Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/494/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209559 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313209559.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, IČO: 30 804 191, so sídlom: Pri vinohradoch 267, Bratislava, v zast.: Kolíková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému: W. M., Q. T.: H. R. XXXX/XXX, T., v zast.: ing. H. Š., Q. T.: T.A. XX, T., o zaplatenie 2.268,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 44C/184/2013-343 zo dňa 13.04.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.843,73 eur spolu s príslušenstvom, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 92,44 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,13 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,13 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,13 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,13 Eur od 09.03,2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,13 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,13 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 105,41 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 09.03.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.08.2013 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,47 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30,- Eur, vždy do 30. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 73 ods. 10, § 106 ods. 5, 6, 7, § 72 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa návrhom doručeným súdu dňa 03.06.2013 domáhal voči žalovanému (ďalej aj ako „odporca“) zaplatenia 2.268,03 Eur istiny s príslušenstvom, po pripustení zmeny petitu na pojednávaní dňa 30.04.2014 sumy 2.843,73 Eur s príslušenstvom a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď odporca do dnešného dňa s navrhovateľom neuzatvoril zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa ustanovenia § 74 zákona o sociálnych službách, hoci navrhovateľ odporcovi opakovane predložil písomný návrh zmluvy v snahe upraviť faktický stav v súlade s právnymi predpismi. Žalovanej sumy sa navrhovateľ domáha z titulu bezdôvodného obohatenia odporcu v podobe prijímania sociálnej služby bez právneho dôvodu a to, vo výške rozdielu medzi úhradou, ktorú predpokladajú cenové predpisy pri poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách v totožných prípadoch ako je prípad odporcu a skutočne platenými sumami odporcom. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách je prijímateľ sociálnej služby (odporca) povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby ( navrhovateľ), ak tento zákon neustanovuje inak, teda v súlade s § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách č. 448 /2008 Z. z. a všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 31 /2009 (VZN BSK č.31/2009), v znení VZN BSK č. 35/2010, 39/2010 a č. 43/2011. Odporca platí navrhovateľovi mesačne určitú sumu, pri ktorej vychádza zrejme zo sumy, ktorú platil pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, kedy bol v zariadení na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti. 3. Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 40Ro/1204/2013 - 66 zo dňa 10.07.2013, proti ktorému odporca podal odpor s odôvodnením. 4. Odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že využíva služby na základe právoplatného a účinného rozhodnutia zn. DD - 278 /2006 z 28.06.2006 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov, ktoré je vykonateľné odo dňa 10.07.2006. Na základe tohto rozhodnutia má právo na užívanie konkrétne špecifikovanej časti nehnuteľnosti slúžiacej domovu- penziónu zriadeného na poskytovanie bývania, na čas neurčitý, pričom od účinnosti zákona o sociálnych službách sa na takéto užívanie vzťahuje § 106 ods. 6 v spojení s § 35 ods. 1 písmena b/ Zák. č. 448/2008 Z. z. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, rozhodnutím o poskytovaní celoročnej starostlivosti z 28.06.2006, rozhodnutím o odkázanosti z 25.11.2010, výzvou na uzatvorenie zmluvy z 05.03.2013, osobnou kartou klienta za roky 2011 až 2013 a ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav: 6. Z výsluchu odporcu súd zistil, že v zariadení navrhovateľa je umiestnený na základe rozhodnutia z 28. 6. 2006, pričom poberá iba ubytovanie, elektriku si platí na základe zmluvy s elektrárňami. Štvrťročne je to 60 Eur podľa spotreby, nakoľko má mikrovlnku, chladničku, televízor a počítač. Úhradu za ubytovanie platí navrhovateľovi vo výške 137,43 Eur na základe rozhodnutia z roku 2006. Pre odporcu bolo veľké prekvapenie, keď Bratislavský samosprávny kraj zvýšil nájomné na takmer dvojnásobok, pričom dôchodok mu zvýšili o 2 percentá. V súčasnosti je úhrada 204,90 Eur a v takej výške mu bola navrhovateľom predložená aj zmluva. Pripočítali k tomu užívanie spoločných priestorov. Od vedenia navrhovateľa odporca žiadal, aby vyčíslil, na základe čoho má platiť práve takú výšku, keďže nepoberá iné služby okrem bývania. Stravné lístky si kupuje zvlášť. Byt, ktorý mu bol pridelený prerobil na vlastné náklady. V návrhu zmluvy je ustanovenie, že podľa potreby môže BSK túto sumu meniť a on má dopredu podpísať, že s tým súhlasí. Vyčíslenie ekonomicky oprávnených nákladov (ďalej len EON) , ktoré predložil navrhovateľ považuje za nedostatočné, lebo sú spoločne vyčíslené v priemere, v ktorom sú zahrnutý aj tí, ktorých treba opatrovať. Odporca má k dispozícii len dôchodok, z ktorého musí platiť elektrinu, lieky a stravu. Pokiaľ ide o rozsah služieb, ktoré od navrhovateľa odporca poberá, tak ide o ubytovanie, je tam 24 hodinová služba - vrátnik s tým, že režim je taký, že keď odporca ráno vstane, tak vyloží pliešok s číslom na chodbu a večer, keď ide spať, tak to číslo si zoberie do izby. Keď príde neskoršie, tak povie vrátnikovi aby ho nehľadal. Lekár chodí do zariadenia jeden krát za týždeň, ale odporca má svojho lekára. Upratovanie si robí sám s tým, že navrhovateľ zabezpečuje raz za dva mesiace umývanie okien. S ubytovaním nemal problémy. Úhradu za ubytovanie platí tak, že jeden krát do mesiaca chodí do zariadenia pokladníčka. Obedy vydávajú zdravotné sestry. 7. Navrhovateľ má za to, že Slovenská republika ako právny štát zaručuje svojim občanom základné ľudské práva a slobody, politické práva, sociálne práva a ďalšie skupiny práv (nález ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 16/09 z 27.10.2010). Zákon o sociálnych službách prostredníctvom úpravy nedotknuteľného zostatku pamätá na situáciu, ak by výška spoluúčasti seniora prostredníctvom úhrady za ubytovanie spôsobila odňatie celého príjmu seniora, § 73 zákona o sociálnych službách garantuje seniorovi minimálny zostatok (percento zo sumy životného minima). 8. Zariadenie navrhovateľa neposkytuje len jeden štandard ubytovania, ak senior býva, napr. sám v obytnej miestnosti o rozlohe 37,11 m2 s príslušenstvom ako odporca, jeho úhrada je vyššia ako keby býval s ďalšou osobou. Rozhodnutie bývať samostatne prináša vyšší štandard bývania pri súčasne nižšom zostatku finančných prostriedkov seniora, bývanie vo dvojici znamená nižšiu úhradu a teda vyšší zostatok z príjmu. Pokiaľ senior býva sám a úhrada za bývanie by bola vyššia ako jeho príjem, senior nie je povinný platiť celú úhradu za ubytovanie, pretože mu musí zostať zákonom chránený nedotknuteľní zostatok podľa § 73 zákona o sociálnych službách. Povinnosť zaplatiť zostávajúcu úhradu za ubytovanie prechádza na deti seniora podľa zákona o rodine. Veľká časť klientov Zariadenia pre seniorov v rámci domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov H. R. má uzatvorené zmluvy, resp. platí úhrady riadne, vo výške podľa právnych predpisov, asi 80 % ubytovaných seniorov. Niektorí klienti sa rozhodli nerešpektovať nový právny stav a v konečnom dôsledku neplatiť úhrady predpokladané právnymi predpismi, čo spôsobuje aj nerovnosť medzi jednotlivými klientmi zariadenia a navodzuje to pocit istej nespravodlivosti prameniacej z toho, že za rovnaké služby platia niektorí seniori menej ako stanovujú právne predpisy. Navrhovateľ okrem ubytovania poskytuje v rámci zariadenia pre seniorov v budovách na ulici H. R. XXX tiež stravovanie prostredníctvom výdajne jedál (jedlo sa pripravuje v budove na ulici H. XX aj pre seniorov ubytovaných na ulici H. R. XXX, pričom je vydávané v miestnosti na ulici H. R. XXX), upratovanie spoločných priestorov a obytných miestností seniorov, v prípade záujmu pranie, žehlenie, údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie a úschovu cenných vecí. Ďalej navrhovateľ zabezpečuje pre seniorov umiestnených v budove H. R. XXX záujmovú činnosť v podobe speváckeho zboru, a krúžku šikovných rúk, tréning pamäti či denná ergoterapia. Na týchto záujmových činnostiach sa zúčastňujú seniori podľa vlastného záujmu. K 31.12.2011 bolo v budovách H. R. XXX ubytovaných široké spektrum seniorov (odkázanosť v 1. stupni - 27 osôb, v 2. stupni - 58 osôb, v 3. stupni 22 osôb, v 4. stupni 3 osoby, v 5. stupni nie 2 osoby, v 6. stupni - 3 osoby). 9. Navrhovateľ špecifikoval pohľadávku nasledovne: základ uplatnenej pohľadávky spočíva v ubytovaní odporcu u navrhovateľa v období od 10.01.011 do 30.04.2013 v zariadení pre seniorov, časť H. R. XXX, bez riadneho právneho titulu ( bez zmluvy). Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku vo výške, ktorá zodpovedá sume za ubytovanie v rámci zariadenia pre seniorov, časť H. R. XXX, podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Výška úhrady za ubytovanie je určená kogentne právnymi predpismi, uplatnená pohľadávka je zároveň " obvyklou úhradou ", ktorú boli povinní platiť v danom období iní obyvatelia porovnateľnej obytnej miestnosti v zariadení pre seniorov, časť Pri vinohradoch 267. Navrhovateľ poskytuje sociálnu službu odporcovi v rámci zariadenia pre seniorov v časti H. R. XXX, kde je odporca ubytovaný v obytnej miestnosti č. XXX. Vzhľadom na to, že odporca po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti t.j. po 10.01.2011 neuzatvoril napriek návrhom navrhovateľa zmluvu o poskytovaní sociálnej služby a zároveň odporca neplatí úhradu za ubytovanie vo výške stanovenej právnymi predpismi, uplatnil si navrhovateľ nárok na plnenie z titulu poskytovaného ubytovania, ktorý kvalifikoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia. V zmysle § 15 a nasledujúcich zákona o sociálnych službách sa sociálne služby delia na odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti. Ubytovanie patrí medzi obslužné činnosti. Navrhovateľ teda poskytuje odporcovi sociálnu službu - obslužnú činnosť ubytovanie. Odporca v rámci ubytovania poskytnutého navrhovateľom užíva obytnú miestnosť s príslušenstvom, užíva spoločné priestory navrhovateľa a prijíma vecné plnenia spojené s ubytovaním. Plocha obytnej miestnosti Č.. XXX, ktorú užíva odporca je XX E. a plocha príslušenstva obytnej miestnosti je XX,XXmX, spolu XX,XXmX. Spoločné priestory sú podľa § 18 ods. 2 písm. e) VZN BSK č.31/2009 " najmä spoločenská miestnosť, jedáleň, chodba, schodište, pivnica, práčovňa a kotolňa ". Pod vecnými plneniami spojenými s ubytovaním rozumie § 18 ods. 2 písm. f) VZN BSK č.31/2009 " najmä vykurovanie, dodávka teplej vody, upratovanie spoločných priestorov, užívanie výťahu, dodávka elektrickej energie, dodávka plynu, vody, odvádzanie odpadových vôd, osvetlenie, vybavenie zariadenia sociálnych služieb spoločnou televíznou anténou a rozhlasovou anténou a iné služby poskytované zariadení sociálnych služieb ". Výška uplatnenej pohľadávky zodpovedá úhrade, ktorú obvykle platia iní prijímatelia sociálnej služby u navrhovateľa za porovnateľné ubytovanie v zariadení pre seniorov, časť H. R. XXX. Táto obvyklá úhrada nie je výsledkom voľnej dohody poskytovateľa a prijímateľa, ale kogentne vyplýva z § 72 a nasl. zákona o sociálnych službách v spojení s § 26 a nasl. VZN BSK č.31/2009. Návrhom na začatie konania si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok v súvislosti s poskytnutým ubytovaním za obdobie od 10. 01.2011 do 30.04.2013. Je však faktom, že ubytovanie odporcu bez zmluvy trvá aj po 30.04.2013. Navrhovateľ rozšíril návrh na ďalšie obdobie, od 01.05. 2013 do 31.12.2013. Rozdiel medzi obvyklou (kogentnou) úhradou a sumou zaplatenou odporcom predstavuje 2.843,73 Eur. 10. Pokiaľ ide o ekonomicky oprávnené náklady, navrhovateľ je subjekt, ktorý prevádzkuje domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov, teda ako jeden právny subjekt poskytuje dva druhy sociálnych služieb: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov, pričom sa tak deje, na troch adresách , H. R. XXX, H. XX, J. X. Na ulici H. R. XXX I. na K. H. XX je zariadenie pre seniorov, pričom hoci je vo viacerých budovách, neznamená to, že ide o samostatné zariadenia alebo ostatných poskytovateľov. Navrhovateľ predložil ekonomicky oprávnené náklady na jedného klienta za rok pre jednotlivé druhy sociálnych služieb. 11. Odporca má za to, že na prípad odporcu sa vzťahuje ustanovenie § 106 ods. 6 a z § 106 ods.7 len druhá veta v tom smere, že navrhovateľ je povinný aj po 01.01.2009 poskytovať odporcovi sociálnu službu podľa zákona účinného od tohto dátumu. Podľa zriaďovacích listín BSK prevádzkuje 4 zariadenia sociálnych služieb, z toho jedno zariadenie v Bratislave H. R. XXX o kapacite 100 miest, ide bývalý penzión pre dôchodcov. Ďalšie 3 zariadenia poskytujú rozličnú úroveň odborných činností. Zariadenie pre seniorov H. R., ktoré pozostáva z dvoch objektov charakterizovaných ako bytové domy s malometrážnymi bytmi. Tu sa neposkytujú žiadne odborné činnosti opatery, ktoré sa poskytujú v ostatných zariadeniach. Podľa odporcu navrhovateľ na adrese H. poskytuje v ZpS službu v rozsahu pre odkázaných prijímateľov od stupňa IV. a vyššie, pričom v ZpS H. R. žijú klienti so stupňom odkázanosti prevažne I. a II. nanajvýš III. Je zrejmé, že náklady na klienta v ZpS H. sú podstatne vyššie, než na klienta v ZpS H. R.. Situáciu ekonomicky oprávnených nákladov vykazovaných navrhovateľom sumárne za oba samostatné ZpS však výrazne ovplyvňujú aj ekonomicky oprávnené náklady v ZpS H.. Odporca nesúhlasí s vyčíslením ekonomicky oprávnených nákladov len podľa druhu sociálnej služby. Trvá na tom, že sa jedná o samostatné zariadenia. Má za to, že navrhovateľ žiada, aby odporca uhrádzal aj náklady, ktoré vznikajú pri starostlivosti o klientov s odkázanosťou v stupni IV. a viac, na úkor klientov zariadení pre seniorov H. R.. Odporca nesporuje poskytovanie obslužných činností ale tvrdí, že navrhovateľ v zariadení H. R. neposkytuje činnosti odborné, na ktoré sú náklady neporovnateľné vo vzťahu k nákladom za obslužné činnosti. Odporca je od 01.01.2009 ex offo rozhodnutím posúdený v I. v stupni odkázanosti a v tom prípade navrhovateľ povinný poskytovať službu v rozsahu predchádzajúceho rozhodnutia a pokiaľ nedošlo u neho k zdravotným zmenám a nedohodli sa na inom rozsahu poskytovaných služieb je navrhovateľ povinný poskytovať odporcovi služby v rozsahu ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o sociálnych službách. Odporca preto žiada, aby navrhovateľ špecifikoval ekonomicky oprávnené náklady podľa zariadení. V tomto smere odporca žiadal prípadne vykonať dokazovanie znaleckým postupom podľa § 127 O.s.p. bližšie nešpecifikovaným znaleckým dokazovaním. 12. Z rozhodnutia zn. DD - 278 /2006 z 28.06.2006 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov ( vykonateľné odo dňa 10.07.2006), súd zistil že na základe tohto rozhodnutia má odporca právo na užívanie konkrétne špecifikovanej časti nehnuteľnosti slúžiacej Domovu dôchodcov S. - časť domov - penzión pre dôchodcov H. R. XXX, Bratislava - T. Č. XXX , na čas neurčitý. 13. Z rozhodnutia o odkázanosti MAGS OSV 53625 /2010 - 324267/1333 zo dňa 25.11. 2010 ( právoplatné od 10.01.2011 ) súd zistil, že odporca sa podľa § 35 a prílohy číslo 3, číslo 4 zákon o sociálnych službách s odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby 1. stupňa na základe dosiahnutia 105 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti 0 hod./deň a 0 hod/mesiac nepovažuje za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. 14. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky v liste zo dňa 26.02.2014 (na žiadosť navrhovateľa o písomné stanovisko ohľadne zariadenia Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov S.) uviedlo, že Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov S. T. so sídlom H. R. XXX, T., predstavuje jeden právny subjekt, ktorý poskytuje dva druhy sociálnych služieb a to - domov sociálnych služieb a - zariadenie pre seniorov, oba celoročnou pobytovou formou. Uvedené dva druhy sociálnych služieb poskytuje poskytovateľ, na troch miestach v T., ktorými sú: - H. K. Č.. XX, H. R. Č.. XXX I. J. Č.. XX. V mieste poskytovania sociálnej služby H. XX sú poskytované dva druhy sociálnej služby a to - domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby H. R. XXX je poskytovaný jeden druh sociálnej služby - zariadenie pre seniorov. V mieste poskytovania sociálnej služby J. XX je poskytovaný jeden druh sociálnej služby a to - domov sociálnych služieb. Skutočnosť, že daný druh sociálnej služby je poskytovaný jedným poskytovateľom sociálnej služby v rôznych budovách neznamená, že ide o samostatného poskytovateľa, resp. samostatné zariadenie. Vyššie uvedené skutočnosti boli overené na základe rozhodnutia a zápisu z registra z príslušného vyššieho územného celku, ktorý vykonal zápis predmetného poskytovateľa. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky zverejňuje Centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb, potrebné údaje spracováva z podkladov zaslaných z vyšších územných celkov, ktoré majú spôsobilosť viesť register a vykonávať zmeny v registri vo svojom územnom obvode. Cieľom zverejnenia registra je poskytnúť informácie pre záujemcov o sociálnu službu pri výbere poskytovateľa sociálnej služby, ako aj informácie pre odbornú a laickú verejnosť o poskytovaných sociálnych službách. 15. Pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov konkrétneho poskytovateľa je potrebné vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov daného druhu poskytovanej sociálnej služby a to bez ohľadu na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, za predpokladu, že je zapísaný v registri poskytovateľov ako jeden poskytovateľ jedného druhu sociálnej služby. Poukázal na to, že poskytovateľ poskytuje daný druh sociálnej služby na viacerých miestach, mnohé činnosti zabezpečuje spoločne pre obe alebo viaceré miesta ( poskytovateľ nemá všetky činnosti spojené s poskytovaním danej sociálnej služby zabezpečované oboch budovách, ale sú spoločne zabezpečované z jednej z nich pre obe budovy, napr. mzdové záležitosti, vzdelávanie zamestnancov, príprava stravy rôzne obslužné činnosti ) a preto pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov pre daný druh sociálnej služby nachádzajúcej sa na dvoch miestach ( zariadeniach ) sa vychádza z celkových nákladov, ktoré vznikli na danú sociálnu službu v oboch miestach. V prípade, že by sa pri výpočte ekonomicky oprávnených nákladov nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom zariadenie (budova) miesto, v ktorom sa nezabezpečujú spoločné činnosti priamo, by mala ekonomicky oprávnené náklady nižšie, ktoré by však nezodpovedali reálnym nákladom danej sociálnej služby 16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukazné, že v zmysle zákona o sociálnych službách sú účastníci konania účastníkmi právneho vzťahu pri poskytovaní sociálnych služieb, pričom navrhovateľ ako poskytovateľ sociálnej služby si svoju zákonnú povinnosť splnil a predložil odporcovi Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č.20/2011/P, následne č. 2/2013/P, ktorý uvedené návrhy zmlúv neakceptoval a zmluvu s navrhovateľom neuzavrel. Odporca je poberateľom sociálnej služby čo do druhu (§ 12 ods. 1 písm. c)) sociálnej služby - na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, čo do formy sociálnej služby - poskytovanej pobytovou formou (§ 13 ods. 5 ) v zariadení a to celoročne a v rozsahu (§ 14 ) - sociálna služba, ktoré sa poskytuje neurčitý čas. Pokiaľ ide o sociálne služby, tieto sa rozdeľujú do troch skupín, pričom ide o: odborné činnosti (sociálne poradenstvo, ošetrovateľská starostlivosť), obslužné činnosti (ubytovanie, stravovanie, upratovanie, údržba šatstva), a ďalšie činnosti (utváranie podmienok pre záujmovú činnosť). Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku upravuje § 35 - zariadenia pre seniorov. U odporcu ide o prípad upravený v § 35 ods. 1 písm. b), keďže nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, ale poskytovanie tejto sociálnej služby potrebuje z iných vážnych dôvodov (dôvodová správa uvádza, že aj, keď nie je fyzická osoba odkázaná ale prejaví záujem o túto sociálnu službu, napríklad pre strach zo samoty po strate životného partnera a podobne). Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sa v zariadení pre seniorov poskytuje napríklad sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, utváranie podmienok pre úschovu cenných vecí a podobne. 17. Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, bol však naďalej povinný odporcovi poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1.1.2009, podľa § 106 ods.6 prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 448 /2008 Z .z. Dôvodová správa k prechodným ustanoveniam uvádza, že obsahujú právnu úpravu, ktorou sa v nevyhnutnom rozsahu uplatní zásada ochrany už nadobudnutých práv podľa doterajšej právnej úpravy a zabezpečuje tak zosúladenie právnych vzťahov s novou úpravou. Súd má za to, že právnym dôvodom odporcu na poberaní sociálnej služby od navrhovateľa bolo pôvodne rozhodnutie zn. DD - 278 /2006 z 28.06.2006 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov (vykonateľné odo dňa 10.07.2006) na dobu neurčitú. V zmysle znenia prechodných ustanovení súd dospel k záveru, že odporcovi zanikol právny titul na poberanie v predmetnej sociálnej služby dňom právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti MAGS OSV 53625/2010 - 324267/1333 zo dňa 25.11. 2010 (právoplatné od 10.01.2011 ), t. j. dňa 10.01.2011, pričom napriek tomu, že prejavil vôľu zotrvať v zariadení navrhovateľa (t. j. naďalej prijímať sociálnu službu v rozsahu ako ju poberám na základe predchádzajúceho rozhodnutia), ďalší jeho pobyt je už bez právneho dôvodu, keďže a neuzavrel zmluvu s navrhovateľom o poskytovaní sociálnej služby, ktorá je podľa zák. č. 448/2008 Z.z. už jediným právnym titulom na poskytovanie sociálnej služby. Odporca zdôvodňoval skutočnosť, že neuzavrel zmluvu s navrhovateľom z dôvodu, že v sume úhrady nie je vyčíslená úhrada za stravovanie, pričom namieta aj ekonomicky oprávnené náklady navrhovateľa, ktoré určujú maximálnu hranicu úhrady. 18. Z osobnej karty klienta (č. l. 60-62, 133 - 135 ) súd zistil, že odporca uhrádza mesačne sumu 137,43 Eur, pričom výška úhrady vypočítaná podľa VZN BSK 31/2009 mala byť za 1/2011 - 265,81 Eur, za obdobie od 2-7/2011 - 257,56 Eur, za 8/2011 - 242,84 Eur a od 9/2011 do 5/2013 - 204,90 Eur. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje rozdiel medzi skutočnými úhradami odporcu a výškou úhrad podľa VZN BSK 31/2009, keď odporca prijíma sociálnu službu bez právneho titulu. 19. Súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa a má zato, že zák. č. 448/2008 Z.z. zabezpečuje prechodnými ustanoveniami kontinuitu poskytovania sociálnych služieb seniorov tým, že seniori, ktorí prijímali sociálnu službu pred 01.01.2009 sa považujú za odkázaných minimálne v takom stupni, aký je potrebný na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov (tzv. fikcia odkázanosti) a možnosťou seniora uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a povinnosťou poskytovateľa uzavrieť zmluvu. Poskytovanie sociálnej služby bez zmluvy bolo na preklenutie tohto obdobia a preto bolo časovo obmedzené do právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti. Výška bezdôvodného obohatenia je daná obvyklou úhradou akú platia seniori v predmetnom zariadení podľa všeobecne záväzného nariadenia po odrátaní toho, čo odporca skutočne zaplatil. Navrhovateľ súdu predložil vyčíslenie ekonomicky oprávnených nákladov, tak ako ich vykázal podľa druhu sociálnej služby - zariadenie pre seniorov a to vo výške 574,94 Eur za rok 2011, 531,83 Eur za rok 2012 a 533,67 Eur za rok 2013. Napriek tomu že odporca sporoval jednotlivé zložky, z ktorých navrhovateľ vychádzal pri výpočte EON, súd považoval navrhnuté znalecké dokazovanie za nadbytočné, nakoľko vzhľadom na ostatné listinné dôkazy predložené navrhovateľom v konaní ( o. i. ekonomicky oprávnené náklady vykázané inými zariadeniami v rámci Slovenska pre druh sociálnej služby - zariadenie pre seniorov) za nadbytočné a nehospodárne. Súd má za to, že nemožno zredukovať ekonomicky oprávnené náklady navrhovateľa len na náklady spojené s prevádzkou budov a teda len na ubytovanie, nakoľko ako vyplynulo z dokazovania, sociálna služba, ktorú odporca poberá od navrhovateľa zahŕňa aj poskytovanie starostlivosti o klientov zariadenia od rána do večera - kontrola, či klient ráno vyvesil štítok (že sa v poriadku zobudil), služby vrátnika, údržbára, prítomnosť sociálnych sestier, služby pokladníčky, ktorej klienti platia za úhradu, zamestnanci ekonomického úseku, riaditeľ . Z týchto dôvodov nemožno predpokladané náklady nájomného bývania porovnávať s ekonomicky oprávnenými nákladmi na sociálnu službu a súd dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia v podobe úhrady, ktorá vychádza z ustanovenia § 72 ods. 2 zákona 448/2008 Z.z. je odôvodnená. Aj z vyjadrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že poskytovateľ sociálnej služby môže zabezpečovať viaceré činnosti spoločne pre viacero budov z jedného miesta. 20. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva ( z karty klienta ), že odporca platí mesačnú úhradu za sociálne služby v nižšej výške ako je výška úhrady podľa všeobecne záväzného nariadenia Bratislavského samosprávneho kraja č. 31 /2009 (VZN BSK č.31/2009), v znení VZN BSK č. 35/2010, 39/2010 a č. 43/2011, teda rozdiel medzi úhradou, ktorú platí odporca vo výške 137,43 Eur mesačne a sumou úhrady určenou citovaným všeobecne záväzným nariadením činí za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2013 celkom sumu 2.843,73 Eur. Zároveň odporca chce zotrvať naďalej v zariadení navrhovateľa a poberať od neho sociálnu službu, je povinný hradiť úhradu vo výške ako ju dôkazne preukázal navrhovateľ. Treba prihliadať aj na skutočnosť, že navrhovateľ hospodári s verejnými prostriedkami a preto si musí uplatňovať vzniknuté pohľadávky. 21. Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhovateľ poskytuje odporcovi sociálne služby, tento odmieta uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, preto je povinný v zmysle citovaných ustanovení vydať bezdôvodné obohatenie vo výške ako je vyčíslené vo výroku tohto rozsudku. 22. Odporca nesplnil svoj záväzok vydať bezdôvodné obohatenie riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z dlžnej sumy úrok z omeškania v zmysle citovaného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania t.j. ku dňu nasledujúcom po dátume splatnosti podľa výzvy zo dňa 05.03.2013 na zaplatenie úhrady za obdobie od 01.01.2011 do 31. 12.2012 vo výške 2.034,09 Eur, ktorá bola doručená odporcovi 07.03.2013, preto v zmysle ustanovenia § 563 O.z. sa odporca dostal do omeškania počnúc od 09.03.2013. Následne za ďalšie obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2013 sa odporca dostal do omeškania nasledujúci deň po prevzatí platobného rozkazu (31.07.2013), mal zaplatiť 01.08.2013, t. j. do omeškania sa dostal od 02.08.2013. Následne na návrh navrhovateľa súd pripustil zmenu petitu na pojednávaní dňa 30.04.2014 za obdobie od 01.05.2013 do 31.12.2013, odporca mal zaplatiť 01.05.2014, t. j. do omeškania sa dostal od 02.05.2014. V prevyšujúcej v časti úrokov z omeškania preto súd návrh navrhovateľa zamietol. 23. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie 2.843,73 Eur s príslušenstvom ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom uložil odporcovi povinnosť plniť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 30,-Eur a to pod stratou výhody splátok, v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia . 24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadol na charakter sporu, ktorý vychádza zo zákona o sociálnych službách, ako aj na sociálne a majetkové pomery odporcu, ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok a uhradením trov právneho zastúpenia by sa ocitol v závažnej sociálnej situácii, keď predmetom konania je úhrada odporcu za pobyt v zariadení pre seniorov. Príjem odporcu v období v roku 2011 bol 404,30 Eur, v roku 2012 - 417,70 Eur a ods. 1/2013 - 428,90 Eur. 25. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie právne odôvodnil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. 26. Žalovaný namieta, že súd mu neumožnil uplatniť prostriedky procesnej obrany, keď odmietol znalecké dokazovanie o výške ekonomicky oprávnených nákladov písomným návrhom odporcu zo dňa 13.04.2014 v rozsahu návrhu zo dňa 08.10.2014, z dôvodu nehospodárnosti. Ďalej žalovaný namieta, sa súd nezaoberal procesnou obranou žalovaného voči vyhodnoteniu nepriamych dôkazov o vecne nesprávnom postupe vyčíslovania ekonomicky oprávnených nákladoch žalobcom predložených žalovanému na pojednávaní 13.04.2015. 27. Žalovaný taktiež namieta, že súd nesprávne aplikoval ust. Zákona o sociálnych službách účinné od 1.1.2009 v § 106 ods. 6 a 7, keď nerozlišoval medzi právnou úpravou povinnosti poskytovateľa voči prijímateľovi, ktorý podľa posúdenia ex offo vydanom po 1.1.2009. Súd nedostatočne odôvodnil prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namieta odôvodnenie odmietnutia znaleckého dokazovania o správnosti vyčíslovania EON a o výške vykázaných EON za roky 2011 až 2013 na základe použitia zásady hospodárnosti. Žalovaný ďalej sporí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy výšku obvyklej sumy za poskytnutie sociálnej služby pre cieľovú skupinu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ stanovil súd podľa VZN zriaďovateľa. Žalovaný je taktiež toho názoru, že žiaden útvar územnej samosprávy nemá právomoc stanoviť prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia spôsob určenia výšky a spôsob platenia úhrad za poskytovanú sociálnu len titulom generálnej zriaďovateľskej právomoci k verejnému poskytovateľovi sociálnej služby. 28. Žalovaný taktiež sporí, že úvodná veta ust. § 72 ods. 5 obmedzuje výdavky započítateľné do EON výhradne na činnosti podľa § 16 až 18, pričom takými nie sú činnosti funkcií tzv. THP pracovníkov napr. zaradených v registratúrnych, ekonomických a mzdových úsekoch, ako aj vedúcich zamestnancov, s výnimkou ak sa v prípadnej kumulovanej funkcii výkonne nezaoberajú činnosťami podľa § 16 až 18 Zákona o sociálnych službách. Žalovaný tvrdí, že vzhľadom k tomu, že žalobca nevedie účtovníctvo vo vecnom členení na tzv. nákladové strediská, ktorými by boli napr. tri miesta poskytovania sociálnej služby, alebo aspoň podľa dvoch druhov sociálnej služby, ktoré poskytuje. Žalobca teda reálne nevie rozčleniť výdavky spojené s výkonom činnosti podľa § 16 až 18 v štruktúre podľa písmen odseku 5 § 72. Podľa názoru žalovaného z ust. § 74 Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby vyplýva, že klient v sociálnej starostlivosti poskytovateľa na základe rozhodnutia tohto poskytovateľa podľa zákona o sociálnej starostlivosti, iba pre prípad kedy sa starostlivosť poskytovala celoročnou pobytovou formou a súčasne klient nie je odkázanou osobou podľa zákona o sociálnych službách, je poskytovateľ povinný poskytovať túto starostlivosť aj po skončení účinnosti zákona o sociálnej starostlivosti a právoplatnými rozhodnutiami nepriznávajúcimi právo na prijímanie sociálnej služby. Žalovaný namieta, že mal v žalovanom období právny titul k poskytovaniu sociálnej služby a teda nemohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a náležite odôvodnený. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/12 z 19-06.2013. Žalobca tvrdí, že ak by príjem seniora nepostačoval na úhradu za ubytovanie, neznamená to že by sa mu neposkytlo ubytovanie v domove sociálnych služieb pre seniorov. Ak by sa senior rozhodol bývať naďalej sám a úhrada za takéto ubytovanie by bola vyššia ako jeho príjem, potom by tento senior neplatil celú úhradu za ubytovanie sám, pretože mu musí zostať zákonom chránený nedotknuteľný zostatok, ale povinnosť platby za zostávajúcej úhrady by v súlade so Zákonom o rodine prešla na jeho deti. Žalobca ďalej nesúhlasí s tvrdením žalovaného. že titulom poskytovania sociálnej služby je konkludentne uzavretá zmluva, keďže zákon o sociálnych službách nepripúšťa konkludentné uzavretie zmluvy, naopak výslovne ukladá povinnosť písomnej formy zmluvy. Súčasne zo žiadnych ustanovení zákona o sociálnych službách nevyplýva, že by po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, malo platiť rozhodnutie o celoročnej starostlivosti ako právny titul. Žalobca namieta, že sa nemôže jednať o spotrebiteľskú zmluvu nakoľko žalobca neposkytuje sociálne služby za účelom zisku a teda nerealizuje sociálne služby ako podnikateľskú činnosť. Právne posúdenie okresného súdu ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia považuje za správne a v tej súvislosti dokazovanie za dostatočné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Žalobca zastáva názor, že žalovaný odvolaním nespochybnil vecnú správnosť a dôvodnosť rozsudku okresného súdu a preto navrhuje krajskému súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 29. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 30. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 31. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 33. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalovaný v rámci svojho odvolania napriek jeho rozsiahlemu obsahu v ňom neprezentuje žiadne podstatné tvrdenia, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozsudku, resp. ktoré by už dostatočne neodôvodnil súd prvej inštancie. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalobcovi však náhradu trov konania nepriznal a to vzhľadom na charakter sporu a sociálne a majetkové pomery žalovaného ( § 257 C.s.p.). 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).