Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/233/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313203955 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313203955.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: KAMEL s.r.o., Junácka 6, 831 04 Bratislava, IČO: 35 896 531, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, žalovanému v 2. rade: Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, práv. zast.: MD legal, s.r.o., Jaseňová 7, 960 01 Zvolen, IČO: 47 256 729, o určenie hodnoty nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 20Cb/27/2013-632 zo dňa 25.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20Cb/27/2013-632 zo dňa 25.05.2015 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcovi určil povinnosť žalovanému v 1. rade a v 2. rade nahradiť trovy konania v rozsahu 100% tak, ako budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že všeobecná hodnota nehnuteľností je vo výške určenej znaleckým dokazovaním vykonaným v tomto súdnom konaní. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 20Cb/27/2013-281 zo dňa 12.07.2013 súd pripustil zmenu žalobného návrhu „súd ukladá odporcovi v 1. rade ako navrhovateľovi dražby a odporcovi v 2. rade ako dražobníkovi povinnosť v prípade vykonávania dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť nachádzajúce sa v k. ú. N. V., obec A. - m. č. N. V., okres A., zapísaná na LV č. XXXX ako stavba so súp. s. XXXXX stojaca na par. č. XXXXX/XXX, druh stavby: XX - iná budova, opis stavby - P. K. (ďalej len „nehnuteľnosť“) ako predmet dražby vychádzať z ceny predmetnej Nehnuteľnosti ako predmetu dražby vo výške určenej znaleckým posudkom vypracovaným súdnym znalcom v odvetví odhadu hodnoty nehnuteľností ustanoveným v predmetnom konaní tunajším súdom.“ 3. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere č. 353/AUOC/06 zo dňa 21.06.2006, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi úver vo výške 829.847,97 Eur. Pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcovi vyplývajúca zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere nesplatil riadne a včas, žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva formou dražby. V uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/181/2013-166, ktorý rozhodoval ako odvolací súd o predbežnom opatrení v odôvodnení uviedol: „odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil hmotnoprávny základ pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže nie je dané oprávnenie súdu prvého stupňa rozhodovať o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Právo súdu prvého stupňa rozhodovať a určovať hodnotu nehnuteľnosti v prípade dobrovoľnej dražby, nezveruje súdu žiadne hmotnoprávne ustanovenia niektorého právneho predpisu a napokon navrhovateľ v tejto súvislosti ani na žiadne také ustanovenie právneho predpisu vo svojom návrhu neodkazoval." Žalovaní v niekoľkých svojich rozsiahlych písomných stanoviskách navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa nich žalobca neosvedčili hmotnoprávny základ a právo súdu prvej inštancie rozhodovať a určovať hodnotu nehnuteľností v prípade dobrovoľnej dražby to nezveruje súdu žiadne hmotnoprávne ustanovenia zákona. 4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 12 zákona o dobrovoľných dražbách a poukázal na to, že v tomto ustanovení je presne uvedený spôsob určenia výšky ceny predmetu dražby. Právo súdu rozhodovať a určovať hodnotu nehnuteľnosti v prípade dobrovoľnej dražby, nezveruje súdu žiadne hmotnoprávne ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Taktiež v ust. § 21 je presne uvedené akým spôsobom sa môže vlastník predmetu dražby domáhať porušenia ust. zákona a určenie neplatnosti dražby. Súd prvej inštancie nie je oprávnený pre účely dražby rozhodovať a určovať hodnotu nehnuteľnosti, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 1Cob/181/2013-166, preto súd žalobu zamietol. 5. V odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že pojednával a rozhodol vo veci pri splnení procesných podmienok v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie vo veci nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, pričom súd prvej inštancie mal doručenie predvolanie za vykázané napriek skutočnosti, že sa súdu prvej inštancie nevrátila doručenka od žalobcu, nakoľko ako vyplýva z čl. 625 spisu, bol konateľ žalobcu dňa 14.05.2015 v informačnom centre súdu nahliadať do spisu. Súd mal za to, že žalobca sa pri nahliadaní do spisu v informačnom centre o termíne pojednávania riadne a včas dozvedel, preto aplikoval ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci konal a rozhodol, pričom týmto konaním súdu sa účastníkovi neodňala možnosť konať pred súdom a nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď žalobca už bol v konaní vypočutý a voči rozhodnutiu súdu má možnosť podať odvolanie. Záverom uviedol, že zásielka súdu s termínom predvolania bola uložená dňa 11.05.2015 (P.O.Box) na sídle spoločnosti dňa 12.05.2015 a adresát si zásielku vyzdvihol dňa 26.05.2015, adresát si vyhradil odnášanie zásielok z pošty. Z uvedeného je zrejmé, že adresát aj napriek tomu, že o termíne predvolania vedel (štúdium spisu) zásielku si vyzdvihol až po termíne pojednávania. 6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. 7. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že súd svojim postupom, t.j. prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti žalobcu napriek skutočnosti, že sa súdu nevrátila doručenka predvolania na pojednávanie od žalobcu, znemožnil odvolateľovi relevantne sa oboznámiť s dôkazmi, ako aj reagovať na obsah predmetných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd v dôsledku aplikácie ust. § 101 ods. 2 O.s.p. nevidí porušenie práv na spravodlivý proces. Žalobca k tomu uviedol, že i keď dňa 14.05.2015 nahliadol do súdneho spisu, nevšimol si v ňom predvolanie na pojednávanie, nakoľko v ňom účelovo vyhľadával listiny, ktoré mali napomôcť preukázaniu ním uvedených tvrdení v súdnom konaní. 8. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a poukázal na to, že žalobca už bol v konaní vypočutý a v odôvodnení odvolania neuvádza žiadne nové skutočnosti a dôkazy. Z tohto dôvodu považuje odvolanie v plnom rozsahu za neopodstatnené. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, podľa ktorého súd prvej inštancie správne rozhodol. Uviedol, že predvolanie na pojednávanie nie je rozhodnutím, ktoré by sa malo doručovať do vlastných rúk a súd si splnil svoju základnú povinnosť zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. 10. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 1. rade, pričom nahliadnutím do súdneho spisu žalobca získal vedomosť o termíne pojednávania a následné prevzatie zásielky súdu až po termíne pojednávania, pokladá za účelové konanie žalobcu. Dôkazom je i fakt, že v odvolaní neuvádza žiadne nové skutkové či právne tvrdenia. Žalovaný sa plne stotožnil s argumentmi vo vyjadrení žalovaného v 1. rade. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.10.2016. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadreniami žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné. 12. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 13. Odvolací súd z obsahu zistil, že súd prvej inštancie v danej veci vytýčil pojednávania na 25.05.2015, zásielku s termínom pojednávania si žalobca prevzal dňa 26.05.2015, pričom dňa 14.05.2015 bol konateľ žalobcu v informačnom centre súdu nahliadať do spisu, urobil si kópie a týmto mal možnosť podľa súdu prvej inštancie dozvedieť sa o termíne pojednávania. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil a súd prvej inštancie následne vo veci konal a rozhodol. 14. Podľa odvolacieho súdu uvedeným postupom súdu prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práva právom chránených záujmov, t.j. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne. 15. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Ústava Slovenskej republiky v citovanom článku zaručuje základné právo, v zmysle ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 16. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p., ktoré súd prvej inštancie v rozhodnom čase aplikoval, určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci je nepochybné, že nedošlo k účinnému doručeniu predvolania žalobcovi na pojednávanie. 17. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej za závažné porušenie práv účastníkov konania je nutné považovať postup súdu, pri ktorom sa vykoná pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania, bez toho, aby doručenie bolo riadne vykázané a doklad o doručení bol v spise pripojený. Jedine v tom prípade, ak sa na pojednávanie nedostaví riadne predvolaný účastník konania, možno úkon vykonať v jeho neprítomnosti. 18. Keďže v danom prípade podmienky, za ktorých mohol súd vec prejednať v neprítomnosti účastníkov konania splnené neboli, postup súdu prvej inštancie mal za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. Odvolateľ teda vytýkal odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie dôvodne. 19. So zreteľom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 odsek 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že musí zabezpečiť účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný súdny poriadok dáva. 20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).