Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/339/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210776 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313210776.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. K., nar. X.X.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX L., zast.: JUDr. Laura Bíróová, advokátka, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava proti odporcovi: Obchodná spoločnosť Halková s. r. o., Jarošova 1, 831 03 Bratislava, IČO: 44 353 383, zast.: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536 o zaplatenie sumy 23.082,43 eur s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 136/2013-101 zo dňa 15.7.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 24Cb 136/2013-101 zo dňa 15.7.2014 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.082,43 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 7.6.2013 do zaplatenia. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.6.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 23.082,43 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 7.6.2013 do zaplatenia titulom odmeny konateľa za mesiac marec 2013 a dohodnutého trojmesačného odstupného. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od 5.9.2008 do 26.3.2013 vykonával funkciu konateľa odporcu. Dňa 31.7.2008 uzavrel so spoločnosťou RUSTLER FM Services Slovakia, so sídlom Mlynské Nivy 71, Bratislava, pracovnú zmluvu, ktorou sa zaviazal vykonávať funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti. Spoločnosť s týmto obchodným menom nevznikla, dňa 8.8.2008 však bol zakladateľskou listinou založený odporca, ktorý vznikol zápisom do obchodného registra dňa 5.9.2008. Navrhovateľ od vzniku spoločnosti vykonával funkciu konateľa samostatne. Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 22.3.2013 bol s účinnosťou od 26.3.2013 odvolaný z funkcie konateľa. Ďalej uviedol, že s odporcom neuzavrel žiadnu inú zmluvu alebo dohodu než zmluvu zo dňa 31.7.2008. V tejto zmluve bola dohodnutá odmena vo výške 5.600 eur brutto mesačne, ktorá mala byť každoročne upravovaná indexom rastu spotrebiteľských cien v Slovenskej republike. Od vzniku spoločnosti až do konca roku 2012 bola navrhovateľovi mesačne vyplácaná odmena v tejto výške 5.600 eur brutto, od januára 2013 mu bola podľa článku 5.5 zmluvy vyplácaná zvýšená odmena vo výške 6.166 eur. Dňa 19.2.2013 účastníci konania uzavreli dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 31.7.2008, ktorým bol zmenený článok 8.2 zmluvy pojednávajúci o predpokladoch na vyplatenie bonusu (prémie). V dodatku sa výslovne dohodli, že všetky ostatné odseky zmluvy zo dňa 31.7.2008 o výkone funkcie zostávajú stále platné. Po odvolaní z funkcie odporca nevyplatil navrhovateľovi odmenu za mesiac marec 2013 vo výške 6.166 eur, napriek skutočnosti, že výplatný lístok odporca navrhovateľovi predložil. Rovnako mu nevyplatil ani odstupné vo výške troch mesačných platov, ktoré bolo dohodnuté v článku 9.2 zmluvy, nakoľko vo funkcii konateľa odpracoval viac ako tri roky a menej ako päť rokov. Dňa 19.4.2013 vydal odporca písomné vyhlásenie podpísané konateľkou, ktorým vyhlásil, že navrhovateľ vykonával od 5.9.2008 do 26.3.2013 pre odporcu funkciu konateľa, že vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom v súvislosti s výkonom funkcie konateľa boli upravené zmluvou o výkone funkcie (označená ako Employment Agreement) zo dňa 31.7.2008 a že navrhovateľ nevykonával pre odporcu žiadnu inú činnosť v pracovnom pomere. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.5.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu odmeny konateľa za mesiac marec vo výške 4.584,43 eur a odstupného vo výške 18.498 eur (3 x 6.166 eur) v termíne do 6.6.2013. Odporca na výzvu reagoval listom zo dňa 5.6.2013 tak, že zmluvu považuje za neplatnú v celom rozsahu z viacerých právnych dôvodov, a preto akýkoľvek nárok neuznáva. Pokiaľ ide o právne posúdenie navrhovateľ poukázal na to, že zmluvu zo dňa 31.7.2008 nie je možné považovať za klasickú pracovnú zmluvu, ale za zmluvu o výkone funkcie konateľa, uzavretú podľa ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka. Predmetom sporu medzi účastníkmi bola otázka, či zmluva zo dňa 31.7.2008 je platným právnym úkonom, pričom súd prvého stupňa túto vyhodnotil ako platný právny úkon a uviedol, že zmluva nie je neplatná z ani jedného dôvodu uvádzaného odporcom. Právny úkon v mene zakladateľa, spoločnosti Rustler Gruppe GmbH (predtým s obchodným menom Rustler Beteiliguns GmbH), so sídlom vo Viedni, urobil jeho konateľ K. W.. Podľa názoru prvostupňového súdu išlo o bežné konanie pri zakladaní spoločnosti, ktoré Obchodný zákonník v § 64 výslovne predpokladá. Ďalej uviedol, že navrhovateľ uzatvoril dňa 31.7.2008 zmluvu so zakladateľom, s jeho konateľom, ktorý nepochybne má právnu subjektivitu, a zmluva sa týkala odporcu, ktorého v tom čase zakladal. Čiastočne odlišné obchodné meno spoločnosti nemôže spôsobiť neplatnosť. Keďže zakladateľ založil v tom čase iba odporcu a žiadnu inú obchodnú spoločnosť nezaložil, nemohli podľa mienky súdu prvého stupňa vzniknúť pochybnosti, ktorej zakladanej spoločnosti sa dohodnuté záväzky týkajú. Okrem toho je výlučne na rozhodnutí jediného zakladateľa, aké bude obchodné meno spoločnosti. Obchodné meno môže kedykoľvek zmeniť, tak pred spísaním zakladateľskej listiny, ako aj v čase medzi založením a vznikom spoločnosti. I v prípade, ak by v zmluve nebolo uvedené žiadne obchodné meno zakladanej spoločnosti, išlo by o platnú zmluvu, viazanú na odkladaciu podmienku, že zakladaná spoločnosť vznikne. Podľa prvostupňového súdu je zmluva určitý právny úkon, urobený konkrétnou osobou s právnou subjektivitou. Mal za to, že nemohol obstáť ani argument odporcu, že v dôsledku neschválenia valným zhromaždením nebol právny úkon urobený v predpísanej forme, a preto je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Uviedol, že zmluva bola uzavretá písomne, čo z hľadiska formy pre jej platnosť úplne postačuje (66 ods. 3 Obchodného zákonníka). K argumentácii odporcu prvostupňový súd uviedol, že ani prípadným neschválením právnych úkonov vykonaných pred vznikom spoločnosti sa nestáva právny úkon neplatný. Všeobecne platí, že neschválenie právneho úkonu môže mať vplyv iba na jeho účinnosť. Z § 64 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak by úkony osôb konajúcich v mene spoločnosti pred jej vznikom neboli schválené príslušným orgánom spoločnosti, tak sú z tohto konania zaviazané tieto osoby spoločne a nerozdielne. Preto i v prípade, ak by nedošlo k schváleniu zmluvy, nešlo by o neplatný právny úkon od počiatku, ale zo zmluvy by bol zaviazaný buď zakladateľ, Rustler Gruppe GmbH, alebo osobne p. K. W., prípadne obaja, v závislosti od vnútorných pomerov rakúskej spoločnosti. Tieto osoby sa v mene odporcu zaviazali navrhovateľovi zaplatiť odmenu za výkon funkcie konateľa zakladanej spoločnosti a odstupné pri skončení funkcie. Ak by takýto záväzok nemal plniť odporca, museli by ho splniť oni. Súd prvého stupňa však nemal pochybnosti o tom, že záväzok zaplatiť mzdu a odstupné prešiel na spoločnosť, t.j. na odporcu. Pri tomto závere bral do úvahy najmä fakt, že osobou konajúcou v mene spoločnosti bol jediný zakladateľ. Nešlo teda o konanie napr. budúcich konateľov alebo o konanie iba jedného zo zakladateľov. Zo znenia § 64 Obchodného zákonníka vyplýva, že sa predpokladá konanie najmä iných osôb než jediného zakladateľa a jeho zmyslom je ochrana tretích osôb (teda aj navrhovateľa v čase podpisu zmluvy) a samotnej spoločnosti, presnejšie jej ostatných zakladateľov. Práve z toho dôvodu musia tieto osoby vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť a následne oznamovať účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov. Z toho hľadiska je potom podľa prvostupňového súdu v danom prípade nadbytočne formalistické vyžadovať, aby samotný zakladateľ si vyhotovil zoznam svojich vlastných úkonov a tento si sám sebe predložil na schválenie. Ak osobou konajúcou v mene spoločnosti pred jej vznikom bol jej jediný zakladateľ, dôsledky svojich úkonov bude nakoniec znášať iba on alebo jeho spoločnosť. So zreteľom na uvedené posudzoval aj námietku odporcu, že za záväzok súvisiaci so vznikom spoločnosti podľa § 64 Obchodného zákonníka, ktorý by bol platne prevzatý zakladateľom, by zmluva zo dňa 31.7.2008 mohla byť považovaná iba v prípade, ak by bola uzatvorená najskôr v deň založenia odporcu, t. j. najskôr dňa 8.8.2008. Tento argument nie je podľa prvostupňového súdu správny, nakoľko nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Vo všetkých uvedených ustanoveniach sa hovorí o konaní pred vznikom spoločnosti, nie o konaní v období medzi založením spoločnosti a jej vznikom. Ďalej uviedol, že z použitia §§ 64 a 125 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možné vylúčiť konanie bezprostredne predchádzajúce založeniu spoločnosti, ak sa evidentne týka založenia spoločnosti. Súd prvého stupňa mal tiež za to, že skutočnosť, že jediný spoločník odporcu schválil zmluvu zo dňa 31.7.2008, vyplynulo z ich správania po vzniku spoločnosti. Navrhovateľ vykonával funkciu konateľa ihneď po vzniku odporcu, odporca opakovane vyplácal navrhovateľovi dohodnutú odmenu, jediný spoločník schvaľoval ročné účtovné závierky, z ktorých je vyplácanie dohodnutej odmeny zrejmé. Pán N. L., ktorý sa dňa 7.12.2012 stal druhým konateľom odporcu s oprávnením konať samostatne a ktorý bol zároveň prokuristom jediného spoločníka, dňa 18.2.2013 podpísal tak za odporcu, ako aj za jediného spoločníka, dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 31.7.2008, v ktorom boli dohodnuté podmienky pre vyplatenie prémií (bonusu). V dodatku výslovne uviedli, že pre vylúčenie pochybností je jasne dohodnuté, že všetky ostatné ustanovenia vyššie uvedenej zmluvy o výkone funkcie sú stále platné. To isté potvrdila aj nová konateľka odporcu vo vyhlásení zo dňa 19.4.2013. Z konania odporcu a jediného spoločníka tak podľa mienky prvostupňového súdu bez pochybností vyplýva, že zmluvu zo dňa 31.7.2008 jediný spoločník schválil, odporca niekoľko rokov plnil záväzky z nej vyplývajúce, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj poslednú vyúčtovanú odmenu za marec 2013 a dohodnuté odstupné. Na základe uvedeného považoval súd prvého stupňa zmluvu zo dňa 31.7.2008 za platnú, uplatnený nárok za zákonný a spravodlivý, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku platnosti resp. neplatnosti dotknutej zmluvy, na základe ktorej sa navrhovateľ domáha svojich nárokov v tomto konaní. Odporca zotrval na tvrdení, že je otázna osoba, s ktorou navrhovateľ dňa 31.7.2007 uzatvoril zmluvu. Uviedol, že aj pri opomenutí nezrovnalostí s obchodným menom a prípadnom akceptovaní odôvodnenia prvostupňového súdu, že „zakladateľ založil v tom čase iba odporcu“, nie je s ohľadom na ďalšie skutočnosti (najmä neschválenie konania v mene spoločnosti pred jej vznikom podľa § 64 Obchodného zákonníka) možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyhlásiť, že zmluvu s navrhovateľom skutočne uzatvoril odporca. Ďalej odporca zopakoval, že bol svojim jediným spoločníkom založený zakladateľskou listinou dňa 8.8.2008 a že do príslušného obchodného registra bol zapísaný až dňa 5.9.2008. Z uvedeného teda vyplýva, že v deň uzatvorenia zmluvy nebol odporca ako obchodná spoločnosť ani len založený. V tejto súvislosti poukázal na § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého mal za to, že odporca v čase uzatvorenia zmluvy nemal spôsobilosť na právne úkony. Ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy spoločnosť Rustler Gruppe GmbH ešte nemala právne postavenie zakladateľa odporcu, tak p. K. W. ako konateľ spoločnosti Rustler Gruppe GmbH v danom čase ešte nemohol vystupovať ako osoba, prostredníctvom ktorej konal zakladateľ. Spoločnosť Rustler Gruppe GmbH získala postavenie zakladateľa odporcu až podpisom zakladateľskej listiny dňa 8.8.2008. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy odporca sám nemal spôsobilosť na právne úkony a zároveň prenesenú spôsobilosť robiť právne úkony v mene odporcu ešte nemal ani prípadný budúci zakladateľ spoločnosť Rustler Gruppe GmbH, má odporca za to, že predmetná zmluva je podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Odporca nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého „zmluva bola uzatvorená písomne, čo z hľadiska formy pre jej platnosť úplne postačuje“ a uviedol, že § 66 ods. 3 veta druhá Obchodného zákonníka uvádza, že zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Súčasne uviedol, že je nesporné, že zmluva nikdy nebola schválená v zmysle uvedeného ustanovenia. Z uvedeného dôvodu má za to, že aj pre absenciu schválenia zmluvy valným zhromaždením spoločnosti je potrebné uzatvorenú zmluvu považovať za neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odmietol argumentáciu, ktorou sa prvostupňový súd vysporiadal s absenciou dodatočného schválenia zmluvy ako konania vykonaného pred vznikom spoločnosti podľa § 64 Obchodného zákonníka a označením vyžadovania takéhoto schválenia za nadbytočné formalistické. Obchodný zákonník presne definuje požiadavku na schválenie konaní urobených v mene spoločnosti pred jej vznikom, pričom nijako nerozlišuje medzi prípadmi, keď spoločnosť má jedného alebo viac spoločníkov. Schválenie konaní urobených v mene spoločnosti pred jej vznikom nemožno považovať za nadbytočný formalizmus, keďže schválenie alebo neschválenie konaní má zásadný vplyv na právne dôsledky takéhoto konania a určenie osoby, ktorá je z daného konania zaviazaná. V danom prípade však zmluva jediným spoločníkom odporcu zákonom predpísaným spôsobom v stanovenej lehote schválená nebola, pričom táto skutočnosť nie je medzi navrhovateľom a odporcom sporná a osvojil si ju aj súd prvého stupňa. Keďže mal súd prvého stupňa vedomosť o tom, že zmluva nebola schválená podľa § 64 Obchodného zákonníka, mal sa s touto skutočnosťou vysporiadať a v prípade, ak zmluvu považoval za platný právny úkon, mal návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.11.2014 uviedol, že je pravdou, že v čase uzavretia zmluvy odporca nemal spôsobilosť na právne úkony, avšak nič to nemení na skutočnosti, že bol dodržaný postup podľa § 64 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že § 64 Obchodného zákonníka nerieši konanie menom spoločnosti v čase výslovne od založenia spoločnosti do vzniku spoločnosti, ale konanie menom spoločnosti v čase pred jej vznikom, a teda do tohto obdobia je možné poňať obdobie aj pred založením spoločnosti. K tvrdeniu odporcu, že spoločnosť Rustler Gruppe GmbH získala postavenie zakladateľa odporcu až podpisom zakladateľskej listiny, navrhovateľ uviedol, že v zakladateľskej listiny spoločnosti z 8.8.2008 je v článku VIII. bod 5 uvedený ako jeden z dvoch prvých konateľov spoločnosti navrhovateľ. K otázke neschválenia spornej zmluve valným zhromaždením navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že zmluva valným zhromaždením schválená nebola, tvrdí len odporca. Navrhovateľ z dôvodu svojich kompetencií nevie predložiť dôkaz o potvrdení ani o vyvrátení tohto tvrdenia odporcu. Ďalej uviedol, že jedinou osobou, ktorá bola oprávnená schváliť konania urobené osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom bol pán H.. K. W.. Ustanovenie § 125 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka nepredpisuje pre schválenie konaní špeciálnu formu, avšak dodržanie písomnej formy by mohlo vyplývať z ustanovenia § 132 Obchodného zákonníka, podľa ktorého rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a spoločník ho musí podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhovateľ má za to, že zmluvu o výkone funkcie konateľa spoločnosti podpísala za odporcu osoba oprávnená konať menom jediného spoločníka odporcu a prípadná absencia schválenia tohto právneho úkonu ide na vrub odporcu. Na záver svojho vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že nemožno opomenúť ani skutočnosť, že spornou zmluvou sa účastníci riadili po dobu takmer 5 rokov a na jej základe riadne vzájomne plnili. Platnosť zmluvy bola odporcom viackrát písomne potvrdená, a to dodatkom č. 1 i písomným vyhlásením konateľky odporcu zo dňa 19.4.2013. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Predmetom súdneho konania je posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa, ktorý mu mal vniknúť titulom (pracovnej) zmluvy uzavretej so spoločnosťou RUSTLER FM Services Slovakia dňa 31.7.2008. Súd prvého stupňa vyhodnotil predmetnú zmluvu ako platný právny úkon, keď zmluvu v mene zakladateľa spoločnosti RUSTLER Gruppe GmbH (predtým Rustler Beteiligungs GmbH) podpísal jeho konateľ p. K. W.. Ďalej prijal záver, že v danom prípade išlo o bežné konanie pri zakladaní spoločnosti a navrhovateľ uzavrel zmluvu so zakladateľom, ktorý má právnu subjektivitu. K otázke schválenia tohto právneho úkonu valným zhromaždením spoločnosti v zmysle § 64 Obchodného zákonníka súd prvého stupňa uviedol, že ani prípadným neschválením úkonu vykonaného pred vznikom spoločnosti sa tento nestáva neplatným, avšak sú z neho zaviazané osoby, ktoré ho vykonali, a to spoločne a nerozdielne. Prvostupňový súd však v danej veci nemal pochybnosti, že záväzok zaplatiť navrhovateľovi mzdu a odstupné prešiel na odporcu. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci je nesporné, že zmluva medzi navrhovateľom a spoločnosťou RUSTLER FM Services Slovakia bola uzavretá dňa 31.7.2008. Spoločnosť odporcu bola založená podpísaním zakladateľskej listiny dňa 8.8.2008 a vznikla zápisom do obchodného registra dňa 5.9.2008. Ustanovenie § 64 Obchodného zákonníka sa aplikuje na právne úkony vykonané pred vznikom spoločnosti. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že v citovanom ustanovení sa hovorí o konaní pred vznikom spoločnosti, a nie o konaní v období medzi založením spoločnosti a jej vznikom. Prezentoval názor, podľa ktorého z použitia § 64 a § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možné vylúčiť konanie bezprostredne predchádzajúce založeniu spoločnosti, ak sa evidentne týka založenia spoločnosti. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd aplikoval nesprávne § 64 Obchodného zákonníka aj na úkony vykonané pred samotným založením spoločnosti. Je nutné poukázať na § 19 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že pred založením spoločnosti nemožno hovoriť o spoločnosti, pretože takýto subjekt ešte neexistuje. Podľa mienky odvolacieho súdu ani z § 64 Obchodného nemožno dedukovať, že by sa malo jednať aj o úkony vykonané pred založením spoločnosti, a to z dôvodu systematického zaradenia ustanovenia § 64 do Obchodného zákonníka za ustanovenia upravujúce založenie spoločnosti (§ 57) a vznik spoločnosti (§ 62). Ustanovenie § 64 Obchodného zákonníka odkazuje na úkony vykonané pred vznikom spoločnosti, pričom ustanovenia upravujúce vznik spoločnosti sú zaradené za ustanovenia týkajúce sa založenia spoločnosti. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepresvedčivé, keď prvostupňový súd pri zaoberaní sa otázkou, kto je z právnych úkonov zaviazaný v prípade ich neschválenia valným zhromaždením spoločnosti uvádza, že „ak by nedošlo k schváleniu zmluvy, nešlo by o neplatný právny úkon od počiatku, ale zo zmluvy by bol zaviazaný buď zakladateľ, Rustler Gruppe GmbH alebo osobne p. K. W.; ak by takýto záväzok nemal plniť odporca, museli by ho splniť oni“. Súčasne však dodal, že nemal pochybnosti o tom, že záväzok zaplatiť mzdu a odstupné prešiel na odporcu. Súd prvého stupňa na jednej strane správne vedie polemiku ohľadom otázky osôb, ktoré sú zaviazané z takéhoto právneho úkonu v prípade jeho neschválenia príslušným orgánom spoločnosti, na strane druhej podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnil prijatý záver, že „záväzok zo zmluvy prešiel na odporcu“, aj keď nebol schválený príslušným orgánom spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny názor prezentovaný prvostupňovým súdom, podľa ktorého vyžadovať schválenie úkonov vykonaných pred vznikom spoločnosti v prípade jednoosobovej spoločnosti je možné označiť za prílišný formalizmus. Ustanovenie § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka jasne stanovuje spôsob, akým koná valné zhromaždenie v prípade, ak má jediného spoločníka a určuje, že rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že pod pojmom „ak tento zákon neustanovuje inak“ mal zákonodarca na mysli prísnejšiu požiadavku na formu, t.j. osvedčenie podpisu jediného spoločníka na rozhodnutí alebo prijatie tohto rozhodnutia vo forme notárskej zápisnice. Z uvedeného vyplýva, že aj v posudzovanom prípade bolo potrebné, aby úkony vykonané pred vznikom spoločnosti boli schválené valným zhromaždením spoločnosti, a teda schválenie malo byť vykonané písomne a malo byť podpísané jediným spoločníkom. Je pravdou tvrdenie súdu prvého stupňa, že obchodné meno zakladanej spoločnosti sa môže kedykoľvek zmeniť, tak pred spísaním zakladateľskej listiny, ako aj v čase medzi založením a vznikom spoločnosti, avšak je nevyhnutné, aby v prípade úkonu vykonaného pred vznikom spoločnosti bola nesporná osoba, ktorá takýto úkon vykonala a z ktorého má byť zaviazaná samotná spoločnosť. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 31.7.2008 uzavrel so spoločnosťou Rustler FM Services pracovnú zmluvu, ktorú za zamestnávateľa podpísal H.. K. W., ktorý bol osobou oprávnenou konať za spoločnosť RUSTLER Betieligungs GmbH. Odvolací súd konštatuje, že je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal p. K. W., avšak súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázku, v mene koho p. W. konal, pričom táto skutočnosť z posudzovanej zmluvy nie je zrejmá. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne skúmať možnosť vykonania právneho úkonu pred samotným založením spoločnosti aplikujúc aj § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak dôjde k záveru, že takýto úkon je platný, bude posudzovať dôsledky vykonania takéhoto úkonu p. K. W., a to najmä v mene koho konal. Ďalej posúdi otázku schválenia tohto úkonu v súlade s § 64 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka samotnou spoločnosťou a následne jednoznačne ustáli, kto je z takého úkonu zaviazaný podľa citovaného ustanovenia § 64 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.