Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313201180 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313201180.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, V., zastúpeného Mgr. Dušanom Zatkalíkom, advokátom so sídlom Ľudovíta Fullu 9/A, Bratislava, proti žalovanému: ALISON Slovakia s.r.o., so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 35 792 141, zastúpenému JUDr. Jurajom Žuchom, advokátom, so sídlom Gorkého 3, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11.12.2014, č.k. 6Cpr/1/2013-228, takto r o z h o d o l : Odvolací súd medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11.12.2014, č.k. 6Cpr/1/2013-228 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu dňa 4.1.2013 listom žalovaného zo dňa 21.12.2012 (prvým výrokom). Druhým výrokom rozhodol, že o náhrade mzdy, určení trvania pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 31.1.2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, listom žalovaného zo dňa 21.12.2012, doručeným žalobcovi dňa 4.1.2013, dôvodiac tým, že žalovaným uvádzaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné v zmysle platných právnych predpisov považovať za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by ho oprávňovalo ako zamestnávateľa so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer. Zároveň sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru odo dňa oznámenia, že na ďalšom zamestnávaní u žalovaného trvá. Nárok špecifikoval písomným podaním zo dňa 12.7.2013 tak, že žiadal náhradu mzdy vo výške 2.467,- eur mesačne od 15.1.2013 až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 1.1.2009 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.12.2008 na dobu neurčitú, v pracovnej pozícii „Key Account Manager“. Dohodnutý druh práce bol bližšie podľa dohody účastníkov špecifikovaný v Prílohe č. 1 uvedenej pracovnej zmluvy, tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť tak, že uvedená pracovná pozícia bola súčasťou divízie: Obchod a Marketing (OaM) a konkrétnym vymedzením účelu pracovnej pozície bolo: riadenie obchodného vzťahu so zákazníkom; riadenie tímu pri plnení úloh pre zákazníka; identifikácia a rozvíjanie obchodných možností spoločnosti ALISON u zákazníka; kontrola napredovania projektu; príprava požadovaných reportov, predbežné a konkrétne plány; riadenie a príprava prezentácií, ponúk, zmlúv a korešpondenciu pre zákazníka; stanovovanie a prezentácia cieľov, vízií, stratégie a plánov spoločnosti vo vzťahu k zákazníckym jednotkám. Zároveň boli v uvedenej Prílohe č. 1 vymedzené aj hlavné zodpovednosti, ktoré pre žalobcu z jeho pracovnej pozície vyplývali, a to: kontrola napredovania zverených projektov; príprava prezentácií, technických riešení, štúdií a kalkulácií pre vypracovanie ponúk, zmlúv a korešpondenciu pre zákazníka, príprava požadovaných reportov, predbežné a konkrétne plány; dodržiavanie všetkých pokynov zamestnávateľa a jeho riadiacich pracovníkov vydaných ústnou formou, e-mailovou správou, písomnou formou, telefonicky prípadne iným spôsobom a odovzdávanie týždenných výkazov písomnou formou s popisom vykonaných úloh a dohodnutom pracovnom čase predchádzajúceho týždňa. Dňa 4.1.2013 bolo žalobcovi na pracovisku, finančným riaditeľom žalovaného C.. E. M., doručené písomné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.12.2012 pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu skutkovo vymedzeného tým, že „žalobcovi dňa 11.12.2012 zadal nadriadený C.. R. K. vypracovať ......ponuku do opätovného otvorenia súťaže......., ktorú žalobca nevypracoval riadne a s náležitou obozretnosťou a bez jej dôslednej kontroly ju zaslal Finančnému riaditeľstvu SR, konkrétne: v podkladoch „Cenník“, ktoré boli povinnou súčasťou predkladaných dokumentov v predpripravených položkách cenových tabuliek neuviedol návrh uchádzača (zamestnávateľa) a v dôsledku tohto konania flagrantným spôsobom zhoršil pozíciu žalovaného (zamestnávateľa), ako úspešného uchádzača v predmetnej opätovne otvorenej verejnej súťaži, resp. dôsledkom tohto konania môže byť zamestnávateľ vylúčený z účasti na predmetnej opätovne otvorenej verejnej súťaži. Zamestnávateľovi hrozí uvedeným konaním vznik závažnej škody, ktorú sa mu môže podariť odvrátiť len s vynaložením maximálneho úsilia.“ Zamestnávateľ ďalej v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že jednou zo základných pracovných povinností, vymedzených a definovaných v náplni pracovnej pozície žalobcu, bola aj komplexná príprava dokumentácie pre účasť zamestnávateľa na verejných súťažiach v zmysle zákona č. 25/2005 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších právnych predpisov, preto uvedeným konaním závažným spôsobom žalobca porušil pracovnú disciplínu. Žalobca s uvedeným okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil, čo oznámil žalovanému priamo pri jeho doručení a svoj nesúhlas oznámil aj písomne listom doručeným žalovanému dňa 15.1.2013. Za neplatné ho považoval pre formálno-právne vady a tiež namietal, že uvádzané skutky nie sú závažným porušením pracovnej disciplíny. Oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa platne dohodnutej pracovnej zmluvy a za podmienok v nej dohodnutých. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného v pracovnej pozícii „obchodníka zodpovedného za kľúčových zákazníkov spoločnosti“ (Key Account Manager) a do rámca jeho pracovných povinností patrila okrem iného aj príprava podkladov ponuky pre verejné obstarávanie v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Rovnako nebolo sporným, že v tejto súvislosti bol na základe pokynu C.. R. K. poverený vypracovaním ponuky zamestnávateľa na základe výzvy objednávateľa: Finančné riaditeľstvo SR, IČO: 42 499 500 (ďalej „FR SR“) zo dňa 11.12.2012 do opätovného otvorenia súťaže vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. XXX/XXXX zo dňa 7.7.2011 pod sp. zn. XXXXX-MST. Uvedené podklady žalobca pripravil, parafoval a predložil C.. R. K., ktorý následne tieto poklady podpísal. Ponuka bola zaslaná v stanovenom termíne dňa 17.12.2012 zadávateľovi - FR SR, ktorý následne zistil, že neboli splnené podmienky pre zaradenie ponuky do opätovne otvorenej súťaže, nakoľko predložená ponuka nespĺňala požiadavky na predmet zákazky. Konkrétne z excelovej tabuľky „vypadol“ jeden stĺpec, pričom túto chybu si nevšimol ani žalobca, a ani C.. R. Žucha. Po zistení, že v predložených podkladoch pre opätovne otvorenú verejnú súťaž absentovali potrebné technické parametre predmetu zákazky, jednotlivých výrobkov a zariadení - v cenových tabuľkách nebol uvedený návrh uchádzača, vyvodil žalovaný zodpovednosť za zistené nedostatky vo vzťahu k žalobcovi tým, že uvedené pochybenie žalobcu pri spracovávaní predmetných podkladov posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ním okamžite skončil pracovný pomer. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70, § 74, § 17 ods. 2, § 11a ods. 1 veta prvá, § 12 ods. 2, § 229 ods. 1, § 230 ods. 1 a 2, § 233 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 4.1.2013 (ďalej len „Zákonník práce“). Dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu z formálneho hľadiska dodržal zákonné hmotnoprávne podmienky ustanovené Zákonníkom práce (§ 74). Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalobcovi v písomnej forme - listom z 21.12.2012, doručené bolo kvalifikovaným spôsobom dňa 4.1.2013. Z obsahu žalobou napadnutého písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru sú dostatočne zrejmé dôvody, ktoré viedli žalovaného k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Skutkovo vymedzený dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru nebol v súdnom konaní sporný. Sporným bolo, či žalovaným uvádzaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol kvalifikovaným dôvodom pre daný jednostranný spôsob skončenia pracovného pomeru, ako aj splnenie hmotnoprávnej podmienky - predchádzajúce prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu so zástupcami zamestnancov žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že skutkovo vymedzený dôvod bol zákonným dôvodom, nakoľko vymedzené konanie bolo porušením povinností zamestnanca, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť svojej práci, na ktorú bol dostatočne odborne spôsobilý a pripravený. Žalovaný upozorňoval žalobcu na dôležitosť zadanej pracovnej úlohy, zdôrazňoval jej význam pre činnosť žalovaného a poskytol žalobcovi aj možnosť potrebných konzultácií so zamestnancom žalovaného alebo odborníkov z iných spoločností. Žalobca výslovne zdôraznil, že pre zadanú prácu - spracovanie podkladov ponuky pre verejné obstarávanie, bol dostatočne kvalifikovaný a odborne spôsobilý a nebolo potrebné, aby danú vec konzultoval alebo sa na ňu mal pripraviť špeciálnym školením. Súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu žalobcu, že sa dopustil vytýkaného pochybenia neúmyselne a spracovanie ponuky mal a bol povinný skontrolovať konateľ C.. R. K. ako jeho nadriadený. Uvedená pracovná činnosť bola činnosťou v rámci dohodnutého druhu práce a priamo vyplývala z charakteristiky a konkrétneho vymedzenia pracovnej pozície žalobcu v zmysle pracovnej zmluvy. Z predloženého Podpisového poriadku spoločnosti, účinného od 18.3.2011, mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prípade písomnosti, ktorou je ponuka odchádzajúca zo spoločnosti, túto svojim podpisom „parafuje“ obchodník, resp. spracovateľ a následne je podpísaná „schvaľovateľom“. Ani jeho podpisom sa však žiadateľ nezbavuje zodpovednosti za obsahovú stránku predkladaného dokumentu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že dôsledným prístupom k výkonu svojej práce, zvýšenej pozornosti alebo následnej kontrole, by k pochybeniu neprišlo a samotná nedbanlivosť pri výkone práce, v konkrétnom prípade z hľadiska jej významu pre žalovaného dôležitej, bola nežiaduca. Skutkovo vymedzené konanie žalobcu v konkrétnom prípade, považoval súd prvej inštancie za spôsobilý dôvod pre jednostranné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, nakoľko takéto konanie za daných okolností bolo závažným porušením povinností zamestnanca. Potreba prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného zástupcami zamestnancov podľa názoru súdu prvej inštancie nebola daná, keďže z vykonaného dokazovania nebola ich pôsobnosť preukázaná. 6. V závere medzitýmneho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že skutkový stav pre posúdenie žalobou napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru mal za dostatočne zistený, a preto rozhodol z dôvodu účelnosti o základe veci formou medzitýmneho rozsudku. Žalobu zamietol s tým, že o náhrade mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, určení, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá naďalej a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. 7. Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zamietajúcej časti (vychádzajúc z obsahu odvolania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok v celom rozsahu zrušil a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo dňa 21.12.2012 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, eventuálne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie považuje za nesprávne, nespravodlivé, nezákonné a rozporné s príslušnou právnou úpravou, keď súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil konanie žalobcu za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže zamestnávateľ platne okamžite skončiť pracovný pomer. Uviedol, že Zákonník práce upravuje tento inštitút ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru a v praxi by sa mal uplatňovať len vo výnimočných prípadoch. Pripustil, že sa pri vypracovávaní predmetnej ponuky dopustil pochybenia, ktoré však nebolo vedomé a úmyselné. Poukázal na to, že ju vypracovával pre svojho nadriadeného, ktorý ju podľa jeho názoru mal a bol povinný skontrolovať, pretože on za ňu niesol formálno-právnu zodpovednosť. Až jeho schválením ju bolo možné považovať za platnú po formálno-právnej stránke. Na zistenie predmetného pochybenia (skrytie - vynechanie údajov v excelovej tabuľke) nebolo potrebné špecifické odborné vzdelanie, príslušný nadriadený ho mohol relatívne ľahko odhaliť kontrolou dokumentov pri ich podpise. Súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že žalovaný nemal v spoločnosti dostatočne vypracovaný mechanizmus kontroly práce svojich zamestnancov, a sám žalovaný, ako aj konateľ spoločnosti vedome porušovali interné predpisy, nedodržiavali podpisový poriadok. Preto má žalobca za to, že žalovaný nesie za dané pochybenie značnú časť zavinenia. Pochybením nemala vzniknúť žalovanému žiadna priama škoda a bolo len vecou hypotézy, či by k nejakej škode mohlo vôbec dôjsť. Žalobca mal za to, že nijakým spôsobom neporušil interné predpisy žalovaného. 8. Odvolanie žalobcu bolo dňa 21.3.2015 doručené žalovanému, ktorý sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadril. 9. Vec s odvolaním žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 15.4.2015, ktorý ju dňa 27.4.2015 vrátil súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú, nakoľko zo spisového materiálu nebolo jednoznačne preukázané doručenie napadnutého rozhodnutia žalovanému. Zároveň odvolací súd dal súdu prvej inštancie na zváženie, či vzhľadom na zamietavý výrok o základe sporu nie je z hľadiska hospodárnosti konania vhodné rozhodnúť vec aj o zvyšnom nároku doplňujúcim rozsudkom, a až následne vec predložiť odvolaciemu súdu. 10. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.7.2015, č.k. 6Cpr/1/2013-261, návrh žalobcu vo zvyšnej časti - o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v sume 0,- eur. Rozsudok bol sporovým stranám riadne doručený (právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21.8.2015 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 7.9.2015), ale žiadna zo strán sporu proti nemu odvolanie nepodala. 11. Vec s odvolaním žalobcu len proti medzitýmnemu rozsudku bola opätovne predložená odvolaciemu súdu dňa 21.10.2015. 12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 8.11.2016, po tom, čo dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Odvolacie námietky žalobcu o neúplne zistenom skutkovom stave veci, o nesprávnych skutkových zisteniach, ani o nesprávnom právnom posúdení veci nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Dokazovanie vykonal tak, ako mu ho navrhli účastníci konania, vypočul svedkov, a pretože ide o sporové konanie, nemal povinnosť vykonávať dokazovanie nad rámec procesnej snahy účastníkov. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci teda vykonal v dostatočnom rozsahu a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP, dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný pri ňom z formálneho hľadiska dodržal všetky zákonné hmotnoprávne podmienky ustanovené Zákonníkom práce. Aj špecifikácia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zodpovedala skutočnosti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom vysvetlil. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. 14. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so všetkými zisteniami a závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu žalobcu. S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa len nasledovné: 15. Pracovnou povinnosťou žalobcu, vyplývajúcou z pracovnej zmluvy a náplne práce špecifikovanej v prílohe č. 1 k pracovnej zmluve, bolo na základe príkazu nadriadeného vypracovať ponuku zamestnávateľa pre verejnú súťaž, ktorá bola pre žalovaného výnimočne dôležitá. Vypracovanú ponuku predložil nadriadenému tri dni pred stanoveným termínom, z čoho vyplýva, že sa nenachádzal v časovej tiesni a zadanú úlohu mohol pred jej odovzdaním dôkladne skontrolovať. Žalobca v odvolaní namietal, že kontrolu mal vykonať nadriadený, ktorý ponuku parafoval, na čo nebolo potrebné špecifické odborné vzdelanie. Predmetom sporu však nebolo určiť, či bolo možné pochybeniu predísť, ani či iný (radový alebo nadriadený) zamestnanec bol za jeho vznik spoluzodpovedný. Žalobca nemôže svoje pochybenie, ktoré priznal a označil ako neúmyselné, prisudzovať inému, keď v rámci jeho pracovnej náplne bolo odovzdať „bezvadnú prácu“. Konštatovanie žalobcu, že ku škode nedošlo, lebo nie je isté, či by vypracovaná ponuka vyhrala, nie je namieste. Z listu Finančného riaditeľstva SR ako verejného obstarávateľa zo dňa 10.1.2013 vyplýva, že ponuka predložená žalovaným ani nemohla vyhrať, lebo bola z výberového konania vylúčená ako nespĺňajúca požiadavky na predmet zákazky. Zavinením žalobcu došiel žalovaný o možnosť získať významnú zákazku s veľkým finančným obratom. Preto žalovaný pochybenie žalobcu dôvodne vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho so žalobcom aj okamžite skončil pracovný pomer. 16. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu vecne správne, a preto odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).