Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/245/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313202860 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313202860.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: C.. Q. U., bytom D. X, R., zastúpená JUDr. Milanom Menyhartom, advokátom, so sídlom Poľná, Bratislava, proti odporcovi: B.. D. T., IČO: 32 209 100, so sídlom Alstrova 61, Bratislava, o zaplatenie 2.723,- eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 177/2013-105 zo dňa 13.12.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 177/2013-105 zo dňa 13. decembra 2013 v napadnutej časti výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2.223,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 11.11.2012 do zaplatenia, sumu 500,- eur titulom nákladov za znalecký posudok č. 23/2012 a trovy konania v sume 163,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 297,30 eur z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 12C 177/2013-105 zo dňa 13.12.2013 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2. 223,- eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 11.11.2012 do zaplatenia, sumu 500,- eur ako náklady za znalecký posudok a trovy konania v sume 163,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 297,30 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 2.223,- eur zo zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania v júni 2012, predmetom ktorej bola rekonštrukcia bytu navrhovateľky. Navrhovateľka odporcovi zaplatila zálohu vo výške 5.000,- eur dňa 17.7.2012 a z dôvodu nedodržania termínov prác a poškodenia susedného bytu odporcom sa navrhovateľka rozhodla dňa 11.8.2012 od zmluvy odstúpiť a odporca to vzal na vedomie. Navrhovateľka si znalcom nechala ohodnotiť cenu vykonaných prác odporcom, ktorá bola vyčíslená v sume 2.726,89 eur. Navrhovateľka si v tomto konaní uplatnila rozdiel medzi poskytnutou zálohou v sume 5.000,- eur a skutočne vynaloženými nákladmi do odstúpenia od zmluvy. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 23.4.2012, proti ktorému podal odporca odpor z dôvodu, že návrh nie je dôvodný, potvrdil, že s navrhovateľkou sa dohodli na rekonštrukcii jej bytu. Odporca tvrdil, že rozsah vykonaných prác v porovnaní s požiadavkou navrhovateľky pred začatím prác bol o polovicu vyšší, čím sa zvýšila i cena za vykonané práce a tak žiadal platobný rozkaz zrušiť, vo veci nariadiť pojednávanie. Na pojednávanie sa odporca nedostavil, súd prejedal vec v jeho neprítomnosti s tým, že mal doručenie predvolania vykázané uložením na pošte dňa 14.11.2013. Súd prvého stupňa prejedal vec v neprítomnosti odporcu a vo veci vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo na rekonštrukciu bytu navrhovateľky nachádzajúceho sa na ulici D. v Bratislave a že na základe zmluvy bude vykonaná rekonštrukcia bytu navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že si u odporcu dojednala ústne v júni 2012 zmluvu o dielo, podľa ktorej rekonštrukcia má spočívať v tom, že odporca mal vybúrať všetky priečky, ponechať iba obvodové múry a nanovo prebudovať jeden a pol izbový byt na trojizbový byt. Odporca žiadal zálohu 5.000,- eur, nevypracoval ani písomnú cenovú ponuku a byt sa mal rekonštruovať podľa vypracovanej cenovej ponuky. Navrhovateľka vyplatila dňa 13.7.2012 odporcovi zálohu vo výške 5.000,- eur. Odporca nevykonal žiadne práce do zloženia zálohy zo strany navrhovateľky, búrať začal až po vyplatení zálohy. Vybúral jednu priečku a postavil necelý jeden múr, keď búral v kúpeľni a WC, tak sa prebúral k susede. Stalo sa to v auguste 2012 a navrhovateľka, keď videla výsledky práce odporcu, od zmluvy odstúpila. Odporca podľa názoru navrhovateľky nedodržal termín vykonávania prác, na ktorých sa dohodli a tiež na tom, že rekonštrukcia bude uskutočnená do konca septembra 2012, ale do odstúpenia od zmluvy do 11.8.2012 v byte nič nebolo postavené, nebolo ani všetko zbúrané a odporca v žiadnom prípade by nestihol vykonať plánovanú rekonštrukciu včas. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § 631 Občianskeho zákonníka a § 633, § 634, § 642 Občianskeho zákonníka a úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, pretože preukázala existenciu záväzku odporcu a preto súd vyhovel návrhu v celom rozsahu a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.223,- eur ako rozdiel za vykonané práce po odrátaní účelne vynaložených nákladov odporcu. Dôvodný bol aj nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 500,- eur za vypracovaný znalecký posudok. Navrhovateľka vypracovaným znaleckým posudkom chcela preukázať súdu výšku účelne vynaložených nákladov zo strany odporcu a vo veci bolo tiež potrebné zaujať odborné stanovisko znalcom z odboru stavebníctva. Navrhovateľka si uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy a to na základe výzvy, ktorú zaslala navrhovateľka odporcovi zo dňa 12.10.2012, v ktorej mu bola poskytnutá lehota na plnenie do 10.11.2012. Odporca žalovanú sumu nezaplatil a dostal sa do omeškania počnúc dňom 11.11.2012, vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania požadovaných odo dňa odstúpenia od zmluvy súd návrh vzhľadom na § 563 Občianskeho zákonníka ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa § 10 ods. 1, 2, § 13 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a tvrdil, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože sa nedostavil na pojednávanie z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, že sa bude konať pojednávanie a od októbra 2013 sa zdržiaval u svojej priateľky v Pezinku. Nemal vedomosť o tom, že mu bola uložená zásielka zo súdu a predvolanie na súd. Podľa názoru odporcu, znalecký posudok vykazuje nedostatky, vychádza z cenovej ponuky a nie zo skutočne vykonaných prác, nerešpektuje navýšenie práce, ktoré požadovala a odsúhlasila navrhovateľka. Odporca tvrdil, že mu nebola vo veci umožnená obrana, nemal možnosť sa vyjadriť a predložiť svoje návrhy a dôkazy a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné a nepreskúmateľné. Namietal, že mu nebola vo veci umožnená obrana a preto žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné vypočuť navrhovateľku a odporcu k rozsahu prác vykonaných predovšetkým nad rámec zmluvy a následne tieto práce nechať oceniť znalcom z odboru oceňovania stavebných prác. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. l O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel, pretože navrhovateľka preukázala dôvodnosť návrhu voči odporcovi, existenciu záväzku a na základe tohto zistenia uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2.223,- eur ako rozdiel za vykonané práce po odrátaní účelne vynaložených nákladov odporcu na rekonštrukciu bytu navrhovateľky. Navrhovateľka vypracovaným znaleckým posudkom preukazovala súdu výšku účelne vynaložených nákladov zo strany odporcu. Odporca nesúhlasil s rozhodnutím súdu a tvrdil, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože predvolanie na pojednávanie mu nebolo riadne doručené, a tak nemal možnosť zúčastniť sa pojednávania a namietať dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľky, namietal znalecký posudok, ktorý vykazuje nedostatky, vychádza z cenovej ponuky a nie zo skutočne vykonaných prác, nerešpektuje navýšenie práce, ktoré požadovala a odsúhlasila navrhovateľka. Odporca tvrdil, že mu nebola vo veci umožnená obrana, nemal možnosť sa vyjadriť a predložiť svoje návrhy a dôkazy a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné a nepreskúmateľné. V ďalšom konaní navrhol vypočuť obidvoch účastníkov konania k rozsahu prác vykonaných predovšetkým nad rámec zmluvy a následne tieto práce nechať oceniť znalcom z odboru oceňovania stavebných prác. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že odporca namietal odňatie možnosti konať pred súdom, v dôsledku nesprávneho postupu súdu prvého stupňa tým, že vo veci rozhodol i napriek tomu, že odporca nebol v konaní vypočutý a nemal možnosť sa vo veci vyjadriť. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)). Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09). Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V predmetnej veci súd nepovažoval za účelné a hospodárne vynucovať súčinnosť odporcu, pomocou použitia ustanovení zákona o poriadkových opatreniach, nakoľko podľa názoru súdu, skutkový stav bol náležite preukázaný a súd mal dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka preukázala dôvodnosť nároku voči odporcovi, existenciu záväzku a na základe tohto zistenia uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2.223,- eur. Odvolací súd zastáva názor, že takéto závery súdu prvého stupňa vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu, ktorého správnosť záverov odporca svojim odvolaním dôvodne spochybňuje, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný a súd prvého stupňa rozhodol len na základe tvrdení a dôkazov, predložených navrhovateľkou bez toho, aby zistil dostatočne skutkových stav veci aj na základe vyjadrenia odporcu. Odporca v odvolaní namieta, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené jeho základné práva tým, že nebol prítomný na pojednávaní a nemohol sa vyjadriť k tvrdeniam navrhovateľky, s ktorými ako uviedol nesúhlasí. Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa ktorej styk súdu s účastníkmi konania a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť na konaní, sa realizuje ústne. Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového súdneho konania je upravené v ustanovení § 101 O.s.p., ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, i keď sú účastníci nečinný a z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadali. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené Ústavou Slovenskej republiky treba chápať tak, aby súd umožnil účastníkovi uplatnenie jeho práv. Účastník konania môže svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám alebo v zmysle § 24 O.s.p. prostredníctvom zvoleného zástupcu, ktorému pre konanie udelí plnú moc. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pritom vychádza z toho, či navrhovaný dôkaz má pre vec podstatný význam a bolo tak naplnené právo na spravodlivé konanie. Odvolací súd po preskúmaní predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa na základe podaného odvolania, vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa vyslovil názor, že súd nerozhodol v súlade s právnymi predpismi, pretože odporcovi nebolo súdom umožnené zúčastniť sa pojednávania, realizovať jej procesné práva a vyjadriť sa k veci, ako aj ku skutočnostiam, ktoré tvrdila navrhovateľka v podanom návrhu. Vychádzajúc z obsahu odvolania je zrejmé, že námietky odporcu majú súvis aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka konania (II. ÚS 35/02). Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje § 18 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, vrátane tých ustanovení, ktoré upravujú vedenie konania a priebeh dokazovania. Z určujúceho - obsahového - hľadiska je zrejmé, že odporca v odvolaní poukazuje na nevytvorenie rovnakých procesných možností realizácie jeho procesných oprávnení účastníka konania. Opodstatnenosť svojej argumentácie vyvodzuje z toho, ako boli vyhodnotené výsledky vykonaného dokazovania. Podľa neho totiž súd pripísal vyšší stupeň preukaznosti a presvedčivosti dôkazom svedčiacim v prospech navrhovateľky. Podstatná časť odvolacích námietok sa týka odporcom uvádzaných nesprávností, ku ktorým malo podľa jej názoru dôjsť v samotnom procese dokazovania, vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov. Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Toto ustanovenie vyjadruje zásadu ústnosti súdneho konania. Súd má povinnosť na pojednávanie predvolať účastníkov a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je na pojednávaní potrebná. Ak je účastník v konaní zastúpený zástupcom pre celé konanie, doručuje sa predvolanie zástupcovi. Ak však súd mieni na pojednávaní účastníka vypočuť, doručí predvolanie aj účastníkovi (§ 49 ods. 1 druhá veta). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa dňa 23.4.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 40Ro 203/2013-79, proti ktorému podal odporca odpor dňa 3.7.2013 v ktorom namietal dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľky a tvrdil, že rozsah vykonaných prác v porovnaní s požiadavkou navrhovateľky pred začatím prác a pred vykonaním cenovej ponuky bol približne o polovicu vyšší a v súvislosti s tým sa zvýšila i cena za vykonané práce. Zároveň sa zvýšili i náklady spojené s rekonštrukciou bytu, odporca namietal znalecký posudok a žiadal aby súd nariadil vypracovanie znaleckého posudku, pretože navrhovateľka predložila znalcovi objem prác, ktoré nekorešpondujú so skutočným stavom. Súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie na termín 13. decembra 2013. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd konštatoval neprítomnosť odporcu, ktorý má predvolanie na pojednávanie riadne vykázané a to uložením na pošte zo dňa 14.11.2013 a svoju neprítomnosť do termínu pojednávania neospravedlnil. Preto súd prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti odporcu na tomto pojednávaní. Odporca v tomto konaní namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces a odňatie možnosti konať pred súdom a vzhľadom na jeho námietky v podanom odvolaní, za tohto stavu potom konštatovanie odporcu, že výlučné súd, svojim nesprávnym postupom, mu neumožnil zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa vo veci a predniesť svoje návrhy, odňal mu možnosť konať pred súdom, možno bez pochybností prijať. Úlohou súdu prvého stupňa je zabezpečiť účastníkovi právo, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). To však neznamená, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti, ak sú inak splnené podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p. Účastníkovi ale musí vždy poskytnúť možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Ustanovenie § 115 O.s.p. preto ukladá súdu, aby - ak zákon neustanovuje inak - nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom riadne doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (najmenej 5 dní). Potom už je len vecou účastníka, či svoje ústavné právo využije alebo nevyužije a súhlasí s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.