Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219361 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313219361.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti odporcovi: Recyklačný fond, Nobelova 18, 831 02 Bratislava, IČO: 36 062 090, o zaplatenie 75.652,25 eur, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/56/2014-38 zo dňa 19.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/56/2014-38 zo dňa 19.11.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol o postúpení veci Recyklačnému fondu po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v zmysle § 103 a 104 ods. 1 O.s.p.. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania podanom na súde prvého stupňa dňa 27.09.2013 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 75.652,25 eura a nahradenia trov konania titulom vrátenia príspevkov do Recyklačného fondu za dovezené elektrozariadenia. Navrhovateľ sa registroval v Recyklačnom fonde ako dovozca v sektore elektrických a elektronických zariadení a uhradil príspevky za rok 2008 - vo výške 3.399,06 eura, za rok 2009 - vo výške 9.501,43 eura, za rok 2010 - vo výške 25.336,20 eura, za rok 2011 - vo výške 37.415,56 eura. Ministerstvo životného prostredia SR svojím Rozhodnutím č. 897/2013 z 09.01.2013 na žiadosť navrhovateľa zo dňa 21.12.2012 rozhodlo podľa § 68 ods. 2 písm. ac/ zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 223/2001 Z. z.), že pre „trojfázové statické elektromery“ neplatí povinnosť platby príspevkov do Rezervného fondu, nakoľko tieto spĺňajú podmienku § 54a ods. 20 zák. č. 223/2001 Z. z., a preto nepatria do pôsobnosti ôsmej časti zák. č. 223/2001 Z. z.. Na základe uvedeného navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie uhradených príspevkov vo výške 75.652,25 eura. Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnč/11/2009-60 zo dňa 05.11.2009 a sp. zn. 2Obdo/14/2008, na základe ktorých dospel k záveru, že súd nemá právomoc na rozhodovanie o nároku navrhovateľa na vrátenie príspevkov do Recyklačného fondu, keďže Recyklačný fond spĺňa podmienky definície orgánu verejnej správy podľa § 244 ods. 2 O.s.p. a § 1 ods. 2 Správneho poriadku. Na konanie a rozhodnutie o vrátení uhradeného príspevku do Recyklačného fondu podľa ustanovenia § 56 ods. 3 a 4 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch sa vzťahuje Správny poriadok a navyše pôsobnosť Správneho poriadku na oblasť vrátenia uhradeného príspevku do Recyklačného fondu vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 1 Správneho poriadku, pretože zákon o odpadoch expressis verbis nevylúčil pôsobnosť Správneho poriadku na uvedenú oblasť. V danom prípade ide o vec verejno- právnej povahy a nárokov z nej sa nemožno domáhať súkromnou žalobou na súde ako z obchodno- záväzkového vzťahu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, pokrývajú inú právnu situáciu, než je právna situácia v predmetnej veci. Uvedené uznesenia boli viazané na uplatnenie nároku na vrátenie príspevku zaplateného do Recyklačného fondu v režime ust. § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z., teda na uplatnenie nároku v rámci uvedeného ustanovenia zákona. V predmetnej veci je vecným a právnym dôvodom uplatňovaného nároku, vychádzajúc z obsahu žaloby, prvotná neexistencia vecného a právneho dôvodu žalobcovho plnenia do Recyklačného fondu s dôvodnosťou aplikácie ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri neexistencii úpravy postupu recyklačného fondu v situácii podkladujúcej žalobný návrh v predmetnej veci priamo v zákone č. 223/2001 Z.z. treba na danú situáciu nepochybne aplikovať ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade nemožno použiť ust. § 74 ods. 1 zák. č. 223/2001 Z.z.. Vzťah medzi účastníkmi konania je občianskoprávny ako vzťah dvoch rovnocenných subjektov založený na ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Na záver dodal, že pri posudzovaní otázky právomoci súdu v konaní v predmetnej veci v kontexte s ustanovením § 7 ods. 1 O.s.p. sa nemožno obmedziť len na status Recyklačného fondu rozhodujúceho v určitom priestore ako orgán verejnej správy. Je nevyhnutné vyhodnotiť, či vystupovanie Recyklačného fondu v danej skutkovej a právnej situácii je vystupovaním v rámci jeho rozhodovacieho priestoru daného zákonom č. 223/2001 Z.z.. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 75.652,25 eur titulom vrátenia príspevkov uhradených do Recyklačného fondu. Navrhovateľ mal v priebehu rokov 2008, 2009, 2010 a 2011 uhradiť odporcovi príspevky za trojfázové statické elektromery v celkovej výške 75.652,25 eur. V zmysle rozhodnutia Ministerstva životného prostredia sa však podľa návrhu na začatie konania trojfázové statické elektromery nepovažujú za elektrozariadenia v zmysle zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a neviaže sa na ne povinnosť príspevkov do Recyklačného fondu za elektrozariadenia. Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na základe ktorých dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodovať o podanom návrhu, a teda o vrátení sumy uhradenej navrhovateľom má rozhodnúť Recyklačný fond v správnom konaní. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom navrhovateľa a má za to, že v danej veci nejde o obdobnú situáciu, a názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. 3Sžnč/11/2009-60 zo dňa 05.11.2009 a sp. zn. 2Obdo/14/2008 nemožno vťahovať aj na vec prejednávanú v tomto konaní. V uvedených prípadoch mal Recyklačný fond rozhodovať o vrátení uhradeného príspevku do Recyklačného fondu podľa ustanovenia § 56 ods. 3 a 4 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, a teda malo ísť o rozhodovanie, na ktoré sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní, kde odporca vystupuje v postavení správneho orgánu ako právnická osoba s pôsobnosťou pre celú územie Slovenskej republiky, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických a právnických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom o odpadoch. Podľa § 56 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (ďalej len zákon o odpadoch) príspevok výrobcu a príspevok dovozcu sa zníži o príspevok zodpovedajúci množstvu odpadu z výrobkov a materiálov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu a o ktorom výrobca alebo dovozca preukáže, že zabezpečil jeho zhodnotenie u osoby, ktorá má potrebné oprávnenie vydané orgánom štátnej správy na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 uvedených v prílohe č. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/20151231> alebo zabezpečil spracovanie starých vozidiel a výsledkom tohto zhodnotenia alebo spracovania nie je odpad; na túto činnosť nemožno zmluvnému partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného fondu. Podľa § 56 ods. 4 zákona o odpadoch, ak výrobca alebo dovozca preukáže, že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka spôsobom podľa odseku 3 odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil tento príspevok, vráti mu Recyklačný fond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa vzťahuje možnosť zníženia príspevku podľa odseku 3, najviac však do výšky zaplateného príspevku. V týchto prípadoch Recyklačný fond v postavení správneho orgánu rozhoduje o vrátení príspevku uhradeného vývozcom alebo dovozcom za zákonom stanovených podmienok. Charakter a predmet veci, nárok na vrátenie príspevku podľa § 56 ods. 4 zákona o odpadoch, je určujúci na zaradenie veci do oblasti právnej úpravy jednoznačne vyhradenej ako oblasť rozhodovania o právach subjektov práva verejnou správou v správnom konaní. Recyklačný fond možno považovať za správny orgán v zmysle ust. § 1 ods. 2 Správneho poriadku a jeho pôsobnosť je vymedzená zákonom o odpadoch. V prípadoch, na ktoré sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú, nemá Recyklačný fond právomoc konať a rozhodovať. Navrhovateľ mal v prejednávanej veci uhradiť do Recyklačného fondu určitú sumu, ktorú považoval za príspevok za elektrozariadenia v zmysle zákona o odpadoch. Následne však Ministerstvo životného prostredia SR rozhodlo, že trojfázové statické elektromery nepatria do pôsobnosti ôsmej časti zákona o odpadoch, ktorá upravuje okrem iného aj príspevok do Recyklačného fondu za elektrozariadenia. Zákon o odpadoch neupravuje postup Recyklačného fondu, v prípade ak dôjde k úhrade príspevku bez právneho dôvodu. V ust. § 56 ods. 3, 4 zákona o odpadoch je upravená len právomoc Recyklačného fondu rozhodovať o vrátení príspevku uhradeného v zmysle zákona, za splnenia určitých podmienok, o ktoré však v prejednávanej veci nejde. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči odporcovi na zaplatenie sumy 75.652,25 eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca mal prijať od neho peňažné plnenie bez právneho dôvodu. Zákon o odpadoch neupravuje právny vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Zo žiadneho ustanovenia zákona o odpadoch nevyplýva, že na konanie a rozhodovanie o vrátení plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, je príslušný Recyklačný fond. Ako správne uviedol odvolateľ, nemožno sa obmedziť len na postavenie Recyklačného fondu rozhodujúceho v určitých veciach ako správny orgán, je potrebné vyhodnotiť, či v danej veci je skutočne daná jeho rozhodovacia právomoc stanovená zákonom. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzavrel, že v prejednávanej veci Recyklačný fond nemôže rozhodovať v rámci správneho konania, pretože takéto konanie zákon o odpadoch výslovne neupravuje. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne návrh prejednať a rozhodnúť v merite veci. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.