Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/586/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219288 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313219288.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2 , Bratislava, IČO: 47 258 713 (predtým CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783), zastúpeného usadenou euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanej: E. H., T. Č.J.. H. XXX/XX, T., o zaplatenie 477,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01. apríla 2014, č.k. 19C/249/2013-57, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 01. apríla 2014 č.k. 19C/249/2013-57 súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 477,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01. 01. 2013 do zaplatenia, v časti úrokov z omeškania vo výške 30 % ročne zo sumy 470,- eur od 29. 09. 2012 do zaplatenia žalobu zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 28,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 147,91 eur. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 28. 05. 2012 zmluvu o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť v prospech žalovanej úver na nákup tovaru a obsahom záväzku žalovanej bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v rovnomerne rozvrhnutých mesačných splátkach po 30,- eur, splatných vždy k 10. dňu v mesiaci, RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru predstavovala 34,49 %. Za nesporné považoval tvrdenia žalobcu, že dňa 28. 05. 2012 poskytol žalovanej k sumu vo výške 6.470,- eur. Rovnako za nesporné považoval tvrdenia žalobcu, že žalovaná uhradila platby v celkovej sume 168,08 eur. Z odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 20. 09. 2012 zistil, že žalobca odstúpil od úverovej zmluvy podľa všeobecných podmienok a žalovanú zároveň vyzval na zaplatenie úveru v celom rozsahu ku dňu 30. 11. 2012 - deň zosplatnenia úveru a žiadal uhradiť sumu 477,12 eur pozostávajúcu zo sumy 470,- eur ako dlžné mesačné splátky úveru (úverová istina) a sumu 7,12 eur ako úroky po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, poplatky a poistné. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka s poukazom na článok 3 Smernice Rady č. 93/13 /EHS 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 1 ods. 2, § 2, § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že úver sa ku dňu 30. 11. 2012 stal splatným v celom rozsahu a v súlade so všeobecnými podmienkami bol odo dňa 01. 12. 2012 oprávnený žalobca účtovať žalovanej zákonný úrok z omeškania. Pokiaľ ide o úrok 2,5 % mesačne (30 % ročne), tento považoval za neprijateľný, a teda absolútne neplatný s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na čas jeho uplatnenia 16. 11. 2011, a to z dôvodu, že tento nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. V tejto časti preto návrh žalobcu z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu. 2. Proti tomuto rozsudku; do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že v konaní si neuplatňoval úrok z omeškania vo výške 30 % ročne zo sumy 470,- eur od 20. 09. 2012 do zaplatenia, ale zmluvný úrok v súlade so zmluvou zo dňa 28. 05. 2012, keď výška zmluvnej úrokovej sadzby bola dohodnutá na 30 % ročne ako fixná zmluvná úroková sadzba. Namietal, že by bol zmluvný úrok 30 % ročne za poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru neprimerane vysoký oproti úrokom požadovaným bankami pri spotrebiteľských úveroch s poukazom na skutočnosť, že výška RPMN v tomto konkrétnom prípade predstavovala 34,49 % a priemerná hodnota RPMN na tento typ úverov bola čase uzavretia zmluvy na trhu 21,82 %. S ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade nebol uveriť nijako zabezpečený, je na trhu nebankových subjektoch v tomto prípade zmluvná úroková sadzba vyššia, než sú úrokové sadzby úverov poskytovanými bankami a vyššia než zákonný úrok z omeškaniam. Dohodnutá odplata vo forme úroku za poskytnutie úveru je oproti odplatám, ktoré požadujú banky, teda aj priemerným odplatám, vyššia, je však výsledkom jasnej a zrozumiteľnej dohody účastníkov konania uzatvorenej na slobodnom trhu poskytovania peňažných prostriedkov pri poskytovaní úveru bez akéhokoľvek ďalšieho zabezpečenia a bez predchádzajúcej skúsenosti žalobcu s plnením finančných záväzkov žalovanej. Od nebankového subjektu nemožno očakávať pri väčšom riziku nesplácania úveru poskytovanie úveru pri rovnakých úrokoch, za aké poskytujú obdobné úvery banky, alebo za priemerných úrokov, ktoré sú tvorené aj z úrokových sadzieb, ktoré používajú banky. Mal zato, že pri uzavieraní zmluvy boli dodržané všetky podmienky vyplývajúce z právnej úpravy obsiahnutej v zákone číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré žalovanej umožnili úvahu o tom, či s ním za daných podmienok zmluvu uzavrie. Vzhľadom na to, že zmluva bola uzatvorená v čase, keď bola limitovaná výška úrokov spotrebiteľských vzťahoch, pričom táto výška úroku bola nižšia ako pripúšťali právne predpisy, nebol dôvod na to, aby súd postupoval podľa právneho názoru vyplývajúceho z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 07. 2009 pod sp.zn. MCdo/1/2009, ktorý sa zjavne vzťahuje na úverové spotrebiteľské vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou limitácie výšky úroku z omeškania. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. v znení účinnom do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 6. V preskúmavanej veci je predmetom sporu žalobcom uplatňovaný nárok na plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 28.05.2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver formou čerpania peňažných prostriedkov z aktuálneho úverového rámca vo výške 800,- eur, z ktorého žalovaná vyčerpala ku dňu 01.06.2012 sumu 470,- eur na nákup tovaru platobnou kartou. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splanej 10.dňa v mesiaci počnúc nasledujúcim mesiacom v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie úveru, teda od 10.06.2012 vznikla žalovanej povinnosť uhrádzať mesačné splátky vo výške 30,- eur, ktoré zahŕňajú úverovú istinu (príslušnú časť čerpaného úveru), zmluvne dohodnutý úrok 30% ročne a poplatok za poistenie úveru. 7. Súd prvej inštancie zamietol žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 30 % ročne zo sumy 470,- eur od 29. 09. 2012 do zaplatenia. V tejto súvislosti žalobca dôvodne namieta, že nešlo o úrok z omeškania, ale o zmluvne dohodnutý úrok, ktorý žalobca požadoval priznať, avšak už od 20. 09. 2012. Súd prvej inštancie svoj záver, že úrok (nesprávne označený z omeškania) 2,5 % mesačne (30 % ročne) je neprijateľný, a teda neplatný; s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 a ods. 6 Občianskeho zákonníka; odôvodnil tým, že tento nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery a poukázal v tomto smere na čas jeho uplatnenia 16. 11. 2011. Súd prvej inštancie svoj právny záver o neplatnosti dojednania výšky požadovaného úroku neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi zisteniami o tom, aká bola v čase uzatvorenia zmluvy 28. 05. 2012 obvykle požadovaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery a ako túto obvyklú odplatu žalobcom požadovaná odplata vo forme dohodnutých zmluvných úrokov prevyšuje ; a odkaz na čas uplatnenia nároku 16. 11. 2011 je v danom prípade absolútne nenáležitý, keďže sporná zmluva v tom čase medzi stranami sporu ani nebola uzatvorená. Navyše v rozpore s týmto svojím právnym záverom súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj tento zmluvne dojednaný úrok 30 % ročne v rámci žalovanej istiny v sume 0,82 eur. 8. Pokiaľ ide o vecný záver o neplatnosti dohodnutého úroku z dôvodu, že predstavuje; pre jeho neprimeranú výšku 30% ročne; neprijateľnú podmienku pre spotrebiteľa, súd prvej inštancie neposúdil túto dojednanú výšku úrokov; vo väzbe na druh a výšku poskytnutého úveru, dobu jeho trvania, dohodnutú dobu splatnosti a dojednané zabezpečenie splácania úveru; z hľadiska výšky obvyklých (priemerných) úrokových sadzieb, za ktoré sa na finančnom trhu poskytovali v rozhodnom čase obdobné spotrebiteľské úvery. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie neposúdil primeranosť výšky dojednaného úroku z úveru z vyššie uvedených zákonných hľadísk, ktoré považoval odvolací súd za rozhodujúce, nemožno v konečnom dôsledku považovať ani jeho záver o neplatne dojednanej výške dohodnutého úroku za správny. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svojím písomným podaním zo dňa 29. 01. 2014 žiadal pripustiť zmenu žalobného petitu v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 477,12 eur tak, že tieto žiadal priznať už od 01. 12. 2012 oproti v žalobe uplatňovanej dobe (od 01. 01. 2013). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že úver sa stal ku dňu 30. 11. 2012 splatným v celom rozsahu, a teda odo dňa 01. 12. 2012 bol žalobca oprávnený účtovať žalovanej zákonný úrok z omeškania, avšak bez toho, aby sa vysporiadal s procesným návrhom žalobcu na zmenu žalobného petitu v časti doby uplatňovaných úrokov z omeškania, priznal; mu v rozpore s týmto jeho záverom; úroky z omeškania až od 01. 01. 2013. 10. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, výstižne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatňovanému nároku. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán sporu, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám, ktoré vymedzujú obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, významné z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku. 11. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych náležitostí je tak súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nahrádzať. 12. So zreteľom na absenciu dostatočného vysvetlenia myšlienkového postupu (úvah) súdu prvej inštancia z hľadiska skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel pri riešení otázky majúcej pre posúdenie veci rozhodujúci význam, je jeho rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nedostatočne odôvodnený (nepreskúmateľný), nakoľko nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia a je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. 13. Ústavou garantované právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces má svoje uplatnenie v civilnom procese aj v podobe dispozičnej zásady, obsahom, ktorej je oprávnenie strany sporu disponovať konaním a predmetom konania a je súčasťou ústavného práva na autonómiu vôle strán v civilnom procese. Pokiaľ súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o návrhu žalobcu na zmenu žaloby, takýmto nesprávnym postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. 14. S poukazom na tieto nedostatky v procesnom postupe; ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie neprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatňovať procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď mu uprel právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré návrh zamietol, ako aj jeho procesné právo disponovať s predmetom konania, t.j. právo, aby bolo rozhodnuté o jeho o jeho procesnom návrhu na zmenu žalobného petitu, a to tej miery, že tým porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces (fair process). 15. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. 16. V prvom rade bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhu žalobcu na zmenu žalobného petitu v časti úrokov z omeškania a v prípade pripustenia tejto zmeny žaloby rozhodnúť vo výroku rozsudku aj tomto predmete konania. 17. V ďalšom konaní vo veci samej súd prvej inštancie posúdi ako predbežnú otázku, či stranami sporu uzatvorená zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, najmä pokiaľ ide o náležitosť uvedenú pod písm. k/, teda či dojednaná zmluva obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade absencie tejto obligatórnej zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa totiž považuje spotrebiteľský úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona. 18. V prípade záveru o platnosti zmluvy z hľadiska obligatórnych náležitostí bude v konaní potrebné zaoberať sa aj posúdením primeranosti výšky zmluvného úroku z hľadiska podmienok, za ktorých bol úver dojednaný, bude potrebné v tomto smere zistiť, aké boli obvyklé úroky za úvery poskytované v rozhodnom období a následne na to posúdiť, koľkonásobne dojednaný úrok prevyšuje obvyklé úroky a či je toto prevýšenie adekvátne z hľadiska iného zmluvne dojednaného zabezpečenia úveru. 19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti; vrátane výroku o náhrade trov konania; zrušil podľa § 389 ods. písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP); odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere tak, že rozhodne o procesnom návrhu žalobcu na zmenu žaloby, posúdi platnosť zmluvne dojednaného úroku z hľadiska zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úveru a v prípade, ak dospeje k záveru o jeho platnosti posúdi výšku dojednaných úrokov z hľadiska relevantnej právnej úpravy a argumentácie žalobcu a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).