Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/613/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210129 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313210129.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ Súkromná stredná umelecká škola, Ivánska cesta č. 21, Bratislava, 2/ Nadácia strednej školy výtvarných umení - súkromná, v likvidácii, Vyšehradská č. 15, Bratislava a 3/ W.. S. K. I., I. K. Č.. XX, I., všetci zastúpení JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského č. 26, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika -Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová č. 1, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716 a zo dňa 30. mája 2014, č. k. 11C/100/2013-732, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie navrhovateľov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716, o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. mája 2014, č. k. 11C/100/2013-732, p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716, súd prvého stupňa uložil navrhovateľom povinnosť v lehote 60 dní zložiť preddavok na trovy konania, a to navrhovateľovi 1/ vo výške 258.609,85 eur, navrhovateľovi 2/ vo výške 256.820,25 eur a navrhovateľovi 3/ vo výške 69.700,15 eur. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na začatie konania, doručeným dňa 10.06.2013, sa navrhovateľ 1/ titulom náhrady škody domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5.172.197 eur, navrhovateľ 2/ zaplatenia sumy 11.784.339,87 eur a navrhovateľ 3/ zaplatenia sumy 1.394.003 eur. Uznesením zo dňa 10.12.2013, č. k. 11C/100/2013-585, súd prvého stupňa konanie v časti nároku navrhovateľa 2/ o zaplatenie 6.647.934,87 eur zastavil. Odporca na pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 žiadal o uloženie povinnosti navrhovateľom zaplatiť preddavok na trovy konania. V zmysle § 141a O.s.p. súd prvého stupňa v prvom rade skúmal, či navrhovatelia spĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p.. Dospel pritom k záveru, že ani jeden z navrhovateľov tieto predpoklady nespĺňa. K navrhovateľom 1/ a 2/, ktorý vo vyplnenom dotazníku deklarovali, že nemajú žiadny majetok presahujúci 750,- eur ani žiadne finančné prostriedky, záväzky, či iné pohľadávky, okrem tých, ktoré si uplatňujú v predmetnej veci, súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ 1/ je príspevkovou organizáciou a navrhovateľ 2/ nadáciou. Mal za to, že vzhľadom na svoju právnu formu by obaja mali mať zabezpečené financovanie. Podotkol, že v prípade nadácie zákon o nadáciách predpokladá existenciu majetku ako jednu z podmienok jej vzniku a otázka financovania príspevkovej organizácie (ktorá nie je zriaďovaná za účelom podnikania) by mala byť vyriešená už pri jej vzniku. Samotná okolnosť, že obe právnické osoby nemajú dlhodobo žiadny majetok, podľa súdu prvého stupňa neumožňuje prijať záver, že spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Rovnako to, že obe právnické osoby nevyvíjajú žiadnu činnosť, nemajú žiadne príjmy a sú mŕtve spoločnosti, nezakladá automaticky nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Pokiaľ ide o navrhovateľa 3/ (fyzickú osobu), ktorý uviedol, že nemá žiadny príjem, súd prvého stupňa zistil, že je vysokoškolsky vzdelaný, má živnostenský list, ale už 15 rokov nepodniká a všetky výdavky hradí jeho manželka. Prihliadol tiež na skutočnosť, že v konaní je zastúpený advokátom, ktorému za jeho služby platí, a teda jeho majetkové pomery mu to aj umožňujú. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, všetci si uplatňujú právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a odporca požiadal, aby im súd uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, súd prvého stupňa napadnutým uznesením navrhovateľov zaviazal na zloženie preddavku na trovy konania vo výške 5 % z uplatňovanej peňažnej sumy. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/, a to napriek poučeniu o nemožnosti podať odvolanie, nakoľko mali za to, že takéto poučenie je v rozpore s komunitárnym právom. Navrhli zmenu napadnutého uznesenia a neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Vytýkali súdu prvého stupňa, že nepostupoval v zmysle zákona a nevyzval ich na zaplatenie súdnych poplatkov. Preto sa domnievali, že spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovatelia podotkli, že ak by súd prvého stupňa postupoval podľa § 10 zák. č. 71/1992 Zb. a vyzval ich na zaplatenie súdnych poplatkov alebo na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p., určite by podali návrh, v ktorom by podrobne popísali ťaživú finančnú situáciu, do ktorej sa dostali v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutí orgánov verejnej moci. Z tohto dôvodu neexistuje ani preskúmateľné rozhodnutie o návrhu na oslobodenie do súdnych poplatkov a ani preskúmateľné rozhodnutie o povinnosti navrhovateľov zaplatiť súdne poplatky. Navrhovatelia namietali, že súd prvého stupňa im bez preskúmania návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. a rozhodnutia o ňom uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, a to bez možnosti odvolania, pričom dôsledne nevychádzal ani z vyplnených tlačív a nezohľadnil skutočnosť, že nemajú žiadny majetok ani finančné prostriedky. Navyše výška preddavku je voči sadzbe súdneho poplatku v danej veci, ktorá je 20,- eur, zjavne neprimeraná. V ďalšom texte odvolania navrhovatelia poukazovali na predmet sporu, na charakter navrhovateľov 1/ a 2/, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ 3/ nemá žiaden majetok ani príjmy a že trovy právneho zastúpenia budú advokátovi zaplatené iba v prípade úspechu v spore. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľov bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a. V zmysle citovaného ustanovenia § 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o povinnosti účastníka zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a O.s.p.. Práve o takéto rozhodnutie ide aj v prejednávanej veci, keď súd prvého stupňa napadnutým uznesením v zmysle § 141a O.s.p. navrhovateľom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania. Súd prvého stupňa zároveň v poučení napadnutého uznesenia správne uviedol, že proti nemu odvolanie nie je prípustné. Pokiaľ navrhovatelia napriek tomu podali proti predmetnému uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716, odvolanie, odvolací súd ho musel v zmysle cit. ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez meritórneho prejednania odmietnuť, keďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Napadnutým uznesením zo dňa 30. mája 2014, č. k. 11C/100/2013-732, súd prvého stupňa konanie zastavil. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 141a O.s.p. a vecne tým, že navrhovatelia 1/ až 3/ v určenej lehote preddavok na trovy konania nezložili. Poznamenal, že odporcovi povinnosť zložiť preddavok nevznikla, nakoľko na strane odporcu vystupuje štát, a teda jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Navrhovatelia 1/ až 3/ podali odvolanie aj proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Namietali, že súd prvého stupňa ich nevyzval na zaplatenie súdneho poplatku a už predtým začal konať vo veci samej. Preto nemali dôvod na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. a logicky sa domnievali, že právna forma navrhovateľov 1/ a 2/ (verejnoprospešné organizácie nezriaďované za účelom dosiahnutia zisku) im priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov zo zákona. Podotkli, že ak by ich súd prvého stupňa vyzval na zaplatenie súdnych poplatkov alebo na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p., určite by podali návrh, v ktorom by podrobne popísali ťaživú finančnú a majetkovú situáciu, do ktorej sa v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutí orgánov verejnej moci dostali. Keďže súd prvého stupňa nepreskúmal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p., neexistuje rozhodnutie o ňom preskúmateľné v odvolacom konaní. Napriek tomu súd prvého stupňa zaslal navrhovateľom priamo uznesenie o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, a to bez možnosti odvolania. Navrhovatelia súdu prvého stupňa okrem iného vytýkali, že uvedeným uznesením im odmietol priznať aj oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré vyplýva verejnoprospešným organizáciám zo zákona. Ďalej vo svojom odvolaní namietali, že súd prvého stupňa neakceptoval nielen ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb., ale ani § 141a O.s.p., keď nedodržal lehotu 15 dní, v ktorej má súd, v prípade nezloženia preddavku na trovy konania, konanie zastaviť. Uviedli, že súdom prvého stupňa stanovená lehota 60 dní na zaplatenie preddavku na trovy konania im uplynula dňa 17.05.2014 a zákonná 15 dňová lehota na zastavenie konania od uplynutia tejto lehoty márne uplynula dňa 02.06.2014. Súd prvého stupňa síce napadnuté uznesenie datoval dňom 30.05.2014, ale v stanovenej lehote (do 02.06.2014) nebolo expedované účastníkom konania. Vytýkali tiež súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania dôsledne nevychádzal z vyplnených tlačív, neprihliadol na skutočnosť, že nemajú žiadny majetok ani finančné prostriedky a uložil im nesplniteľnú povinnosť zložiť preddavok v celkovej výške 585.130 eur. Rovnako nezohľadnil ani výšku súdneho poplatku v predmetnej veci, ktorá je 20,- eur a neodôvodnil túto neproporcionalitu. Navrhovatelia poukázali aj na účel ust. § 141a O.s.p., ktorým podľa spoločnej správy výborov NR SR je eliminácia šikanóznych návrhov, v ktorých odporca platí trovy konania (napr. odmenu advokáta) zo sumy uplatňovanej voči nemu s rizikom, že ak bude úspešný v bránení práva, navrhovateľ jeho trovy nenahradí, keďže ešte počas konania podľa jeho vývoja, napr. postúpi pohľadávku na inú osobu, u ktorej nie je zabezpečená jej vymožiteľnosť. V danej veci je však odporcom štát - ministerstvo školstva, ktoré má vlastný právny odbor a nevznikajú mu trovy konania, napr. odmena advokáta. Okrem toho dodali, že určená výška preddavku na trovy konania podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2012 zodpovedá viac ako 400 úkonom právnej pomoci, čo je zjavne neproporcionálne a arbitrárne. Navyše žalobný návrh navrhovateľov podľa ich názoru nie je šikanóznym návrhom a tak odporca ako ani súd prvého stupňa doposiaľ požadovanú výšku náhrady škody nespochybnili, resp. neuviedli v čom by mohla spočívať šikanóznosť žaloby. Navrhovatelia mali za to, že súd prvého stupňa im svojim postupom odňal možnosť, aby mohli návrhom na oslobodenie do súdnych poplatkov (nie iba prílohou) podrobne preukázať odôvodnenosť oslobodenia od súdnych poplatkov, resp. aby mohli odôvodnenosť oslobodenia od súdnych poplatkov podrobne preukázať odvolaním proti prípadnému rozhodnutiu o určení povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poznamenali, že ich nepriaznivá finančná situácia nevyplýva z ich činnosti alebo nečinnosti, ale je priamo zapríčinená nezákonnou nečinnosťou ústredného orgánu verejnej moci (už 17-ty rok pokračujúcimi prieťahmi v správnom konaní) a celou sériou nezákonných rozhodnutí ústredného orgánu verejnej moci (ministerstva školstva), ktoré boli postupne súdmi pre nezákonnosť zrušené. Navyše aj v zmysle komunitárneho práva Európskej únie sú nadácie i ďalšie štátom dotované neziskové - verejnoprospešné organizácie, ktoré nie sú zriaďované za účelom podnikania, zákonom oslobodené od súdnych poplatkov, a teda už svojou právnou formou zo zákona spĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. K skutočnosti, že súd prvého stupňa uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania na základe žiadosti odporcu (štátu - ministerstva školstva), navrhovatelia považovali za nelogické, neetické a nezákonné žiadať od niekoho, koho štát nezákonným výkonom orgánov verejnej moci pripravil o dobré obchodné meno, majetok a všetky zdroje financovania, zložiť preddavok na trovy konania na základe žiadosti toho istého štátu v konaní, v ktorom si uplatňuje náhradu škody práve preto, že ho štát pripravil o majetok a zdroje financovania. V ďalšom texte odvolania navrhovatelia uvádzali skutočnosti týkajúce sa splnenie predpokladov pre ich oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. a uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716. V dôsledku jeho údajnej nesprávnosti považovali za nesprávne aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Podaním zo dňa 13.10.2014 a opakovane podaním zo dňa 10.03.2015 označenými ako doplnenie odvolania navrhovatelia predložili uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2014, sp. zn. 1S/36/2014, ktorým im v inom konaní na základe tých istých tlačív, ktoré mal k dispozícii aj súd prvého stupňa, priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov 1/ až 3/ nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Podľa § 141a ods. 1 O.s.p. platného a účinného od 01.01.2015 navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. K novelizovanému ust. § 141a ods. 1 O.s.p. účinnému od 01.01.2015 neboli prijaté osobitné prechodné ustanovenia. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o procesné ustanovenie obsiahnuté v procesnoprávnom prepise, tak v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní v danej veci vychádzal z ust. § 141a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015, hoci konanie bolo začaté pred týmto dátumom. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716, súd prvého stupňa uložil navrhovateľom povinnosť v lehote 60 dní zložiť preddavok na trovy konania, a to navrhovateľovi 1/ vo výške 258.609,85 eur, navrhovateľovi 2/ vo výške 256.820,25 eur a navrhovateľovi 3/ vo výške 69.700,15 eur. Žiaden z navrhovateľov si však túto svoju povinnosť v stanovenej lehote ani dodatočne nesplnil, v dôsledku čoho súd prvého stupňa konanie napadnutým uznesením zastavil. Odvolací súd má za to, že takýto postup súdu prvého stupňa bol správny. Ust. § 141a ods. 1 O.s.p. aj pred 01.01.2015 umožňovalo zastavenie konania v prípade, ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezložil a odporca, ktorý mal povinnosť preddavok zložiť, ho zložil. Odporcom v danej veci je štát, teda subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (§ 2 zák. č. 7/2005 Z. z.). Odporcovi tak súd prvého stupňa ani nemohol uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 6Cdo/355/2012, zo 14.11.2013 a sp. zn. 7Cdo/85/2014, zo 16.06.2014) v čase platnosti a účinnosti ust. § 141a O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, sa sankcia v podobe zastavenia konania vzťahovala len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezložil, ale ho zložil odporca, ktorý mal (súčasne) aj povinnosť ho zložiť, t. j. v prípade, ak bol odporcom subjekt uvedený v § 2 zák. č. 7/2005 Z. z. (napr. aj štát), ktorý nemal povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, nebolo možné konanie zastaviť, i keď navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1 O.s.p. S účinnosťou od 01.01.2015 bolo však ust. § 141a ods. 1 O.s.p. doplnené vetou, ktorá vyslovene umožňuje, resp. ukladá povinnosť, zastaviť konanie aj v prípade, ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezložil a odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní č. 7/2005 Z. z.. O takúto situáciu ide aj v prejednávanej veci, keď odporcom je štát a navrhovatelia nezložili uložený preddavok na trovy konania. Preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd považoval vo výroku za vecne správne. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa nedodržal zákonnú 15-dňovú lehotu na zastavenie konania od márneho uplynutia lehoty na zaplatenie preddavku na trovy konania, pretože napadnuté uznesenie expedoval až po jej uplynutí, odvolací súd takúto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú a spôsobilú privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Rozhodujúcim pre posúdenie dodržania predmetnej lehoty totiž je dátum vydania uznesenia a nie dátum jeho expedovania. Navyše v ust. § 141a ods. 1 O.s.p. ide len o poriadkovú lehotu, a teda jej nedodržanie nemá za následok skutočnosť, že by súd po jej uplynutí už nemohol konanie zastaviť. Nakoľko predmetom napadnutého uznesenia bolo zastavenie konania pre nezloženie preddavku na trovy konania, keď o tejto povinnosti právoplatne rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo dňa 5. marca 2014, č. k. 11C/100/2013-716, odvolací súd sa bližšie nezaoberal odvolacími námietkami navrhovateľov týkajúcimi sa ich osobných, majetkových a iných pomerov odôvodňujúcich priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. V prípade zastavenia konania totiž súd už neposudzuje otázku, či navrhovateľ spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Touto otázkou sa v súlade s § 141a O.s.p. zaoberal súd prvého stupňa pri samotnom ukladaní povinnosti zložiť preddavok na trovy konania uznesením č. k. 11C/100/2013-716. Skutočnosť, že voči uvedenému uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p.), a teda nie je možné v odvolacom konaní preskúmať ani správnosť záverov súdu prvého stupňa ohľadom otázky, či navrhovatelia spĺňajú alebo nespĺňajú podmienky pre úplné oslobodenie od súdnych poplatkov, neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmavať tieto závery ani v prípade rozhodovania o odvolaní voči uzneseniu o zastavení konania pre nezloženie preddavku na trovy konania. Odvolací súd však pre úplnosť považuje za potrebné poznamenať, že vecné či osobné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 zák. č. 71/1992 Zb. nie je rozhodujúce pri uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a O.s.p. Ust. § 141a ods. 1 O.s.p. totiž vyslovene okrem iného uvádza, že súd uloží povinnosť zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu. Inými slovami, pri rozhodovaní o uložení tejto povinnosti musí súd v každom prípade skúmať, či navrhovateľ spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p. (t. j. či to odôvodňujú jeho osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery alebo či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva), a to bez ohľadu na to, či navrhovateľ je osobne oslobodený od súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.), príp. či konanie je vecne oslobodené od súdneho poplatku (§ 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.). Odvolacie námietky navrhovateľ ani v tomto smere preto neboli dôvodné. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 30. mája 2014, č. k. 11C/100/2013-732, ako vo výroku vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.