Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/665/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214356 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313214356.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: T. Č., B. XX.XX.XXXX, X. X., L. U. Č.. XX, zastúpená GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 861 553, proti odporcovi: P. Č., B. XX.XX.XXXX, X., X., L. U. Č.. XX, o určenie, že predmet kúpnej zmluvy patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 14 C 141/2013-142 zo dňa 8.júla 2014 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 83,89€ na účet advokátskej kancelárie GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil , že pozemok, parcela registra „C" KN, nachádzajúci sa v okrese Bratislava III., obec Bratislava-m.č. P., katastrálne územie P., parcelné číslo XXXX o výmere 300 m2, druh pozemku záhrady, zapísaný v katastri nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na liste vlastníctva číslo XXXX, oplotenie tohto pozemku od pozemku, parcely registra „E", parcelné číslo XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 2906 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území P., obec Bratislava - m.č. P., okres Bratislava III., zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX katastra nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu a stromové porasty nachádzajúce sa na pozemku, parcele registra „C" KN, nachádzajúcom sa v okrese Bratislava III., obec Bratislava-m.č. P., katastrálne územie P., parcelné číslo XXXX, o výmere 300 m2, druh pozemku záhrady, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov T. Č., B.. XX.X.XXXX, X. L. U. XX, X. H. P. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. L. U. XX, X.. Zároveň prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 99,50 €, v súdnom poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 445,24 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 10.09.1960 pred Radou místního národního výboru v Z., C. W. V., Č. G., zapísané v knihe manželstiev zväzok X, G. XXXX, U. XX, L. Č. X; sú manželia. Odporca ako kupujúci uzavrel s H. Z. H. N. R., obidvaja bytom L. U. XX, X. ako predávajúcimi dňa 11.03.2011 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku, parcele registra „C" KN, nachádzajúcemu sa v okrese Bratislava III., obec: Bratislava-m.č. P., katastrálne územie P., parcelné číslo XXXX, o výmere 300 m2, druh pozemku záhrady vrátane oplotenia tohto pozemku od pozemku parcelné číslo XXXX a stromových porastov nachádzajúcich sa na pozemku parcelné číslo XXXX. Pozemok parcelné číslo XXXX je zapísaný na liste vlastníctva číslo 5118 katastra nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu povolila vklad vlastníckeho práva pod č. P.-XXXX/XX zo dňa 29.03.2011 k pozemku parc. č. XXXX pre odporcu v podiele 1/1. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2011. Podľa čl. III bod 1/ Kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011,, Predávajúci touto zmluvou prevádzajú svoje vlastnícke právo k podielom na pozemku parc. č. XXXX, vrátane oplotenia a existujúcich porastov do výlučného vlastníctva kupujúceho, ktorý ho kupuje do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu podľa či. IV tejto zmluvy a za platobných podmienok dohodnutých v či. V tejto zmluvy." Podľa čl. III bod 2/ uvedenej Kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 „ kupujúci výslovne prehlasuje, že predmet zmluvy kupuje za finančné prostriedky nadobudnuté dedením, ktoré sú v jeho výlučnom osobnom vlastníctve a nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka keď poukázal nato, že medzi účastníkmi bolo sporné, či predmetnú nehnuteľnosť nadobudol odporca do výlučného vlastníctva za finančné prostriedky získané darom od svojho otca alebo nehnuteľnosť bola zakúpená za spoločné peniaze účastníkov konania a patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc z obsahu spisu a prihliadnuc na výsledky vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Prvostupňový súd poukázal na rozpornosť tvrdení odporcu, keď v Kúpnej zmluve zo dňa 11.03.2011 v čl. III bod 2/ výslovne prehlásil, že predmet zmluvy kupuje za finančné prostriedky nadobudnuté dedením, ktoré sú v jeho výlučnom osobnom vlastníctve a nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov avšak vo vyjadrení k návrhu ako aj v konaní pred súdom tvrdil, že peniaze na kúpu predmetného pozemku dostal ako dar od svojho otca. Ďalej odporca v písomnom podaní zo dňa 14.05.2014 tvrdil, že darované finančné prostriedky vo výške 334 396.-Kčs vložil do domácnosti a tieto boli spotrebované v minulom spoločenskom zriadení. Na pojednávaní konanom dňa 08.04.2014 odporca uviedol, že otcov dôchodok z Francúzska bol zdrojom peňazí, ktoré použil na úhradu kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011. Z uvedeného vyplýva, že odporca v čase uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 už nemal finančné prostriedky získané od otca a teda ani ich nemohol použiť na zaplatenie kúpnej ceny, keďže podľa jeho vlastného vyjadrenia už boli spotrebované. Tvrdenie odporcu, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného vlastníctva z finančných prostriedkov získaných darom od svojho otca sa javí byť súdu ako účelové a nehodnoverné, vzhľadom na rozpornosť tvrdení uvedených vyššie. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd ustálil, že predmet Kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 bol nadobudnutý počas trvania manželstva účastníkov konania a za finančné prostriedky, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. aj predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a vzhľadom na uvedené prvostupňový súd návrhu navrhovateľky vyhovel. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke ako v spore úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 577,74 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 €, zo súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,-€ a z trov právneho zastúpenia vo výške 445,24€. Prvostupňový súd priznal navrhovateľke v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia (08.11.2013) - 60,07 €+ 7,81€ paušálna náhrada, účasť na pojednávaní dňa 08.04.2014 - 61,87 € + 8,04€ paušálna náhrada, písomné podanie zo dňa 24.04.2014 - 61,87 €+ 8,04€ paušálna náhrada, účasť na pojednávaní dňa 29.04.2014 .t.j. 1/4 - 15,47 €+ 8,04€ paušálna náhrada, písomné podanie zo dňa 02.07.2014- 61,87 €+ 8,04€ paušálna náhrada, účasť na pojednávaní dňa 08.07.2014 - 61,87 €+ 8,04€ paušálna náhrada, 20% DPH - 74,21 €. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že prvostupňový súd predovšetkým jednostranne vyhodnotil tvrdenia a predložené dôkazy účastníkov. Priklonil sa výlučne na stranu tvrdení navrhovateľky a to napriek tomu, že na podporu svojich tvrdení nepredložila žiadne dôkazy a že on viackrát upozornil, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a že vyslovene viackrát klamala. Tak to bolo napr. o jej údajne dobrom vzťahu k jeho otcovi, o jej údajnej starostlivosti o neho, o nakladaní s finančnými prostriedkami v domácnosti a pod. Oproti tomu súd vôbec nevzal do úvahy jeho vyjadrenia a tvrdenia o finančných daroch, ktoré dostal od otca pred jeho smrťou a to napriek tomu, že aj navrhovateľka túto skutočnosť priznala. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj údajným rozporom medzi údajom v kúpnej zmluve o kúpe dotknutej nehnuteľnosti, kde je uvedené, že kupuje nehnuteľnosti za finančné prostriedky pochádzajúce z dedičstva a jeho vyjadrením v priebehu konania, že išlo o darované prostriedky. Napriek tomu, že tento údajný rozpor dostatočne vysvetlil, súd jeho vysvetlenie vôbec nevzal v úvahu. Poukázal nato, že pri spisovaní kúpnej zmluvy prišlo iba k nesprávnemu označeniu finančných prostriedkov použitých na kúpu nehnuteľnosti, keďže k ich darovaniu prišlo ešte za života jeho otca, ale tento medzitým zomrel, bol ich pôvod v zmluve nesprávne uvedený ako dedičstvo. Ďalej namietal, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal otázkou, odkiaľ by mal finančné prostriedky, za ktoré kúpil dotknutú nehnuteľnosť, keď už mnohé roky nemá iný príjem ako starobný dôchodok. V domácnosti k žiadnym spoločným finančným úsporám nemá prístup, nakoľko navrhovateľka všetky prostriedky, ktoré nadobudol v minulosti, najmä podnikaním, využila na podvodnú kúpu nehnuteľnosti v ČR, resp. ich časť uložila na vkladové bankové účty, ku ktorým mu odopiera prístup. Takže je jednoznačné, že na kúpu nehnuteľnosti nemohol použiť žiadne iné zdroje ako darované. Navrhovateľka klamala, keď tvrdila, že nemala žiadnu vedomosť o kúpe nehnuteľnosti a o tom, za akých podmienok ju kupoval, keďže on o celej záležitosti s navrhovateľkou vopred hovoril, navrhoval jej, aby ona s dcérou pripravili kúpnu zmluvu a aby nehnuteľnosť kúpili za prostriedky patriace do BSM, ktoré má navrhovateľka uložené na svojich účtoch. Až keď navrhovateľka zmluvu nepripravila a požadovala , aby jej odovzdal aj tieto prostriedky, rozhodol sa on kúpiť nehnuteľnosť za darované peniaze, ktoré mal uschované a teda ich navrhovateľka nestihla vyviezť do ČR. Zdôraznil, že účastníci vedú už dlhé roky oddelenú domácnosť a nehospodária spoločne, nakoľko navrhovateľka si prisvojila všetky spoločné peniaze patriace do BSM a uložila ich na účty, ku ktorým mu odopiera umožniť akýkoľvek prístup a je teda jasné, že nehnuteľnosť nebola kúpená za prostriedky patriace do BSM. Záverom poukázal nato, že bez toho, aby súd trval na preverení, resp. aby sa pokúsil iným spôsobom zistiť koľko spoločných peňazí patriacich do BSM už vyviezla navrhovateľka do ČR, resp. má uložené na bankových účtoch, ku ktorým má prístup len ona a dcéra, nie je možné preveriť skutočnú finančnú situáciu v rodine účastníkov konania a teda ani potvrdiť, za aké finančné zdroje on nehnuteľnosť nadobudol. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať odporcu k náhrade trov odvolacieho konania. Poukázal na dôvody odvolania odporcu a nato, že pokiaľ súd prvého stupňa vyhovel návrhu, znamená to, že nárok je dôvodný a bol v konaní preukázaný. Napokon ona bola jedinou, ktorá v konaní pred súdom prvého stupňa prekladala relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odporca napriek tomu, že mal možnosť, nepredložil v konaní žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Zdôraznila, že nikdy nepriznala, že by odporca dostal akékoľvek finančné dary od svojho otca. Takéto tvrdenie odporcu je absolútne nepravdivé a nemá žiaden podklad a oporu v prvostupňovom konaní. Tvrdenia odporcu o domnelých finančných daroch, ktoré mal dostať od svojho otca, neboli preukázané, sú vzájomne protirečivé a zmätočné. Odporca v konaní pred súdom prvého stupňa nijako nepreukázal, že by predmet kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2011 nadobudol výlučne za vlastné peňažné prostriedky, ktoré by nadobudol dedením alebo darovaním. Rozhodujúcou z hľadiska predmetu tohto konania, je skutočnosť, že predmet kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2011 bol nadobudnutý počas trvania manželstva účastníkov. To znamená, že predmet kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2011 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. navrhovateľky a odporcu. Inými slovami povedané, ak niektorý z manželov nadobudol vec za trvania manželstva bez toho, že by ju nadobudol výlučne a len za peňažné prostriedky, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctve, vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodujúcim a určujúcim je tu právny režim podľa § 143 Občianskeho zákonníka, t.j. nadobudnutie veci niektorým z manželov za trvania manželstva. Odporca nebol v konaní pred súdom prvého stupňa nijako ukrátený na svojich procesných právach, osobitne pokiaľ ide o právo navrhovať dôkazy. Odporcovi nebola nijako odopretá realizácia jeho procesných práv. Napokon odporca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorému neskôr sám odvolal plnomocenstvo. Odporca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nevzniesol žiadnu námietku alebo výhradu voči vedeniu konania zo strany súdu. To, že odporca nevyužil svoje procesné práva v konaní pred súdom prvého stupňa, nezakladá žiaden z odvolacích dôvodov a nemôže byť dôvodom na opätovné „otvorenie“ dokazovania vo veci. Odporca ďalšími písomnými podaniami doručenými prvostupňovému súdu dňa 25.9.2014, ako aj odvolaciemu súdu dňa 15.12.2014 a dňa 27.4.2015 doplnil dôvody odvolania a založil do spisu listinné dôkazy / č.l. 183 až 192 súpisu / a to potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s., zo dňa 9.8.2011, 7.10.2011, 8.11.2011, 14.11.2011 o výmen valút a to českých korún na eurá, ktoré mali preukazovať, že mal ešte aj po kúpe nehnuteľností finančné prostriedky z daru od jeho zomrelého otca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena ( t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj kto je nositeľom dôkazného bremena ( t.j. ktoré skutočnosti preukazuje navrhovateľ, ktoré odporca ). V predmetnej právnej veci je určujúcou hmotnoprávnou normou ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie rieši, ktoré veci nadobudnuté počas trvania manželstva tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V spore o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ako v prejednávanej veci ) má navrhovateľka vzhľadom na právny režim § 143 Občianskeho zákonníka, ktorý jej svedčí, povinnosť tvrdenia, že vec, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 bola nadobudnutá počas trvania manželstva s odporcom. Odporca má potom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno , že právny režim § 143 Občianskeho zákonníka sa neuplatní t.j. musí preukázať, že vec, ktorá bola premetom kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 bola nadobudnutá výlučne a len za finančné prostriedky, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctva. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli v konaní preukázané, odporca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i bremeno dôkazné. V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní. Po oboznámení sa s obsahom spisu vzhľadom na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa a dôkaznú núdzu vo veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že odporca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Odporca v kúpnej zmluve čl. II bod 2 uviedol, že nehnuteľnosť kúpil za finančné prostriedky, ktoré boli v jeho výlučnom osobnom vlastníctve a ktoré nadobudol dedením. Navrhovateľka toto jeho tvrdenia vyvrátili dôkazmi založenými spolu s návrhom na začatie konania a to rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava -mesto sp. zn. D 1326/68 v dedičskej veci po zomrelej H. Č. / matka odporcu / a Uznesením Obvodného súdu Bratislava 3 sp.zn D 543/93, Dnot 74/93-14 po zomrelom H. Č. / otec odporcu / z ktorých rozhodnutí vyplýva, že odporca nezdedil finančné prostriedky taj ako to uviedol v kúpnej zmluve. Následne po podaní návrhu na začatie konanie odporca tvrdil, že finančné prostriedky nadobudol darom od svojho otca, ktoré jeho otcovi boli vyplatené z Francúzskej republiky a to za obdobie viac ako 10 rokov a tiež dôchodkové dávky, ktoré dostával z Francúzska pravidelne každý štvrťrok, ktoré prostriedky on dlhodobo zhodnocoval, keďže boli vyplácané v tuzexových korunách / bonoch / a rovnako mal jeho otec aj prostriedky z predaja rodinného domu. Taktiež ani uvedené skutočnosti odporca žiadnym spôsobom nepreukázal a tieto zostali len v rovine tvrdení. Naopak bola to navrhovateľka, ktoré predložením listinných dôkazov a to Čestným prehlásením H. Č. zo dňa 10.9.1975, Kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.1975, Výmerom francúzskeho sociálneho úradu, Listom Úradu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 9.4.1976, Odpočtom úhrady zo dňa 20.4.1976, Faktúrou č. XXX/XXXX/XX zo dňa 7.7.1976 tieto jeho tvrdenia vyvrátila. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že spoluvlastnícky podiel otca odporcu vo výške 7/12 bol na základe kúpnej zmluvy11.12.1975 predaný otcom odporcu ako predávajúcim navrhovateľke a odporcovi ako kupujúcim a z kúpnej ceny 62.300,-Kčs tento vrátil čiastku 40.000,-Kčs a zvyšok použil tak ako to uviedol v Čestnom prehlásení zo dňa 10.9.1975 na zvýšenie svojej životnej úrovne. Rovnako z týchto listinných dôkazov bolo preukázané navrhovateľkou, že celá suma tuzexových korún / bonov/ vo výške 14.926 ako doplatok dôchodku otca odporcu a časť uvedených štvrťročných dôchodkov otca odporcu boli použité v rámci spoločnej domácnosti navrhovateľka a odporcu a na kúpu osobného motorového vozidla P. XXXX Ž. ako to je zrejmé z Faktúry č. XXX/XXXX/XX zo dňa 7.7.1976 za sumu 15.250 tuzexových korún / bonov/. Odporca sa v konaní ocitol v tzv. dôkaznej núdzi - výsledky dokazovania neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti o tej skutočnosti, že nehnuteľnosť, ktorá bola premetom kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011 bola nadobudnutá výlučne a len za finančné prostriedky, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctva a v takýchto prípadoch však súd musí rozhodnúť v neprospech účastníka, ktorý nepreukázal túto rozhodujúcu skutočnosť čo je aj daný prípad. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1.2 O.s.p. potvrdil. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, že navrhovateľka klamala, keď tvrdila, že nemala žiadnu vedomosť o kúpe nehnuteľnosti a o tom, za akých podmienok ju kupoval a že súd nepreveroval a nezisťoval koľko spoločných peňazí patriacich do BSM už vyviezla navrhovateľka do ČR, resp. má uložené na bankových účtoch, ku ktorým má prístup len ona a dcéra, bez skutočnosti ktorej nie je možné preveriť skutočnú finančnú situáciu v rodine účastníkov konania tak s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). K ďalším písomným podaniam doručenými prvostupňovému súdu dňa 25.9.2014 a odvolaciemu súdu dňa 15.12.2014 a dňa 27.4.2015, ktorými odporca doplnil dôvody svojho odvolania odvolací súd dodáva, že sa týmito dôvodmi nezoberal, keďže v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah v akom sa rozhodnutia napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, ktorá odporcovi uplynula dňa 26.8.2014. Rovnako odvolací súd neprihliadol na listinné dôkazy založené odporcom k písomnému podaniu zo dňa 27.4.2015 odvolaniu (potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s., zo dňa 9.8.2011, 7.10.2011, 8.11.2011, 14.11.2011), nie sú dôkazmi v zmysle § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p., keď tieto dôkazy objektívne existujú od roku 2011 a odporca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že ich nemohol predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zároveň odvolací súd poukazuje i na to, že odporca bol riadne súdom prvého stupňa poučený (§ 120 ods. 4 O.s.p.) na povinnosť predloženia a oznámenia všetkých dôkazov a skutočností najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (č.l. 22, 140 spisu) a na pojednávaní dňa 8.7.2014 uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z vyššie uvedeného dôvodu potom odvolací súd na tieto listinné dôkazy, predložené až v odvolacom konaní, neprihliadol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu podala návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.11.2014, ktoré zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 69,61€ / 1 x 61,87€ + 1 x 8,04€ režijný paušál /. Táto odmena bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o DPH t.j. o sumu 13,98€ / 20% zo sumy 69,91€/ a celková odmena potom predstavuje sumu 83,89€ / 69,91€ + 13,98€ /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.