Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312220347 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312220347.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporcovi: PRO_IT, s.r.o., Gelnická 26/7605, 831 06 Bratislava, IČO: 44 464 681, zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 93 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/58/2013-115 zo dňa 20.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/58/2013-115 zo dňa 20.11.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 63,16 eura na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní na účet právneho zástupcu odporcu Mgr. Vladimíra Šárnika, advokáta, Rožňavská 2, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 153 eura (z čoho náhrada trov právneho zastúpenia odporcu predstavuje sumu 136,50 eura), k rukám právneho zástupcu odporcu Mgr. Vladimíra Šárnika, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1 ods. 2, 420 ods. 1, 489 Občianskeho zákonníka, §§ 2 ods. 2 písm. r/, 3 ods. 1, 3 ods. 2 písm. a/, b/, 43 ods. 4 písm. a/, b/, 43 ods. 5, 141 ods. 5 písm. b/, zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, 3d ods. 5 písm. c/, d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 Zb.. O trovách konania rozhodol podľa §§ 142 ods. 1, 151 ods. 5, 8 O.s.p.. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.12.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 93 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 24.11.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ je správcom miestnych komunikácií III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území Bratislava - Staré Mesto. Dňa 07.11.2011 o 11:10 hod. bolo z ulice Palackého v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, odstránené osobné motorové vozidlo zn. J., S.: Z.-XXXLY, ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.10.2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na ulici Palackého v Bratislave na vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo preň určené, a to v parkovacom boxe č. 34 napriek skutočnosti, že sa jednalo o vyhradené parkovacie miesto, ktoré odporca nebol oprávnený využívať. Odporca teda porušil ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím znemožnil majiteľovi vyhradeného parkovacieho miesta parkovať svojím motorovým vozidlom v predplatenom parkovacom boxe. Tým vznikol zákonný dôvod vymedzený v ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na jeho odstránenie a povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Odporca svojím konaním obmedzil cestnú premávku, resp. práva majiteľa vyhradeného parkovacieho miesta, a z tohto dôvodu bol správca komunikácie povinný zabezpečiť odtiahnutie jeho motorového vozidla. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala technický odťah predmetného motorového vozidla obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá je oprávnená na odťah na základe Zmluvy o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 06.12.2011 obchodná spoločnosť Car Towing, a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu motorového vozidla. Dňa 08.11.2011 v čase 20:06 hod. odporca prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvu na úhradu O.: XXXXXXXXXX znejúci na sumu 93 eura s lehotou splatnosti 23.11.2011. Nakoľko odporca predmetnú istinu neuhradil, dňa 24.11.2011 sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, ktorý má voči navrhovateľovi. Výška nákladov za odťah motorového vozidla bola stanovená v súlade so skutočnými nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah stanovovanými v danom odvetví a mieste. Oprávnenosti príkazníka na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel poukazujeme svedčia tieto rozsudky krajských súdov a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky: rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2010 č.k. 15Co 393/2010, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.04.2011 č.k. 15Co 392/2010, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2009 č.k. 15Co 40/2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.09.2009 č.k. 15Co 234/2009, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2009 č.k. 10Co 60/2009 a Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 č.k. III ÚS 300/07. Súd vydal vo veci dňa 31.01.2013 platobný rozkaz č.k. 50Rob/718/2012, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že vozidlo odporcu netvorilo prekážku cestnej premávky, jeho odtiahnutie preto bolo protiprávne. Odťah vozidla je dočasným obmedzením vlastníckeho práva. Ako taký môže byť vykonaný iba vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a len za účelom dosiahnutia ustanoveného cieľa podľa čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Navrhovateľ predložil Dodatok č. 3 k zmluve č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby, ktorá je v príkrom rozpore s ust. § 43 ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a najmä s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žiaden právny predpis nedovoľuje správcovi komunikácie preniesť výkon verejnej moci, teda odťahovanie vozidiel z verejných komunikácií, na súkromnoprávny subjekt. Takáto zmluva je v dôsledku uvedeného neplatná. Správca cesty má pri zákonnom odťahu nárok na náklady konkrétneho odťahu, nie na svojvoľne určený poplatok. Navyše navrhovateľ výšku poplatku vôbec nezdôvodnil a zrejme vychádzal z predpokladu, že tento môže byť dohodnutý zmluvne v rámci súkromnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťami ASTER a VEPOS, ktoré mimochodom nie sú účastníkmi tohto konania. Ustanovenia § 43 ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke prevádzkovateľovi vozidla ukladá povinnosť uhradiť náklady odstránenia vozidla. Pojem náklady odťahu však neznamená svojvoľne určený poplatok, ale náklady skutočne vynaložené na konkrétny odťah. Nemožnosť paušálneho určenia ceny za výkon núteného odťahu vozidla potvrdil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/03. Podľa uznesenia NS SR sp. zn.: 6M Cdo 22/2010 ust. § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. predpokladá odtiahnutie vozidla ponechaného na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané na náklady jeho prevádzkovateľa. Pretože výška týchto nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia toho ktorého vozidla, nemožno v žiadnom prípade za rozsah týchto nákladov považovať výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku 2008 urobenú znalcom v roku 2009, ale je potrebné zisťovať individuálne náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a v konkrétnom prípade priamo vynaložené na odstránenie vozidla. Navrhovateľ doteraz nepreukázal vznik akýchkoľvek jeho nákladov na odtiahnutie vozidla odporcu, ktoré požaduje nahradiť. Je zrejmé, že všetky náklady odstraňovania vozidiel znášala výlučne spoločnosť Car Towing a.s.. Nárok na náhradu nákladov však vzniká podľa zákona výlučne správcovi komunikácie. Spoločnosti Car Towing a.s. takýto nárok nemohol vzniknúť, a teda nemá akú pohľadávku postúpiť. Žiaden právny predpis však túto verejnoprávnu pohľadávku nedovoľuje postúpiť. Navrhovateľ predložil akúsi faktúru od spoločnosti Car Towing a.s. na sumu 36.456 eura, ktorá má preukazovať vznik nákladov na odťah odporcovho vozidla. Navrhovateľ však nepreukázal vznik akýchkoľvek nákladov, keďže nie je jasné, aký má táto faktúra súvis s nákladmi na odťah odporcovho vozidla a či bola uhradená. Znalecký posudok predložený navrhovateľom je pre tento prípad nepoužiteľný, keďže vychádza z akejsi kalkulácie nákladov na odťah a nie z individuálneho určenia nákladov odťahu vozidla odporcu. Žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomocí môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z. z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú prenesený výkon štátnej správy. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust. § 3 zákona č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn. O odstránení vozidla odporcu rozhodol príslušník mestskej polície. Podľa ust. § 3 ods. 2 a § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. je správcom miestnych komunikácií obec, prípadne právnická osoba obcou na tento účel založená alebo zriadená. V Bratislave sú podľa Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy správcami miestnych komunikácii jednotlivé mestské časti. Mestská časť Bratislava - Staré mesto zriadila na účely správy miestnych komunikácií rozpočtovú organizáciu VEPOS. Podľa ust. § 6 ods. 4 zák. č. 377/1990 Zb. mestskú políciu zriaďuje hlavné mesto SR Bratislava, nie jednotlivé mestské časti a už vôbec nie VEPOS. Príslušníka Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy teda nemožno súčasne považovať aj za predstaviteľa či zástupcu Mestskej časti - Staré Mesto, či spoločnosti VEPOS ako správcu komunikácie, keďže sa jedná o dva úplne odlišné subjekty verejnej moci. Príslušník Mestskej polície nebol oprávnený nariadiť odťah ani podľa ust. § 43 ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko citované ustanovenie takéto oprávnenie priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v zmysle ust. § 2 písm. p/ rozumie výlučne príslušník policajného zboru, nie príslušník mestskej či obecnej polície. Ust. § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. síce obecnú políciu oprávňuje vykonávať okrem iného aj rozhodnutia starostu, v danom prípade však navrhovateľ nepreukázal, že by sa starosta osobne dostavil na miesto odťahu a nariadil odťah vozidla odporcu. Správa komunikácie pritom nie je podľa ust. § 43 ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke oprávnený rozhodovať o odstránení vozidla, ale ho je iba oprávnený odstrániť ho, t. j. vykonať faktický úkon zasahujúc do práv prevádzkovateľa vozidla. Pokiaľ však správca komunikácie (starosta) nie je oprávnený rozhodnúť o odťahu, nemôže vzniknúť ani rozhodnutie, ktoré by príslušník mestskej polície vykonal. Zriaďovateľom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy je mesto, nie mestská časť. Správcom miestnych komunikácii je však mestská časť, ktoré nemá absolútne žiaden vzťah k Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy, t. j. mestskej polícii iného samosprávneho celku. Príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR je teda oprávnený vykonávať výlučne rozhodnutia primátora, nie starostu mestskej časti. Výkon právomoci správcu komunikácie odstrániť vozidlo z komunikácie neprebieha v konaní podľa správneho poriadku, ide však výlučne o mocenský akt, pri ktorom správca komunikácie vystupuje ako mocenský suverén. Niet teda ani najmenšieho náznaku súkromnoprávneho charakteru vzťahu medzi správcom komunikácie a prevádzkovateľom vozidla, navyše ust. § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke sa týka výlučne odstraňovania prekážky v cestnej premávke, čo nie je tento prípad. Ust. § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke priznáva právomoc rozhodnúť o odstránení iba príslušníkovi policajného zboru. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/03 uviedol, že správca miestnej komunikácie podľa ust. § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého, výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Ani technický výkon odstraňovania vozidiel teda nemožno preniesť na iný subjekt, ktorý nie je správcom komunikácie. Spoločnosť Car Towing a.s. pritom vôbec nevykonáva iba akýsi technický úkon, ale zasahovala do práv vlastníkov vozidiel v omnoho väčšom rozsahu, keďže odtiahnuté vozidla následne zváža do svojich priestorov, kde ich uskladňuje, vynucuje od vlastníkov vozidiel peňažné plnenia pod hrozbou zadržania vozidla, spisuje protokoly o vydaní vozidla a vo svojom mene posiela výzvy na zaplatenie. Navrhovateľ teda spoločnosť Car Towing a.s. nepoveril iba akýmsi technickým výkonom, ale prenechal mu na koristenie jednu svoju celú právomoc. Správca cesty vystupuje pri vykonávaní odťahov ako orgán verejnej moci. V zmysle ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pri nútenom odstránení vozidla nemajú prevádzkovateľ vozidla a správca cesty rovnaké postavenie. Je teda neprípustné, aby si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania podľa súkromnoprávneho predpisu, ako keby sa jednalo o občianskoprávny vzťah. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal priznať orgánu verejnej moci okrem nároku na náhradu nákladov aj nárok na úroky z omeškania, či inú obdobnú sankciu za omeškanie s úhradou, musel by tak urobiť výslovne v príslušnej verejnoprávnej norme. Občiansky zákonník upravuje súkromnoprávne, nie verejnoprávne vzťahy. Občiansky zákonník teda nie je subsidiárnym predpisom vo vzťahu k zákonu č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, resp. jeho ustanovenie upravujúce dôsledky omeškania so splnením peňažnej povinnosti nemá subsidiárneho ustanovenia k ustanoveniu tohto zákona priznávajúcemu správcovi komunikácie nárok na náhradu nákladov odťahu. Správca cesty má podľa ust. § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke povinnosť odstrániť iba vozidlo, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky v zmysle ust. § 43 ods. 1 tohto zákona. Ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke jednoznačne rozlišuje vozidlá, ktoré tvoria prekážku v cestnej premávke a vozidlá, ktoré neoprávnene stoja na vyhradenom parkovisku. Vozidlo stojace na vyhradenom parkovisku nie je vozidlo tvoriace prekážku v cestnej premávke. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na účely tohto zákona sa ďalej rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov, pričom vozidlo odporcu neobmedzovalo jazdu vozidiel ani pohyb chodcov. Znenie ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. neochromuje naplnenie účelu tohto zákona. Obci nič nebráni vykonávať odťahy svojimi prostriedkami alebo cez obcou zriadenú právnickú osobu. Navrhovateľ bližšie neobjasnil ako ohrozovalo vozidlo zaparkované na vyhradenom mieste bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, životy, zdravie alebo majetok. Vozidlo odporcu netvorilo prekážku cestnej premávky, preto navrhovateľ nemal povinnosť toto vozidlo odstraňovať, navyše vozidlo odporcu neodstránil navrhovateľ, ale tretia osoba, ktorá správu ciest nevykonáva. Ust. § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. a ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 síce obecnú políciu oprávňujú vykonávať okrem iného aj rozhodnutia starostu, v danom prípade však navrhovateľ nepreukázal, že by sa starosta osobne dostavil na miesto odťahu a nariadil odťah vozidla odporcu. Správca komunikácie pritom nie je podľa ust. § 43 ods. 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke oprávnený rozhodovať o odstránení vozidla, ale je iba oprávnený vozidlo odstrániť, t. j. vykonať faktický úkon zasahujúc do práv prevádzkovateľa vozidla. Navrhovateľ sa v konaní ďalej vyjadril, že aplikovaním pojmu výkon správy na konkrétny prípad odstránenia vozidla možno vyvodiť záver, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky. Hlavným účelom tohto ustanovenia je, aby toto vozidlo bolo odstránené z dôvodu, že ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Zabezpečenie naplnenia účelu zákona totiž vykonala, a teda odstránenie vozidla vykonala obec ako subjekt, ktorý identifikoval prekážku cestnej premávky a rozhodol o tom, že pre zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je potrebné vozidlo odstrániť. Obec naplnila účel zákona. Zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v konkrétnom prípade odôvodňuje zásah do vlastníckeho práva, samozrejme musí ísť o zásah v odôvodnených prípadoch, vykonaný v súlade s účelom zákona. V danom prípade nemožno ignorovať skutočnosť, že odporca ako prevádzkovateľ motorového vozidla porušil predpisy na úseku cestnej premávky. Týmto protiprávnym konaním odporcu vznikla zo zákona navrhovateľovi ako správcovi komunikácie povinnosť odstrániť motorové vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky. Nárok na úhradu nákladov odťahu motorového vozidla pritom nepredstavuje v žiadnom prípade formu odmeny za výkon správy komunikácií, ale pokrytie skutočných nákladov, ktoré správcovi komunikácie vznikli práve vedomým protiprávnym konaním prevádzkovateľa motorového vozidla. Náklady odťahu motorového vozidla boli určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami za odťah motorového vozidla stanovovanými v danom mieste a čase (napr. Dopravný podnik Bratislava, a.s.). Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 27.05.2011 bol predložený za účelom preukázania relevantnosti výpočtu výšky nákladov paušálnym spôsobom, ako aj za účelom preukázania samotnej výšky nákladov. Výšku nákladov stanovil znalecký posudok na sumu 105,30 eura. Skutočnosť, že navrhovateľ vymáha sumu nižšiu v žiadnom prípade nepôsobí v neprospech odporcu. Neobstojí ani argument, že nútený odťah bol vykonaný v roku 2011, zatiaľ čo znalecký posudok sa týka nákladov odťahu v roku 2010. Vzhľadom na rast cien všetkých komodít, ako aj infláciu je pravdepodobné, že cena podľa novšieho znaleckého posudku by bola len vyššia, preto je základ znaleckého posudku stále aktuálny. Predmetnou faktúrou č. XXXXXX bol dostatočným spôsobom preukázaný vznik nákladov na odstránenie motorového vozidla odporcu na strane navrhovateľa, a nie na strane jeho zmluvného partnera - spoločnosti Car Towing, a.s.. V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 je starosta mestskej časti, a teda aj starosta Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, oprávnený poveriť svojím rozhodnutím príslušníka mestskej polície vykonávaním určitých úlohy, a teda aj rozhodnúť o samotnom odťahu motorového vozidla. Poverenie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo dňa 20.10.2009 je teda platné, v súlade s právnym poriadkom SR a oprávňuje príslušníka Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto na rozhodovanie o odstraňovaní motorových vozidiel. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia úrokov z omeškania vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade peňažného dlhu len v prípade, ak je dlžník v omeškaní s jeho plnením. Náklady odťahu motorového vozidla sú jednoznačne peňažnou pohľadávkou správcu komunikácie voči prevádzkovateľovi odstráneného vozidla. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca neuhradil náklady odťahu, ktoré navrhovateľovi vznikli pri plnení jeho zákonných povinností na úseku dopravy z dôvodu porušenia právnych predpisov odporcom, bol navrhovateľ nútený vymáhať nárok na úhradu nákladov odťahu motorového vozidla prostredníctvom ingerencie súdnej moci. Nakoľko odporca neuhradil, aj napriek predchádzajúcej výzve zo strany navrhovateľa, riadne a včas náklady na odstránenie jeho motorového vozidla, dostal sa so zaplatením žalovanej sumy do omeškania. Odporca je povinný popri istine zaplatiť navrhovateľovi aj príslušenstvo peňažnej pohľadávky pozostávajúce zo zákonného úroku z omeškania z dôvodu nesplnenia povinnosti odporcu uhradiť včas a riadne celú istinu. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ je správcom miestnych komunikácií III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území Bratislava - Staré Mesto. Dňa 07.11.2011 o 11:10 hod. bolo z Palackého ulice v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva Mestská časť Bratislava - Staré Mesto (teda navrhovateľ), odstránené osobné motorové vozidlo zn. J., S.: Z.-XXXLY, ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia starostu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.10.2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na ulici Palackého v Bratislave na vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo preň určené, a to v parkovacom boxe č. 34 napriek skutočnosti, že sa jednalo o vyhradené parkovacie miesto, ktoré odporca nebol oprávnený využívať. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie (navrhovateľa) vykonala technický odťah predmetného motorového vozidla spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá tak urobila na základe Zmluvy o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 06.12.2011 spoločnosť Car Towing, a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu predmetného motorového vozidla odporcu. Nasledujúceho dňa (08.11.2011) v čase 20:06 hod. odporca prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvu na úhradu znejúcu na sumu 93 eura s lehotou splatnosti 23.11.2011, pričom odporca túto sumu navrhovateľovi neuhradil. Predmetný skutkový stav mal súd preukázaný okrem vykonaných dôkazov aj zhodnými tvrdeniami účastníkov konania, ktorí uvedený skutkový stav zhodne nerozporovali, takže si ho súd podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil. Súd konštatoval, že v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. r/, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 2 písm. b/, § 43 ods. 1, § 43 ods. 4 písm. a/, § 43 ods. 4 písm. b/, § 43 ods. 5 a § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ust. § 3d ods. 5 písm. c/ a ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 správa verejných komunikácií patrí do oblasti správneho práva, pričom správu miestnych pozemných komunikácií a účelových komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce (teda aj navrhovateľ) vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Obec tu teda vykonáva verejnú správu, je tu orgánom verejnej správy. Jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke oprávnená bezodkladne odstrániť vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávke na náklady toho, kto túto spôsobil, ak tak bezodkladne neurobí ten, kto spôsobil prekážku cestnej premávky. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať teda len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Správca komunikácie je takisto oprávnený pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky upraviť si zmluvné vzťahy s iným subjektom podľa súkromnoprávnych noriem, a teda aj zmluvne poveriť tretiu osobu (príkazníka) samotným odstránením vozidla. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho právo konať to, čo nie je zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), ale môže konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Pokiaľ ide o predmetný systém vyhradených (rezervovaných) parkovacích miest, súd uviedol, že ide o miesta na parkovanie motorových vozidiel, ktoré sú vyznačené na okraji cesty pri chodníku a pri ktorých je dopravná značka označujúca v modrom obdĺžniku bielou farbou napísané R RÉSERVÉ a v bielom obdĺžniku čiernou farbou napísané pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS PARK a.s., počet boxov ..... (ľubovoľný počet podľa ktorého miesta). V praxi to znamená, že ktorýkoľvek vodič môže na takomto parkovacom miesta zaparkovať, pričom má iba jednu povinnosť, a to zakúpiť za cenu 1,- eura od príslušného predajcu (ktorí vždy v okolí týchto parkovacích miest stoja, označení žltou reflexnou vestou a označením spoločnosti BPS PARK a.s.) špeciálnu parkovaciu kartu, ktorú označí, pričom jedna parkovacia karta predstavuje oprávnenie parkovať na danom parkovacom mieste 1 hodinu. Je teda zrejmé, že oprávnenie stáť na takýchto parkovacích miestach vzniká majiteľovi alebo prevádzkovateľovi tam zaparkovaného motorového vozidla zakúpením, označením a vyložením predmetnej jednorazovej karty na palubnej doske motorového vozidla. Ak vodič stojaci na takomto parkovacom mieste si nesplní uvedenú povinnosť a nezakúpi, neoznačí ani nevyloží na viditeľné miesto predmetnú parkovaciu kartu, poruší týmto pravidlá cestnej premávky, avšak toto porušenie nespočíva v prekážke cestnej premávky, pretože stojí jeho motorové vozidlo na mieste vyhradenom na parkovanie, ale poruší povinnosť za toto parkovanie zaplatiť spol. BPS PARK a.s. Bratislava. Motorové vozidlo odporcu stálo na mieste vyhradenom na parkovanie, pričom odporca si nesplnil vyššie uvedenú povinnosť zakúpiť, označiť a vyložiť predmetnú jednorazovú kartu na palubnej doske motorového vozidla. Súd preto považoval podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke takéto odporcove opomenutie uvedenej povinnosti za porušenie pravidiel cestnej premávky a neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky, čím odporca porušil pravidlá cestnej premávky. Takéto porušenie povinnosti odporcu ako prenajímateľa motorového vozidla, ktoré stálo na mieste určenom na parkovanie bez príslušného oprávnenia tam stáť za takú prekážku cestnej premávky podľa ust. § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá neohrozovala ani neobmedzovala jazdu vozidiel a pohyb chodcov, pretože odporca stál na mieste určenom na parkovanie, čím logicky nemohol ani obmedziť, ani ohroziť jazdu vozidiel, ani pohyb chodcov. Odporca bol povinný podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke takúto prekážku cestnej premávky odstrániť, čím súd v zmysle vyššie uvedeného skutkového reálneho stavu považoval zakúpenie, vyznačenie a vyloženie predmetnej špeciálnej parkovacej mieste na viditeľné miesto vo vozidle, čím by sa odporcove parkovanie na tomto parkovacom mieste stalo oprávneným. Z predložených listinných dôkazov a citovaných zákonných ustanovení, podľa názoru súdu prvého stupňa, jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ ako právnická osoba založená Hlavným mestom SR Bratislava je správcom miestnych komunikácií vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a v predmete jeho činnosti je okrem iného aj odstraňovanie prekážok cestnej premávky na náklady prevádzkovateľa vozidla, čím bola daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore, čo zároveň znamená, že navrhovateľ má právo vykonať odťah motorového vozidla, ktoré spôsobuje prekážku cestnej premávky. Súd však na základe vyššie uvedeného považoval odťah motorového vozidla odporcu za daného stavu za činnosť v rozpore s čl. 13 ods. 4 a najmä čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorých nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, pričom podľa ust. § 43 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke môže navrhovateľ odstrániť vozidlo stojace na ceste, ak je na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, pričom zo skutkového stavu mal súd za preukázané, že predmetné parkovisko, resp. miesta určené na parkovanie boli určené aj pre odporcu s podmienkou zakúpenia, vyznačenia a vyloženia príslušnej parkovacej karty na viditeľnom mieste v zaparkovanom vozidle. Znamená to, že ak by odporca si predmetnú parkovaciu kartu zakúpil, vyznačil a vyložil ju v motorovom vozidle na viditeľné miesto, nebola by splnená náležitosť ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a predmetné parkovisko, resp. miesto určené na parkovanie by bolo preňho určené. Z tohto dôvodu nebola podľa názoru súdu naplnená závažnosť porušenia pravidiel cestnej premávky natoľko, aby prišlo k obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu odťahom jeho motorového vozidla, ktoré státím na mieste určenom na parkovanie neohrozovalo prejazd vozidiel ani pohyb chodcov, a preto takýto odťah motorového vozidla odporcu predstavoval zásah nad nevyhnutnú mieru, ktorú možno spravodlivo očakávať pri odstraňovaní takých prekážok cestnej premávky, ktoré napĺňajú znaky obmedzenia alebo sťaženia pohybu vozidiel alebo pohybu chodcov. Súd preto považoval za spravodlivé v tomto prípade, keďže odporca neohrozoval ani nesťažoval prejazd vozidiel alebo pohyb chodcov, ho sankcionovať pokutou podľa príslušného právneho predpisu a nie odťahom jeho motorového vozidla, ktoré nikoho a nič neohrozovalo, iba odporca za jeho parkovanie nezaplatil príslušný predpokladaný poplatok. Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 300/2007, na ktorý sa odvolával navrhovateľ, nebol vydaný v konaní o posúdenie súladu právnych predpisov. Nejde ani o rozhodnutie týkajúce sa základných ľudských práv a slobôd, nakoľko predmetom tohto konania pred Ústavným súdom SR bolo porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktoré nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ale tvorí osobitnú kategóriu práv. Výrok tohto nálezu pritom iba všeobecne záväzné nariadenie mesta Spišská Nová Ves č. 4/99 vyhlásil za nesúladné s Ústavou SR a ďalšími zákonmi. Ústavný súd SR teda v tomto konaní nevyslovil záver, že právna norma, ktorá rieši odťahovanie vozidiel, nezakazuje, aby bolo odťahovanie vozidiel zabezpečené prostredníctvom podnikateľských subjektov, resp. aby správca cesty nemohol poveriť výkonom odťahovania vozidiel právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá ma oprávnenie uvedenú činnosť vykonávať. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný nález Ústavného súdu SR sa netýkal posúdenia tohto sporu, a teda sa ním súd pri rozhodovaní vo veci samej neriadil. Pokiaľ ide o náklady navrhovateľa vynaložené na odťah motorového vozidla odporcu, súd sa týmito nákladmi a ich výškou nezaoberal, pretože tieto náklady a ich výška neboli vo vzťahu k podstate súdneho rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa, dôležitými, nakoľko nemohli zvrátiť rozhodnutie súdu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nárok navrhovateľa ako nedôvodne podaný zamietol. Trovy konania vo veci úspešného účastníka podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. - odporcu - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu č.k. 50Rob/718/2012 zo dňa 31.01.2013 vo výške 16,50 eura podľa položky 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 136,50 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia odporcu, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej pomoci po 16,60 eura (prevzatie a príprava, podanie odporu, vyjadrenie k vo veci a účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013), 1 úkonu právnej pomoci po 8,30 eura (účasť na pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil rozsudok dňa 20.11.2013), 5 režijných paušálov po 7,81 eura a náhradu za platbu DPH. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý považuje rozsudok v plnom rozsahu za nesprávny a žiada odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 93 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 93 eur od 24.11.2011 do zaplatenia a trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolateľ poukázal na to, že súd vo svojom rozsudku uviedol: „Keďže odporca podľa názoru súdu nespôsobil takú prekážku cestnej premávky, že bolo bezpodmienečne potrebné vykonať odťah jeho motorového vozidla, súd navrhovateľovmu nároku, ktorý je inak vo všeobecnej rovine daný v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nemohol vyhovieť“. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), cit.: „Správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.“ Predmetné zákonné ustanovenie priamo zakladá právo správcu komunikácie odstrániť motorové vozidlo, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak takéto motorové vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky tým, že stojí na vyhradenom parkovisku, ktoré preň nie je určené. V danom prípade je nepochybné, že motorové vozidlo stálo na vyhradenom parkovacom mieste, ktoré bolo určené len pre držiteľa platnej parkovacej karty. Odporca ako prevádzkovateľ motorového vozidla však nebol držiteľom platnej parkovacej karty, a preto takéto parkovacie miesto využil bez oprávnenia, pričom bránil ostatným prevádzkovateľom motorových vozidiel s platnou parkovacou kartou zaparkovať na tomto parkovacom mieste v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi. Prevádzkovateľ motorového vozidla tvoril prekážku cestnej premávky, ktorá bola adekvátnym a zákonným dôvodom na odtiahnutie vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky na náklady odporcu ako prevádzkovateľa vozidla. Návrh navrhovateľa bol preto opodstatnený a dôvodný. Právny zástupca navrhovateľa si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - odvolanie. Náhradu trov právneho zastúpenia si v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov uplatnil vrátane DPH, nakoľko právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH. Spolu si navrhovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 29,29 eur. K odvolaniu navrhovateľa zaujal stanovisko odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľ sa vo svojom odvolaní obmedzil na tvrdenie, že oprávnenosť odťahu vozidla odporcu je odôvodnená skutočnosťou, že toto vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky, ktorú bolo nutné a proporcionálne odstrániť, lebo odporca nemal zaplatený poplatok za parkovanie. Ustanovenie § 43 ZCP jednoznačne rozlišuje vozidlá, ktoré tvoria prekážku v cestnej premávke (§ 43 ods. 4 písm. a/) a vozidlá, ktoré neoprávnene stoja na vyhradenom parkovisku (§ 43 ods. 4 písm. b/). Vozidlo stojace na vyhradenom parkovisku nie je vozidlo tvoriace prekážku v cestnej premávke. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. r) ZCP: „Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov“. Vozidlo odporcu neobmedzovalo jazdu vozidiel ani pohyb chodcov. Vykonanie odťahu vozidla netvoriaceho prekážku cestnej premávky zakladá vážne porušenie Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva. Odporca sa stotožňuje s názorom súdu, že odťah vozidla bol neadekvátnym zásahom do vlastníckeho práva odporcu. Miesto, kde odporca parkoval, bolo určené aj pre neho, a tak nie je ani splnená podmienka z § 43 ods. 4 písm. b) ZCP, na ktorú navrhovateľ odkazuje. Odporca považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a dostatočne odôvodnené a žiada odvolací súd, aby toto rozhodnutie potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,57 eura (16,60 eura + 8,07 + 20 % DPH). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.04.2016 v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. za účelom zopakovania dokazovania v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p.. Na pojednávaní dňa 21.04.2016 odporca zdôraznil, že orgány verejnej moci bez zákonného oprávnenia nemôžu prenášať svoje právomoci medzi sebou navzájom, alebo na súkromné subjekty. Správca komunikácie nie je oprávnený preniesť svoju právomoc, zasahovať do vlastníckeho práva vlastníkov vozidiel ich odťahovaním na iný subjekt, a teda ani na mestskú políciu hlavného mesta. Mestská polícia nie je orgánom mestskej časti, ale je to výlučne mestská polícia zriadená hlavným mestom. Mestská časť voči mestskej polícii nemá nadriadené postavenie. Príslušníci mestskej polície nemôžu nariadiť odťah vozidla ani z vlastnej právomoci, keďže rozsah ich právomoci je kogentne upravený príslušným zákonom, ktorý takúto právomoc nepriznáva. Takúto právomoc im nepriznáva ani zákon o cestnej premávke, pretože tento za policajta označuje iba príslušníka policajného zboru. Nemôže obstáť ani predstieraná skutočnosť, že odtiahnutie vozidla nariadil starosta mestskej časti, pretože tento sa logicky aj z časového hľadiska nemôže zúčastňovať všetkých odťahov. Mestská časť nemohla preniesť oprávnenie na správu komunikácie vrátane odťahov vozidla, ani na spoločnosť Car Towing. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že odťah sa vykonáva mimo režimu správneho konania. Naopak o to viac tu ide o jednotný akt orgánu verejnej moci tzv. zásah, ktorý na rozdiel od správneho konania nie je dvojstupňový, t. j. najprv rozhodnutie, následne výkon. V tomto prípade je fáza rozhodovacia, aj vykonávacia identická a zásahom je samotné odstránenie vozidla, nie interné rozhodovacie procesy, ktoré predchádzajú samotnému zásahu. Odporca má za to, že odťah bol nezákonný nielen z dôvodu nedodržania zásady primeranosti, zdržanlivosti v obmedzovaní ústavných práv, ale aj z dôvodu porušenia zákonov pri vykonávaní samotného odťahu. Právny zástupca navrhovateľa k vyjadreniu odporcu uviedol, že odstraňovanie prekážky z cestnej premávky a vozidla je vyňaté z verejnoprávnej normy, a preto predmetná činnosť odťah môže byť upravená v zmysle súkromnoprávnej normy. Správca komunikácie je preto oprávnený pri odstraňovaní prekážky z cestnej premávky upraviť si zmluvné vzťahy s iným subjektom podľa súkromnoprávnych noriem, a teda aj zmluvne poveriť tretiu osobu samotným odstránením vozidla. Odvolací súd na základe vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní dňa 21.04.2016 odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 12.05.2016 o 9:00 hod. v súlade s § 156 ods. 2 O.s.p. s tým, že účastníci konania zobrali termín verejného vyhlásenia rozsudku na vedomie. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením účastníkov konania odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne normy, ale na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. zopakoval dokazovanie na pojednávaní dňa 21.04.2014. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým argumentom odvolateľa, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je správcom miestnych komunikácií III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území Bratislava - Staré Mesto. Dňa 07.11.2011 o 11:10 hod. bolo z ulice Palackého v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, odstránené osobné motorové vozidlo zn. J., S.O.: Z.-XXXLY, ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.10.2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na ulici Palackého v Bratislave na vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo preň určené, a to v parkovacom boxe č. 34 napriek skutočnosti, že sa jednalo o vyhradené parkovacie miesto, ktoré odporca nebol oprávnený využívať. Odporca teda porušil ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím znemožnil majiteľovi vyhradeného parkovacieho miesta parkovať svojím motorovým vozidlom v predplatenom parkovacom boxe. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala technický odťah predmetného motorového vozidla obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá bola oprávnená (podľa navrhovateľa) na odťah na základe Zmluvy o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 06.12.2011 obchodná spoločnosť Car Towing, a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu motorového vozidla. Dňa 08.11.2011 v čase 20:06 hod. odporca prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvu na úhradu O.: XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 93 eura s lehotou splatnosti 23.11.2011. Odporca predmetnú istinu neuhradil. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. r/, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 2 písm. b/, § 43 ods. 1, § 43 ods. 4 písm. a/, § 43 ods. 4 písm. b/, § 43 ods. 5 a § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ust. § 3d ods. 5 písm. c/ a ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 správa verejných komunikácií patrí do oblasti správneho práva, pričom správu miestnych pozemných komunikácií a účelových komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce (teda aj navrhovateľ) vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy. Jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke oprávnená bezodkladne odstrániť vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávke na náklady toho, kto túto spôsobil, ak tak bezodkladne neurobí ten, kto spôsobil prekážku cestnej premávky. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať teda len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Napriek správnemu právnemu záveru súdu prvého stupňa o tom, že jedine obec ako správca cesty je oprávnená na odstránenie vozidla vykonať len sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená, súd žalobu zamietol z toho dôvodu, že považoval podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke odporcove opomenutie zakúpiť za cenu 1,- eura od príslušného predajcu (ktorí vždy v okolí týchto parkovacích miest stoja, označení žltou reflexnou vestou a označením spoločnosti BPS PARK a.s.) špeciálnu parkovaciu kartu, ktorú označí, pričom jedna parkovacia karta, predstavuje oprávnenie parkovať na danom parkovacom mieste 1 hodinu, za porušenie pravidiel cestnej premávky a neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky. Takéto porušenie povinnosti odporcu ako prenajímateľa motorového vozidla, ktoré stálo na mieste určenom na parkovanie bez príslušného oprávnenia tam stáť, súd považoval za takú prekážku cestnej premávky podľa ust. § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá neohrozovala ani neobmedzovala jazdu vozidiel a pohyb chodcov, pretože odporca stál na mieste určenom na parkovanie, čím logicky nemohol ani obmedziť ani ohroziť jazdu vozidiel ani pohyb chodcov. Podľa odvolacieho súdu takýto názor súdu prvého stupňa nie je správny. Súd správne miesto, na ktorom stálo odtiahnuté vozidlo, identifikoval ako miesto na parkovanie motorových vozidiel, ktoré je vyznačené na okraji cesty pri chodníku a pri ktorých je dopravná značka označujúca v modrom obdĺžniku bielou farbou napísané R RÉSERVÉ a v bielom obdĺžniku čiernou farbou napísané pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS PARK a.s., počet boxov ..... (ľubovoľný počet podľa ktorého miesta). Podľa názoru odvolacieho súdu v praxi to však neznamená, že ktorýkoľvek vodič môže na takomto parkovacom miesta zaparkovať, pričom má iba jednu povinnosť, a to zakúpiť za cenu 1,- eura od príslušného predajcu špeciálnu parkovaciu kartu, ktorú označí, pričom jedna parkovacia karta predstavuje oprávnenie parkovať na danom parkovacom mieste 1 hodinu. Pre vyhradzovaciu parkovaciu kartu je typické to, že na parkovacom mieste označenom „pre držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS PARK a. s. ...“môže zaparkovať iba ten, kto si priamo v sídle spoločnosti BPS PARK a.s. zakúpi vyhradzovaciu parkovaciu kartu na obdobie 1 roka - v roku 2011 to bolo za cenu 1.752 eur. Táto parkovacia karta je neprenosná. Odporca teda porušil ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím znemožnil majiteľovi vyhradeného parkovacieho miesta parkovať svojím motorovým vozidlom v predplatenom parkovacom boxe. Dôvodom pre zamietnutie návrhu je však tá skutočnosť, že spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá vykonala odťah motorového vozidla odporcu, nespĺňala zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, v danom prípade pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. právnickej osoby zriadenej obcou alebo založenou obcou na účel správy pozemných komunikácií. Spoločnosť Car Towing, a.s. nie je ani obec a ani právnická osoba obcou (mestom Bratislava) pre tento účel založená alebo zriadená, a preto nebola oprávnená vykonať odťah motorového vozidla odporcu. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý v plnom rozsahu nesie zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej, t.j. samotný odťah vozidla. Takéto oprávnenie ako orgán verejnej moci má buď obec sama, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zariadená. Zamietnutie žaloby je preto dôvodné z dôvodu, že odťah vozidla nebol vykonaný správcom komunikácie, ani subjektom na to oprávneným v zmysle § 40 ods. 1, 4 zák. č. 315/1996 Zb. v spojení s § 3d ods. 5písm. d) zák. č. 135/1961 Zb.. Pokiaľ ide o poukazovanie navrhovateľa na iné rozhodnutia krajských súdov, toto je nedôvodné, pretože odvolací súd nimi nie je viazaný. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09.01.2014 vo výške 16,60 eura + 8,04 eur režijný paušál + 20 % DPH, účasť na pojednávaní dňa 21.04.2016 vo výške 16,60 eura + 8,58 eura režijný paušál + 20 % DPH, spolu 63,16 eura podľa § 13a ods. 1 písm. b), c), § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.