená len na formálnych námietkach, ktorými sa však žalobe nedalo ubrániť. Súd bral pri rozhodovaní do úvahy aj to, že v spore išlo o vzťah medzi advokátom a klientom, ktorý je založený na vzájomnej dôvere a pri ktorom sa písomná forma vôbec nevyžaduje. Súd vyhovel návrhu aj v tom, že na zaplatenie zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Pri tomto rozhodnutí vychádzal z toho, že žalovaní sú v postavení materskej a dcérskej spoločnosti a konali v zhode. Žalovaný v 2. rade si dohodol so žalobcom poskytnutie právnych služieb, no tieto služby sa týkali žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade splnomocnil žalobcu na zastupovanie, podľa súdu teda vedel, že právne služby sa týkajú jeho. Žalovaný v 2. rade žiadal vystavovať faktúry na žalovaného v 1. rade, preto žalobca vystavil faktúry aj s DPH. Z takéhoto spoločného konania žalovaných im nemôže podľa súdu vzniknúť žiadna výhoda na úkor žalobcu. Preto súd zaviazal oboch na zaplatenie dlžnej sumy aj s DPH, hoci inak by zaplatenie DPH u žalovaného v 2. rade neprichádzalo do úvahy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie. Uviedli, že žalobca nepreukázal tvrdený žalovaný nárok ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, a to ani voči žalovanému v 1. rade, ani voči žalovanému v 2. rade. Nepreukázal poskytnutie plnenia žalovaným, dohodu o rozsahu plnenia, ani dohodu o cene. Tiež podľa nich nepreukázal ani doručenie faktúr a výkazov prác, tieto boli dokladané dodatočne na výzvu súdu. Jediné doklady (plnomocenstvá od žalovaného v 1. rade, námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu údajov do obchodného registra, zmluva o prevode obchodného podielu a iné), ktoré žalobca predložil v konaní pred súdom na preukázanie poskytnutia právnych služieb, svedčia úplne inému subjektu (JUDr. Rovene Suchánkovej), a nie žalobcovi, odhliadnuc od skutočnosti, že cena nebola dohodnutá. Súd prvého stupňa sa podľa žalovaných nevysporiadal dostatočne s ich námietkou, že žalobca duplicitne fakturoval tie isté služby dvom rôznym subjektom (žalovaným) a že druhá duplicita spočíva v tom, že žalobca vystavil za to isté obdobie štyri rôzne faktúry. Uviedli, že žalovaný v 1. rade sa nikdy nezaviazal ani nesúhlasil (platne oprávnenou osobou konať za neho) s prevzatím akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi. Žalobca nepreukázal plnenie - poskytnutie služieb žalovanému v 1. rade, rozsah ani cenu. Žalovaný v 1. rade sa platne nezaviazal žalobcovi nič plniť. Žalovaný v 1. rade so žalobcom neuzavrel žiadnu zmluvu a neprevzal na seba žiaden záväzok voči žalobcovi. Žalobca nemohol dohodou s treťou osobou platne zaviazať žalovaného v 1. rade. Pán F., ani iné žalobcom v žalobe citované osoby neboli osobami oprávnenými konať v mene žalovaného v 1. rade. Pokiaľ ide o platobný rozkaz citovaný v žalobe, žalovaní uviedli, že platobný rozkaz neobsahuje právny dôvod a nesúvisí so žalovaným nárokom. Plnenie na základe platobného rozkazu nemožno pokladať za uznanie, žalovaný v 1. rade neplatil na žalovaný nárok, ale nútene exekútorovi na platobný rozkaz bez ohľadu na jeho správnosť a dôvodnosť, a preto nemožno z toho usudzovať, že žalovaný v 1. rade uznáva zvyšok záväzku. Žalovaní tiež poukázali na § 44 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka a uviedli, že mlčanie neznamená samo o sebe súhlas a preto automatické vyvodzovanie dôvodnosti žalovaného nároku/ žalovaných faktúr z ich nenamietania alebo nenamietania špecifikácie/výkazov je nesprávne, aj keby boli faktúry a tvrdené špecifikácie/výkazy preukázateľne doručené, pričom súd podľa nich nevzal do úvahy, že čo sa týka žalovaného v 2. rade, ide o občanov Čínskej ľudovej republiky so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami vo vzťahu k namietaniu alebo nenamietaniu faktúr alebo výkazov. Žalovaní uviedli aj to, že z deliteľnosti požadovaného plnenia vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu ustáliť predmet konania vo vzťahu k jednotlivým žalovaným a nemožnosť zaviazania žalovaných spoločne a nerozdielne, keď preukázateľne sám žalobca tvrdí (písomné podanie zo dňa 20.6.2013 v článku III. ods. 2 a ods. 3), že časť služieb mal poskytnúť žalovanému v 1. rade a časť žalovanému v 2. rade. Podľa žalovaných nebol preukázaný žiaden ich spoločný záväzok voči žalobcovi, ktorý by žalovaní mali splniť spoločne a nerozdielne. Vzťah materskej a dcérskej spoločnosti medzi žalovanými, ani konanie v zhode nezakladá podľa žalovaných povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, ide o záver, ktorý nemá žiaden právny základ. Žalovaní tiež vytkli, že súd sa nevysporiadal s ich námietkou, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, a preto je mandátna zmluva neplatná, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaní poukázali aj na to, že žalobca nikdy nepreukázal vecnú a časovú súvislosť tvrdených vyúčtovaných právnych služieb s dohodnutým vecným rozsahom právnych služieb vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, s ktorým má mať podľa svojich tvrdení uzavretú platnú mandátnu zmluvu. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania. K námietke, že právne služby neposkytoval žalobca samotný, ale iný subjekt než žalobca (JUDr. Rovena Suchánková), žalobca uviedol, že v článku 3. Mandátnej zmluvy o poskytovaní právneho poradenstva v SR zo dňa 15.3.2011 (ďalej ako „Zmluva o poskytovaní právnych služieb“) vyplýva, že (ako je obvyklé v podobných transakciách) právne služby poskytuje žalobca a advokáti, ktorí v mene žalobcu poskytujú poradenstvo a zastúpenie. JUDr. Rovena Suchánková bola spolupracujúci advokát advokátskej kancelárie bpv Braun Partners a poskytovala tak spolu s ďalšími advokátmi a advokátskymi koncipientmi právne služby klientom na základe poverenia žalobcu, rovnako ako tomu bolo aj v prípade poskytovania právnych služieb žalovaným. Táto skutočnosť explicitne vyplýva aj z článku 1. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, kde je diverzifikovaná hodinová odmena pre koncipienta, advokáta a partnera žalobcu, z čoho vyplýva, že poradenská činnosť pre klienta mala byť (mohla byť) poskytovaná aj poverenými advokátmi. JUDr. Rovena Suchánková poskytovala právne služby klientom žalobcu na základe zmluvy o spolupráci uzavretej so žalobcom, čo Zmluva o poskytovaní právnych služieb anticipovala a dovoľovala. Žalobca tiež uviedol, že prvostupňový súd vychádzal z písomnej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom dňa 15.3.2011, ktorá predstavuje právny základ uplatneného nároku. Jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade je žalovaný v 2. rade, t.j. medzi žalovanými ide o vzťah materská a dcérska spoločnosť. V tomto kontexte bolo potom podľa žalobcu samozrejmé, že žalovaný v 2. rade žiadal od žalobcu poskytovanie právnych služieb, ktoré mali najskôr zabezpečiť žalovanému v 2. rade stopercentnú účasť v žalovanom v 1. rade a následne poskytovanie právnych služieb, ktoré sa týkali dosiahnutia podnikateľského zámeru žalovaného v 2. rade prostredníctvom činnosti žalovaného v 1. rade na území Slovenskej republiky. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, žalobca uviedol, že poskytnuté právne služby boli fakturované v súlade s článkom 1. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb (každá faktúra žalobcu obsahovala pripojenú presnú a podrobnú špecifikáciu fakturovanej sumy - popis právneho úkonu, časovej náročnosti úkonu a identifikácie osoby, ktorá úkon vykonala, vrátane rozpisu hotových výdavkov a nákladov). Počas celého obdobia poskytovania právnych služieb žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade nikdy žiadnu vystavenú a doručenú faktúru nespochybnili, z ich strany nikdy nebol spochybnený rozsah poskytnutých právnych služieb, ich kvalita a výška vyfakturovanej odmeny. Jediné, čo žalovaní vo vzťahu k fakturácii požadovali, bola zľava. Podľa žalobcu už zo samotného pojmu zľava vyplýva, že mu musel najprv vzniknúť nárok na zaplatenie, aby vôbec mohol zľavu poskytnúť. Pokiaľ ide o námietku žalovaných v 1. a 2. rade o duplicitnej fakturácii tých istých právnych služieb žalobca uviedol, že predloženými dôkazmi (e-mailová komunikácia žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade a účtovné doklady žalobcu - str. 4 odsek 6 Vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.11.2014) bolo nepochybne preukázané, že na základe spoločnej požiadavky žalovaných boli faktúry pôvodne vystavené na žalovaného v 2. rade stornované a vystavené na žalovaného v 1. rade, pričom túto požiadavku žalovaní odôvodnili skutočnosťou, že žalovaný v 1. rade je slovenská obchodná spoločnosť a platca DPH. K spochybňovaniu solidárneho záväzku žalovaných v 1. a 2. rade žalobca poukázal na spoločnú žiadosť/ postup žalovaných pokiaľ ide o stornovanie pôvodných faktúr vystavených na žalovaného v 2. rade a vystavenie nových faktúr na žalovaného v 1. rade, kde konali vo vzájomnej zhode. Podľa žalobcu z predložených dôkazov nepochybne vyplýva, že právne služby boli poskytnuté obom žalovaným (a to vzhľadom na charakter poskytnutého plnenia, z ktorého samotnej podstaty vyplýva, že nie je možné určiť výlučného prijímateľa poskytnutej právnej služby; a tiež previazanosť subjektov vo vzťahu materská spoločnosť a dcérska spoločnosť) a o tom, komu z nich majú byť tieto služby fakturované, rozhodovali výlučne žalovaní na základe ich vzájomnej dohody. Žalovaní v 1. a 2. rade konali v zhode a po vzájomnej dohode, a toto ich konanie nemôže byť následne na úkor žalobcu, ktorý konal dobromyseľne. Uvedené by podľa žalobcu bolo konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré ani podľa zákona (§ 265 Obchodného zákonníka) nepožíva právnu ochranu. Žalobca tiež podporne uviedol, že rozhodnutie plne korešponduje so znením ust. § 293 Obchodného zákonníka (nakoľko ako vyplýva zo skutkového stavu, právne služby boli poskytované obom žalovaným), ktoré pre prípad pochybností, či ide o solidárny záväzok (pasívnu solidaritu) alebo deliteľný záväzok viacerých dlžníkov stanovuje, že v pochybnostiach ide o solidárny záväzok. Žalobca tiež konštatoval, že tvrdenie žalovaných, že uhradením sumy priznanej žalobcovi platobným rozkazom č. k. 33Rob/651/2012 zo dňa 24.4.2012, právoplatným a vykonateľným dňa 18.5.2012, nedošlo k čiastočnému uznaniu záväzku voči žalobcovi z dôvodu, že platobný rozkaz prevzal splnomocnenec žalovaného v 1. rade a žalovaný v 1. rade sa o doručení platobného rozkazu vôbec nedozvedel, je právne irelevantné. Nakoľko splnomocnenec koná v mene a na účet splnomocniteľa, prevzatie platobného rozkazu splnomocnencom malo a má rovnaké právne účinky doručenia žalovanému v 1. rade, ako keby ho prevzal samotný žalovaný v 1. rade (a teda bolo len na jeho rozhodnutí, či podá odpor alebo nie). Ak by sa pripustil opak, inštitút splnomocnenia stráca akýkoľvek zmysel. Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že po doručení prvostupňového rozsudku mu samotní žalovaní navrhli mimosúdne urovnanie sporu a ponúkli mu za urovnanie sumu vo výške 32.000,- eur. Uvedená suma však bola pre žalobcu neprijateľná. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 7.3.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaných v 1. a 2. rade a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami žalovaných v 1. a 2. rade, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaných v 1. a 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobca nepreukázal žalovaný nárok ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, a to ani voči žalovanému v 1. rade, ani voči žalovanému v 2. rade. Právnym základom uplatneného nároku je písomná Zmluva o poskytovaní právnych služieb (mandátna zmluva) uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom dňa 15.3.2011. Je tiež nepochybné, že jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade je žalovaný v 2. rade, t.j. medzi žalovanými ide o vzťah materská a dcérska spoločnosť. V tomto kontexte je pochopiteľné, že žalovaný v 2. rade žiadal od žalobcu poskytovanie právnych služieb, ktoré mali najskôr zabezpečiť žalovanému v 2. rade stopercentnú účasť v žalovanom v 1. rade a následne poskytovanie právnych služieb, ktoré sa týkali dosiahnutia podnikateľského zámeru žalovaného v 2. rade prostredníctvom činnosti žalovaného v 1. rade na území Slovenskej republiky. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade konali vo vzájomnej zhode. Z predložených dôkazov podľa odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že právne služby boli poskytnuté obom žalovaným, a to vzhľadom na charakter poskytnutého plnenia, z ktorého samotnej podstaty vyplýva, že nie je možné určiť výlučného prijímateľa poskytnutej právnej služby. Z uvedených skutočností vyplýva solidárnosť záväzku žalovaných v 1. a 2. rade. Pokiaľ ide o výšku žalovaného nároku, tá je preukázaná Zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 15.3.2011, v ktorej boli dohodnuté hodinové sadzby za poskytovanie právnych služieb, a špecifikáciou jednotlivých úkonov poskytnutých právnych služieb. Neobstojí ani argument žalovaných, že právne služby boli poskytnuté iným subjektom, JUDr. Rovenou Suchánkovou. Z článku 3. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 15.3.2011 vyplýva, že právne služby poskytuje žalobca a advokáti, ktorí v mene žalobcu poskytujú poradenstvo a zastúpenie. JUDr. Rovena Suchánková bola spolupracujúci advokát žalobcu. Poskytovanie právnych služieb spolupracujúcimi advokátmi vyplýva aj z článku 1. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, kde je diverzifikovaná hodinová odmena pre koncipienta, advokáta a partnera žalobcu. K námietke žalovaných v 1. a 2. rade o duplicitnej fakturácii tých istých právnych služieb odvolací súd uvádza, že predloženými dôkazmi (e-mailová komunikácia, faktúry) bolo preukázané, že faktúry pôvodne vystavené na žalovaného v 2. rade boli stornované a vystavené na žalovaného v 1. rade. Nejde teda o žiadnu duplicitu vo fakturácii a zmena faktúr bola uskutočnená na žiadosť žalovaného v 2. rade. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, a preto je mandátna zmluva neplatná, odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, avšak podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 17/2000 zo dňa 1.12.2000 zo skutočnosti, že v zmluve je ako účastník zmluvy označená organizačná zložka existujúcej právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 15.3.2011 (mandátna zmluva) je platná a ani táto námietka žalovaných neobstojí. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných vo výške 593,68 eur. Žalobcovi tieto trovy vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 486,34 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 593,68 eur. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.