Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/250/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313217128 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313217128.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa SOMO spol. s r.o., Pod brehmi 4, Bratislava, IČO: 17 328 519, práv. zast. JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Poľovnícka 4, Bernolákovo, proti odporcovi Strojárne potravinárskeho priemyslu a.s., Stará Vajnorská 4, Bratislava, IČO: 31 393 446, práv zast. G. Lehnert, k. s., Rajská ul. č. 7, Bratislava, IČO: 31 347 762 o zaplatenie 13 719,04 EUR a o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/86/2013-60 zo dňa 1.6.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/86/2013-60 zo dňa 1.6.2015 v znení opravného uznesenia č. k. 26Cb/86/2013-69 zo dňa 7.7.2015 v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v r d z u j e a súvisiaci výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých výška mala byť vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6MObdo/5/2009 na podklade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora v napadnutej časti zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 37Cb/128/97-242 zo dňa 7.9.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/22/2008-282 zo dňa 10.2.2009 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vo veci opätovne, rozsudkom č. k. 37Cb/128/97-384 zo dňa 15.11.2010, rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť 19 % p. a. úrok z omeškania ako príslušenstvo k neuhradenej časti pohľadávok a vo zvyšku žalobu zamietol. Zamietajúca časť sa týkala neoprávnenosti navrhovateľa na zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne, čo súd prvého stupňa posúdil ako výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku podľa § 265 ObZ. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2Cob/3/2011-515 zo dňa 8.11.2011 toto rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd však opätovne uznesením sp. zn. 3MObdo/52012 zo dňa 19.8.2013 oba rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v zmysle uznesenia NS SR uviedol, že jeho úlohou bolo posúdiť výšku a existenciu pohľadávky, ktorá bola predmetom započítacieho úkonu a ktorá bola započítaná proti pohľadávke, o ktorej súd prvého stupňa rozhodol. Uviedol, že odporca započítal vzájomné pohľadávky podaním zo dňa 6.5.2009. Pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania vznikla odporcovi z titulu náhrady škody spôsobenej porušením zmluvného záväzku zo zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej dňa 31.1.1994 v znení Dodatkov. Výšku náhrady škody si odporca uplatnil žalobou na Okresnom súde Bratislava IV v Bratislave, kde sa začalo viesť konanie pod sp. zn. 10Cb/579/1997, ktoré v čase vydania rozhodnutia nebolo právoplatne skončené. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cbo/160/2012-428, v ktorom sa uvádzalo, že oprávnenosť nároku navrhovateľa na náhradu škody treba posudzovať v súlade s § 379 ObZ, podľa ktorého zodpovednosť je objektívna a úlohou súdu bolo zaoberať sa s výškou náhrady škody. Súd poukázal na konanie pred Okresným súdom Bratislava IV v Bratislave, v ktorom tamojší súd nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie výšky škody, pričom predmetný znalecký posudok vypracovaný Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave potvrdil výšku uplatnenej škody. Súd uviedol, že navrhovateľ navrhol, aby bolo opätovne rozhodnuté v zmysle rozsudku č. k. 37Cb/128/97-384 zo dňa 15.11.2010, alebo aby sa nerozhodlo do právoplatného skončenia veci pred Okresným súdom Bratislava IV v Bratislave a navrhol doplniť znalecké dokazovanie. Súd prvého stupňa ohľadom otázky započítania pohľadávky, ktorá nie je judikovaná voči pohľadávke, o ktorej sa už vedie spor alebo je už vykonateľná a vymáhaná v exekúcii s poukazom na judikatúru NS SR skonštatoval, že Najvyšší súd jednoznačne pripustil možnosť započítania pohľadávky, ktorou disponuje povinný a ktorá nemusí byť súdne priznaná alebo exekvovaná, voči pohľadávke oprávneného, ktorá je súdne priznaná a exekučne vymáhaná voči povinnému. Dôležité je, aby pohľadávka povinného bola spôsobilá na započítanie v čase, keď sa stretla s pohľadávkou oprávneného, pretože k tomuto dňu nastáva zánik pohľadávok. Rovnako súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorého rozsudku sp. zn. 2 Cdon 1506/96 zo dňa 2.6.1998 nebráni vzneseniu námietky započítania ani to, že započítavanú pohľadávku dlžník žaluje v inom konaní a zároveň ju uplatňuje na započítanie v konaní voči veriteľovi. Súd prvého stupňa uviedol, že pohľadávka odporcu titulom náhrady škody vznikla dňa 20.4.1995, kedy si ju odporca aj uplatnil a podaním zo dňa 6.5.2009 si započítal svoju pohľadávku v sume 680 054,- Sk na splatné pohľadávky navrhovateľa. Predmetom prebiehajúceho konania je nárok navrhovateľa na priznanie príslušenstva k faktúram č. 200086, č. 200101, č. 2000100, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol tiež, ako odporca svoj nárok na náhradu škody započítal. Poukázal tiež na to, že pohľadávka odporcu sa stala splatnou dňa 20.4.1995, faktúra č. 200101, splatná dňa 10.7.1995 zanikla v deň splatnosti, faktúra č. 200086 bola splatná dňa 5.6.1995 (teda pohľadávky sa stretli dňa 5.6.1995) a faktúra č. 2000110 bola splatná dňa 10.7.1995 a zanikla dňa10.7.1995. Z uvedeného preto bolo pre súd zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na úroky z omeškania. Súd ďalej uviedol, že pre ustálenie výšky nároku odporcu na započítanie pohľadávky považoval za dostačujúci znalecký posudok vypracovaný Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, ktorý ustálil výšku nároku uplatneného v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV v Bratislave. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Skonštatoval, že neúspech navrhovateľa predstavoval len nepriznané príslušenstvo, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Proti uvedenému rozsudku, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, z dôvodu, že rozhodnutie v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ išlo o nevyčíslený úrok z omeškania, odporca považoval za potrebné v odvolaní uviesť, že navrhovateľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 1 % denne zo sumy1 301,20 EUR od 11.7.1995 do zaplatenia, vo výške 0,1 % denne zo sumy 1 804,91 EUR od 6.6.1995 do zaplatenia a vo výške 0,1 % denne zo sumy 616,57 EUR od 11.7.1995 do zaplatenia a okrem toho sa domáhal zaplatenia sumy 13 715,03 EUR, ktorá pozostávala z istiny 3 718,12 EUR a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 9 992,33 EUR, ktorý pozostával z úrokov z omeškania vyčíslených pevnou sumou, keďže išlo o časovo ohraničené úroky, ktoré boli príslušenstvom iných istín, než boli vymáhané v tomto konaní. Odporca v odvolaní vymedzil aj pôvod uvedených úrokov z omeškania. Ďalej odporca uviedol, že súd prvého stupňa po zrušujúcich uzneseniach NS SR opätovne vo veci rozhodol tak, že prihliadol na započítaciu námietku odporcu a žalobu zamietol, avšak odporca sa nestotožnil so záverom súdu o povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Uvedené odôvodnil tým, že ak by dospel k záveru, že súd mal nanovo rozhodovať len v časti žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie vyššie uvedeného nevyčísleného úroku z omeškania, tak navrhovateľ mohol mať úspech najviac v časti predstavujúcej sumu 13 715,03 EUR (cca 10%) a odporca v časti 112 187,40 EUR (cca 90%), pričom na podporu tohto tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/363/2014 zo dňa 11.6.2014). Odporca však uviedol, že pokiaľ vychádzal z toho, že súd prvého stupňa nanovo rozhodoval aj o sume vyššie uvedeného vyčísleného úroku z omeškania, ktorý navrhovateľovi napokon nepriznal, je potom zrejmé, že navrhovateľ mal úspech v časti ním uplatňovaného nároku v sume 13 718,12 EUR a odporca mal úspech v časti 122 184,31 EUR (predstavujúci pôvodne nevyčíslený úrok z omeškania spolu k 1.6.2015 vo výške 112 187,40 EUR a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9 996,91 EUR). Na základe uvedeného ma odporca za to, že hoci mal v tomto konaní úspech len čiastočný, neúspech mal len v nepatrnej časti, a preto mal súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. uložiť navrhovateľovi nahradiť trovy konania odporcu. Preto odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil tak, že navrhovateľ bude povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. 37Cb 128/97 zo dňa 7.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/22/2008 zo dňa 10.2.2009, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu, sa stal právoplatným a vykonateľným a dovolaním nebol daný výrok zrušený. Zrušený bol iba v napadnutej časti vo výške úroku 0,1% a 1% denne, ktorý bol podľa NS SR v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.11.2010 priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 19%. Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania má nárok na úrok z omeškania v takej výške, aký bol priznaný uvedeným rozsudkom. Mal za to, že nakoľko ešte nebolo rozhodnuté o započítaní v hlavnom záväzku v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV v Bratislave, ktorý má vplyv aj na vedľajšie záväzky, nemohlo byť o započítaní rozhodnuté pri úrokoch z omeškania, ktoré sú viazané na istinu a pri jej zániku zaniká aj povinnosť platiť úroky z omeškania. Ďalej navrhovateľ považoval za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že súd nemohol tiež prihliadať na námietku odporcu, ktorá sa týkala započítania jeho pohľadávky proti pohľadávke navrhovateľa z dôvodu, že základnou podmienkou pre započítanie je tá skutočnosť, že pohľadávka musí reálne existovať, musí byť spôsobilá na započítanie a musí byť nesporná. Teda vzhľadom k tomu, že o nároku odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV v Bratislave nebolo právoplatne rozhodnuté, ide podľa navrhovateľa o nepreukázateľný nárok odporcu a nie je možné ho započítať. Navrhovateľ uviedol, že žiadal doplniť znalecký posudok Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na ktorý poukázal súd prvého stupňa, pretože ho nepovažoval za vypracovaný jednoznačne a náležite. Navrhovateľ v odvolaní poukázal aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo 720/2006 zo dňa 24.5.2007. Na záver navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nesprávne vec právne posúdil, pretože tým, že nezanikla započítaním istina, nemohli ani úroky z omeškania a taktiež nebola preukázaná výška ani samotný nárok odporcu v konaní na Okresnom súde Bratislava IV v Bratislave. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a aby nariadil súdu prvého stupňa priznať navrhovateľovi úroky z omeškania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že v konaní v súlade s § 98 O.s.p. na základe jednostranného započítania zo dňa 6.5.2009 vzniesol námietku započítania svojej pohľadávky na náhradu škody proti pohľadávke navrhovateľa uplatnenej v tomto konaní a táto námietka mala povahu procesnej obrany, ktorou sa súd prvého stupňa musel vo svojom rozhodnutí vysporiadať bez ohľadu na to, že o započítanej pohľadávke nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, čo vyplývalo aj zo zrušujúceho uznesenia NS SR sp. zn. 5MObdo 5/2012 zo dňa 19.8.2013, pričom odporca poukázal na obsah tohto uznesenia. Okresný súd Bratislava III v Bratislave sa preto, v súlade s obsahom uznesenia NS SR, v ďalšom konaní zaoberal vyššie uvedeným započítacím úkonom odporcu a vychádzajúc aj z dokazovania vykonaného v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV v Bratislave, na tento započítací úkon prihliadol. Vychádzal aj zo záverov vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/160/2012-428 zo dňa 31.10.2013 o objektívnej zodpovednosti navrhovateľa v predmetnom konaní, ako aj zo záverov v znaleckom posudku vypracovaného v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV. Odporca uviedol, že z uvedeného teda vyplýva, že súd prvého stupňa si ustálil, že pohľadávka, ktorú odporca započítal proti pohľadávke navrhovateľa bola preukázaná čo do dôvodu a výšky, a bola teda dôvodná. Na základe uvedeného preto odporca mal za to, že súd prvého stupňa postupoval správne a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa na doplnenie správnosti svojho rozhodnutia zdôrazňuje, že Okresný súd Bratislava III v Bratislave sa v intenciách uznesenia NS SR sp. zn. 5MObdo 5/2012 zo dňa 19.8.2013 dostatočne po skutkovej aj právnej stránke vysporiadal s tým, čo bolo v predmetnej veci sporné. Navrhovateľ v odvolaní proti výroku o zamietnutí žaloby neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť záver súdu prvého stupňa. Podľa § 358 ObZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Citované ustanovenia upravujú započítanie ako spôsob zániku pohľadávok veriteľa a dlžníka. Ku kompenzácii nedochádza automaticky, len čo sa vzájomné splatné pohľadávky stretnú. Zákonné ustanovenie vyžaduje, aby niektorý z účastníkov urobil prejav vôle smerujúci na započítanie. Súhlas druhého účastník sa nevyžaduje. V danej veci súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď sa v súlade s názorom NS SR zaoberal započítacím úkonom odporcu, teda posúdil výšku a existenciu pohľadávky započítanej proti pohľadávke navrhovateľa. Odvolací súd dodáva, že sa preto v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa vyjadreným v napadnutom rozsudku a zároveň aj so skutočnosťami uvedenými odporcom vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. K odvolaniu odporcu v časti napadnutého rozsudku o trovách konania odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania nepostupoval správne. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že neúspech navrhovateľa predstavoval len nepriznané príslušenstvo, teda jeho úspech v konaní vyhodnotil ako čiastočný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nezaoberal sa však druhou zákonnou podmienkou uvedenou v § 142 ods. 3 O.s.p., a to, či jeho neúspech predstavoval len nepatrnú časť. Za daných skutkových okolností je zrejmé, že uvedená podmienka nebola splnená, nakoľko neúspech navrhovateľa vzhľadom na pomer výšky priznanej istiny k výške nepriznaných úrokov z omeškania nepredstavoval len nepatrnú časť. Na druhej strane, pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu, ktorý bol neúspešný vo veci samej, teda v časti žalovanej istiny ale úspešný v časti nepriznaných úrokov z omeškania, taktiež nemožno vzhľadom na vyššie uvedené hovoriť o neúspechu v nepatrnej časti. Preto odvolací súd pri rozhodovaní o napadnutom výroku o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nebola priznaná ich náhrada vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.