Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/254/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313208569 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313208569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Pavol Blaško, Záhradnícka 19, Slovenský Grob, IČO 35 084 651, práv. zast. advokátom JUDr. Rastislavom Vranecom, Mojmírova 13, Slovenský Grob proti odporcovi BH Site Management, s.r.o., Považská 23, Bratislava IČO 45 867 844 o zaplatenie 13.533,58 EUR s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 132/2013-108 zo dňa 16.7.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 132/2013-108 zo dňa 16.7.2014 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa sumu 372,53 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.533,58 EUR s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne a to - zo sumy 11 271,38 EUR od 29. 12. 2012 až do 21. 01. 2013, - zo sumy 9 271,38 EUR od 22. 01. 2013 až do 15. 02. 2013, - zo sumy 4 271,38 EUR od 16. 02. 2013 až do zaplatenia, - zo sumy 9 262,20 EUR od 16. 02. 2013 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.301,16 EUR (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 1.489,66 EUR), a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Rastislava Vraneca, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že odporca svojou objednávkou zo dňa 3.10.2012 prejavil v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka vôľu uzavrieť s navrhovateľom zmluvu, predmetom ktorej mal byť záväzok navrhovateľa dodať odporcovi stavebné klampiarske práce. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania počas konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ako aj z výpovede svedka E. T. a ďalších listinných dôkazov považoval za nesporné, že navrhovateľ pre odporcu vykonal stavebné klampiarske práce, a to na bytovom dome na ulici Beňadická a ulici Macharova, čo možno v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za včasné konanie navrhovateľa, z ktorého možno vyvodiť súhlas s prijatím návrhu odporcu na uzavretie zmluvy. Na základe toho súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom bola v zmysle ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva v ústnej forme. Nakoľko obsah predmetnej zmluvy zahŕňal v zmysle ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka podstatné časti zmluvy o dielo, na predmetný záväzkový vzťah navrhovateľa a odporcu sa použila právna úprava zmluvy o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto mal súd za to, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v ústnej forme. ďalej uviedol, že navrhovateľ ako zhotoviteľ vystavením faktúry č. 48/2012 zo dňa 14. 12. 2012 na sumu 11 271,38 eura za práce na bytovom dome na ulici Beňadická (ďalej len „faktúra č. 1“) a faktúry č. 4/2013 zo dňa 01. 02. 2013 na sumu 9 262,20 eura za práce na bytovom dome na ulici Macharova (ďalej len „faktúra č. 2“) vyzval odporcu ako objednávateľa na splnenie si jeho povinnosti zaplatiť za navrhovateľom vykonané dielo (stavebné klampiarske práce) cenu za jeho vykonanie v zmysle ust. § 536 ods. 1 a 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa obranu odporcu v tvrdení, že navrhovateľ riadne neodovzdal odporcovi dielo a nepredložil návrh preberacieho protokolu považoval za účelovú a v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. za nepreukázanú žiadnymi dôkazmi. Konštatoval, že pri odovzdávaní diela v zmysle ust. § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka platí, že preberací protokol o odovzdaní diela sa vyhotoví, len ak o to požiada jedna zo zmluvných strán, pričom odporca, ktorý je v tomto prípade zaťažený dôkazným bremenom, žiadnym spôsobom v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že navrhovateľa požiadal o vyhotovenie preberacieho protokolu, čím by medzi zmluvnými stranami vznikla povinnosť o odovzdaní diela spísať protokol, a že by si túto povinnosť navrhovateľ nesplnil. Zároveň poukázal na svedeckú výpoveď svedka E. T., ktorý na predmetných stavbách koordinoval práce ako stavbyvedúci a kontroloval aj stavebné klampiarske práce vykonávané navrhovateľom a vyslovil názor, že z nej vyplynulo, že dielo bolo navrhovateľom odporcovi odovzdané. Súd prvého stupňa neprisvedčil obrane odporcu týkajúcej sa vadám diela, nakoľko toto svoje tvrdenie v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. opäť nepreukázal žiadnymi dôkazmi, pričom zo svedeckej výpovede svedka E. T., ktorý na predmetných stavbách koordinoval práce ako stavbyvedúci a kontroloval aj stavebné klampiarske práce vykonávané navrhovateľom vyplynulo, že tieto práce navrhovateľa boli realizované v dohodnutom rozsahu, boli riadne ukončené a bez zistených vád. Ďalej konštatoval, že z tejto svedeckej výpovede vyplynulo, že konatelia odporcu (v tom čase boli dvaja a boli oprávnení konať každý v mene spoločnosti samostatne) sa na kontrolných dňoch stavby zúčastňovali zriedkakedy, pričom priamo fyzickú kontrolu na stavbe nevykonávali, čo je v rozpore s tvrdením odporcu, že na vady diela bol navrhovateľ odporcom priebežne upozorňovaný. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že odporca svoje tvrdenia o vadách diela v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, pričom predmetnou svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že dielo bolo riadne ukončené a bez vád. Ďalej uviedol, že z objednávky odporcu zo dňa 3.10.2014 vyplývalo, že tá bola vystavená na základe dohody zmluvných strán zo dňa 1.10.2012 a podľa cenovej ponuky navrhovateľa s tým, že následne mali byť ešte vykonané práce navrhovateľa odsúhlasené osobou poverenou odporcom. Z uvedeného vyplývalo, že zmluvné strany sa dohodli na spôsobe, akým bude cena diela určená. Vzhľadom na skutočnosť, ktorú sa súd nemohol stotožniť s obranou odporcu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o existencii dohode o cene, nakoľko táto dohoda o cene vyplývala z objednávky odporcu tak, ako súd vyššie uviedol. Súd považoval za nesporné, že na faktúre č. 2 sa nachádzala pečiatka odporcu s dátumom prevzatia a podpisom osoby menom Puk, ktorá bola na základe objednávky odporcu v zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnená za odporcu odsúhlasovať vykonané práce navrhovateľom, a že aj súpis vykonaných prác vzťahujúcich sa na práce na bytovom dome na ulici Macharova boli osobou poverenou odporcom odsúhlasené. Vzhľadom na to sa súd nemohol stotožniť s argumentom odporcu, že neexistuje žiadny súpis vykonaných prác, ktorý by bol odsúhlasený odporcom, resp. ním poverenou osobou, a preto súd považoval cenu fakturovaných prác za stavebné klampiarske práce vykonané navrhovateľom na bytovom dome na ulici Macharova vyplývajúce z faktúry č. 2 za dôvodnú. Hoci navrhovateľ žiadnymi dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia o čiastočnej úhrade faktúry č. 1 odporcom, nakoľko však odporca predmetnú skutočnosť nenamietal, súd v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. považoval za nesporné, že odporca uhradil navrhovateľovi časť ceny za navrhovateľom vykonané stavebné klampiarske práce na bytovom dome na ulici Beňadická v zmysle faktúry č. 1, čím podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka možno mať za to, že odporca uznal aj zvyšok svojho záväzku, teda záväzku zaplatiť navrhovateľovi cenu za stavebné a klampiarske práce vykonané na bytovom dome na ulici Beňadická, a aj preto súd považoval cenu za fakturované práce v zmysle faktúry č. 1 za dôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a vykonal dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním, čím navrhovateľovi vznikol nárok na cenu diela v zmysle ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, určený v zmysle ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa cenovej ponuky a odsúhlaseného súpisu vykonaných prác tak, ako si tento nárok navrhovateľ faktúrami č. 1 a 2 uplatnil voči odporcovi, pričom obranu odporcu súd posúdil ako účelovú a nepreukázanú v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi dôkazmi, Preto súd návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko záväzkový vzťah odporcu vznikol pred 1.2.2013, súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného v čase od 15.1.2009 do 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania navrhovateľom (t.j. od 29.12.2012 do 16.2.2013) predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,75 % ročne. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania len vo výške 6 % ročne, súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania vo výške 6 % ročne z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 O.s.p. s tým, že trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 811,50 eura podľa položky 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 1 489,66 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 4 úkony právnej služby. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca navrhujúc ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že odporca dňa 16.7.2014 riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní dňa 16.7.2014, kedy súdu doručil žiadosť o odročenie pojednávania spolu s potvrdením o práceneschopnosti jediného konateľa O.. R. T., preto súd nebol oprávnený postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať. Poukázal na to, že spoločnosť má jediného konateľa, nemá žiaden majetok ani zamestnancov, z dôvodu ktorého nemohol poveriť inú osobu zastupovaním na súde. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevypočul konateľa odporcu, hoci to odporca navrhol. Ďalej namietal, že navrhovateľ nepredložil súdu objednávku ani iný dôkaz o existencii zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, z ktorého by vyplynula výška dohodnutej ceny stavebných prác. Taktiež namietal, že navrhovateľ odporcovi dielo do dnešného dňa riadne neodovzdal, stavebné práce vykonal vo vysokej nekvalite, dielo vykazuje podstatné vady, o čom existuje rozsiahla fotodokumentácia. Namietal, že dielo vykazuje vady, ktoré odporca bude špecifikovať na pojednávaní. Navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odporcu označil za účelové. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, keďže tak už urobil predtým, odporca k odporu ani neskôr nepredložil žiadne dôkazy na ním tvrdené skutočnosti a opätovne žiadal pojednávanie odročiť. Uzavrel, že vzhľadom na uvedené má za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď pojednávanie neodložil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní určenom na 16.7.2014 podaním zo dňa 15.7.2014, t.j. iba deň pred pojednávaním a to zo zdravotných dôvodov. Doklady preukazujúce jeho práceneschopnosť neobsahujú vyjadrenie, uvedené v § 119 ods. 3 O.s.p. a preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že mu v prejednaní veci v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nebránili žiadne dôležité dôvody. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky odporcu týkajúce sa neexistencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, nepreukázania dohody o cene a o nevykonaní diela a to z dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd dôsledne a podrobne vysporiadal so všetkými námietkami odporcu a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a nepovažoval za hospodárne ich opätovne uvádzať. Odporcovi nič nebránilo, aby súdu v priebehu niekoľkých rokov trvania konania predložil fotodokumentáciu majúcu preukázať vadnosť plnenia navrhovateľa, keďže na ňu poukázal už v odpore zo dňa 31.7.2013. Tak isto bolo jeho povinnosťou špecifikovať vady bezodkladne po ich zistení, čo však neurobil doposiaľ. Bolo povinnosťou odporcu v zmysle § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a preukázanie jeho tvrdení. So zreteľom na uvedené odvolací súd nepovažoval námietky odporcu za účelné a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto má podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za jeden úkon právnej služby v sadzbe 303,74 EUR za vyjadrenie k odvolaniu z 26.8.2014, paušálnej náhrade hotových výdavkov 1 x 8,04 EUR a 20% náhrada DPH v sume 60,74 EUR, t.j. v celkovej sume 372,53 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.