Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/220/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313211304 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313211304.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: GRYF reklamné štúdio, s.r.o., Pažitie 56, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 45 939 187, zast.: JUDr. Ing. Ľuboš Mahdoň, advokát, Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 Žilina, IČO: 10 956 808, proti žalovanému: RELCO, s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818, zast.: OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, o zaplatenie 360 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25 Cb/137/2013 - 108 zo dňa 29.05.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/137/2013 - 108 zo dňa 29.05.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 360 eur s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval prenájom reklamnej plochy. Žalovaný sa bránil tým, že medzi stranami bola pred objednávkou dohodnutá rozväzovacia podmienka, že nájomný vzťah trvá, ibaže užívanie reklamných priestorov žalobcu nebude mať pre žalovaného ekonomický efekt, t.j. že obchodný výnos z reklamy nebude vyšší ako náklady na ňu. Žalovaný uviedol, že po prvom mesiaci nájmu, t.j. po apríli 2012 bolo možné prvýkrát overiť splnenie podmienky, na základe čoho žalovaný zistil, že výnosy z reklamy nedosahujú náklady na ňu. V rámci korektných vzťahov uhradil ešte nájomné za jeden mesiac, avšak podľa jeho názoru na platby za ďalšie mesiace nájmu právny dôvod nebol. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že sporové strany uzavreli Zmluvu o prenájme plochy billboardov, keď žalobca akceptoval písomnú objednávku žalovaného, ktorú konajúci súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy, a objednané plnenie v mesiacoch apríl - august 2012 poskytol. Cena prenájmu za mesiace apríl, máj zaplatená bola, táto skutočnosť bola preukázaná z výpisov z účtu žalobcu. Ďalej konajúci súd skonštatoval, že jeho úlohou bolo posúdiť, či vzniklo žalobcovi právo na fakturáciu a následne na platbu aj za mesiace jún - august 2012, keďže podľa tvrdení žalovaného úhrada faktúr bola podmienená úspešnosťou reklamnej kampane, t.j. ústnym spôsobom mala byť dohodnutá rozväzovacia podmienka, že nájomný vzťah trvá iba za predpokladu, že obchodný výnos z reklamy nebude vyšší ako náklady na ňu. Uvedená dohoda mala byť uzatvorená medzi pracovníkom žalobcu, pánom H., a zamestnankyňou žalovaného pani F.. Žalovaný nepoprel, že prenájom billboardov bol poskytnutý až do augusta 2012, t.j. za celé zmluvne dohodnuté obdobie, avšak faktúry vystavené za prenájom v mesiacoch jún - august odmietal uhradiť práve s odkazom na vyššie spomínanú ústnu dohodu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, žalovaný svoje tvrdenia súdu nepreukázal, takáto dohoda potvrdená nebola, na výsluchu pôvodne navrhnutých svedkov pána H. Z. C. F. v ďalšom štádiu konania netrval. Žalobca prostredníctvom konateľa poprel, že by sa niekedy počas svojho dlhoročného pôsobenia v reklamnej brandži s takouto požiadavkou od klienta stretol a v prípade, že by tomu tak bolo, by určite takejto požiadavke vyhovené nebolo, keďže je to v absolútnom rozpore s obchodnými zvyklosťami. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že na existencii dohody stále trvá. Dohoda bola uzatvorená na dlhé roky zaužívanom princípe marketingu žalovaného, t.j. ak marketingová kampaň žalovaného prostredníctvom reklamnej plochy žalobcu nebude úspešná, uhradia sa náklady žalobcovi v inej cene alebo sa nezaplatia vôbec. Uviedol, že uzavretie predmetnej dohody mal v úmysle preukázať prostredníctvom výsluchu bývalej zamestnankyne žalovaného pani Zelenkovej. Tejto požiadavke nebolo vyhovené a súd rozhodol bez predmetného výsluchu, čím neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a doplnil dokazovanie. 4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by podporil tzv. zaužívaný princíp marketingu. Konateľ žalobcu poprel tvrdenia žalovaného a tiež poukázal na uverejnené všeobecné obchodné podmienky. Akékoľvek vybočenie z týchto podmienok by podliehalo písomnému schváleniu konateľa spoločnosti. Svedkyňa F. bola súdom riadne predvolaná a ďalšie odročenie za účelom dokazovania považoval za účelové. a ktoré by predlžovalo konanie. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 7. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 360 eur s prísl. titulom nezaplatenia nájomného na základe Zmluvy o nájme reklamnej plochy, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Sporná bola otázka trvania nájomného vzťahu, ktorá podľa tvrdenia žalovaného závisela od rozväzovacej podmienky, ktorej naplnením malo dôjsť k rozviazaniu nájomného vzťahu, v dôsledku čoho žalovaný nebol ďalej povinný platiť nájomné. 9. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ obrana žalovaného spočívala v tom, že bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, že nájomný vzťah trvá iba za predpokladu, že obchodný výnos z reklamy nebude vyšší ako náklady na ňu, bolo jeho povinnosťou predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Žalovaný navrhol výsluch konateľov zúčastnených strán a C.. F. Z. C.. H., ktorí mali uzavrieť predmetnú dohodu. Potom ako C.. F. Z. C.. H. ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, obe strany sporu zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Strany tak akceptovali skutočnosť, že výsluch svedkov súd nevykonal. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou žalovaného, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal výsluch pani F.. Žiadne ďalšie dôkazy v súvislosti s uzavretím dohody o rozväzovacej podmienke v konaní produkované neboli. 10. Žalobca v konaní predložil Objednávku billboardu zo dňa 27.03.2012 na obdobie apríl 2012 - august 2012 v hodnote 100 eur bez DPH mesačne. Žalovaný nenamietal, že plnenie zo strany žalobcu nebolo poskytnuté a sám potvrdil, že za prvé dva mesiace nájomného vzťahu platby uhradil. Ďalšie nájomné nezaplatil, pričom ako dôvod uviedol, že nájomný vzťah zanikol, nakoľko výnosy z reklamy nedosahovali náklady na ňu. Tieto tvrdenia žalovaného nie sú však podložené žiadnymi dôkazmi a tak žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom preukázania uzavretia rozväzovacej podmienky v zmluve o nájme. 11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010, podľa ktorého: Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).