Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/215/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209575 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313209575.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanej: Y. R., T. U. XXX, F., o zaplatenie 2.268,03 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 15C/197/2013-147, zo dňa 16.3.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žalobcovi vrátil súdny poplatok 136 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení odcitoval časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 2.268,03 eura s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Jeho výšku určil porovnaním skutočných mesačných platieb žalovanej v období od 10.1.2011 do 30.4.2013 za žalobcom poskytovanú sociálnu službu s úhradou, ktorú by mala žalovaná hradiť v zmysle zmluvy, a teda v súlade s § 72 ods. 2 zák. o sociálnych službách a Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 (ďalej len „VZN BSK“). 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 107 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil konanie s odôvodnením, že prípadní dedičia po bývalej žalovanej, zomrelej 16.2.2016, nemôžu niesť právnu zodpovednosť za neuzavretie zmluvy medzi žalobcom a bývalou žalovanou. Konštatoval, že uzatvorenie zmluvy bolo primárnou zákonnou povinnosťou žalobcu, dôvod, prečo nebola zmluva uzavretá, nie je podľa neho právne významný. Prípadní dedičia po poručiteľke, bývalej žalovanej, preto nevstúpili do právneho vzťahu so žalobcom. Do úvahy bral aj tú právnu skutočnosť, že pokiaľ by vec posúdil opačne, tak dedenie by sa stalo pre dedičov majetkovým rizikom, čo považoval za právne neprípustné. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že prípadný dedič, resp. dedičia, nemôžu byť účastníkmi tohto konania ako žalovaný, resp. žalovaní, po bývalej žalovanej, ako poručiteľke. 4. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) a § 11 ods. 1 a 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. 5. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a konanie prerušiť do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohej Y. R.. Uviedol, že meritom sporu bolo poskytovanie sociálnej služby bez toho, aby žalovaná za ňu riadne zaplatila v zmysle právnych predpisov. Výška úhrady za sociálnu službu je stanovená kogentne právnym predpisom a VZN BSK. Žalovaná prijímala od neho sociálnu službu bez toho, aby s ním uzatvorila zmluvu o poskytovaní služby, a platila za poskytnutú sociálnu službu v zmysle VZN BK. Vzhľadom na to, že žalovaná prijímala sociálnu službu bez právneho základu (zmluvy), uplatnil si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, výšku nároku vyčíslil ako rozdiel medzi tým, čo žalovaná platila počas žalovaného obdobia za sociálnu službu a tým, čo podľa VZN BSK platiť mala. Namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia chýba zmienka o relevantnom hmotnoprávnom základe, ktorým je podľa jeho názoru § 451, § 460, § 470 a § 579 ods. 1 Obč. zák. Vychádzajúc z toho, že jeho uplatnený nárok má povahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Obč. zák.), je v prípade smrti žalovanej (straty spôsobilosti podľa § 107 ods. 1 O.s.p.) zásadnou otázkou aplikácia § 460, § 470 a § 579 ods. 1 Obč. zák., inak povedané otázka, či smrťou dochádza k zániku zodpovednosti žalovanej, alebo či jej zodpovednosť prechádza na dedičov (R 66/1973). 6. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie neprechádza na dedičov žalovanej, pretože vydanie bezdôvodného obohatenia (náhrada v peniazoch) nie je takou povinnosťou, ktorú by mala vykonať žalovaná osobne (§ 579 ods. 1 Obč. zák.). Za kľúčovú otázku pre postup súdu po smrti žalovanej považoval to, či povinnosť náhrady bezdôvodného obohatenia zaniká alebo nezaniká smrťou žalovanej. Keďže splnenie tejto povinnosti spočíva v peňažnej náhrade, ide o povinnosť spôsobilú prechodu na dedičov. Súd prvej inštancie preto nemal konanie zastaviť ale iba prerušiť. Nestotožnil sa s názorom, že dedičia nezodpovedajú za povinnosť žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie, odôvodnený tým, že bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť v dôsledku neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby žalovanou, za ktoré mal byť zodpovedný. Poukázal na to, že v konaní predložil niekoľko dôkazov o tom, že si splnil svoju povinnosť a predložil (dokonca viackrát) návrhy zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, avšak žalovaná odmietla uzatvoriť zmluvy. 7. Neobstojí podľa neho ani názor súdu prvej inštancie, že dedičia nezodpovedajú za bezdôvodné obohatenie žalovanej, lebo ide o majetkové riziko. Argument „majetkového rizika“ je v tomto ohľade súdom nedostatočne vysvetlený, a ako taký nepreskúmateľný. Ochranu dedičov v prípade dlhov poručiteľa zákon upravuje v § 470 ods. 1 Obč. zák. Zdôraznil, že zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy je vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je už zákonom obmedzená tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko. 8. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 10. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (§ 63 ods. 1 C.s.p.). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (§ 63 ods. 2 C.s.p.). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve ( § 63 ods. 3 C.s.p.) 11. Pre rozhodnutie súdu o tom, či konanie v majetkovom spore má byť zastavené, prerušené alebo či v ňom môže pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou strany dochádza k zániku žalobcovho nároku uplatňovaného v konaní alebo či jeho nároky prechádzajú na dedičov. Z uvedeného vyplýva, že ak stratí strana procesnú spôsobilosť, súd najskôr podľa (hmotnoprávnej) povahy prejednávanej veci posúdi, či táto okolnosť sama osebe bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní. 12. Súd prvej inštancie konštatoval, že úmrtie pôvodnej žalovanej je v tomto prípade dôvodom pre zastavenie konania. Tento jeho záver nie je správny, nakoľko žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch, ktoré je nesporne majetkovým právom a nejde o právo, ktoré by zaniklo smrťou dlžníka (§ 579 ods. 1 Obč. zák.). Za tento dlh pôvodnej žalovanej tak v zmysle § 470 ods. 1, 2 Obč. zák. zodpovedajú dedičia, na ktorých zodpovednosť prešla smrťou poručiteľky; a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Tým je práve zohľadnená „ rizikovosť“ dedenia, pre ktorú súd prvej inštancie konanie zastavil. 13. So zreteľom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní zistiť dedičov po zomrelej žalovanej a podľa § 63 ods. 2 C.s.p. s nimi pokračovať v konaní. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).