Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/53/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214230 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313214230.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Stavebné výťahy s. r. o., Slovnaftská 104, 821 07 Bratislava, IČO: 45 305 501, zast.: JUDr. Martin Burian, advokát, V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: BH Site Management, s. r. o., Považská 23, 831 03 Bratislava, IČO: 45 867 844, o zaplatenie 3.432 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/12/2014 - 101 zo dňa 02.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/12/2014 - 101 zo dňa 02.07.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.432 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % p.a. zo sumy 744 eur od 19.06.2013 do zaplatenia, 9,5 % p.a. zo sumy 720 eur od 15.05.2013 do zaplatenia, 9,75 % p.a. zo sumy 744 eur od 17.04.2013 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 504 eur od 15.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 720 eur od 15.12.2012 do zaplatenia, s paušálnou náhradou vo výške 40 eur a nahradiť mu trovy konania v sume 493,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.442 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie konanie zastavil. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 07.08.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny v sume 3.432 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za nájom stavebnej mechanizácie. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie ním uplatneného nároku neuznal, nakoľko neuzatvoril žiadnu zmluvu o nájme stavebného mechanizmu. Uviedol, že podpis nájomcu na zmluve nie je podpisom osoby oprávnenej konať v mene žalovaného, pričom rovnaký podpis neznámej osoby sa nachádza aj na odovzdávajúcom protokole o prevzatí stavebného výťahu. Žalobca v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o nájme stavebnej mechanizácie číslo N3109/2012 zo dňa 17.09.2012 ponechal žalovanému k dočasnému používaniu stavebný výťah T. XXX N.. Za nájom stavebnej mechanizácie žalobca vystavil daňové doklady. Žalovaný v podanom odpore proti súdom vydanému platobnému rozkazu namietal platnosť uzatvorenej zmluvy, ktorú v jeho mene nepodpisoval štatutárny zástupca. Žalobca mal za to, že k uzavretiu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo ponechanie hnuteľnej veci predmetu nájmu do užívania žalovaného došlo na základe platne uzatvorenej ústnej nájomnej zmluvy. Poukázal pritom na ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá (ods. 2). 3. Žalobcovi ako prenajímateľovi vznikol nárok od žalovaného požadovať nájomné vo výške 20 eur bez DPH za každý deň jeho užívania. Praxou si zmluvné strany medzi sebou zaviedli, že za každý mesiac užívania predmetu nájmu žalobca vystavil žalovanému faktúru na sumu vzniknutého nároku na nájom so splatnosťou štrnástich dní od vystavenia. V prípade, ak by konajúci prvoinštančný súd v rámci konania dospel k inému právnemu posúdeniu veci, žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 122/2012 z 03.10.2012, podľa ktorého žalobca žiada priznať náhradu z iného právneho titulu. 4. Ako predbežnú otázku súd prvej inštancie skúmal, či došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu nájomnej zmluvy podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na neexistenciu platnej písomnej zmluvy. Konajúci súd vychádzal z toho, že písomná forma nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy, a preto jej nedostatok nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť. V tejto súvislosti Okresný súd Bratislava III poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 266/2007 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2007. Skonštatoval, že základné náležitosti nájomnej zmluvy sú uvedené v ustanovení § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie z výpovede svedkov V. P. R. R. Č. zistil, že zo strany žalobcu došlo k prenájmu stavebnej mechanizácie - stavebného výťahu. Svedok V. P. vo svojej výpovedi výslovne potvrdil, že k podpisu zmluvy ho poveril konateľ žalovaného. Odovzdal tiež čiastku 500 eur ako kauciu. Zariadenie bolo používané na stavbe žalovaného, žalobca vykonal zaškolenie jeho pracovníkov. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný o podmienkach a výške odplaty za nájom stavebnej mechanizácie vedel. Jeho obrana, že zmluvu nepodpisovala oprávnená osoba, má význam pre posúdenie platnosti dojednania o výške úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Cena nájmu bola stanovená v zmysle cenníkov žalobcu, pričom ide o cenu obvyklú. Žalobca odovzdal písomné vyhotovenie zmluvy pred jej podpisom žalovanému, medzi zmluvnými stranami prebiehali ústne rokovania. Žalovaný daňové doklady za obdobie september a október uhradil, čím potvrdil, že predmet nájmu užíval. Žalobca za nájom stavebnej mechanizácie vystavil nasledovné daňové doklady: - faktúru č. 10305/2013, splatnú 18.06.2013 v sume 744 eur, - faktúru č. 08704/2013, splatnú 14.05.2013 v sume 720 eur, - faktúru č. 06003/2013, splatnú 16.04.2013 v sume 744 eur, - faktúru č. 22312/2012, splatnú 14.01.2013 v sume 504 eur, - faktúru č. 20811/2012, splatnú 14.12.2012 v sume 720 eur. 7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie osvedčený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny titulom neuhradenej ceny za nájom hnuteľnej veci, preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť predmetnú istinu spolu s úrokom z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. 8. V súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Nariadením vlády SR č. 21/2013 bola paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola stanovená vo výške 40 eur (§ 2). 9. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti povinnosti platiť zmluvné úroky a zmluvnú pokutu späť, súd konanie v tejto časti v súlade s ustanovením § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. 10. V ďalšej časti svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vo veci nariadil pojednávanie 19.03.2014, 05.05.2014 a 09.06.2014, ktoré však boli odročené z dôvodu žiadosti štatutárneho zástupcu žalovaného s poukazom na jeho pracovnú neschopnosť. Konajúci súd neakceptoval žiadosť o odročenie z dôvodu pracovnej neschopnosti štatutárneho zástupcu, na termín 02.07.2014, keď vo veci rozhodol s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 1 a 2 O. s. p., podľa ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Okresný súd Bratislava III ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov je choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považovaná za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, však nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Nakoľko žalovaný je právnická osoba, skutočnosť, že jeho štatutárny zástupca je práceneschopný, podľa záveru súdu prvej inštancie neznamená, že nemôže poveriť inú osobu na zastupovanie v konaní pred súdom. 11. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno spočíva v povinnosti účastníka preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí v predmetnom konaní. Nepreukázanie dôkaznej povinnosti spočívajúcej v povinnosti označiť dôkazy, ktorými účastník hodlá svoje tvrdenie preukázať, má za následok neúspech sporu. Súd prvej inštancie sa námietkami v podanom odpore zaoberal, k otázke uzatvorenia nájomnej zmluvy vykonal výsluch svedkov a dospel k záveru, že nárok žalobcu v priznanom rozsahu bol preukázaný. 12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa zásady úspechu účastníkov v konaní, tak ako špecifikoval na č. l. 7 a 8 svojho rozsudku z 02.07.2014. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podotkol, že riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, kedy súdu včas doručil žiadosť o odročenie pojednávania spolu s potvrdením o práceneschopnosti jediného konateľa C.. X. V.. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011, podľa ktorého je choroba účastníka (právneho zástupcu účastníka) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považovaná za dôležitý dôvod v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. na odročenie pojednávania. Zdôraznil, že žalovaný má jediného konateľa a nemá žiaden majetok ani zamestnancov, preto nemohol poveriť žiadnu inú osobu zastupovaním na súde. Odvolateľ - žalovaný ďalej uviedol, že k podanému návrhu sa riadne vyjadril v podanom odpore, pričom dôkazy na preukázanie svojich tvrdení mal v úmysle predložiť súdu na pojednávaní. Rozsudok preto považuje za predčasný. V závere svojho odvolania uviedol, že výťah neprevzal ani ho neužíval. Svedok V. P. nebol oprávnený konať v mene žalovaného a prenájom stavebného výťahu bola jeho vlastná iniciatíva. Z odôvodnenia rozsudku tiež nie je zrejmé, na základe čoho súd stanovil dni, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Vo veci, podľa jeho názoru, mal súd vypočuť konateľa žalovaného C.. X. V., ako aj bývalého konateľa C.. U. B.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/12/2014 - 101 zo dňa 02.07.2014 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie s tým, že žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania. 14. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s postupom súdu, ktorý neakceptoval opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti štatutárneho zástupcu tak, ako je uvedené v odvolaním napadnutom rozsudku. Žalobca tiež zdôraznil, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Neprítomnosť žalovaného nie je prekážkou toho, aby súd mohol uskutočniť pojednávanie, ak doručenie predvolanie bolo preukázané. Žalobca má za to, že ak by súd akceptoval neustále žiadosti žalovaného o odročenie termínu pojednávania, v prejednávanej veci by došlo k neprimeraným a nezákonným prieťahom v konaní, ktoré by znamenali porušenie žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mu garantuje Ústava SR vo svojom čl. 48. Žalobca tiež považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný neúčasť na pojednávaní konanom dňa 02.07.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ospravedlnil písomne listom zo dňa 02.07.2014, doručeným súdu osobne do podateľne o 09:45 hod., t. j. 15 minút pred začatím pojednávania. 15. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej zdôraznil, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení uvedených v odpore voči vydanému platobnému rozkazu počas celého súdneho konania nepredložil žiadne dôkazy a žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonať súdu prvej inštancie. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal skutočnosti, ktoré tvrdil v odpore, pričom jediným úkonom vo veci samej, ktorý žalovaný učinil, bolo podanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 21.10.2013. Žalobca tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 280/2006 zo dňa 28.02.2008, podľa ktorého zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka konania, výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov (§ 125 O. s. p.) a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. V závere svojho podania žalobca uviedol, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, a preto navrhuje rozsudok Okresného súdu Bratislava III potvrdiť ako vecne správny. V prípade úspechu uplatnil právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 17. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. 18. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z 29. júla 2015 dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1 a 2 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedenie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročenie pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania, a tým aj zvyšovania trov s tým spojený, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 19. Z obsahu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie akceptoval žiadosť žalovaného o odročenie z dôvodu pracovnej neschopnosti jeho štatutárneho zástupcu na pojednávania nariadené na deň 19.03.2014, 05.05.2014 a 09.06.2014. Je nesporné, že žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na 02.07.2014 o 10:00 hod. bola osobne doručená na Okresný súd Bratislava III dňa 20.07.2014 o 09:45 hod., t. j. v deň nariadeného pojednávania 15 minút pred jeho začatím. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojim postupom neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a neporušil jeho právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie je vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka. Je však vždy povinný poskytnúť mu možnosť, aby na jej prejednaní bol prítomný. Je povinnosťou súdu, aby na nariadené pojednávanie predvolal sporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Potom je však na účastníkovi, či svoje právo využije alebo nevyužije. Súd môže pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. 21. Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených stranami spory, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodnutie. Stranám sporu, v prejednávanej veci žalovanému, teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka treba rešpektovať, tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (R NS SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010). 22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nedostatok písomnej formy nie je dôvodom na neplatnosť uzavretia zmluvy o nájme stavebné mechanizácie č. N3109/2012, jej uzatvorenie mal súd prvej inštancie preukázané z výpovedí svedkov V. P. R. R. Č., ktorí potvrdili, že zariadenie bolo používané na stavbe žalovaného a že žalobca vykonal zaškolenie pracovníkov žalovaného. Cena nájmu bola stanovená v zmysle cenníkov žalobcu, ide o cenu obvyklú, žalovaný daňové doklady za obdobie september a október 2012 uhradil, čím potvrdil, že predmet nájmu užíval. 23. Žalovaný ním tvrdené skutočnosti prezentované v odpore voči vydanému platobnému rozkazu nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. 24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. 26. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).