Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/162/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313218985 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313218985.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): Váš správca spol. s r.o., Furdekova 4, 851 03 Bratislava, IČO: 35 846 925, zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702, proti žalovanému (odporcovi): C.. R.. X. Z. - „. P., E. XXXXX/XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, Š.Á. D. F., o zaplatenie 273,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/36/2014 - 66 zo dňa 27.03.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/36/2014 - 66 zo dňa 27.03.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 24.09.2013 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 273,31 eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2007 do 28.08.2013. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Zmluvou o výkone správy č. X/XX/XXXX, Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2007 do 28.08.2013, výpisom z LV č. XXXX a výpismi z obchodného a živnostenského registra a súčasne poukázal na ustanovenie § 8b ods. 2 písm. c/ a e/ zákona č. 182/1993 Z z. v platnom znení a § 10 ods. 1 a 6 citovaného zákona. Z vykonaného dokazovania mal konajúci za preukázané, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v V. na O.. F.. I. Č.. XX-XX-XX F.. Č.. XXXX, parc. č. XXX/XX na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 27.03.2007 poverili žalobcu ako správcu zabezpečovať v ich mene a na ich účet správu spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu a zabezpečovať plnenia spojené s užívaním bytov a ďalších služieb v zmluve dohodnutých. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný bol vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome. Žalobca zaslal súdu Sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.01.2007 do 28.08.2013, ktorým odôvodňoval a preukazoval dlh žalovaného. Z predmetného dokladu súd zistil, že k 07. mesiacu roku 2010 nemal žalovaný voči žalobcovi žiaden dlh. V máji 2011 za obdobie roku 2010 bola v neprospech žalovaného uvedená čiastka 264,66 eur ako rozdiel zo zaplatených poplatkov a skutočných nákladov. Žalobca však uvedený údaj žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, nezaložil do spisu doklady preukazujúce vznik nedoplatku k uplatnenej výške, nezaložil do spisu vyúčtovanie za rok 2010. Ďalšie položky, ktoré si žalobca voči žalovanému uplatnil, sú poplatky za upomienky z 31.07.2011 a 30.11.2011 po 6,64 eur a z 31.07.2012 za 8,30 eur, avšak ani v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal súdu, že upomienky boli žalovanému zaslané a ani to, že bol oprávnený žalovanému účtovať cenu tak, ako bola uvedená v Sumárnej analýze platieb. Sumárna analýza platieb je podľa záveru súdu prvého stupňa doklad vypracovaný zrejme žalobcom, avšak nikým nepodpísaný, preto nemá právnu relevanciu a v žiadnom prípade nemožno iba na jeho základe bez ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali pravdivosť údajov uvedených v Sumárnej analýze platieb dospieť k záveru, že žalobou uplatnený nárok je oprávnený a preukázaný. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech a ktorému by patrilo právo na náhradu trov konania žiadne nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s odkazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. a z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ a d/ O. s. p., nakoľko považuje rozsudok za nesprávny, vychádzajúci z nedostatočného zistenia skutkového stavu a v konečnom dôsledku z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že konajúci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predmetnými listinnými dôkazmi a výpismi z obchodného a živnostenského registra. Iné dokazovanie v konaní súd zrejme nevykonal, resp. ak vykonal, z odôvodnenia rozsudku táto skutočnosť nevyplýva. Navrhovateľ si je samozrejme vedomý toho, že hlavnými zásadami civilného konania sú zásada kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy, pri zohľadnení ktorých je možné dospieť k záveru, že v civilnom konaní sú to najmä účastníci, ktorí majú navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení uvedených v žalobe a na objasnenie skutkového stavu. Limitom konania súdu, kedy musí zvažovať, či rozhodne na základe dôkazov doteraz vykonaných a založených v súdnom spise alebo či vykoná ďalšie dokazovanie (resp. pokúsi sa vykonať ďalšie dokazovanie napr. tým, že vyzve účastníka konania na predloženie dôkazov), by podľa názoru navrhovateľa malo byť vnútorné presvedčenie súdu o tom, že vo veci už nie je potrebné ďalšie dokazovanie a vec je dostatočne objasnená. Podľa ust. § 120 ods. 1 tretia veta O. s. p., súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolateľ vyjadril názor, že ak mal teda súd v danom prípade za to, že z dôkazov, ktoré navrhovateľ v žalobe navrhol vykonať a k žalobe predložil, nevyplýva jeho právny nárok voči žalovanému, mal žalobcu vyzvať na predloženie dôkazov, ktoré by v tomto prípade považoval za relevantné, resp. v zmysle ust. § 120 ods. 1 O. s. p. mal súd sám vykonať dôkaz, ktorý navrhovateľ nenavrhol a súd ho považoval za potrebný na rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ potvrdil, že súd výzvou zo dňa 10.03.2014 vyzval žalobcu na predloženie vyúčtovania za rok 2010, no s prihliadnutím na vyhodnotenie dôkazu „Sumárna analýza platieb“ zo strany súdu ako dokladu vypracovaného zrejme žalobcom, a teda dokladu bez právnej relevancie, je zrejmé, že súd by podobne vyhodnotil aj vyúčtovanie za rok 2010, keďže je rovnako ako sumárna analýza platieb vypracované žalobcom. Z odôvodnenia rozsudku tiež nevyplýva, či súd prihliadol na tvrdenia a dôkazy, ktoré navrhol žalovaný, resp. či sa súd snažil získať stanovisko žalovaného, a to či už k samotnej žalobe alebo žalobcom navrhnutých dôkazov. Odvolateľ poukázal na možnosť nastania situácie, že by žalovaný na základe výzvy súdu sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že nárok uznáva. Navrhovateľ tiež zdôraznil skutočnosť, že predtým, než súd rozhodol rozsudkom, v ktorom žalobu zamietol, vydal v tej istej veci platobný rozkaz č. 50 Rob/550/2013 - 50 v zmysle ustanovenia § 172 ods. 1 O. s. p., ktorý však následne zrušil, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ poukázal na existenciu tzv. negatívnej dôkaznej teórie, o ktorej možno nájsť zmienky v publikácii autorov Števček, M. - Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár. I. zv. 2 vyd., Praha: C.H. BECK, 2012, s. 433 a nasl.), podľa ktorej zásada, že každý musí preukázať svoje tvrdenia, je v praxi občas ťažko naplniteľná. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy využitie (povinnosť využitia) negatívnej dôkaznej teórie zo strany súdu. Negatívna dôkazná teória vychádza z toho, že nemožno od účastníka konania spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti Najtypickejším príkladom, kedy sa má v konaní táto teória využiť, sú práve spory o zaplatenie určitej peňažnej čiastky, v rámci ktorých žalobca tvrdí, že žalovaný mu nezaplatil, čo zaplatiť mal. Vtedy dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, a to aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Ak teda žalobca v tejto právnej veci tvrdil, že žalovaný mu nezaplatil, nie je zrejmé, akými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalovaný zaplatil, keďže to bol práve žalovaný, kto mal v zmysle negatívnej dôkaznej teórie preukázať, že dlh mu voči žalobcovi nevznikol. S uvedenými skutočnosťami sa súd v konaní nezaoberal a v prípade, že sa zaoberal, nevyplýva tento fakt z odôvodnenia rozsudku. Odvolateľ má preto za to, že predmetný rozsudok je vydaný predčasne, je nesprávny, nezákonný, nedostatočne odôvodnený a z toho dôvodu arbitrárny a nepreskúmateľný. Konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, narušuje piliere materiálneho právneho štátu a obmedzuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd či právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/36/2014 - 66 zo dňa 27.03.2014 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobu - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a odvolanie navrhovateľa, pričom po oboznámení sa s dokladmi tvoriacimi obsah spisu dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odvolateľa, t. j. žalobcu, že predmetný rozsudok je vydaný predčasne, nie je dostatočne odôvodnený a z toho dôvodu je nepreskúmateľný. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 50 Rob/550/2013 - 42 zo dňa 04.11.2013, v ktorom súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote desiatich dní v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p. odstránil vady podania zo dňa 24.09.2013 v zmysle pokynu konajúceho súdu. Na výzvu súdu navrhovateľ reagoval podaním súdu doručeným dňa 26.11.2013 a doložením písomností založených na č. l. 44 - 49 spisu súdu prvého stupňa. Následne dňa 11.12.2013 Okresný súd Bratislava III vydal platobný rozkaz č. k. 50 Rob/550/2013 - 50. Podľa § 172 ods. 1 veta prvá O. s. p., súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že okrem všeobecných podmienok pre súdne konanie citované ustanovenie podmieňuje vydanie platobného rozkazu splnením predpokladu, že právo žalobcu vyplýva z tvrdení uvádzaných v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu). Tieto skutočnosti musia z návrhu vyplývať, pričom vo vzťahu k nevyhnutnej miere ich špecifikácie možno uviesť, že rozhodujúce skutočnosti (skutkové tvrdenia), musia byť v návrhu obsiahnuté aspoň v takom rozsahu, aby mal súd možnosť už len na základe tvrdení žalobcu posúdiť vec po právnej stránke. Špecifikované pritom musia byť všetky skutočnosti, s ktorými hmotné právo spája vznik a existenciu uplatneného nároku. Je potrebné zdôrazniť, že nedostatok skutkových tvrdení, bráni vydaniu platobného rozkazu. Inak povedané, platobný rozkaz je rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vydávané v skrátenom konaní, a to na základe tvrdení skutočností, ktoré sú uvádzané iba žalobcom. Požiadavka, či zo skutočností uvádzaných v žalobe vyplýva uplatnené právo, je splnená vtedy, pokiaľ je v žalobe skutkovo nezameniteľným spôsobom vykreslený skutkový dej, ktorý tvorí základ uplatňovaného nároku žalobcu, pričom obsah skutkového deja individualizujúcim spôsobom spoľahlivo vylučuje zámenu s iným skutkovým dejom. Vykreslenie rozhodujúcich skutočností by malo byť dostatočným podkladom na to, aby súd skutkový dej podrobil právnemu hodnoteniu. Z hľadiska interpretácie a aplikácie právnych noriem, musí byť preto jasné, ktorý právny predpis je na daný prípad aplikovateľný a či hypotéza právnej normy korešponduje so žalobcovými tvrdeniami majúcimi za následok vznik, zmenu, resp. zánik subjektívnych práv a povinností. Pokiaľ zo žaloby nevyplýva, že skutočnosti v nej uvedené odôvodňujú uplatnené právo, trpí žaloba vadou a platobný rozkaz nie je možné vydať. Konajúci súd platobný rozkaz v prejednávenej veci vydal a následne ho uznesením zo dňa 06.02.2014 zrušil, nakoľko sa ho nepodarilo súdu doručiť odporcovi do vlastných rúk. Dňa 27.02.2014 Okresný súd Bratislava III oznámil, že v prejednávanej veci sa dňa 06.03.2014 o 13:45 hod. uskutoční verejné vyhlásenie rozsudku v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p.. V zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku súd uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, že žalobcu vyzval, aby založil do spisu vyúčtovanie, ktorým bol žalovanému vyúčtovaný nedoplatok vo výške 264,66 eur. Dňa 21.03.2014 bolo Okresnému súdu Bratislava III zo strany žalobcu doručené zaslanie Sumárnej analýzy platieb, ktorou navrhovateľ preukazoval nezaplatenie sumy v celkovej výške 273,31 eur na účet odporcu ku dňu 31.05.2013. Na č. l. 65 sa nachádza zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, kde súd rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na postup súdu a na ním prijaté závery. Podľa názoru odvolacieho súdu možno prisvedčiť odvolateľovi, že zo spisu nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa nedoručoval odporcovi výzvu na vyjadrenie k návrhu, keď je preukázané, že odporca v nasledujúcom konaní po zrušení platobného rozkazu poštu preberal (prevzal rozsudok dňa 10.04.2014 aj výzvu súdu na vyjadrenie k odvolaniu dňa 23.05.2014) a prečo po tom, ako vydal platobný rozkaz, keď mal za to, že sú splnené zákonné podmienky na jeho vydanie, t. j. že právo žalobcu vyplýva zo skutočností uvádzaných v žalobe, zmenil názor a žalobu následne zamietol bez toho, aby navrhovateľa vyzval na doplnenie dôkazu, aj pre absenciu ktorého žalobu zamietol, t. j. že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný bol v rozhodnom čase vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ bol v konaní aktívny a na všetky súdne výzvy reagoval. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zrušil v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou doplniť dokazovanie v naznačenom smere. O trovách konania prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O. s. p.. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.